Nebudem čakať do piatka, vykypel by som ako mlieko. Na Slovensku nastali feudálne časy v najlepších tradíciách socializmu 80. rokov minulého storočia.  Nie že by sme k nim kráčali. Oni tie feudálne časy nastali. Dedenie majetkov, vlády, súdov. A každý Slovák by chcel byť pri tom.

Keď som bol onehdá pradávno na jednom manažérskom kurze, diskutovali sme o tom, prečo tam sedíme. Jedno z vysvetlení bolo, že vlastnosťou kapitalizmu je sprístupnenie vedenia firiem mimo tradičné dynastie majiteľov.  Kým v rannom kapitalizme ešte ako tak funguje odovzdávanie rodinnej tradície, v rozvinutej forme už kde-kto môže byť riaditeľom. Nerozhoduje v akej posteli sa objavila vaša zygóta, rozhodujú schopnosti.

Rozhodujú jednak intelektuálne schopnosti a jednak sociálna inteligencia a charizma. To všetko sú vlastnosti, s ktorými sa nemusíte narodiť. Tomu všetkému sa dá naučiť. Verte mi, aj tej charizme. Marketéri podkutý v sociálnych vedách, tam sa obráťte, keď pochybujete.

Prirodzeným tlakom peňazí, veď dobre sa chceme mať všetci, prišla aj demokracia. Ukázalo sa, že pre blaho spoločnosti je pravidelný výber to najlepšie, čo sme doteraz v organizácii spoločnosti vymysleli.

Je to samozrejme riziko, že demokraticky zvíťazí názorový oponent. Ale rovnako je demokracia super, vďaka nádeji, že isto iste budete mať šancu zas vy poraziť jeho. Alebo si nájsť nejakého nositeľa prevažnej väčšiny vašich názorov a venovať mu svoj hlas.

Vďaka demokracii sa ktokoľvek sa môže stať voleným. Stačí prejaviť vôľu, trochu práce k tomu a má meno na volebnej kandidátke.  A dodržať základné pravidlá demokracie. Umožniť následne ďalšie slobodné voľby.  Veď viete, čo je základnou otázkou demokracie?

Viete, v ostatnom čase som svedkom, ako sa rovnakí ľudia vyhlasujú za super demokraticky zmýšľajúcich a súčasne vypínajú svoje prijímače v momente, keď sa im cudzí názor nepozdáva.  Hovoria, že nesúhlasia, ale ich činom je vypnutie príjmu.

Nesúhlasím s vaším názorom, ale budem sa biť za to, aby ste ho mohli povedať.

Táto prastará a sprofanovaná demokratická idea je veľmi egoistická. Vo svoje hĺbke si ňou každý demokrat buduje zadné dvierka. Aby v momente, keď bude jeho názor porazený, mal šancu na reparát.  Buďme múdri demokrati a nepáľme za sebou mosty po ktorých by sa nám neskôr hodilo kráčať.

Keď sa pozriem do svojho G+ na to, čo som si v ostatnom čase poznačil, je tam samé č.b.t.d. Došlo na moje slová. A všetky tie dôkazy sú čriepkami jednej jedinej mozaiky. Postupnej demontáže mostov k demokracii.

Na Slovensku v mene istoty trvalého uchovania vlastného blaha kráčame k volebnej fraške.  Je to preto, že sa v hospodárstve odkláňame od dobrých tradícii kapitalizmu k najlepším tradíciám socializmu 80. rokov v ČSSR. Máme tu plánované hospodárstvo. Plány na udeľovanie štátnych dotácii a prideľovaní pečiatok sa tvoria na štvorročnice, ktoré zľahka presahujú volebné obdobie. Dokonca prebehlo aj poučenie z krízového vývoja a výrobca toaletného papieru je podchytený.  Nebojte sa, toaletného papiera je dosť (Smena, 3. november 1989).

Štátny aparát kontrolovaný jednými jedinými voľbami v jednom jedinom volebnom obvode koncentruje svoje sily na pritiahnutie všetkých mysliteľných pečiatok pod svoje krídla. A kde pečiatky doteraz neboli, prichádzajú. Veď ako inak by bolo čo prideľovať svojim rodným. A všetci chcete byť medzi nimi.

Prvé výsledky sa už dostavujú.  Alebo chcete tých 40% spochybniť? Ja viem, potrebujete predsa pečiatku. A sen o pečiatke, ten sa stáva pre mnohých silnejší ako orgazmus. Silnejší ako pochybnosti. Politici podnikajúci vo firme Štát s.r.o. vám radi tú pečiatku podhodia. Veď to bude presne podľa pravidiel podnikania vo firme Štát, s.r.o., ktorých sú súčasne tvorcami.

Bude to chcieť veľkú morálnu silu ísť do rizika. Veď čo ak vaše decko dostane na vysvedčenie od nejakého toho držiteľa pečiatky trojku. Podľa zákona už nikdy v živote nebude môcť získať maturitu. Bez maturity vysokú školu. Bez vysokej školy nebude môcť kráčať v mojich šľapajách a prevziať po mne dobrý flek v štátnej správe.

Stále máte pochybnosti? A náhodou nejakú pečiatku nepotrebujete? Aha, pečiatku nie. Tak, čo by sme si na vás v našej ŠtB vymysleli?

Historik poznamenal, že eštebáci za svoju prácu dostávali riadny plat. “Ak by sme to porovnali s platmi robotníkov, tieto mzdy boli pomerne vyššie,” povedal.

Mzdy však podľa Morbachera neboli tou najdôležitejšou výhodou.

“Ich preukaz bol pre nich vstupenkou kdekoľvek, mohli robiť rôzne intervencie, zahladzovať trestnú činnosť svojich spolupracovníkov, podieľali sa na koristi po emigrantoch. Mali iné benefity, ktoré vyvažovali to, že ich plat možno nebol taký ako baníka z Ostravy,” dodal.

Zdroj:  SME.sk | Zverejnili mená eštebákov zo stredného Slovenska.

Á pardón, pomýlil som si storočie.

Toto som chcel ocitovať.

Vedenie a odborári koncom apríla požiadali ministerstvo financií a ministerstvá práce, hospodárstva a pôdohospodárstva o preklenovaciu prevádzkovú dotáciu pol milióna eur.

Ďalšou možnosťou na záchranu boli rokovania o vstupe štátnych Lesov SR do akcionárskej štruktúry podniku.

Uvažovali o výmene dodávok suroviny za podiel vo firme. Dotáciu ministerstvá odmietli a ministerstvo pôdohospodárstva nemalo záujem vstúpiť do Smrečiny.

Zdroj:  V Smrečine cítia krivdu, že iných vláda podržala | Spravodajstvo | bystrica.sme.sk.

Viete priatelia, už to nie je vôbec o nejakom tom kapitalizme. Je to o vašej túžbe byť medzi nimi, aj keby ste dobrovoľne venovali svoju fabriku držiteľovi pečiatky.

Žiť v tom môžete, ale už nebudete môcť povedať, že ste boli nepoučení.

Pod čiarou: Čakáte že vám dám nejakú nádej? Nejakú slamku, ktorej by ste sa chytili? Vy, čo sa handrkujete o jednotky či desatinky?  Nie je dôležité či máte 2,8 alebo 11,4 % podporu. A už vôbec nie je  dôležité sa pýtať prečo má niekto 40%. Dôležité je sa pýtať: “Ako si zohnať (N+1)% podporu?” (Ak N je podpora prvého za vami bez ohľadu na financovateľa výskumu.) Propagácia demokracie to ešte nie je!