Inšpiroval má dovysvetľujúci text Richarda Sulíka: Islamský štát a USA – čo som nestihol povedať v europarlamente – Aktuality.sk., ktorým doplnil jednominútové heslovité vystúpenie v EU parlamente. Bez toho, aby ste si ho prečítali ťažko pochopíte, prečo píšem nasledovné riadky.

Jeho text končí slovami:

Toľko k udalostiam posledných 10 rokov, teraz sa skúsme pozrieť dopredu. Samozrejme, že svetové spoločenstvo musí niečo robiť, avšak opäť by to malo byť v rámci nejakých pravidiel. Navyše, Európska únia ako entita nie je schopná v podstate ničoho a ak, tak len členské krajiny EÚ, ktoré sú zároveň takmer všetky členskými krajinami NATO. A preto, NATO musí koordinovať postup voči Islamskému štátu. A v rámci NATO prispeje aj Slovensko primeraným dielom.

Zdroj:  Komentár Richarda Sulíka: Islamský štát a USA – čo som nestihol povedať v europarlamente – Aktuality.sk.

Presne tak, ako píše Richard, toľko k udalostiam posledných 10 rokov.  Áno, „historia magistra virae“, môžeme sa poučiť. Ale to je tak maximum. Budeme sa v tom čo kde kedy USA urobili či neurobili rýpať ako v hovne? Čo tým dosiahneme?

A to poučenie je hneď v ďalšom kroku. EU môže pekne poďakovať USA, že zbavuje svet diktátorov.  Na rozdiel od Richarda nehrám na to, čo naznačil, že sú malý,  ale ešte ako tak dobrý diktátori. Možno som to zle pochopil, ale je to naozaj len moja chyba, že som to zle pochopil?

Pre mňa je neprijateľný akýkoľvek diktátor. Je len otázka zdrojov a z ich veľkosti vyplývajúcich priorít, ako by sme sa mali postupne na planéte diktátorov zbavovať. Preto by som si vedel predstaviť učenú akademickú dišputu o tom, či mal byť na zozname Saddám pred Kimom či pred Kadáfího stanom. Sadám bol nebezpečnejší nám v EU, Kim je zas nebezpečnejší svojim občanom. Budeme to poradie posudzovať podľa počtu koncentrákov? Neviem.

Fakt neviem. Ale rozhodne som presvedčený, že by sa mala EU viac angažovať vo výbere cieľov. Také tie mandáty a podobné srandičky by mali byť pre EU prioritou. EU má s USA rovnaký pohľad na ľudské práva. Tak nevidím dôvod, aby sme sa nesnažili dohodnúť.

Ale som si istý, že je na mieste USA poďakovať, že ich odstraňuje.  Presne ako hovorí Richard:

Odpratať Saddáma Husajna nebol až taký problém, no USA nikdy nedokázali dostať celú krajinu pod kontrolu, nasledovalo množstvo atentátov, posilnenie pozície warlordov, miestami bezvládie…

Bolo by samozrejme jednoduché všetko zlé hodiť na USA.  To je tá ich svinská expanzívna politika a sledovanie vlastných cieľov – už vás počujem, ako sa vám to derie ústami. Ale čo sme urobili my Slováci ako EU?!? Viete, vinný je aj ten, kto sa len prizerá a medlí si ruky, ako iní pekne triafajú.

Áno, musíme si povedať, že to stojí občas za hovno. Bez toho, aby sme si to povedali nezistíme, že máme problém. Človek uvažujúci nad riešeniami pre budúcnosť považuje za samozrejmé, že:

Ak si myslím, že Slovensko patrí do západnej hemisféry, neznamená to predsa, že odteraz nepoviem pol krivého slova na USA či EÚ.

Ak vymenujem 5 krajín, kde došlo vďaka USA k destabilizácii, neznamená to, že odsudzujem čokoľvek, čo USA kedy urobili.

Ak si toto, čo povedal Richard neuvedomíte, nepodarí sa vám nič presadiť. Budete sa len a len rýpať v sračkách Made in USA.  Viete si prestaviť, ako si takto zababrané ruky podávate s predstaviteľmi USA, keď ich žiadate o podporu na pôde OSN pre budúce projekty?

