Jeden z f-priateľov upozornil, že slovenská farmácia prišla o jedného zo svojich profesorov. Zažil som ho ako prvého človeka, ktorého som výraznejšie stretol na fakulte. Mal pre nás, vtedy prvákov, prednášku vrámci debilkurzu. O čom, to už skutočne neviem, no na Flos tiliae v jeho podaní nikdy nezabudnem. Potom sme sa už viac-menej míňali a myslím, že ani zo sociálnej farmácie ma neskúšal a v štátnicovej komisii som ho nemal určite. To s tou štátnicou si pamätám na 100%, pretože to, čo som tam vtedy zažil, na to nezabudnem ani do svojej najbližšej smrti.
Chcel som si to overiť, ale na stránke fakulty nie to univerzity ani len nechyrovať. Google tiež nič nehlási a celkovo, je na jeho meno dosť skúpi. Uvidíme, dám im ešte týždeň.
Mimochodom, jeden z výsledkov vyhľadávania bol odkaz do univerzitnej knižnice na nejakú diplomovku, kde bol profesor konzultantom. Tak som skúsil aj svoju a je tam. Takže, zdá sa, je pravda, že som promoval 😉
Keď už som bol po rokoch na stránke fakulty, trochu som sa tam porozhliadol. Potešilo ma, že sa v odbore farmácia nehráme na nejaké podivné bakalárske medzihry. Aj štúdijný program je taký podobný ako za mojich mladých čias. Len my sme mali telesnú povinnú celých 5 rokov, teraz je už len 2. Predmety, vrátane povinne výberových, by som si mohol zapísať rovnaké ako voľakedy. A mierny úsmev mi vylúdilo zaradenie homeopatických liekov až do druhej kategórie len výberových predmetov. Taká úsmevná spomienka na jedny fólie, co leželi proklatě nízko, sa mi prehnala mozgovňou.
Taká tichá reminiscencia to bola.
Keď som sa vrátil späť na Facebook, všimol som si, že moja gymnaziálna spolužiačka práve čosi odklikla na Facebooku. Tak som si, zas po mesiacoch, zapol interný f-chat, reku, keď už som v tej mladíckej školskej nálade, ohlásim sa jej. Pozdravím a tak podobne. Nuž, to viete, že to neostalo len pri pozdrave a príjemne sme poklábosili. Aj by som čosi poodhalil, lebo hodilo by sa do rámca, ale nedá sa. Tajomstvo zdravotníckeho pracovníka je mi posvätné a zákonom uložené 😉
Keď sme tak záväzne f-klábosili, všimol som si, že interný chat Facebooku je akýsi vylepšený. Že sa online/offline stav dá nastaviť individuálne pre jednotlivé skupiny f-priateľov. A keďže skupiny intenzívne používam, tak som sa s tým trochu pohral sa chvíľu to budem testovať. Ale len občas. Pretože informáciu o online stave považujem, na rozdiel od e-mailu či telefónneho čísla, za oveľa osobnejšiu. A teda cennejšiu.
Viete, to, že som online vám napovie, že žijem. A život je asi tá najosobnejšia vec, ktorú máme. Možno to pochopíme, až keď budeme na 100% offline. Profesor sociálnej farmácie o tom už vie svoje.
Toľko takto nezáväzne v sobotu večer. Čaká ma fyzikálny poklad. V knižnici mi rovno do ruky skočila kniha Dále než Einstein o teórii všetkého, o zjednocujúcej teórii, o superstrunách, prosto dotyk raja. Je skutočne len pár, no dobre tak 4-5, vecí, kvôli ktorým by som bol prípadne ochotný čakať dlhodobo na smrť v zodratej telesnej schránke. A fyzikálna teória zjednocujúca 4 sily je jednou z nich.
Veď je to fascinujúce, mať skoro dokonalý systém, ktorý dokáže všetky javy okolo nás, ale skutočne všetky, úúúplne všetky popísať jednou rovnicou. Nemci vraj spísali Handbuch der Physik a toto monumentálne dielo popisujúce všetko čo je fyzika zaberá jednu celú policu a mi budeme mať toto celé dielo v jednej rovnici.
Prajem si, aby v čase, keď bude zjednocujúca teória na svete a budú denno denne pribúdať pokusy, ktoré v snahe ju rozvrátiť budú dodávať výsledky v presnej zhode s touto teóriou, tak aby v tej dobe žil ďalší Richard Feynman alebo Jiří Grygar. Dvaja vedci, ktorí sú pre mňa vzorom pre dokonalú popularizáciu fyziky.
A bodka, lebo neskončím.
