Po 8. rokoch je neskoro bycha honiti

Moji prezidenti si zarečnili, zaamnestovali a jeden aj zanevymenoval. Toho s krížom v štandarde nebudem spomínať, ešte by ma obvinili z hanobenia štátnych symbolov. Prokurátora na to čoskoro bude mať. A ak by sa žiaden nehodil, Česi nám stále môžu požičať Polednovú. Isto to urobia radi z čírej bratskej lásky. Keď už máme tie najsamlepšie medzinárodné vzťahy za posledných 1200 rokov.

Takže poďme na toho, čo amnestoval tých, čo ani za 8 rokov česká justícia nevedela odsúdiť. Ale viete čo? Mne sa to jeho gesto vlastne veľmi pozdáva. A ukážem vám dva dôvody.

Prvým dôvodom je, že uľavil aspoň vyšetrovateľom. Viete si to predstaviť, ako asi vyzerá spis po 8 rokoch vkladania ospravedlneniek do neho? To môžete byť aj naschopnejším zaláskovancom, keď vám po 4 rokoch takýto spis hodia na stôl po odchode do dôchodku vášho kolegu. Prvé 2 roky len čítate tie ospravedlnenky z prvých kolegových 4 rokov. A ďalšie dva roky tie ospravedlnenky z tých dvoch rokov, počas ktorých ste čítali tie z tých predchádzajúcich 4 rokov. Ledva čo si medzičasom  stihnete úchytkom odskočiť uľaviť

No a ten druhý dôvod? Hádam aspoň  nejakému promile dôjde, že principiálna chyba nie je v tom, že po 8 rokoch sa zastavuje stíhanie.  Ale že živili a volili 8 rokov niečo, čo sa tvárilo ako vyšetrovanie.

Pozorujem z povzdialia svojho emigrantského nadhľadu (toho, čo nechce mať s eséróčkami ŠtátSk s.r.o. a StátCZ s.r.o. nič spoločné), tak z tohto nadhľadu pozorujem, ako Česi hromadne závidia. Ako by si boli mohli bývali boli nakradli aj oni, keby sa nebáli, keby doma ausgerechnet vtedy nekachličkovali, keby…

Pozorujem, ako sa zľakli. Mali 8 rokov istoty a terazky sú akýsi zmätený. Stále si mohli mädliť ruky, že raz to príde. Žiadna hrôza z definitívneho a nezvratného oslobodzujúceho rozsudku. Mohli ich všetkých celých krásnych 8 rokov každodenne a opakovane odsudzovať.  Prd nejaká prezumpcia neviny. Krásnych 8 rokov slastného pocitu, že oni za to môžu v akých sú sračkách 28. štátu v poradí s najlepším výhľadom na život na tejto planéte z 82 hodnotených.

A teraz bum ho – koniec. Skončilo 8 rokov fišerovského „Vyhlášení amnestie je prezidentovým právem, rozhodnutí Václava Klause proto respektuji. Sám bych amnestie nevyhlašovalal“, ktoré ich práve dobehlo.

Nechávame bez povšimnutia, že sudcov vyberajú beškrupulózni. Že sú pravidlá výberu sudcov  podliezané. Že je kvalita právnických plzeňsko-šamorínskych fakúlt biedna. Že sa k titulom, profesorov – garantov vzdelávania – dostávajú ľudia nespĺňajúci kritériá ani len na odborného asistenta vysokej školy zo stredu celosvetového rebríčka.

Ak máte pochybnosti o správnosti výroku súdu, spochybňujete vlastnú schopnosť nás všetkých si vybrať dobrých sudcov. V momente dnešného rozsudku je už na všetky náreky neskoro.

Tam niekde, pri výbere svojich zastupiteľov, tam niekde, pri súhlase s drobným každodenným podvůdkem je dôvod toho vášho vnútorného nesúhlasu. Tie obálky putujúce z rúčky do rúčky v Poslanecé sněmovni českého parlamentu sú súčasťou jedného veľkého kolobehu morálky a etiky, ktorého sme každý jeden z nás každý jeden deň pri každom jednom verejnom prejave súčasťou.

Pre česky mluvících ešte doplním z čoho pochádza tohto článku nadpis. Na Slovensku v jednom prípade aj boli dôkazy, aj nebolo pochýb, že sa skutok zmarenia referenda stal. Niekoľko amnestií spôsobilo, že de jure dôkazy neexistujú a skutok sa tak nestal. Vyhlasovateľa amnestii si Slováci zvolili v regulérnych demokratických parlamentných voľbách.

