Sankcie EU vedú k prebytku u nás. Vláda Moskvy vedie k nedostatku.

S Krymom my to pripomína záverečnú scénu s filmu Hľadá sa Nemo: “A teraz čo?”

Mňa to už nebaví mať stále pravdu. Veď viete, že sa stále pýtam, kde je tá politická sila, politická reprezentácia, ktorá chce nový poriadok na juhovýchode Ukrajiny. Nepýtam sa to stále a dookola bezdôvodne. Ona je totiž dôležitá napríklad aj na to, aby mal kto a bolo jasné s kým dojednať fungovanie spoločnosti.

Obyvatelia polostrova už pociťujú problémy s vodou, elektrinou a základnými potravinami a že z obvyklých päť a pol milióna turistov tento rok prišla len hŕstka.

Okrem toho sa v dôsledku sankcií EÚ dramaticky – 250-krát ­znížil export krymského tovaru do európskych krajín.

Platy a dôchodky sa síce zvýšili oproti pôvodným, ale s nimi aj ceny potravín a služieb.

Pôvodný ruský plán, že napríklad mliekom sa Krym môže plne zásobovať z ruskej Kubane, nevyšiel. Zrejme totiž počítal s iným vývojom na východoukrajinskom fronte.

Ak by sa proruským separatistom v Donecku, Mariupoli, ale aj v Nikolajeve, Chersone či Odese podarilo vyhlásiť nezávisle republiky, na Krym by sa z Ruska bolo ľahké dostať po súši. Takto vedie z Ruska na polostrov okrem vzdušnej jediná cesta – cez Kerčenský prieliv, kde autá čakajú aj tri dni.

Zdroj:  Krym prosí Moskvu o výnimku, chce jedlo z Ukrajiny | Svet | ekonomika.sme.sk.

Preto hovorím, že pokojne nech sa územia delia. Ale nech to trvá nejakých 3-5 rokov, aby sa doladili detaily. Mečiar s Klausom nesedeli v Brne v košeliach pre zábavu.

Mám pravdu a vy na to prídete až keď už netreba.

A čo čakali? Že im postaví Moskva letecký most ako do Západného Berlína? Veď sa len pozrite na mapu. Onehdá sa písalo, že aj ten most cez úžinu majú stavať Číňania.

Jáááj, on Putin možno malo byť do leta suchou nohou na Kryme, ako onehdá plánoval fúzkatý so skákajúcim psom, že bude do zimy v Moskve. Niektoré veci dávajú z odstupom času a hlavne v súvislostiach väčší zmysel. Ako napríklad humózna pôda podporujúca rast kalašnikovníkov a raketometníkov či voľne pobehujúce tanky v brezových hájoch.

Viete čo, robte si čo chcete. Ja si na jeseň zoriem o kus zeme viac. Na zemiaky. Mimochodom, to viete, že rozkvet európskej civilizácie skokovo nabudili zemiaky privezené z Nového sveta? To nebude náhoda, že domovom zemiakov a kukurice nie je ruská step. ;-)

Kancelária na uvádzanie mýtov o liekoch na pravú mieru – dnes antibiotiká a.u.v.

Trochu o farmakológii, chémii antibiotík. A dôjde aj na homeopatiu.

Dočítal som sa na jednom nemenovanom blogu nasledovné:

Jenže – dovedete si představit, co by se stalo, kdyby se v mlíku ocitly antibiotika? Přestaly by fungovat mléčné kultury. Všechno to, co sráží tvaroh, co vytváří jogurt, všechny bakterie, co zakysávají, tohle všechno by pomřelo a takové mléko by bylo tak akorát na vylití. Ani kdybyste se vztekli, tak z něj neuděláte sýr, tvaroh, jogurt, zakysanou smetanu, nic. Veškeré tyhle výrobky jsou totiž, věřte nebo ne, závislé na bakteriích.

Zdroj:  Antibiotika |.

