Distanázia – bezbrehý terapeutický heroizmus

Pri čítaní jedného článku som narazil na pojem heroická medicína a trochu som si chcel urobiť pojmové jasno. Okrem iných som narazil na jednu diplomovku. A ako je dobrým zvykom 60-80% textu diplomoviek tvorí teoretický úvod, rešerš doterajších poznatkov, prehľad pojmov. Preto mám diplomovky  ako zdroj faktov v obľube.

Dystanázii můžeme charakterizovat jako bezbřehý terapeutický heroismus. S eutanázií se podobají v tom, že ani jedna z nich nerespektuje přirozený konec života člověka. Eutanázie se snaží život předčasně ukončit, dystanázie naopak umírajícímu brání ze života odejít v době, kdy jeho čas již nazrál a životně důležité orgány dosloužily (Witzanyová, 2001). V pozadí takového přístupu může být např. nepřijetí skutečnosti smrti či limitů současné medicíny.

Od eutanázie je však zapotřebí odlišit rozhodnutí, kterým se odmítá tzv. „vehementní terapie“, totiž takové léčebné postupy, které již neodpovídají stavu nemocného, protože nejsou úměrné dosažitelným výsledkům, nebo jsou dokonce zátěží pro nemocného i jeho rodinu.
Filozofická fakulta Masarykovy univerzity v Brně (html verzia z PDF dokumentu)

Nechcem sa dnes nad tým zamýšľať, len som pri surfovaní narazil na zaujímavý text a nerád by som ho niekam zapotrošil. Možno niekedy nabudúce. Ale ak sa chcete niečo opýtať, komentáre sú vám k dispozícii.

Zdieľať?

Flos tiliae je už definitívne offline

Jeden z f-priateľov upozornil, že slovenská farmácia prišla o jedného zo svojich profesorov. Zažil som ho ako prvého človeka, ktorého som výraznejšie stretol na fakulte. Mal pre nás, vtedy prvákov, prednášku vrámci debilkurzu. O čom, to už skutočne neviem, no na Flos tiliae v jeho podaní nikdy nezabudnem. Potom sme sa už viac-menej míňali a myslím, že ani zo sociálnej farmácie ma neskúšal a v štátnicovej komisii som ho nemal určite.  To s tou štátnicou si pamätám na 100%, pretože to, čo som tam vtedy zažil, na to nezabudnem ani do svojej najbližšej smrti.

Chcel som si to overiť, ale na stránke fakulty nie to univerzity ani len nechyrovať. Google tiež nič nehlási a celkovo, je na jeho meno dosť skúpi. Uvidíme, dám im ešte týždeň.

Mimochodom, jeden z výsledkov vyhľadávania bol odkaz do univerzitnej knižnice na nejakú diplomovku, kde bol profesor konzultantom. Tak som skúsil aj svoju a je tam. Takže, zdá sa, je pravda, že som promoval 😉

Keď už som bol po rokoch na stránke fakulty, trochu som sa tam porozhliadol. Potešilo ma, že sa v odbore farmácia nehráme na nejaké podivné bakalárske medzihry.  Aj štúdijný program je taký podobný ako za mojich mladých čias. Len my sme mali telesnú povinnú celých 5 rokov, teraz je už len 2. Predmety, vrátane povinne výberových, by som si mohol zapísať rovnaké ako voľakedy. A mierny úsmev mi vylúdilo zaradenie homeopatických liekov až do druhej kategórie len výberových predmetov.  Taká úsmevná spomienka na jedny fólie, co leželi proklatě nízko, sa mi prehnala mozgovňou.

Taká tichá reminiscencia to bola.

Keď som sa vrátil späť na Facebook, všimol som si, že moja gymnaziálna spolužiačka  práve čosi odklikla na Facebooku. Tak som si, zas po mesiacoch, zapol interný f-chat, reku, keď už som v tej mladíckej školskej nálade, ohlásim sa jej. Pozdravím a tak podobne. Nuž, to viete, že to neostalo len pri pozdrave a príjemne sme poklábosili. Aj by som čosi poodhalil, lebo hodilo by sa do rámca, ale nedá sa. Tajomstvo zdravotníckeho pracovníka je mi posvätné a zákonom uložené 😉

Keď sme tak záväzne f-klábosili, všimol som si, že interný chat Facebooku je akýsi vylepšený. Že sa online/offline stav dá nastaviť individuálne pre jednotlivé skupiny f-priateľov. A keďže skupiny intenzívne používam, tak som sa s tým trochu pohral sa chvíľu to budem testovať.  Ale len občas. Pretože informáciu o online stave považujem, na rozdiel od e-mailu či telefónneho čísla, za oveľa osobnejšiu. A teda cennejšiu.

