Po viac ako 2000 stlačeniach som sa dopracoval k… Ničomu. Je to kniha o priebehu vojny. Nie o jej dôsledkoch.
Autor vytvořil svou vizi 3. světové války, kdy do konfliktu dvou velmocí je zatažena i celá Evropa.
Papierová kniha má vraj 680 strán. Čítal som to ako e-book a keďže som bol ochotný prelúskať aj nezeditovaný výstup z OCR, je to známka, že je to naozaj pútavo napísané. Teda pútavo… Stále som bol v stave, že chcem vedieť ako to dopadne v jednotlivých paralelne sa odohrávajúcich mikro príbehoch. A v takomto stave neustáleho kladenia si otázky „A ako to bude s ním, s nimi, s ňou ďalej, ako sa bude tento nápad rozvíjať a tamtá operácia riešiť?“, tak v stave takéhoto neustáleho navnaďovania zrazu kniha končí. Teda, kniha nekončí, končia písmená. Môžete sa aj uklikať, písmená došli, ale príbehy ostali nedokončené. Nemám to rád.
O makropríbeh vôbec nejde. Jeho línia je také klišé, že by toto mohla byť kľudne učebnica. Chvíľu bolo zaujímavé sledovať remeselnú zručnosť. Po prečítaní polovice knihy boli niektoré prvky remesla jasne viditeľné. Až natoľko, že sa podľa nich dal odhadnúť priebeh deja. V prípade popisu súboja dvoch ponoriek to dosť otravovalo. A aby som nezabudol, ženský prvok bol tentokrát v druhej tretine. Kto čítate knižné thrilleri, viete o čom hovorím.
No ono to v podstate je „učebnica“ je to scénár priebehu 3 svetovej vojny, tak akoby sa mohol vyvíjať. Remeselne je to jedna z najlepších kníh aké som kedy čítal.
Súboj dvoch ponoriek mi najskôr vadil, ale keď som to čítal druhý krát začal som si ten súboj vychutnávať a rozhodne do tej knihy patrí a je veľmi strhujúci.
Ženský prvok sa mi zdal najskôr navyše, no ako išiel príbeh hlbšie a hlbšie tak ma viac a viac pohltil.
A že je kniha nedokončená? nevšimol som si, podľa mňa je všetko tak ako má byť.