Cyklistika na Slovensko skoro ani nepatrí

Na bicykli som prešiel celé Slovensko. Dokonca aj k moru, do Poľska, som sa na ňom dotrepal. Takže s plnou vážnosťou môžem povedať, že prihrievaná cyklistická polievočka pekne smrdí.

“Slovensko je najmenej bicyklujúcou krajinou v strednej a západnej Európe a je čas tento stav zmeniť, pretože využívanie bicykla pri doprave, rekreácii a turizme už dávno nie je niečo zvláštne a menšinové. Práve naopak – je to moderný a uznávaný prostriedok zlepšovania kvality života,” dodáva Roháč za cyklistické organizácie.

SME.sk | Cyklisti sa chcú dostať do programového vyhlásenia vlády.

Priatelia, možno kdesi na dolniakoch alebo na ďalekom východe. Ale rozhodne nie v slovenských dolinách.

Ak chce niekto vidieť, prečo to niekde zmysel má a niekde nie, nech sa ide pozrieť do Dánska. Alebo aspoň do Hradca Králové. Nie, ani len rovina nestačí. Potrebujete veľkú rovinu.

Ak ste jazdili autom v Dánsku, tak viete, že potrebujete skutočne veľkú rovinu. A veľký priestor v uliciach. Cyklistika je vždy na niečí úkor. Vždy. Je to ako stavať namiesto výškových panelákov, domy na ležato. Ani v slovenských dolinách nie je toľko miesta. A už vonkoncom nie na tých pár hektároch úrodnej zeme.

Možno je znakom vyspelosti podpora menšín vo svoje inakosti. Podpora menšín vo svojej slabosti je znakom idiócie. Cyklistická doprava je pomalá, nekomfortná, šovinistická k malým, starým a postihnutým. Preto sme vymysleli oplechované autá a MHD.

Cyklistika ako šport či rekreácia je skvelá zábava. Ale veď chlieb a hry sú istoty, že? Takže šanca tu je.  No schválne či sa podarí pri darabovaní pretromfnúť cyklocestu v pražských Vysočanoch? A že na darabovanie aj v tomto prípade dôjde je istota asi taká, ako že sa policajtom guľky odrážajú.

Zdieľať?

Nech si nohy zlámu

Ale len trocha. Jeden ten ukradnutý bicykel bola síce Merida, ale 15 rokov stará. Prežili sme toho spolu naozaj veľa.

A ten druhý bol síce nový, ale len chlapčenský železný. Aj keď, chalanisko si ho obľúbil a hádam ho neoslzí.

Nuž, na jar bude nová cyklistická výbava.

Zdieľať?

Prvých 6,58 km na ceste so synom

Bicyklový výlet s potomkom je psychicky náročnejší ako štátnica z farmaceutickej chémie. Všetko je neznáme a za ruku ho fakt nechytíte.

Po najazdení 2-3 tisíc kilometrov  človek ľahko zabúda na veci, ktoré robí podvedomo a samozrejme.

Zdieľať?

Cyklisté vítání – len aby som nezabudol

Jeden z mnohých? rýchlych? projektov, ktoré by hádam aj mohli fungovať.

Cyklisté vítáni je celonárodní certifikační systém, který z pohledu cyklistů prověřuje nabídku a vybavenost stravovacích a ubytovacích služeb, kempů a turistických cílů. Turistická zařízení, která projdou certifikací, jsou označena zelenobílou známkou s usmívajícím se kolem. Certifikace obsahuje standardy srovnatelné se systémy jiných evropských zemí (např. např. Bett & Bike v Německu nebo RADfreundliche Betriebe v Rakousku).

CYKLISTÉ VÍTÁNÍ – NÁRODNÍ CERTIFIKACE SLUŽEB PRO CYKLISTY – cyklistika, cykloturistika, cestování

Otázka je, či v kategórii “jazda na ťažko+spanie v hoteli” je dostatok zákazníkov.

Zdieľať?

Hokejové bitky a cyklistika v bahne sú nad moje chápanie

Priznám sa bez mučenia. V športe nerozumiem niektorým veciam. Ale dvom absolútne.