Viete, to, že som online vám napovie, že žijem. A život je asi tá najosobnejšia vec, ktorú máme.  Možno to pochopíme, až keď budeme na 100% offline. Profesor sociálnej farmácie o tom už vie svoje.

Toľko takto nezáväzne v sobotu večer. Čaká ma fyzikálny poklad.  V knižnici mi rovno do ruky skočila kniha Dále než Einstein o teórii všetkého, o zjednocujúcej teórii, o superstrunách, prosto dotyk raja.  Je skutočne len pár, no dobre tak 4-5, vecí, kvôli ktorým by som bol prípadne ochotný čakať dlhodobo na smrť v zodratej telesnej schránke. A fyzikálna teória zjednocujúca 4 sily je jednou z nich.

Veď je to fascinujúce, mať skoro dokonalý systém, ktorý dokáže všetky javy okolo nás,  ale skutočne všetky, úúúplne všetky popísať jednou rovnicou. Nemci vraj spísali Handbuch der Physik a toto monumentálne dielo popisujúce všetko čo je fyzika zaberá jednu celú policu a mi budeme mať toto celé dielo v jednej rovnici.

Prajem si, aby v čase, keď bude zjednocujúca teória na svete a budú denno denne pribúdať pokusy, ktoré v snahe ju rozvrátiť budú dodávať výsledky v presnej zhode s touto teóriou, tak aby v tej dobe žil ďalší Richard Feynman alebo  Jiří Grygar. Dvaja vedci, ktorí sú pre mňa vzorom pre dokonalú popularizáciu fyziky.

A bodka, lebo neskončím.

Zdieľať?

Aký dopad bude mať Google Sidewiki na weby výrobcov liekov?

How will this change the game with regulatory issues? Well, it’s a big monkey wrench. A pharmaceutical company already cannot control what people say about it, or its products, on various sites. But now people can express themselves with annotations that are, in essence, sidebarred on company sites! Can a company be held liable for, say, off-label discussions that happen on Sidewiki in association with a product site?

How Google Sidewiki will impact drug company websites | KevinMD.com

Kľúčové je to slovo off-label. Phizer za off-label marketingovú komunikáciu svojich liekov dostal megapokutu.

Zdieľať?

Veľmi, ale veľmi odborné magazíny na internete

Trochu sa zamyslím nad osudom a poslaním veľmi, ale veľmi odborných webov. Takých, ktoré zaujmú pár desiatok, možno stoviek ľudí a laici často neveriaco pozerajú.

Myslíte, že to má cenu? Jeden taký sa snaží veľmi, ale veľmi odborne zušľachtiť Arthut Dent. Teda Arthur, neviem, či je použitie prezývky v tomto prípade na mieste. Asi by znelo podivne, keby sa v súvislosti, čo já viem, môjho článku o sicílskom gambite (čo bola moderná klasifikácia liekov pre KVS) bola použitá moja prezývka. To viete, trochu ješitnosti na titul sa v našich kruhoch nosí.

Trochu som si čítal článok  Javascript a oblast působnosti proměnných – díl druhý – Zdroják, len tak pre potešenie bez snahy o pochopenie. Pár riadkov a potom diskusiu. Práve len pre to potešenie s odbornosti. Vie ma to potešiť, keď vidím skutočne odbornú debatu. Je v tom pre mňa niečo pohlcujúce a zvedavosť podnecujúce. Vždy ma chytí chcenie niekde vo vnútri a vytlačí na povrch túžbu porozumieť, dozvedieť sa… Tú túžbu, vďaka ktorej milujem farmáciu ako dokonalú syntézu prírodných vied od matematiky cez fyziku a chémiu a biológiu až k sociálnym vedám. Prosto vedomostná nirvána. Ale to sa ťažko vysvetľuje, to musíte mať niekde v sebe.

