Korzika po obvode: Bastia, Saint Florent, Calvi, Ajaccio

Minulý rok v lete sme pokračovali v našom obľúbenom spôsobe dovolenkovania. Pod stanom, pár dní tu a pár dní tam. Aby sme sa aj vykúpali v mori, aj hory videli a aj nejakú tú povinnú pamätihodnosť zahliadli. Skrsol nápad, že by sme mohli skúsiť Korziku.  A tak som naplánoval.

Za deň sme sa presunuli po diaľnici z Bratislavy do talianskeho mesta Livorno. Vyrazili sme ráno.   Pár dní pred odchodom som na Liptove v jednej keške našiel travelbug, ktorý sa chcel dostať do jednej konkrétnej kešky Villachu. Tak som z diaľnice zbehol a do doma vyhliadnutej kešky pár kilometrov od cieľovej ho vložil. Keď máte cestu okolo,  prečo nesplniť prianie, že?

Večer sme v pohode a za dodržiavania rýchlostných limitov dorazili do prístavu k trajektu. Ešte sme aj chvíľu vyčkávali, kým nás spoločnosť Corsika ferries nalodí.Majú taký šikovný program, kedy sa dá večer nalodiť, prespíte na trajekte a ten až ráno vyráža na cestu.

Lokalita prvá  Dopredu som objednával lístky, vrátane raňajok. Po dlhej ceste autom, príjemne padlo sa vyspať v pohodlnej posteli. Už prespanie na lodi bolo pre nás vnútrozemcov zážitkom. Tiež je výhodné, že nemáte stres, či sa na dlhej trase niečo nepokazí alebo nezapchá a vy nestihnete trajekt. Máte vlastne 15 hodinovú rezervu.  Takýto model zvolilo asi 20 posádok, takže sme mali trajekt skoro len pre seba a mohli sme si s deckami užiť prehliadku lode a pozorovanie večerného ruchu v prístave do sýtosti.

Lokalita druhá: Ráno sme kráľovsky vstali, zašli na raňajky a za zvukov nejakej dychovky trajekt vyplával. Nuda, vietor, more. Pristáli sme v Bastii za zvukov dychovky. Majú to naloďovanie a vyloďovanie chlapci zmáknuté, takže sme v pohode a plynulo našli cestu z prístavu a následne aj hore nad mesto s morom za chrbátom. Cez kopec a zas bolo more pred nami. Mal som pocit, ako Robinson Crusoe, keď zistil, že je na ostrove. 

Len na základe použitia Google máp som sa rozhodol, že kemp Acqua-Dolce by mohol byť fajn východiskový bod na jazdy po keškách severnej Korziky. A veru bol. Je 20 metrov od piesočnej pláže ako stvorenej pre deti. 50-80 metrov do mora je voda po kolená. A už aj v júli bola fajnovo teplučká. Kemp vybavený, čistý, miesta dosť. A v susedstve je ešte jeden.

Lokalita tretia: Keď nás to po pár dňoch prestalo v Saint Florent baviť a mal som už vyzbierané všetky rozumné kešky, zbalili sme stan a posunuli sa ďalej. Povodne sme chceli ostať v kempe v  Calvi, ale bolo našťastie plno.

Už doma som si pripravil prehľad kempov na plánovanej ceste a tak som mohol navrhnúť osamelé miesto a osamelý kemp La Morseta. Rodina schválila. Ak by to nestálo za to, prespali by sme pod širákom a šli ďalej. Ale bolo to skvelé. Nádherné miesto, kamienková pláž. Zobudíte sa a priamo zo spacáku vidíte more.  Na recepcii bola na brigáde Slovenka a čašníka v reštike robil Čech. Trochu sme ho potrápil s jedálnym lístkom. Mal ho našprtaný vo francúzštine a mi sme sa chvíľu tvárili, že by nám ulahodilo, keby nám to predniesol v Češtine. Dcéra to nevydržala a trochu mu pomáhala.

Vyzbierali sme kešky po okolí, znova sme sa zašli kúpať do potoka a po pár dňoch sa presunuli južnejšie.

Lokalita 3,5:

Presun do Ajaccia by bol na jeden deň príliš dlhý, tak sme si ho rozdelili na dva dni. Prvý deň sme sa zastavili odloviť sériu kešulí v turistickej oblasti Calanche neďaleko mesta Porto.

Asi na pol ceste sme prespali v náhodne vybranom kempe. Na druhý deň sme sa presunuli až do mesta Ajaccio. Síce sme sa chceli zastaviť v nejakom kempe a kúpať sa, ale na žiadny, ktorý by nám vyhovoval sme nenarazili. Nuž boli sme už rozmaznaní doterajšími skvelými lokalitami priamo na pobreží.  Aj som už zatĺkal v jednom kempe kolík, ale keď som ohol druhý na skale tesne pod povrchom, zavelil som rázne na presun až do Ajaccia. A dobre som rozhodol.

Lokalita štvrtá:

Nájsť kemp Barbicaja v meste Ajaccio bola trochu detektívna práca, ale nakoniec sa zadarilo. V neuveriteľne nepravdepodobnom kopci neuveriteľne rovné a priestranné terasy na postavenie stanu. A hlavne žiadne záludné kamene pod povrchom. Je pravda, že už aj lepšie vybavený kemp sme zažili. Vybavenie má už nejaké to desaťročie za sebou.

Vybrali sme si miesto pod veľkým fikusom. Presne takým, čo vám doma v obývačke už roky zavadzia. Pláže si môžete vyberať, miesta kopec a keď sa odveziete autom kúsok za mesto, nejaká romantická zátoka pre dvoch sa isto nájde. Aj kešky tam samozrejme boli. Dokonca mám odtiaľ svoju doteraz najzápadnejšiu z Iles Sanguinaires. Ale tohto roku to hádam prekonám.

Lokalita piata:

Posledný deň sme sa presúvali s Ajaccio naspäť do Bastie na trajekt. Mali sme na to celý deň. Nasmeroval som naše expedičné vozidlo krížom cez ostrov. Možno sme si mohli našetriť deň na zastávku uprostred a nejakú tú horskú túru. Istotne nabudúce. Na Korziku sa rozhodne s manželkou ešte vrátime. Dokonca by som si vedel predstaviť tam aj dlhodobejšie žiť.

Podvečer sme sa nalodili. Obsadili kajutu a trajekt pri západe slnka vyplával. Neviem ako to robia, na Korziku to trvalo 3-4 hodiny, na pevninu 8-9 hodín. Bol to klasický nočák. Prespali sme počas jazdy a ráno o 5:30 budíček (štýlovo som nastavil kikiríkanie kohúta), cca 6:00 sa prirážalo v Livorne. Následne sme vyrazili na cestu na Slovensko. Po ceste samozrejme občasný zber kešiek.

Nasledujú nejaké tie fotky a niektoré sú aj s komentárom.

 

Celú trasu a spomenuté miesta nájdete aj na jednej z “Mojich mápe” v Google maps.


Zobraziť Korzika Bastia – Calvi – Ajaccio na väčšej mape

Zdieľať?