Len málo politických rozhodnutí je možné neoznačiť sloganom: Len aby nášmu biznisu dobre bolo.
Vychádzajúc z tejto životnej skúsenosti, skutočne v grandióznych rozmeroch ma pobúrila úvaha Jiřího Hlavenku
ČSSD: ANO
Vždyť je to normální, mírně levicová strana, jakých jsou po světě desítky a jaké vládly nebo vládnou v mnoha zemích, jejichž životní úroveň je vyšší než u nás.
ODS: ANO
Totéž v tmavomodrém: vždyť je to běžná pravicová strana, která nyní pod Topolánkem a zejména poté, co se neoliberálové a xenofobové tahují k českým tzv. Svobodným, se velice silně blíží rovněž zcela standardním pravicovým či středopravým stranám, které jsou právě tak „spoluzodpovědné“ za padesát let nebývalé prosperity západoevropských států.
KDU-ČSL: ANO
I zde se zopakuji: lidovci jsou malou středovou stranou, která se často vyskytuje i v jiných rozumných zemích a mám pocit, že na ně dopadá hněv publika snad nejvíce za věc, za kterou by naopak měli být chváleni: za jejich „středovost“.
Zelení: ANO
To jsme opravdu tak nezkušení a tak malověrní? To jsme nevěděli, že Zelení se všude na světě vyznačují tím, že jsou „nejednotní“, že v nich existuje velmi mnoho názorových proudů, které spolu diskutují a samozřejmě se i někdy hádají, a někdy i velmi osobně (viz Německo)?
Jedna strana -jedna myšlienka
Nech si má každý politické preferencie aké chce. Nech si každý vyberie stranu ktorá mu je srdcu a jeho biznisu najbližšia. Ale nech, prosím vás, netvrdí zvrátenosti o nejakom duchu straníckeho kolektivizmu. Rozhodovať sa na základe viery v ducha a zameranie typickej straníckej politiky obvyklej , ak sa niektorá strana volá ČSSD alebo SDKU a v duchu ktorý si sama sebe deklaruje… Cítite to anonymné, socialistické: Strana určila, strana rozhodla a mi len plmíne uznenesie v duchu pravicovej/ľavicovej politiky. Lebo tak je to správne, tak sa to očakáva. Poriadok musí byť.
Jeden človek – jeden čin
Vždy som si kládol a keďže som nenašiel odpoveď, stále si kladiem otázku: Čo nútilo bežného okresného funkcionára KSČ v roku 1982 udávať eštébákom svojho suseda, že počúva Slovodnú európu? Bolo to nejaké stranícke uznesenie, v ktorom sa písalo, že mesačne musí predložiť 10 potvrdeniek o udaniach vystavených úradníkom eštébe na schôdzi uličného výboru? Nie, myslím, že to bolo jeho osobné, síce podmienené, rozhodnutie v duchu vtedajšej doby. A napriek tomu, že išlo o ducha doby, máme Lustračný zákon a pokúšame sa vydeliť konkrétnych ľudí zo spoločenského diania.
Strana konkrétnych ľudí
Konkrétnu politiku ČSSD v Čechách robia konkrétni ľudia. Mal by som v duchu Hlavenkovho „Vždyť je to normální, mírně levicová strana, jakých jsou po světě desítky a jaké vládly nebo vládnou v mnoha zemích, jejichž životní úroveň je vyšší než u nás“ hlasovať za nich, keď zdravotnícku politiku robí človek, ktorý to dotiahol tak ďaleko, že na titulke mienkotvorného spoločenského časopisu sa objavila skarikovaná fotografia v podobe tváre podobnej Adolfovi Hitlerovi? Mal by som hlasovať za stranu, ktorej partajníci podnikajú za moje dane v mojom odbore? Za moje dane vytvárajú konkurenciu, ktorá ma pripravuje o časť mojej mzdy?
Strana je to mierne ľavicová a je známe, že takto vedená politika dokázala udržať a rozvíjať blahobyt v Nemecku. Stále si to pripomínam, stále sa snažím sám seba presvedči. Napríklad aj tým, že 75% mojej rodiny sú, alebo budú za pár mesiacov dôchodcovia, alebo sú to školou povinné deti a pre tieto skupiny je výhodnejšia mierne ľavicová politika. Šikli by sa im peniaze od štátu (lepšie školstvo, lepšie dôchodky…) teraz. Reformy sú pre mňa a nás je v rodine pár. Pár, čo oceníme nižšie dane, pre ktorých sú poplatky u lekára v jednotkách promile…
Namiesto záveru
Záver nečakajte. Ten si urobte sami. Sami sa rozhodnite, či vám je bližšie rozhodnúť sa v duchu straníckej idei alebo podľa skutočných skutkov ľudí z mäsa a kostí.
Takže toľko v mojom politickom okienku na koniec týždňa. Ešte budúcu sobotu do tretice a začne byť z týchto úvah pravidelná súčasť nášho blogu 4M. Na budúce by to mohlo byť napríklad o nákladoch strednej triedy na bezpečný život.
