A je to tu. Náraz do steny vývojárskej svojvôle práve obehol zemeguľu. Tých vĺn je niekoľko a predošlá vyvoláva niekoľko ďalších nasledujúcich. Ale všetko je ako obvykle trochu inak.
Voľakedy dávno bolo také pravidlo. Keď výrobca chcel priviesť na trh nový model auta tak sa musel zaviazať, že aj 10 rokov po skončení jeho výroby bude schopný zabezpečiť naň náhradné diely. Ochraňuj nás Hors Fuchs pred tým, aby si na to zákaznícke organizácie spomenuli.
Že bola ostatná verzia G+ pre Android nenažraná sviňa (28 MB), no dobre. Ale že sa stane aj verziou poslednou pre Android 2.1, to je skutočne veľký průser. A vzhľadom na to, že na Markete si nevyberiete verziu aplikácie na stiahnutie, vydaním poslednej verzie G+ pre Android táto aplikácia pre staršie stroje prestáva existovať. Jednoducho už ju nikdy nenainštalujete.
Ale je to naozaj tak? Nie je to skôr zdroj zásadného poučenia?
Pokrok regresiou? Nie, len dôsledok podivného hybridu.
Akokoľvek suprová, aplikácia je len a len rozhraním pre vstup do nejakej databázy kdesi v oblakoch. Takže v konečnom dôsledku je existencia akejkoľvek aplikácie vlastne zbytočná. Stačí obvyklé a bez spätnej kompatibility zaťažené webové rozhranie. Spomínate si? Web 2.0 mal toto ako svoj hlavný motív.
Akonáhle ostatná verzia G+ pre Android zožrala v mojom HTC Hero 28,5MB pamäte letela von ako znité jablko. Na plochu som si na jej miesto umiestnil webovú záložku odkazujúcu priamo na príspevky jedného z mojich kruhov. Webové rozhranie v mojom systéme nezaberá ani pár desiatok kB. Pritom jeho funčnosť je na vlas rovnaká.
Podobne motivovanú čistku neprežila ani aplikácia pre Google Reader.
Keď onehdá prišlo sme.sk s nápadom na aplikáciu, usmial som sa s nepochopením na perách: Načo?!? To budeme mať na všetky noviny samostatnú aplikáciu s originálnym ovládaním? (A inými neduhmi.) Súčasná situácia s aplikáciu G+ pre Android mi pripomenula, že sa mám držať svojich osvedčených pravidiel.
Odkedy som na webe stále tvrdím:
Čo je webové patrí na web
Čo je doma to sa počíta.
V prípade cloudových (oblakových) služieb sme v súčasnosti v nejakej podivnej hybridnej forme. Dáta sú kdesi preč, ale rozhranie (aplikácia) je číro-číra lokálnosť. Ukazuje sa, že tento spôsob delenia úloh je vskutku problematický. Funguje len, ak je tvorca všetkých častí veľmi, ale veľmi zodpovedný. A takým výrobcovia Androidových telefónov rozhodne nie sú.
Zodpovednosť je cnosť. A to cnosti sa v dnešných časoch nenosia.
Nik nemá problém s používaním Outlooku ako skladiska PIM dát a k tomu PocketPC telefón MDA Compact. To bolo za čias lokálnych inštalašiek a lokálnych dát. A funguje mi to skvele aj dnes.
Som presvedčený, že nik nebude mať problém pri používaní Google Chrome laptopov. Pretože nielen dáta, ale aj samotná aplikácie sú v tomto riešení v cloude (oblakoch). Ale len kým nás nejaký marketingový srandista na čas nepresvedčí, že oddelenie aplikácie a dát je to pravé orechové pre neho.
Mimochodom: Google nám dnes priniesol malú ochutnávku Chome-laptopu v podobe kváziplochy v prehliadači Chrome. iGoogle je niečo podobné už staršieho vydania. Tak prečo sa držíme v mobile stále inštalačiek?
