Trochu nespojité uvažovanie nad ekonomickými zážitkami tohto týždňa

Ak niečo tvorím (tovar) alebo robím pre iného (služba), vždy kladiem dôraz na to, že to musí mať pre neho zmysel. Až potom môžem očakávať, že mi zaplatí.

Zdá sa ale, že okolitý svet funguje nejako úplne inak. V ostatnom čase stále viac a viac uvažujem nad tým, prečo sa všade na vôkol hovorí o nejakej hospodárskej kríze.

Napríklad tento týždeň som sa márne snažil nechať sa ostrihať. Peniaze mám, vlasy mám prerastené tak, že okoloidúci holič by považoval za vec profesionálnej cti mi nedovoliť potulovať sa s takou hrivou po uliciach. V okolí domova sú 4 kaderníctva, ale ostrihať sa mi nepodarilo ani v jednom. A pokúšal som sa 4x.

  1. V hypermarkete – moje obľúbené holičstvo (pekné baby, dobre a rýchlo strihajú, vždy prázdno): „Síce tu nikoho nemám a sedím si v recepcii, najbližšia objednávka príde až za 12 minút, ale objednať vás môžem až na čas o 2,5 hodiny.“
  2. V ulici: „V pondelok nepracujeme.“
  3. V inej ulici: „Sme len dámske kaderníctvo.“
  4. Opäť hypermarket iný deň doobeda: „Síce tu nikoho nemám, ale musíte sa objednať. Tu je vizitka, zavolajte si.“

„Hovno kríza, robiť sa im nechce!“, povzdychol som si. Z tak jednoduchej záležitosti, zo záležitosti, ktorá netrvá viac ako 10 minút (mám to odsledované) nechcem robiť qvest na celý semester! Ale zdá sa, že budúci týždeň budem donútený dať zarobiť telefónnemu operátorovi.  Svoju návštevu staropstlivo naplánujem, zapíšem si do Outlooku novú udalosť… Zdá sa, že mi nič iné asi ani neostáva. keďže moje vlasy sú už za hranicou, ktorú bola bývavala bola moja stredoškolská nemčinárka slovami prednesenými v dokonalej  fistule : „Pilnik, Sie sind Kunstler?“

Služba na počkanie,  problém, ktorého vyriešenie by nemalo strvať viac ako 30 minút aj z čakaním, tak z takejto služby sa stáva náplň práce pre 2-3 ďalších ľudí, plánovací kalendár, telefónneho operátora, výrobcu elektronických organizérov a čo ja viem čo ešte. Nič iné ako krízu si skutočne nezaslúžime!

Američania reštrukturalizujú automobilky.  GM vyhlásila konkurz, ale keď som o tom viac  a podrobnejšie čítal, narazil som na tri zaujímavé skutočnosti:

  1. Z bankrotu vyjde pôvodná firma silnejšia a  zdravšia
  2. GM zamestnáva niekoľko miliónov ľudí.
  3. GM vyrábalo veľké vozy, vláda (ktorá to medzitým vlastne kúpila) sa chce zamerať na výrobu malých vozov za čo je kritizovaná slovami: „To chce vláda od stolu rozhodnúť namiesto zákazníkov, aké vozy vlastne chcú oni, zákazníci, kupovať?“

Preboha, aké pôvodná firma ešte chce existovať? Hm, asi to bude zložitejšie, v prípade kolosu zamestnávajúceho niekoľko miliónov ľudí.

Ak nejaká firma zamestnáva niekoľko miliónov ľudí, veď to je štát ako sme ho poznali u nás. Socialistické Československo, kde pre 8 miliónov povinne pracujúcich sa vytvoril päťročný plán…  Kto pracuje v nejakej väčšej firme, či  nebodaj korporácii, mi isto dá za opravdu, keď napíšem, že bez plánu a jeho pravidelného hodnotenia sa väčšia firma riadiť nedá.  No vďaka svojej malosti je plán riadený vonkajšími vplyvmi. Ale pri 5 miliónoch zamestnancoch sa už o nejakom podriadení sa trhu nemusí ani len uvažovať. A keď pri práci nemusíte uvažovať nad ziskom a zmyslom, je to socializmus.

To je normálne, že výrobný program, ktorý priviedol firmu k bankrotu je vychvaľovaný do neba?

Twitter a Facebook sa začínajú ekonomicky prejavovať ako GM. Ba naopak, oni to dotiahli k úplnej dokonalosti. Milióny dolárov subvencií na chod tu lietajú hore dolu ešte predtým, ako firma vôbec  začala poriadne ekonomicky existovať.

So if Facebook is worth $10 billion, how much is Twitter worth? After all, Twitter turned down $500 million from Facebook late last year, and founder Evan Williams might not even sell it for $1 billion. But how about for $1.7 billion? If Facebook Is Worth $10 Billion, Twitter is Worth $1.7 Billion .

V článku som napočítal 19!!! miliónových súm, ktoré tam poletujú hore dolu. A všetci s napätím očakávam kedy konečne budeme môcť obšľahnúť ich, tak geniálny, obchodný model. Kedy nám ho konečne prezradia.  Lebo tak nejako tajne očakávam, že veď ak sa investuje, tak za účelom zisku a teda tí investori vedia.

To len európsky poľnohospodári a internetové sociálne siete môžu fungovať vďaka subvenciám. A možno automobilky. A možno aj holiči. A zakáľači kozliatok asi tiež. A možno aj…

Myslím, že vďaka túžbe po subvenciách, ktorá prebila našu snahu o tvorbu služieb a vecí, ktoré majú zmyslel pre ostatných si nič iné ako krízu ani nezaslúžime.