Kvôli jednej mrkve somára zo seba neurobím

Bolo mi podhodené, že by som vlastne mohol byť aj rád, veď prešla generická preskripcia a aj nejaké tie marketingové huncútstva.

Nový slovenský zákon o lieku je ako celok neuveriteľná ale skutočne neuveriteľná… (slušné slovo ani nenájdem). Takže akokoľvek by som aj chcel zavedenie generickej preskripcie hodnotiť pozitívne, nedá sa.  Veď čo je to za výmysel s tou povinnosťou lacnejšieho? A tie marketingové srandičky spravované nejakou podivnou treťou babkou od susedou? Somára kvôli jednej, navyše pekne nahnitej, mrkve zo seba predsa neurobím.

Áno, nevďak vládne svetom. Ani lekári nie sú spokojní, ani my lekárnici, ani pacienti nie sú spokojní a oni sa tááák snažili. Ale počúval nás niekto? Tých tisíc pripomienok k jednému zákonu bolo asi primálo. Aha, oni si myslia, že nám stačí podhodiť mrkvu a somárov už zregulujú tam kam potrebujú.

Pritom je jasné, že sa im to nemohlo podariť. Pinokia sme čítali hádam všetci.  Autori zákona si teraz môžu vychutnávať víťaznú cigaru a orosený pohár piva. Ráno prichádza a oni pomaly zisťujú, ako to v tom Pinokiovi dopadlo. Poniektoré Svedomia sa môžu tak akurát uvrieskať a ucvrčkovať k smrti.

Vieme vidieť budúcnosť, len sme sa nerozhodli či sa chceme aj pozerať

V Nemecku sa nateraz rozhodli, že sa radšej pozerať nebudú. Nový nemecký zákon upravuje robenie a prístup k výsledkom genetických testov tak, že vraj pomaly všetko okolo genetických testov zakazuje.

Ono to nie je veru jednoduché a myslím, že jadro problému je zakopané práve v schopnosti vidieť budúcnosť.

Keď máme na výber medzi životmi s takto odlišnými vyhliadkami – a môžeme sa rozhodnúť skôr, než zárodok alebo plod získa akékoľvek vedomie, nemali by sme mať možnosť rozhodnúť sa pre dieťa s lepšími vyhliadkami?

Nemecko odmieta genetické testy. Až príliš počúva strach z tieňov minulosti

Keď mal starí pán učiteľ v sci-fi seriály Návštevníci možnosť dozvedieť sa čo ho čaká, na poslednú chvíľu sa rozhodol, že to nechce vedieť. Myslím, že tento postoj by bol vlastný väčšine súčasníkov.  Asi je to aj postoj rozumný, ale…

So situáciami, keď niektorí vedia a niektorí nie máme samé nepríjemné skúsenosti. Veď denno denne sa stretávame v obchode,  v politike, v rodine s ľuďmi, ktorí vedia niečo, čo my nevieme. Len jeden príklad za všetky: Dcéra vie s kým sa v škole rozprávala a kam to viedlo a ja nie. Takže mi neostáva nič iné len jej dôverovať. A myslím, že toto je ten problém, ktorý s pohľadom do budúcnosti máme. Nevieme, či sa dá ostatným dôverovať. A keď nevieme, tak sa bojíme.