Inbox pre Gmail – je to pre niekoho z iného vesmíru

Tak mi sprístupnili Inbox. Je to také nejaké – taková nepěkná věc.  Je to preto, že roky-rokúce používam systém filtrov a zložiek na triedeniu mailov. A nemám problém na na niektoré zložky pozerať ob deň, či raz do týždňa či dokonca niektoré zložky s niektorými newsletermi raz za mesiac. Mail nie je IM!

Žijem v inom vesmíre ako BFU

Inbox toto všetko robí, ale akoby pre niekoho z úplne iného vesmíru. Nelietam lietadlom, neodkladám si maily na zajtra, ale hneď z nich vyrábam záznamy do kalendára alebo úlohy do projektového CMS, alebo ich hneď riešim.

Môj deň nezačína o 7:00 a nekončí o 19:00. To by predsa mal vedieť z toho, kedy si najčastejšie začínam čítať maily.

Nenechávam si duplikovať či triplikovať steny zo sociálnych sietí aj do mailu.

Na poznámky používam Google Keep. Ten je skvele integrovaný do Androidu.

A keď mi ako “reklamu” zoskupil varovný mail od hostingovej služby, že mi končí doména, tak som to definitívne opustil.  Opakovane, aj keď som po prvom e-maile ručne poučil Inbox, že sa pomýlil. Toto riziko mi nestojí za to.

Škoda trvania na priorite podľa času

Tiež mi vadí ten dôraz na dátum správy. Absurdné v 21. storočí zoskupovať správy na dnešné, včerajšie a tento týždeň.  Keď už začali správy zoskupovať, tak prosím podľa jedného kritéria, nie dvoch. Teraz je to podľa dátumu a súčasne aj podľa obsahu. To je mätúce.

 

Ak by boli zoradené témy podľa priority témy, tak super. Rozumiete, každá téma by mala svoju prioritu a keď by sa objavila nová správa z prioritnej témy, tak by bola hore nad ostatnými témami. Aj keby bola predvčerajšia a dole by boli témy, aj keby obsahovali dnešný mail. A hore by vysela prioritná téma dovtedy, pokiaľ by v nej bol čo i len jeden nevybavený mail. Aj keby bol starý týždeň.

Takže by som vybavoval maily od hora dole a bolo by to podľa v súlade s mojimi prioritami. čas doručenia mailu pre mňa už roky-rokúce nie je určujúci pre prioritu jeho riešenia.

Jediné, čo som využil, bolo odloženie správy s ohľadom na lokalitu. To je pekné, pri kontrole na mobile v meste sa často stane, že vonku zaregistujem mail, ktorý ale môžem vyriešiť len doma na desktope. To funguje skutočne pekne.

Milujem, keď aplikácie vykonávajú hafo veľa  práce na pozadí. Ale ešte to google nemá zmáknuté, až tak super zmáknuté. Takže báj-báj o pol roka. To už bude mať dosť pozbieraných údajov a hádam to zoskupovanie bude fungovať lepšie.

Keď tak uvažujem nad tým Websupportom. Oni posielajú pravidelne newsleter. Takže áno, je tu predpoklad, že každý ďalší je e-mail bude reklamný. Celý rok sú to len reklamné. Ale augerechnet teraz to boli dva o končiacej doméne a končiacom hostingu. A Inbox si neporadil.

Je to ako s tou personalizovanou reklamou. Všetci o nej básnia, ale nikto to nevie robiť za primerané náklady.

Pozvánka pre vás

Mám nejakú pozvánku do Inboxu, tak pokojne pošlem. Požiadajte si do komentárov tu na blogu. Ja uvidím e-mail,  na ktorý vám ju mám poslať.  Žiadosti o pozvánku na FB alebo G+ budem ignorovať a budem ich chápať ako vaše priznanie, že máte problém s pochopením písaného textu.

Rusko lieta stíhačkami okolo EU ako zmyslov zbavené

Správa z tisku a tlače 30.10.2014:

NATO v stredu informovalo o neobvykle prudkom zvýšení počtu letov ruských vojenských lietadiel nad Čiernym, Baltským a Severným morom a Atlantickým oceánom v uplynulých dvoch dňoch.

Zdroj:  SME.sk | NATO zvyšuje leteckú pohotovosť po náraste aktivity Ruska.

Rusko nie je agresor a ja som pápežova dcéra.  Rusko len reaguje a je Západom vyprovokované!

sedem mesiacov v komentároch zastávajúcich sa Ruska to čítam. Stále doookola tieto frázy z manuálu KGB.

Že ten celý konflikt na Ukrajine nie je len interná záležitosť suverénnej Ukrajiny, ale predovšetkým Ruska ako veľmoci. Týka sa jeho národnej bezpečnosti a to je priorita najvyššia a nadovšetko ostatným. Že je to otázka ohrozenia ruskej štátnej suverenity a možno aj prežitia.