Šachový úkrok stranou:
Keď rieši vzťahy s Ruskom, tak Európan nemôže predsa ukazovať sám na seba či svojho spojenca, aké blbosti robíme sami kdesi inde. Rusko sa bude len smiať na tom, ako sa hádame. Preto nikdy, ale skutočne nikdy, sa vo svojich článkoch o Ukrajine či v komentároch pod nimi, nenechám zatiahnuť do debaty o krvavých rukách EU a USA niekde na opačnom póle planéty či v úplne inom časopriestore. Dokonca považujem tieto argumenty o USA v článkoch o vzťahoch s Ruskom za jasné priznanie protieurópskych postojov a za podporu putinovkej diktatúry. Proste sa to nemieša.
A vice verza, v tomto článku nie je nič o vzťahoch s Ruskom na tému Ukrajina.
Koniec úkroku stranou

Ako som napísal vyššie, môžeme sa v tom hnoji dnešného sveta šťúrať, alebo môže ako EU občania skutočne aktívne riešiť celoplanetárne problémy.

Takže vykašlite sa prosím vás na USA. Nájdime si naše miesto, miesto EU, miesto NATO v aktívnej geopolitike. Ale kým sa vrhnete do vymýšľania nových kolies trochu vás zabrzdím.

Toto sa mi na Richardovi páči, že je konzistentný v tom, že stačí dodržiavať existujúce pravidlá. 

Samozrejme, že svetové spoločenstvo musí niečo robiť, avšak opäť by to malo byť v rámci nejakých pravidiel.

V prvom kroku vôbec netreba vymýšľať nové kolesá. Je tu OSN a ich modré prilby. OSN má tútorský program pre štáty bez vlády. Pod OSN spadá asi tak 4 tony všelijakých Unicefov, ktoré vedia riešiť pragmatické otázky každodenných potrieb. Od pitnej vody, cez školy, vzdelávanie dospelých  až po toaleťák. Skutočne každodenných potrieb.

OBSE je super pripravená v otázke ľudských práv, politiky, systému volieb, terénny pracovníci nízkoprahových centier a tak podobne.

EU, a Slovensko je platný člen EU, by sa malo postarať o rekonštrukciu demokracie v tých krajinách. Takže aj my Slováci musíme prispieť. Prácou, financiami. Inak nemáme právo kritizovať USA chyby.

EU musí aktívne pracovať na pôde OSN na programoch, ktoré tie krajiny upracú. USA v tejto fáze za posledných 10 rokov nič neurobili. Na príklade tých Kurdov, ktorých Richard spomína v texte je to pekne vidieť. USA má chaos v prioritách. To je pre nás Slovákov šanca ako hrom.

Ako EU sme ktorýkoľvek Slovák rovnocenným partnerom pre USA aj pre Rusko aj pre Čínu. Pochybujete o tom? Sebapodceňovanie, to je prvý krok k istej prehre. Nehovorte mi, že nemáme na európskom kontinente dosť ľudí, diplomatov, sociológov, terénnych pracovníkov, ktorí by dokázali vytvoriť kvalitné rekonštrukčné programy pre Lýbiu, pre Sýriu, pre… čo ja viem, kde ešte všade rozpracovali USA cestu k demokracii.

Môžeme sa v tom posranom svetovom poriadku rýpať, môžeme sa kde komu pchať do riti a skončíme ako tá rodinka pásmoníc/tasemnicm. V riti a pekných sračkách. Môžeme sa poobzerať aké nástroje máme v tejto chvíli k dispozícii a začať ten Svet aktívne otáčať k slnečným dňom. Otočiť svoje tváre za slnkom a tiene ostanú za chrbtom. Kto by sa po nich potom obzeral.

Ja budem radšej slnečnica. Tiež ako v inom vtipe, plná budúceho života. Preto ma rozosieranie sveta od USA v mojich článkoch zaujíma len potiaľ, pokiaľ to má pre moju európsku predstavu sveta zmysel.  Pekné od nich, že likvidujú diktátorov.

Pod čiarou: So Sulíkom sme si nepotykali, ale takto píšem vo všetkých svojich článkoch na blogu o všetkých kvázi-autoritách. To viete, odkedy som skončil vysokú školu nemal som šéfa, takže neviem poklonkovať nadriadenému. Ja vlastne ani neviem, čo je to nadriadený, pre mňa je kolega v práci vždy partner.

Pod dvomi čiarami: Ja som niekde hlboko v mozgovni vedel, že mi pre niečo konkrétne vadia facebokové výlevy jedného oného o tom, ako nás (EU) USA dotlačilo do konfliktu s Ruskom skrze Ukrajinu. Pri písaní tohoto článku mi to narazilo do frontálneho laloku: Hrabe sa v sračkách + problém spomenutý v Úkroku stranou.