Moja kancelária na uvádzanie mýtov o liekoch na pravú mieru by k uvedenému rada dodala toto:

Nie všetky antibiotiká sú širokospektrálne

Antibiotiká sa tak či tak delia na dve základné skupiny. Na tie čo účinkujú na G- a tie čo účinkujú aj na G+.  Myslí sa tým Gram-pozitívne či Gram-negatívne. Chlapík Gram bol bakteriológ, ktorý zistil, že keď si na mieša správne farbivo, tak dokáže odlíšiť od seba dve veľké skupiny baktérii. A tak sa na jeho počesť tieto skupiny volajú. Má to čosi dočinenia so stavbou ich bunkovej steny a zasa stavba bunkovej steny má veľký vplyv na mechanizmus účinku či neúčinku veľkej skupiny antibiotík. Preto je prínos pána Grama tak významný.

Samozrejme máme mnoho antibiotík, ktoré sú veľmi špecifické na konkrétne kmene. Takže naša krava čo mlieko dáva by mohla pokojne dostať antibiotiká, ktoré by zabili stafylokoka, streptokoka alebo nejakú tú paličku (baktérie sa podľa tvaru delia na guľaté-koky a pozdĺžne-paličky), ale baktérie mliečneho kvasenia by to mohli prežiť, lebo majú iné bunkovú stenu.

A potom je tu ešte ten problém, že pri liečení antibiotikami potrebujete mať funkčný imunitný systém pacienta. Oni totiž antibiotiká sú v len v obmedzenej miere bakteriocídne (baktérie zabíjajúce). Hlavne sú bakteriostatické, teda že spomaľujú množenie baktérií. A pozabíjať ich musí imunitný systém kravy.

A potom je tu ešte tá nešťastná Avogadrova konštanta. Takže pri tej koncentrácii, ktorú by ste vydojili z 200kg kravy v podobe 5l mlieka a následne to dali do 1000 litrového tanku by to už bola pomaly homeopatia.

Ale kto by sa s tým serinkal, jednoduchšie je liečenú kravu podojiť do kanála. Kanál ústi do potoka, potok do rieky, rieka do nádrže Želivka, z ktorej pije celá Praha. Pre lokárpatriotov – kanál ústi do potoka, potok do Váhu, Váh do Dunaja a Dunaj do podzemnej zásobárne pitnej vody Žitného ostrova a z toho pije celá Bratislava. Ale to nech vás netrápi, to je už naozaj homeopatia.

Nie každé kvasenie je bakteriálne

Tak ako antibiotiká neúčinkujú na vírusy, tak antibiotiká neúčinkujú ani na huby. Kvasinky sú huby. Vážne, naštudujte si rozdiel medzi kefírom a acidofilným mliekom. Jedno je produktom mliečneho kvasenia druhé toho iného.  Niektoré kvasenie je bakteriálne, niektoré kvasenie je hubové. Tak, tak, kvasinky-huby nekvasia len pivo a víno. A mliekáreň potrebuje kultivovať aj huby.

Inak, zaujímalo by ma, ako sa darí mliekárňam oddeľovať prostredie vhodné pre baktérie a prostredie vhodné pre huby. Pretože aj také Penicillium notatum je huba. A tá produkuje antibiotiká, ktoré zas potlačujú život baktérii. No proste je to galimatiáš, tieto malé jednobunkové mršky.

Mimochodom skúška z mikrobiológie na farmácii je jedna z najťažších. Ani nie svojim obsahom, ale preto, že je už v 3 semestri. A to je sakra skoro. Človek tú matériu a súvislosti docení až tak okolo 6-8 semestra po zvládnutí komplexnej farmakológie. Ale dosť bolo nateraz zelenej biológie, odskočíme si na to čo smrdí, teda chémiu.

Občas je to čistá chémia

Syridlo, to je čistá chémia. Chémia totiž nie je len “kyselina chlorovodíková+ hydro sodný vzniká soľ a voda”. Je to aj o priestorovej konfigurácii molekúl. Chémia je aj o strihaní polymérov. Dokonca aj enzymatické reakcie sú chémia katalizátorou. Chémia je všade.