A stále som sa  sa nedozvedel nič o hnusnej “reálpolitike” nás Západu, teda o tom kto a kde chce Rusku zobrať územia, suroviny, zničiť skvelú životnú úroveň Ruského národa, voziť ruských otrokov na práce do Texasu. Lebo keď napíšete “Je to otázka ohrozenia ruskej štátnej suverenity a možno aj prežitia.”, tak to presne toto znamená – stratu územia, zotročenie občanov, vydrancovanie ekonomiky.

Kua, tak kde a kto chce Rusku zobrať územie, suroviny a zotročiť Rusov, že sa ausgerechnet dnes musia preháňať so stíhačkami okolo EU? Nápad na cvičenie letectva nie je len také zazeranie cez hraničnú líniu

Zvolili ste si v parlamentných voľbách istoty socializmu

O pár dní budeme mať 25 výročie konca komunistického plánového hospodárstva. Tento spôsob riadenia ekonomiky priviedol Československo ku krachu a občanov do skupiny najchudobnejších častí Európy.

Za posledných 15-20 rokov sa podarilo postupne vytvoriť kapitalistickú ekonomiku, v ktorej bolo možné tvoriť pracovné miesta, vytvárať zisk, uspokojovať ambície, prinášať nové technológie, bohatnúť.

V roku 2012 si väčšina voličov zvolila reprezentáciu, ktorá prináša znovu socializmus 80. rokov 20. storočia do ekonomiky.

  • Komplikovanejšie a komplikovanejšie systémy ekonomických vzťahov
  • Nulovú právnu istotu – naopak, permanentné zmeny v systéme bez akejkoľvek vízie
  • Nové a ďalšie výnimky z výnimiek
  • Ďalšie a ďalšie zdanenie výrobného procesu
  • Nivelizáciu platov
  • Brzdenie rastu malých podnikov do väčších, silnejších a stabilnejších firiem
  • Kriminalizáciu ambícii a samostatného myslenia

Keď štát siahne firmám na zisk, siahne v skutočnosti  na platy zamestnancov. Niekto tie nové dane zaplatiť musí. Najnovší balíček má podniky pripraviť o 250 miliónov eur. Tieto peniaze mohli dostať zamestnanci vo forme prémií, alebo nový zamestnanci vo forme platu. Niekoľko nezamestnaných mohlo dostať prácu.

Keď pribudne do zákona nový paragraf, siahne štát na platy zamestnancov. 

Každý paragraf v zákone znamená povinnosť niečo zaplatiť, vykonať, kontrolovať. To v každej jednej  firme niekto musí urobiť. Za túto štátom vynútenú prácu firma musí zaplatiť svojmu zamestnancovi mzdu alebo preplatiť faktúru externému dodávateľovi. Aj tá vaša! O peniaze na túto mzdu musí majiteľ firmy pripraviť výrobných a tvorivých pracovníkov.

Dnes je štát reprezentovaný socialistickou politikov strany Smer. Politici strany Smer rozhodli o tom, že pribudli ďalšie paragrafy do podnikateľských zákonov. Politici strany Smer, ktorých ste si zvolili, zvyšujú firmám dane a znižujú zisk.

Zvoli ste si v parlamentných voľbách istoty socializmu. Dostávate, čo ste si zvolili. Nižšie platy a menej pracovných miest ako by bolo možné.

Opozícia je schopná priniesť iné riešenia. Musí vyhrať voľby. Voľby sa vyhrávajú tak, že im dáte svoj hlas.

Rozmýšľajte o svojom hlase pre socializmus. Máte na to rok a pol.

Kto sa má starať o kultivovanie a smerovanie kešiek?

V súvislosti s Keškou keškou (diskusia kdesi na FB) mi napadla trochu širšia úvaha:

Keď to vezmeme na dreň – veď takto vyzerala prvá keška v roku 2000:

  • skryl som škatuľu
  • tu
  • hľadajte.

V roku 2014 očakávame trochu viac. A tu mi napadá kardinálna otázka: Kto sa má starať o kultivovanie a smerovanie kešiek?

Revírnik? – radšej nie, pretože potom sa dopracujeme k stavu v ČR z pred roka či dvoch, kedy bez betatestu, fotiek koňovho brata, 4 razítok a sterilných rukavíc ste sa nesmeli formulára na publikáciu ani dotknúť (trochu preháňam) Revírnik sa má starať len o formálnu stránku! Fakt nechcime viac, lebo dostaneme, čo sme nechceli.

Nejaká SK-asociácia? – Len to nie, len to nie! Len to nie! A ešte raz: Len to nie! A ešte raz – Len to nie!!!!!!!!!!!!!! a !

Owner? – Pravidlá od GC sú jasné, jednoduché. Založiť sa podľa nich dá vďakazabodovkazaodkvapovka aj umelecké dielo (škatuľa) aj vedecká práca (listing). A koľko v ten týždeň bolo publikovaných kešiek? Projekt GC hovorí že cca 26. Kým bude pomer 25 fajn ku 1 smutnej, tak naozaj nie je čo riešiť.