To ocitované som napísané 19.12.2012, keď o amnestiách ešte nebolo ani vidu ani sluchu v článku Nie sú dôkazy, skutok sa nestal – verzia CZ. Ja viem, človek má pravdu,  už keď netreba.

A budem to opakovať zas a znovu. Keď si 8 rokov spokojne hoviete, volíte si a hovoríte si: „Ako dlho budú vyšetrovatelia vyšetrovať je len na nich a ich rozhodnutie budeme, keď aj by im to trvalo 8 rokov, rešpektovať. Ale sám by som s odsúdením bol hotový nato-tata.“, príde a prísť musí ten moment, keď vás Pravidlá dobehnú v najnevhodnejšiu chvíľu.

Po 8. rokoch je neskoro bycha honiti. Ale keď je to také čecháčkovské.

Keď je z toho šanón, prestáva to byť vtipné

Kým obhajovali na českom ministerstve vnútra cimrmanovskú matematiku, bolo to vo svojej podstate vtipné. Postupne sa z toho stáva šanón spoločenskej idiócie. Už sa do neho dostáva prvý posudok súdneho znalca na blbosť. Ktorý mimochodom stál 50 tisíc. Za deň práce, fajn.

Pokračovať to bude okrúhlym stolom. Isto zorganizujú workšopu. Ale aby sa k tomu osobne a chlapsky postavili a hájili svoje názory osobne do roztrhania tela – to už dávno zabudli čo to je.

Nie že začínam, už mám len srandu z týchto dvoch štátov. O trochu menej chujovín by som predsa len privítal.

Po Slovensku aj Česko pristúpilo do spolku nezmyselných štátov

Serem vám na vaše výzvy k pochopeniu vašich snáh. Pokiaľ pôjde z daní čo i len jediný cent na nezmyselný štát.

Politolog Josef Mlejnek soudí, že za odvoláním Karolíny Peake je boj o vliv na armádní zakázky. A to i ty minulé. „Karolína Peake začala provádět čistku na obraně a začala vracet do funkcí některé lidi, kteří mají vazbu na bývalého ministra obrany Martina Bartáka,“ řekl Mlejnek.

Prezidenta i premiéra však nejspíš rozzlobilo zejména odvolání Vlastimila Picka. Ten totiž má ke Klausovi blízko, v minulosti mu dělal náčelníka hradní vojenské kanceláře. Na ministerstvu vyjednával klíčovou smlouvu o dalším pronájmu stíhaček Gripen.

Do čela svého kabinetu postavila muže spjatého s trestně stíhaným exministrem obrany Martinem Bartákem; na svou bývalou funkci se vrátil šéf Bartákova kabinetu Aleš Klepek, bývalý člen dozorčí rady ČEZ. Radit ministryni měl bývalý asistent lidoveckého poslance Pavla Severy a pozdější člen TOP 09 Pavel Kotrba. Na místo šéfa vyzbrojování po Bulantovi, odvolaném za průtahy v nákupu uniforem, jmenovala Jaroslava Štrupla, který přitom za tuto zakázku odpovídal.

 

via Nečas s Klausem sesadili Karolínu Peake, obranu vedla osm dní – iDNES.cz.

Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok. Namiesto toho, aby politici realizovali volebný program, aby napĺňali delegovanú vôľu občanov, podnikajú vo firme Štát s.r.o.  ako jej vlastníci.

Toto podnikanie sa deje len a len v záujme ich osobných cieľov. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinely, ale hracou plochou tohto ich podnikania.

Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.

Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:

Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno “štátny”. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.

Bodka. Koniec návodu.

Až keď sa nám podarí zjednodušiť štát tak, aby aj posledná učňovská mládež chápala, čo sa deje s ich daňami a zdravotným poistením, až potom môžete vypustiť z úst, že sa demokraticky rozhodla.

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať.  Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického. (Moja charakteristika štátu ako inštitúcie)

Do riti, to si tú politiku mám robiť sám?

Nie sú dôkazy, skutok sa nestal – verzia CZ

Ak máte pochybnosti o správnosti oslobodzovacieho výroku súdu nad českými politikmi, spochybňujete vlastnú schopnosť nás všetkých si vybrať dobrých sudcov. V momente dnešného rozsudku je už na všetky náreky neskoro.