Má to vôbec cenu riešiť takýto odborný plátok v prostredí internetu? Odborné články určené pre kolegov odborníkov vyžadujú skutočne poriadnu prípravu. Aj obyčajné a prachsprosté kompiláty a odborné úvahy vyžadujú prípravu v miere nie malej. Strápniť sa pred kolegami, to nie je len tak. To je často aj o budúcej kariére. Navyše zle pochopená verejne prístupná dišputa odborníkov môže laika, nie to ešte novinára,  naviesť na praprapodivné názory.

A nie iné je to s popularizačnými webovými magazínmi. Jeden sa pokúšam písať. Ale dať dohromady článok pre Lekáreň na webe je oveľa komplikovanejšie, ako zápisok sem na blog. Musí to mať hlavu a pätu, musí to byť napísané zrozumiteľne, ale nesmie to byť napísané ľahkovážne. Zábavne, to isto áno, ale nie ľahkovážne. Každé tvrdenie musí byť podložené nejakým vedeckým podkladom. Nehovorím, všetko dokladovať odkazmi netreba, ale treba byť pripravený na útok v komentároch. Pretože byť prichytený v tvrdení výmyslov je skutočne nepríjemné a v prostredí internetu by to mohlo byť aj vražedné pre reputáciu. Navyše to pocitovo nemám rád.

Rešerše sú drahé. Pretože najdrahší je pracovný čas. Nie len priamo ale aj s ohľadom na cenu stratených príležitostí. A v prípade odborníkov na slovo vzatých, ktorí majú naštudované, ktorí priamo do klávesnice dokážu s istotou vysypať trvalé pravdy je to aj čas minulý, strávený pri dopracovaní sa k svojej kvalite. Také to, keď človek 5-10 rokov pracuje, učí sa, zbiera skúsenosti s víziou, že raz bude konečene draho predávať svoje vedomosti. Kde berú rôzne zdrojáky.cz na toto všetko peniaze? Isto, je to básnická otázka, spôsoby financovania sú za desaťročia fungujúceho kapitalizmu viac-menej známe. Stačí sa obzrieť.

Všimol som si, že všetky moje odborné časopisy, tie skutočne kvalitné a prinášajúce nové a iné informácie sú kompletne v režime spoplatneného obsahu. Zdá sa, že to v týchto kruhoch skutočne funguje. Veď, teda okrem iného, platí to vždy niekto tretí. A pri najhoršom sa na „získavanie prehľadu“ vyčlení kus grantu.

Taká smutná nika sú tieto odborné magazíny. Obsahom sa napĺňajú pomaly, za draho a nemá to ani kto čítať. Ale veď som vás na začiatku varovanie, že je to len také zamyslenie.

Ale nech z toho niečo máme všetci. Napíšte do komentárov odkazy na  nejaké zaujímavé polularizačné weby. Vedecké ani ak nie, hlavne popularizačné. SK-CZ by boli fajn, ale super by boli aj nejaké EN. A nie len prírodnými vedami je človek živý.

Zdieľať?

Český SUKL reaguje na publicistiku z aktualne.cz

Rekacia je to pekná, ale zabúdajú na admistrátora všemohúceho. O neskončenom audite zo strany Úradu na ochranu osobných údajov ani nehovoriac.

„Ten, kdo ta data vidí, ví o každé pilulce, kterou pacient spolkl. Zná jeho choroby i to, kdo mu léky předepisuje. Přesně ví, kolik peněz pacient za léky zaplatí,“ píše Aktuálně.cz. Ale není to pravda. Nikdo nemá data k dispozici v plném rozsahu, ani pracovníci SÚKL ne. Jediný, kdo uvidí kompletní údaje, je jejich vlastník, tedy pacient.

Reakce SÚKL na článek Aktuálně.cz

Zatoaľ len toľko. Podrobnosti neskôr.

Zdieľať?

České poplatkové podivnosti

Toto by nevymysleli ani Moliér s Gogoľom na návšteve u Haška.

“Prosíme vás proto, abyste takto k tomuto opatření přistupovali a využívali jej pouze v případě, kdy to osobní či rodinná situace přímo vyžaduje,” oslovil Martínek obyvatele kraje v písemném prohlášení, které je i na internetových stránkách kraje.

Podle předsedy ČSSD Jiřího Paroubka je na Martínkově výzvě podstatný “apel na všechny rozumné lidi v Poslanecké sněmovně, aby zrušili nesmyslnou dvojkolejnost mezi kraji a centrem”.

Hejtman Pardubického kraje (za ČSSD) vyzývá lidi, aby platili poplatky : Lékárna na webu.

Zdieľať?