Cyklokros je mojou prvou veľkou záhadou. Vozenie sa na galuskových bicykloch do koliečka a  dokola v bahne, snehu a zime je nad moje chápanie športu.

A druhou vecou sú bitky počas zápasov v kolektívnych športoch. V NHL to povýšili dokonca na špeciálnu skupinu hráčov. Mužstvo má brankára, obrancov, útočníkov a bitkárov. Rozhovor z jedným prinieslo sme.sk:

Váš najlepší duel?

„V minulej sezóne mi vyšiel súboj s veľkým Derekom Boogartom z Minnesoty, s jedným z najuznávanejších hráčov v tomto remesle.“

A naopak?

„Neuspel som proti slovenskému obrancovi Zdenovi Chárovi z Bostonu. Nechcem sa vyhovárať, ale v ten deň som nebol celkom fit – mal som zranený nos. Nemal som do tej bitky liezť, lenže v tej chvíli som na to vôbec nemyslel. Beriem to ako ponaučenie. So Zdenom sme zostali kamaráti. Po zápase prišiel za mnou, podali sme si ruky. Je to naša práca.“ Zdroj:Slovanu sa uľavilo. Bitkár mal voľno

Len pripomínam, citát je z rozhovoru s hokejistom NHL.

Zdieľať?

Kodaň – prechádzka po meste s fotografiami

Prechádzku po Kodani začnime neďaleko hlavnej vlakovej stanice. Len pár krokov za ňou (z pohľadu radničného námestia) som býval v jednom príjemnom hoteli. Aj na ten dôjde v niektorom z ďalších častí seriálu. Ale dnes sa prejdeme po Kodani.

IMG_4171.jpgZačnem fotografiou budovy jedného hotela, je tam aj pizzeria. Budova ma zaujala hlavne svojím tvarom pripomínajúcim lokomotívu. Ulica, ktorá vychádza z fotografie do prava je zaujímavá tým, že sa na nej nachádza mnoho obchodov a jeden Apple store. Aj som chcel ísť dovnútra, ale buď bolo neskoro, alebo som sa ponáhľal za manželkou do iného hotela.

IMG_4175.jpgAle obráťme pohľad na druhú stranu, kadiaľ viedli moje kroky ďalej. Smerom k Radničnému námestiu. Kým tam prídeme, dáme si malý exkurz do dánskej gastronómie. V jednom sprievodcovi som sa dočítal, že odkedy sa v Dánsku usídlili vyslanci talianskej, gréckej, španielskej a inej gastronómie, tak sa dánska gastronómia stala požívateľnou. Nuž, pravdu majú. Keď sa chcete v Kodani dobre najesť, odporúčam lazáne v pravej talianskej reštyke (tí Taliani, čo ma obsluhovali, pozerali na mňa skrz prsty, keď som si k nim dal pivo), alebo v gréckom rýchlom občerstvení s mňamkami na grile.

IMG_4178.jpgPrišli sme na Radničné námestie. Odtiaľ začína (alebo končí, podľa vášho vkusu) vraj najdlhšia pešia zóna v Európe. Rozhodne je dlhá až až. Na fotografii vidíte ústie do nej. Na pravej strane v dome, ktorý je hotelom, je BurgerKing a hneď vedľa KFC. McDonald je hneď po pravej strane na začiatku pešej zóny a potom ešte raz v jej strede. To spomínam pre prípad, že by ste potrebovali nejakú gastronomickú istotu v cudzom svete.

IMG_4177.jpg

IMG_4184.jpgJa som sa vydal okolo radnice, ulicou Vester Voldgade, ktorú vidíte na fotografii celkom vľavo. Nie je to ulica ktovie čím zaujímavá, vedie ale k Národnému múzeu. Musíte včas zahnúť do ulice NY Vestergade. Keby boli veci tak ako sa patrí, uvideli by ste na fotografii v pozadí najvyššiu vežu a dominantu Kodane, vežu paláca Christinaborg.