Odvolací soudkyně Löffelmannová připomíná, že podmínkou úplatku je podle zákona „obstarání věci veřejného zájmu.“ Jenže jediným faktem prý je, že poslanci obálky dostali – Kočí v restauraci, Škárka u Bárty v bytě.

„Jakákoli souvislost s obecným zájmem není v této části skutkového děje zjištěna, tedy nelze ani z ničeho dovodit, že by šlo o úplatky, ať už bezúročnou půjčkou nebo nevratným majetkovým prospěchem. Za této situace nelze jinak než uzavřít, že jednání obžalovaného Bárty nenaplňuje znaky žalovaného ani jiného trestného činu,“ rozhodla soudkyně.

via Všechno je jinak: Bárta ani Škárka nic nespáchali, rozhodl odvolací soud | zpravy.ihned.cz – Česko.

Vždy je lepšie, ak sú zákony postavené tak, že vykĺzne 10 skutočne vinných na miesto čo i len jedného nespravodlivo odsúdeného. To je bez akejkoľvek debaty fakt.

My nesmieme byť zavčasu sprostí, lenivý a ľahostajní 

Súdnictvo je tretím pilierom demokracie. Je nezávislé a ním formulovaná pravda je v súlade s duchom národa a literou zákona. Sudcovia sú intelektuálnou elitou z nás a  vyvolili sme si ich spomedzi nás na základe využitia tých najprísnejších mechanizmov. Zverili sme im právo vynášať súdy nad našimi životmi a dobrovoľne sme sa rozhodli bezpodmienečne sa podrobovať nimi vyslovenej pravde.

A potom prídu pochybnosti o rozsudkoch. Kým sa nás to netýkalo, tak to ľahostajne necháme plynúť. A dnes sme veľmi prekvapení, že nás naša lenivosť a ľahostajnosť dobehla.

Nechávame bez povšimnutia, že sudcov vyberajú beškrupulózni. Že sú pravidlá výberu sudcov  podliezané. Že je kvalita právnických plzeňsko-šamorínskych fakúlt biedna. Že sa k titulom, profesorov – garantov vzdelávania – dostávajú ľudia nespĺňajúci kritériá ani len na odborného asistenta vysokej školy zo stredu celosvetového rebríčka.

Ak máte pochybnosti o správnosti výroku súdu, spochybňujete vlastnú schopnosť nás všetkých si vybrať dobrých sudcov. V momente dnešného rozsudku je už na všetky náreky neskoro.

Tam niekde, pri výbere svojich zastupiteľov, tam niekde, pri súhlase s drobným každodenným podvůdkem je dôvod toho vášho vnútorného nesúhlasu. Tie obálky putujúce z rúčky do rúčky v Poslanecé sněmovni českého parlamentu sú súčasťou jedného veľkého kolobehu morálky a etiky, ktorého sme každý jeden z nás každý jeden deň pri každom jednom verejnom prejave súčasťou.

Pre česky mluvících ešte doplním z čoho pochádza nadpis. Na Slovensku v jednom prípade aj boli dôkazy, aj nebolo pochýb, že sa skutok zmarenia referenda stal. Niekoľko amnestií spôsobilo, že de jure dôkazy neexistujú a skutok sa tak nestal. Vyhlasovateľa amnestii si Slováci zvolili v regulérnych demokratických parlamentných voľbách.

Viac a ešte viac aj v článku: Pravidlá nás dobehnú v najnevhodnejšiu chvíľu

Českí poslanci si robia srandu sami zo seba na účet Johna

A českí novinári si to samozrejme nevšimli. Až na Twitteri, občianska žurnalistika zafungovala. Hej to je tá, čo neexistuje.

Proč by poslanec nemohl dělat zároveň novináře, když může dělat zároveň ministra nebo hejtmana?!?

Twitter / KohoutPavel: Proč by poslanec nemohl dělat ….

Pre nás Slovákov je to niečo neobvyklé. Pravidelne po voľbách sledujeme technické rošády, keď na miesta poslancov čo sa stali ministrami prichádzajú náhradníci.  Raz to dokonca  zle naplánovali a asi na hodinku stratila vládna väčšina väčšinu.