Bielkoviny v mlieku sú voľne rozptýlené a natiahnuté ako špagety. Keď do mlieka pridáte syridlo, zrazia sa. Teda zahrčkajú, poskrúcajú, postrihajú na menšie a navyše sa rozpadne rovnováha emulzie. Mlieko je totiž emulzie druhu O/V teda olej vo vode. To znamená, že vonkajšia zložka je voda a v nej je rozptýlený tuk. A pomedzi ten aj bielkoviny. Syridlo pomôže rozpadu tejto emulzie na svoje zložky – vodu, tuk a pevné bielkoviny. Tie sa pozbierajú a hovoríme tomu syr.

Samozrejme syr musí dozrieť a to dozrievanie nie je nič iné ako následná práca baktérii a húb. Tým získavajú jednotlivé syry svoju individuálnu charakteristiku. Pleseň na Nive je huba. Bol by to teda syr, ale asi by nám nechutil ako ten z inej šarže. Prípadne by sa vám mohlo stať, že vyrábate goudu, vyrábate goudu a ajhľa Niva.

Hnačka po antibiotikách je rovnaké ako v mliekárni

Ak by mal pôvodný text pravdu, pri užívaní našich antibiotík by sme si vyluxovali aj hrubé črevo a následne napríklad vykrvácali z nedostatku K-vitamínu (čo je pravda len z časti, ale prečo nezjedodušovať, že), ktorý nám tvoria baktérie žijúce v našom čreve. Nie, účinok antibiotík nie je tak dokonalý. Ale stačí to, aby sme mali po antibiotikách hnačku. A ako sa lieči tento vedľajší účinok antibiotík? Nasadením “dobrých” baktérii do čreva pomocou mliečnych výrobkov. Mal by som napísať že pomocou “probiotík”, aby som aj niečo zarobil, že. Ale pravda je taká, že stačí pár živých jogurtov a črevo máte v cajku.

Podobne aj v tej mliekárni. Ale kto by sa s tým rozčuľoval niečo naprávať. Vždy je jednoduchšia prevencia a preto si mliekárne robia vstupnú kontrolu na všetko, čo by im mohlo zasviniť proces.

Záverom

Jediné, čo na uvedenom príbehu je pravdivé, je to, že jednoduchšie je kravu podojiť do kanála, ako rozmýšľať nad citlivosťou výrobného procesu na antibiotiká. O osude pentličky cigaretového dymu mi nie nič známe. Možné to je.

Budeš nedeľu svätiť a neoklameš si stoja na roveň

Cestoval som piatok (prikázaný sviatok) a aj v nedeľu Rakúskom a Nemeckom. Aj som sa najedol (asi 4-5x) v reštyke, aj som natankoval (2x). Boli tam všade v práci, aby mi mohli poslúžiť. 

Zákon má „zorganizovať rodinný život“ tým, ktorí pracujú v maloobchode. Ale čo ostatné mamičky, či ľudia, ktorí pracujú v nedeľu v továrňach na smeny, v nemocniciach, v službách, na železniciach, letiskách, v reštauráciách, kaviarňach…? A výpočet by mohol pokračovať donekonečna. V čom sú iné od mamičiek pracujúcich v obchode?

Zdroj:  Kto chce chodiť v nedeľu do Tesca… (a navyše tam pracovať) – Martin Dlouhy (blog.sme.sk).

Jedinou výhodou zavretých obchodov bolo, že sa pred XXXLutz skejtoval nejaký párik mlaďasov a mňa pri hľadaní kešky skoro zožral ich pes. Ako hovorím jedinou výhodou by bol nažratý pes.

Je to ich tradícia. Nie naša. Ja som viac na strane slobody. Nevidím na nakupovaní nič, čo by bolo v rozpore s pravidlami viažúcimi sa na prikázaný sviatok. Veď aj svätá omša v sobotu večer je platná za nedeľu. A pre toho, kto 5 dní sedí za počítačom je rúbanie dreva v nedeľu ťažko hodnotiť ako prečin voči “zdržíš sa namáhavej práce”.

