Život je spôsob existencie bielkovín a jeho hranicou je fosfolipidová membrána. Tá membrána má unikátne vlastnosti, vďaka ktorým obsah bunky nevytečie, ale predsa len niečo pretečie dnu a niečo von. No čo vám budem hovoriť, život je vlastne také prelievanie tekutín dnu a von. Vďaka fosfolipidom. To fosfolipidová je považované za zásadné pre tieto unikátne vlastnosti.
Potom niekoho napadlo skontrolovať, ako je to na tých miestach oceánu, kde toho fosforu nie je až tak veľa.
They discovered that the plankton cell membranes contained about four times more substitute lipids than phospholipids. These substitute lipids are the norm rather than the exception in the world’s oceans, most of which have scanty supplies of phosphorus, Van Mooy says: „70 percent of the world is covered in water; in those areas, substitute lipids are dominant.“
Rewrite the textbooks: A new type of cell membrane : Scientific American Blog
No bolo nám to treba? Že vraj nejaké podivné substitute lipids. Viete, ani by som sa už nečudoval, keby sa nám priamo pod nosom vyvíjal život podľa celkom inej schémy, ako je tá, na ktorej chemicky funguje ľudský organizmus.
Veď si to predstavte, také dva dárvinove stromy života na jednom priestore. Nezmestíme sa vedľa seba, ak zastávame dva rôzne filozofické princípy života (napríklad vo forme rôznych náboženstiev), ako by to vyzeralo, keby na Zemi boli dve biologicko-chemicky rôzne formy života?
Tym by som sa vobec netrapil, kym sa ta druha forma vyvinie do inteligentnej podoby, ta nasa uz bude na takej urovni a forme, ze pre tu druhu budeme predstavovat bozstvo 🙂
Alebo naopak: kým sa tá druhá forma vyvinie do inteligentnej podoby, tá naša tu už vôbec nebude. 😉
Alebo je tá druhá forma už tak vyspelá, že nás tu necháva žiť v pokoji ;-).