Ale v Čechách nie. Tam sa ministri zodpovedajú samým sebe v poslaneckých laviciach. Keď sa o tom onehádá jemne začalo uvažovať, teda o tom, že je to absurdné, zamietli to pod koberec.

Ale pre obe krajiny a vlastne pre celú našu EU platí z Johnovho debilného nápadu byť poslanec, byť predseda branno-bezpečného výboru a byť šéfom publicistiky a byť šéfom investigatívnej relácie a byť a za šaša jedno poučenie: Keď budú poslanci hovoriť ako tvrdo pracujú, že poslancovanie, to nie je len zasadanie v pléne… No nech to idú rozprávať tým, čo seno žerú.

Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu

Tak priatelia, dnes budem trochu hrubí k bratom Čechom: Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu.

Ten výrok pochádza z môjho májového (květnového – aby aj za riekou Moravou chápali) článku Ak som demokrat, to neznamená, že som dementný. V ňom som bol býval bol napísal:

V momente, keď sa o demokratické nároky prihlási niekto, kto hlása apriori neznášanlivosť k demokratom, demokratické nástroje už nemajú miesto. Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu.

Uvedomte si priatelia, že základom, dreňou, fundamentom demokracie je, že víťaz nezabráni porazenému, aby mal šancu v budúcnosti zvíťaziť. V komunizme, nacizme, v dlhoch, za hranicou zákona, tam všade sme túto šancu stratili.

A máme tu volebný říjen (október) a KSČ má o ďalších 100 mandátov v českých krajoch viac. Dnes si skutočne vyčítam, že som bol doteraz ľahostajný k tomu, že z Čiech mám na blogu minimum návštev.

Jsme zpátky milááášššci!

Jsme zpátky milááášci!

Z dejepisu si matne spomínam, že ma učili, že vo voľbách roku 1946 to s víťazstvom komunistov nebolo také jednoduché. Ešte museli nejakú tú prácu na ceste k Víťaznému februáru/únoru prejsť. A tak som tzrochu pátral (googlil). A vypátral som zaujímavý článok.

Kým z neho odcitujem, ešte som si preveril, kto to vlastne napísal. Viete to je to minimum, ako môžete svoje kritické myslenie uspokojiť. Trochu si pogoogliť autora a motivácie. Bez toho by sa vám poľahky mohlo stať, že naletíte (skočíte na špek) nejakej hlúpej propagande.

Autorom dolucitovaného je teda pravdepodobne Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD. (* 29. august 1967, Bratislava)  slovenský historik. V súčasnosti je vedúci Katedry histórie na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Venuje sa politickým, cirkevným a kultúrnym dejinám Slovenska v 20. storočí. Róbert Letz – Wikipédia.

A teraz nechajme zaznieť jeho komentovaný výklad dejín:

Dôležitú úlohu v rozdielnych výsledkoch volieb v Česku a na Slovensku zohrala skúsenosť s vojnovým obdobím. Slovensko ako pomerne samostatný štátny útvar bolo väčšiu časť vojny ušetrené od masovej perzekúcie domáceho civilného obyvateľstva, s výnimkou Židov a Rómov. Naproti tomu v Protektoráte Čechy a Morava vládol od začiatku prísny nacistický okupačný režim, spojený s tvrdou perzekúciou širokých vrstiev civilného obyvateľstva. Rozdielna bola aj hospodárska úroveň. Na rozdiel od povojnového Slovenska sa komunistom v Česku prostredníctvom ministerstva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy podarilo získať významnú časť stredných českých roľníkov, predtým voličov pravicovej agrárnej strany, ktorí dostali prídel pôdy v rámci pozemkovej reformy.

Komunistická strana, ktorá tvorila iba formálne dve strany – KSČ a KSS –, sa stala celoštátnou víťazkou volieb. Jej stranícke vedenie začalo ihneď po voľbách pracovať na kompromitácii DS. Na základe konštrukcií vyprodukovaných vtedajšou Štátnou bezpečnosťou sa usilovalo dokázať spojenie DS s „ľudáckym podzemím“ a so slovenskou emigráciou z roku 1945. Dosiahlo jej izoláciu a obmedzenie. Víťazstvo DS na slovenskej úrovni bolo znehodnotené odňatím kompetencií slovenským národným orgánom v prospech pražského mocenského centra. Ďalším úderom proti DS bola komunistami vyvolaná politická kríza na jeseň 1947, ktorá vlastne už znamenala generálnu skúšku na definitívne prevzatie moci v štáte komunistickou stranou.