IMG_4187.jpgIMG_4188.jpg
Na nádvorí je samé bahno. Chvíľu mi to bolo divné, že uprostred Kodane to vyzerá ako u nás na dvore keď dobre zaprší, ale po chvíli prišla trénovať kráľovská jazdná polícia so záprahom. Na to celé sa pozerá (na fotke v pravo) Christian 9, vraj zákonitý otec Európy. Mal niekoľko potomkov a jedna dcéra bola anglickou kráľovnou, ďalšia predposlednou cisárovnou Ruska a syn gréckym kráľom. Keď sa zišli na tatkových narodkách, bol to taký európsky snem na najvyššej úrovni.

IMG_4189.jpg IMG_4209.jpgBudova Christianborgu je využívaná ako sídlo dánskeho parlamentu, najvyššieho súdu a keď treba reprezentovať, práve tu prijíma dánska kráľovná návštevy. Ako všade v Kodani aj pred parlamentom majú hlavné slovo bicykle. Keď som išiel okolo, práve parkovala svoj bicykel nejaká úradníčka v kostímčeku, zimník, lodičky. Pred budovou (z druhej strany) je pekne veľká križovatka, ktorá ilustruje ako vyzerá organizácia dopravy v Kodani. Zľava: odbočovací pruh pre bicykle, rovný pruh pre bicykle, odbočovanie pre autá, rovno pre autá a to celé v opačnom poradí v protismere. A aby to nebolo jednoduché, križujú to pruhy pre cyklistov z krížnej ulici. Poviem vám, v križovatke sa s autom zle odbočuje do ľava, ale v Kodani je to rovnako debilné aj do prava, pretože bicykle idúce rovno majú prednosť. Teda, ak ich nesejmete zrkadlom 😉

IMG_4212.jpgIMG_4206.jpgAle vráťme sa k prechádzke. Vedľa Christianborgu sa nachádza budova kráľovskej knižnice. Na fotke vľavo je jej stará budova a v pravo, pri pohľade z mostu cez prístav vidieť celkom vľavo čierny kúsok novej budovy. Vraj Čierna perla.

IMG_4233.jpg
Vedľa kráľovskej knižnice sa nachádza budova bývalej burzy. Na fotke vpravo vidieť detail veže. Je tvorená zapletenými dračími chvostami. Na dolnom konci budovy sa nachádza kaplnka, kde sa svadbila súčasná kráľovná.

Potom moje kroky viedli cez most Knippelsbro do prístavu Christianshavn. Chcel som si pozrieť dva kostoly.

IMG_4217.jpgIMG_4216.jpgPrvým bol Christiansjirken, kde sa sedí ako v divadelných lóžach. Pri vstupe ma zaujalo, že v dánskych kostoloch majú opäť záchody. Prečo opäť? Podrobnosti hľadajte v jednom z dielov seriálu, Ako básnici… Tá elegantná budova hneď vedľa kostola je budova ministerstva. Dánski architekti odviedli v skutku dokonalú prácu v snahe o citlivé zasadenie objektu do okolitej architektúry.

IMG_4222.jpgIMG_4231.jpgDruhým kostolom, bol kostol Spasiteľa (Vor Frelsers Kirke), ktorý je vraj jedným z najkrajších v Dánsku. Z vonka určite, dovnútra som sa nedostal, pretože ho masívne reštaurovali. Tak som sa pozrel smerom hore a vydal sa späť, na ľavú stranu kanála o po nábreží k Malej morskej víle.

Prehliadka nábrežia v ďalšom diele, po novom roku.

K článku patrí aj mapa, ktorá zobrazuje jednotlivé zastávky na putovaní Kodaňou, aj s fotografiami. A ešte viac fotografii nájdete v príslušnej sekcii Dánsko-Kodaň v mojej galérii.

Zdieľať?

Cyklistika na ťažko, to je životná filozofia

Milujem cykloturistiku s báglami. Málokedy sa tak otvorene vyjadrujem o svojich najvnútornejších postojoch na blogu, ale nedalo mi to. Cez víkend ma môjho otca koňov brat, to znamená, že je v podstate jedno kto, upozornil na svojho priateľa. Píše zo svojej cyklotúry po Európe na blog. Adresa blogu je www.banyasz.blog.sme.sk.