Od KDH je to obyčajné bafuňárske klamstvo. Ak by vyhrali voľby s programom zavretého maloobchodu v nedeľu, ak by vyhrali voľby s verejným prísľubom koalície so Smerom… Ale nevyhrali! Tak nech si počkajú.

Budeš nedeľu svätiť a neoklameš si stoja na roveň. O tom niečo ako katolík viem.

Priatelia, moja starká a to bol skutočne veľký Človek, nám hovorievala: “Nutná potreba príkaz ruší, tak hybaj schovať to seno pred dažďom.” Ja neviem, či je pre niekoho rodinný nákup v nedeľu “nutnou potrebou”.

Vy áno? Vy to chcete súdiť? ;-)

Separatizmus dáva zmysel – ten prostriedkami demokracie

Tak sa nám vraj, teda vraj, chce separovať kus Sibíre od Ruska:

A okrem toho vyhlásil, že nielen obrovské štáty majú právo na existenciu, ale často sa ľuďom žije lepšie v menších útvaroch, ako sú Švajčiarsko alebo Kuvajt.
Navyše jeho činy môžu nasledovať iní – pôdu totiž separatisti pripravili aj v iných ruských oblastiach. Napríklad v Kaliningrade, na Sachaline, tradične na severnom Kaukaze, ale aj v Tatársku.

Zdroj:  SME.sk | Separatisti inšpirujú Sibírčanov, rozpad Ruska nie je taký nereálny.

Aký to má prosím vás zmysel? Deliť nejaký štát? Minule som písal, že viem, keďže som zažil Československo. Má to zmysel, keď viete, že budete spolupracovať aj potom.

No dobre, takže ako na to? No tak ako v Československu. Skutočne priatelia, ak máme byť my, obyvatelia Československa na niečo hrdý, tak to je skutočne veľký dejinný prínos v otázke delenia štátnych útvarov na úrovni 21. storočia.

Tak ako to teda my v Európe robíme? Pekne demokraticky.

  1. občiansky aktivizmus (napr. stretnutia Slovákov v srede Európy)
  2. politický program (HZDS + SNS)
  3. vyhraté voľby politickej strany s programom oddelenia (HZDS+SNS vyhrali voľby)
  4. rokovanie o technických otázkach (v Brne pod stromami)
  5. referendum  (to sme nemali, ale nedá sa chcieť všetko)
  6. plán ďalšej spolupráce, plán členstva v medzinárodných organizáciách (dve stoličky v EU)
  7. dohľad medzinárodných inštitúcii (Myslím, že sme neboli zaujímavý.)
  8. samotné oddelenie

To naozaj nie je program na jeden semester. To je program na 3-5 rokov. Škóti by vedeli rozprávať. Už to riešia pomaly 10 rokov. Ale u nich je to tradícia. Veď poznáte ten vtip o anglickom trávniku, že.

No a teraz si predstavte takýto demokratický separatizmus v prostredí putinovej diktatúry.

Nie, rozhodne nie! V prostredí diktatúry vyvolávanie akýchkoľvek zmien štátnych útvarov nedáva zmysel. Pretože to vždy ale vždy končí lokálnym vojnovým konfliktom.

Najprv, a to je úplne najdôležitejšie, najprv je potrebné zmeniť diktatúru na demokratický systém. A až potom je možné nastoliť volebný program separatizmu ako ponuku pre voličov. Ak sa tak rozhodnú. Je to ich vôľa.

Milujme demokraciu, zachráni nás od vojnového konfliktu. Takže priatelia na Sibíri či kdekoľvek v Rusku či Číne či Španielsku či na Ukrajine. Najprv demokracia v celom štáte a až potom separatizmus. Možno prídete na to, že potom,  to oddelenie už až taký zmysel nedáva.