Impulz: Voľby roku 1946 – víťazstvo alebo prehra.

Po prečítaní by som len zvolal: Historia – magistra vitae!

Môžete sa na mňa v českých luzích a hájích hnevať ako chcete. S tvárou pokrového hráča vám hovorím: Idiot sa nepoučí z dejín a dementný demokrat… No veď ste to už čítali 3x, TO SA MAJÚ KOĽKOKRÁT DEJINY OPAKOVAŤ, kým si to uvedomíte?

Ja viem, hovorím o sebe, že som demokrat. Takže by som mal akceptovať demokratickú vôľu, dovoliť vám prejaviť sa.  Ale je tu jedno ale, ktoré som si vo svojom archíve osobných názorov nadpísal slovami Voltaire a dôkaz sporom.

Viete, nekričím na vás preto, že ste idioti. Len nemám tú trpezlivosť čakať, kým na to prídete sami.

Priatelia českí, chcem tu s vami žiť, tak mi to nekomplikujte. Optimista vo mne mi hovorí, že nie ste ani nepoučiteľní idioti, ani dementní demokrati. Len ten lekárnik vo mne sa trochu bojí.

Zamneď: Pravicová politika musí zaujať proletariát

Pravicoví srandisti obviňujú politikov v štýle politikárčenia. Zahľadení do seba samých. Do svojej pravicovosti.

Jo jasne….CR prosr*la volby ale z ust pravicovych politiku zni spatne duvody:“mala ucast, sirsi volicska zakladna KSCM, nepopularni reformy, celoevropsky vyvoj smerem doleva,….“

Delnikovi na severni Morave je penzijni reforma u zadku a celoevropsky vyvoj nesleduje.

Bohuzel ani jeden z nich nerekl ze za to muze spatna politicka kultura a neustale afery v jejich stranach!

Velké čierne prázdno (David Hama, Facebook)

Menej afér nie je menej voličov. Menšia účasť znamená menej potenciálnych voličov. Menej voličov je proste menej voličov.

Širšia voličská základňa v medziobdobí znamená, že 3 mesiace pred voľbami máte dávno vyriešené.

Nepopulárne reformy sú proste nepopulárne. Akú motiváciu dali ich strojcovia voličom, aby si ich zvolili? Žiadnu. Hovoria, že sú nepopulárne.

Celoeurópsky vývoj doľava – viete, pripadám si pomaly jediný, ktorý to vidí.  Tak to proste je, to je aktuálny stav. Ale kto z toho vychádza pri snahe získať hlasy? Kto sa tomu na európskej úrovni stavia? A koho z nich aj voliči za to chvália?

Pre proletariát na severnej Morave je penzijná reforma akurát tak cipovinou. A koho je to vina? Jeho, alebo toho, kto mu nedokáže ukázať, že to má pre neho zmysel?

Jediné, čo sa dá pravicovým politikom vyčítať je, že síce vedia ako beží svet, ale vôbec ale vôbec s tým nepracujú.

Pravicoví srandisti to pomenujú pekne. Ale ani nevedia, že to pomenovali. Namiesto toho upozorňujú na samozrejmosti.

Mať menej afér znamená mať menej bafuňárov. To by ale kapitalisti museli chcieť robiť politiku a nie biznis.

Uvažujte nad týmto: Kapitalista miluje proletariát, keďže za neho pracuje. Pravičiar sa proletariátu štíti, veď je to ľavičiarsky plebs.

Ani len myšlienka, nie to nejaké vízie

V Česku začal výber krajských a trochu senátnych zástupcov. Vyberajú z jednotnej kandidátky Národného frontu kariérnych bafuňárov.

Vôbec nezávidím sympatizantom demokracie ten výber.  Demokrat volí z lásky k demokracii. A učí to aj svoje deti vlastným príkladom.

A vyznávači kapitalizmu nie že nemajú z čoho vyberať. Ani len ten jeden tam nie je, ktorého by si človek vybral ako voľbu proti socialistom.

Zato socialistov je tam z každej strany. Zprava, zľava, zhora, zdola – kam sa človek obzrie socializmus.  Všetci sa chvália ako budú skvele rozdeľovať čo nezarobili.  O podpore zarábania nezavadzaním nikde ani slovka.