Priatelia, vydať sa na bicykli na ťažko, to je otázka životnej filozofie. Žiadne termíny, žiadne kompromisy. Len cesta pred vami a niekoľko krásnych ľudí okolo vás. Môj prvý takýto výlet bol ešte počas vysokej školy. Kolega zorganizoval trasu z Bratislavy, cez B. Bystricu, Spišskú Novú Ves, popod Vysoké Tatry, na Oravu a ďalej cez Vsetín do Prahy. Potreboval si odviesť svoj unikátny bicykel domov do Prahy a nechcel ho zveriť železnici ani ako spolubatožinu. (To sú tie správne myšlienky, ktoré dokážu z jednoduchej veci urobiť geniálny nápad.) Spali sme na dvoroch našich kolegov, na lúkach pod lesom, ale aj v búdke hlásateľov na Štrpskom Plese pri skokanských mostíkoch. To bola najlepšia perla a samozrejme si to aj okomentoval:

“Predstavte si ako sedíte pri telke, sledujete s deťmi skoky na lyžiach a zrazu ukážete na obrazovku: Aha tam sme spali za 20 Sk na noc uprostred Tatier.”

Večer sme si boli prať veci na plavárni… A takých zážitkov by bolo minimálne na niekoľko desiatok príspevkov. Ale ľahšie sa na to s tajomným úsmevom spomína, ako ďatluje do klávesnice. Možno raz…

Po tomto nádhernom zážitku som po niekoľký raz bol takto na ťažko s najprv budúcou a aj potom terajšou manželkou. Jedna akcia začínala prvou etapou v Podbrezovej skrz Čertovicu na Liptov. To bol zatiaľ jediný výlet, kde sme boli aj deťmi. Teda s dieťaťom, ktoré s nami ale bolo totálne inkognito. Aj to by vydalo na niekoľko príspevkov. Tie ale nebudú ;) Pred pár dňami som tade išiel autom. Z Liptova na Horehronie. No poviem vám, boli sme za mladi pekne blázniví. Ale vtedy to bolo fajn.

Niekoľko príspevkov som onehdá písal o našom dobytí Baltického mora. Jedno zo zdôvodnení bolo, že keď niekto dokáže prejsť skr kontinentálnu Čínu, tak neni toho … aby som sa ja nedostal až k moru. Juj krásne to bolo. Na naplánovanej trase boli isté len tri body. Začiatok, rezervný istiaci bod a cieľ pri Balte.

A teraz to bude o tej filozofii. Ráno vstanete, upracete veci do tašiek s použitím Zimurgiho zákona systémovej dynamiky, nasadnete na bicykel a šlipete. V rytme, v pohode, v kľude. Okolo obeda sa zastavíte pod košatým stromom na obed, večer sa poriadne rozhliadnete a na najbližšej lúke sa voľne zložíte k odpočinku. Tu, alebo tam? Tam, kde sa vám to zdá najšikovnejšie.

Keď tu tak sedím a obzriem sa na to čo som robil dnes a čo budem robiť zajtra, napadá mi reakcia Malého princa na úžasný objav tabletky proti pocitu smädu. Veď isto viete čo povedal… Že on by si v tom ušetrenom čase zašiel pokojnou kľudnou chôdzou k studničke, kde by dlho pil vodu, ktorá sa zrodila z jeho túžby. Jaj to som priplietol z inej časti, ale takto sa mi to pozdáva. Všetci makáme ako šrouby v práci, aby sme sa v tom ušetrenom čase a s tých ušetrených peňazí mohli splniť svoje sny.

Málo kedy sa tak otvorene vyjadrujem na blogu, ale cez víkend mi iný otca koňa brat povedal jednoznačne a ultimatívne, že sa mi môj sen už asi veľmi ťažko splní. O tom sne vám toho veľa hovoriť nebudem, veď kto chce nech si ho vymyslí na základe už spomenutého.

Viete, čo, idem si prečítať najleší cestopis, aký som kedy čítal:

KALiMERA, Šlapeme do Číny
“Rozhodli jsme se, že práce bude i za nějaký ten rok a že naše firma přežije i bez nás. Vypnuli jsme tedy naše zvesela poblikávající monitory, kupu papírů, které se nám na stole nekontrolovatelně množily, jsme smetli do koše, zastrčili židli pod stůl a šli dát výpověď. Jedeme do Číny a zpět. Na kole.”

Zdieľať?