Jeden z argumentov:
„Pretože tu v priamom prenose vidíme, ako vysoký štátny úradník verejne a bez zábran hovorí, že peniaze, ktoré sú zákonom určené na budúce dôchodky môžu byť použité aj na spotrebu. To je predsa nemysliteľné. Tieto peniaze nepochádzajú zo vzduchu. Je to polovica ZÁKONOM STANOVENÝCH odvodov do systému dôchodkového sporenia. To nie sú platy alebo odmeny, to sú DOCHODKOVÉ PENIAZE určené na DOCHODOK. A je úplne jedno v akom pilieri sa momentálne nachádzajú, či v prvom, alebo druhom. Fakt, že tie, ktoré sa nachádzajú na účtoch sporiteľov v druhom pilieri sú SÚKROMNÉ sa neopiera o to, že si ich sporiteľ môže kedykoľvek vybrať a kúpiť si za ne umývačku riadu, ale iba a jedine o to, že sú jeho a budú použité na jeho dôchodok a na nič iné. Iba jeho dôchodok a žiadne iné – cudzie, dôchodky. To je ten rozdiel oproti prvému pilieru. Z druhého dostanem toľko, koľko som si nasporil a z prvého toľko, koľko aktuálne rozhodnú politici.“ Zdroj: Kartágo (druhý pilier) musí byť zničené. Blog – Viktor Kouřil (blog.sme.sk)
Článok píše človek z DSS a vraj je napriek tomu neutrálne ladený. Je však isté, že je nadmieru dlhý a tým pádom argumentačne vlažný.
Pred pár dňami sa mi do ruky dostali papierové SME a v nich ma zaujali dve informácie. Jedna je práve uvedený výstup a nástup, dvere sa zatvárajú a otvárajú. Akokoľvek som pravicovo zmýšľajúci, alebo možno práve preto, ťažko som si osvojoval argument, v spomínaných novinách hojne používaný, že by sa malo ľuďom zakazovať dobrovoľne vystúpiť aj vstúpiť. No keď čítam citovaný argument, asi to má čosi do seba. Delenie peňazí na peniaze na chlieb, na oblečenie teraz, na oblečenie okolo Vianoc a na dovolenku o polroka a dovolenku o tri mesiace a iné kôpky nemám už dávno rád. Ale znalí hovoria, že vraj je to tak dobre. Nie teda, že to nemám rád, ale to delenie. Takže sa ukazuje, že niektoré zákazy môžu mať dlhodobo pozitívny efekt. Hm, toto už mi znie povedome.
Písal som dve informácie. Tak tá druhá bola, že ministerka chce zrušiť strop na odvody. Tak na toto poznám argument jeden, jasný a zrozumiteľný aj mojej 10. ročnej dcére. Zo základu 100 Sk je 19% 19 korún. Zo základu 1000 Sk je 19% 190 Sk. Aj keď mi niekto bude tvrdiť, že platím rovnakú daň, je jasné, že platím do spoločnej kasy viac. To je po prvé. Pokračujme v argumentácii ďalej. Zo základu 100000 Sk je 19% nula. Pretože som si našiel iný štát, ktorý vie dobre hospodáriť aj s mojimi 190 Sk. Prečo? Ako jedna entita dokážem spotrebovať zo spoločných zdrojov stále rovnako a tých (190-19), teda 171 Sk som ochotný považovať za príspevok na solidaritu a proti občianskym nepokojom. Prispievať 19000 Sk na neschopnosť úradníkov, nenažranosť politikov a do niektorej niektorého otcovho koňovho brata firmy nemienim. Ach jo.