Hovoril som si, že napíšem nejakú výzvu v duchu: „Pre seba nemusíte, ale pre mňa by ste mohli.“ Ale toto vám priatelia nemôžem urobiť.  To sa vlastne ani nedá, nabádať vás voliť neexistujúci volebný program v ústach kariérnych bafuňárov.

Pod čiarou: Kde ste, zástancovia udržateľného dobytka, že neobhajujete rýdzu výrokovú logiku volebných programov proti predsudkom? Aha, tentokrát výroková logika by bola fajn, ale je tu historický kontext?

Naozaj si zaslúžia za prezidenta Cimrmana

Presná charakteristika spoločenského marazmu v Čechách.

Pavel Kout (pavelkout): Dáme miliardu za volby a prezidentem bude zbabělá nula nebo ožralý buran. A v každém případě komouš. Lépe bychom ty peníze utratit nemohli… http://twitter.com/pavelkout/status/230771955001864193 retweet of @volven tweet

Už som to tu bol býva bol písal. Bol taký rozhovor s jedným tam žijúcim českým politológom o primárkach v USA. A ten spomenul, že v americkej spoločnosti sa problematika peňazí na kampaň považuje za jej samozrejmú súčasť. Ak kandidát nie je schopný získať na svoju kampaň peniaze, čo je to za kandidát? Svojou neschopnosťou sa už, chvala Bohu, hneď na začiatku sám diskvalifikuje. A riziko zvolenia Ňoumi tak nehrozí.

Podobne si môžu v Čechách chodiť moralisti trieskať lebeňu do žulového kvádra na Pražský hrad. Že prečo? Nuž, pretože sa nenájde v celej spoločnosti poriadny vodcovský typ, ktorý je schopný silou svojej osobnosti pozbierať podporovateľov, peniaze na kampaň a mať vysporiadané svoje svedomie s morálnymi hodnotami.

Prezident nemôže byť domáca puťka, akokolvek mi je Roitová, či ako sa to píše (aké charateristické), sympatická z toho mála, čo o sebe propaguje.

Tak teda čo? Prezident by mal mať úlohu vyvažovacieho kontinentu (Terry Pratchet a jeho Zemeplocha), ale takého kandidáta nemáme. Tak budeme nadávať na techniku voľby. Nebolo by lepšie taký národ rovno zrušiť? A pardon, pošmykla sa mi ruka, chcel som napísať, takú funkciu zrušiť. Ach jo, to podvedomie.

Vrchol regulačnej bezmocnosti pracovných kontrolórov

Uff, uff. Ako audítor som sa dávno tak nezasmial, ako pri čítaní nápadu českého ministerstva práce. Myslím, že Drábek práve opustil posledný výškový tábor a siaha na vrchol.

…za splnění této povinnosti považováno předložení kopie pracovních smluv či dohod uložených  v elektronické podobě (naskenované originální smlouvy např. ve formátu pdf) na paměťových médiích, např. CD, DVD, flash discích aj. prostředcích výpočetní techniky s možností vytisknutí pro potřeby doložení výsledků kontroly.

BEZPODMÍNEČNÁ POVINNOST PRÁVNICKÉ NEBO FYZICKÉ OSOBY MÍT V MÍSTĚ PRACOVIŠTĚ KOPIE DOKLADŮ PROKAZUJÍCÍCH EXISTENCI PRACOVNĚPRÁVNÍHO VZTAHU (pdf dokument)

Áno, regulujeme a regulujeme až sa uregulujeme k smiechu celého sveta.  Ty jo, a to si tam hovoria pravicová vláda.

Perverzné daňové aj odvodové zvýhodnenie vedie k Švarcsystému.  (Bodka, end of story.) Je typickou českou iróniou, že chlapík, ktorému to prvému napadlo a ktorý to prvý doviedol ad absurdum a ktorému na to aj prišli sa volal Švarc.

Riešenie už poznáme niekoľko rokov vo forme zrovnoprávnenia zmluvných foriem pre výkon práce. Ale keďže je v spoločenskej objednávke, aby pracovnoprávny systém obsahoval diery, SaS sa to nedarí presadiť. Blahej pamäti sa prejavili práve novinári (keď sa im siahlo na paušálne výdavky), ktorí budú teraz poukazovať na opak. Že priatelia?