Hľadači? – Bingo! Teraz je to krásne vidieť ako to fajn zafungovalo. Sami hľadači kešiek dali najavo, že sa im takéto kešky nepáčia. Niektorí v komentároch poradili, niektorí ponúkli pomocnú ruku, niektorí kritikou ukázali, kadiaľ nie.

Všeobecne: Smutné kešky nežijú dlho. Z mojich práve dorazených 2000 nálezov je 272 archivovaných, (13.59% (excluding events)). To je super správa, 86% kešiek stojí za to, aby tam ľudia stále chodili a lovili ich znovu a znovu.

Ak chcete pomôcť pri zakladaní svojej prvej kešky, poraďte sa s niekým skúsenejším, aký je dnešný štandard pre tvorbu kešky, listingu, témy kešky a podobne. Dnešný na úrovni roku 2014 na Slovensku.

Ak nikoho nenájdete, pokojne mi napíšte cez profil, môžeme spolu urobiť niečo rozumné.

Tak som sa teda pozrel na to USA a výsledkom je – zabudnite na ne

Inšpiroval má dovysvetľujúci text Richarda Sulíka: Islamský štát a USA – čo som nestihol povedať v europarlamente – Aktuality.sk., ktorým doplnil jednominútové heslovité vystúpenie v EU parlamente. Bez toho, aby ste si ho prečítali ťažko pochopíte, prečo píšem nasledovné riadky.

Jeho text končí slovami:

Toľko k udalostiam posledných 10 rokov, teraz sa skúsme pozrieť dopredu. Samozrejme, že svetové spoločenstvo musí niečo robiť, avšak opäť by to malo byť v rámci nejakých pravidiel. Navyše, Európska únia ako entita nie je schopná v podstate ničoho a ak, tak len členské krajiny EÚ, ktoré sú zároveň takmer všetky členskými krajinami NATO. A preto, NATO musí koordinovať postup voči Islamskému štátu. A v rámci NATO prispeje aj Slovensko primeraným dielom.

Zdroj:  Komentár Richarda Sulíka: Islamský štát a USA – čo som nestihol povedať v europarlamente – Aktuality.sk.

Presne tak, ako píše Richard, toľko k udalostiam posledných 10 rokov.  Áno, “historia magistra virae”, môžeme sa poučiť. Ale to je tak maximum. Budeme sa v tom čo kde kedy USA urobili či neurobili rýpať ako v hovne? Čo tým dosiahneme?

A to poučenie je hneď v ďalšom kroku. EU môže pekne poďakovať USA, že zbavuje svet diktátorov.  Na rozdiel od Richarda nehrám na to, čo naznačil, že sú malý,  ale ešte ako tak dobrý diktátori. Možno som to zle pochopil, ale je to naozaj len moja chyba, že som to zle pochopil?

Pre mňa je neprijateľný akýkoľvek diktátor. Je len otázka zdrojov a z ich veľkosti vyplývajúcich priorít, ako by sme sa mali postupne na planéte diktátorov zbavovať. Preto by som si vedel predstaviť učenú akademickú dišputu o tom, či mal byť na zozname Saddám pred Kimom či pred Kadáfího stanom. Sadám bol nebezpečnejší nám v EU, Kim je zas nebezpečnejší svojim občanom. Budeme to poradie posudzovať podľa počtu koncentrákov? Neviem.

Fakt neviem. Ale rozhodne som presvedčený, že by sa mala EU viac angažovať vo výbere cieľov. Také tie mandáty a podobné srandičky by mali byť pre EU prioritou. EU má s USA rovnaký pohľad na ľudské práva. Tak nevidím dôvod, aby sme sa nesnažili dohodnúť.

Ale som si istý, že je na mieste USA poďakovať, že ich odstraňuje.  Presne ako hovorí Richard:

Odpratať Saddáma Husajna nebol až taký problém, no USA nikdy nedokázali dostať celú krajinu pod kontrolu, nasledovalo množstvo atentátov, posilnenie pozície warlordov, miestami bezvládie…

Bolo by samozrejme jednoduché všetko zlé hodiť na USA.  To je tá ich svinská expanzívna politika a sledovanie vlastných cieľov – už vás počujem, ako sa vám to derie ústami. Ale čo sme urobili my Slováci ako EU?!? Viete, vinný je aj ten, kto sa len prizerá a medlí si ruky, ako iní pekne triafajú.

Áno, musíme si povedať, že to stojí občas za hovno. Bez toho, aby sme si to povedali nezistíme, že máme problém. Človek uvažujúci nad riešeniami pre budúcnosť považuje za samozrejmé, že:

Ak si myslím, že Slovensko patrí do západnej hemisféry, neznamená to predsa, že odteraz nepoviem pol krivého slova na USA či EÚ.

Ak vymenujem 5 krajín, kde došlo vďaka USA k destabilizácii, neznamená to, že odsudzujem čokoľvek, čo USA kedy urobili.

Ak si toto, čo povedal Richard neuvedomíte, nepodarí sa vám nič presadiť. Budete sa len a len rýpať v sračkách Made in USA.  Viete si prestaviť, ako si takto zababrané ruky podávate s predstaviteľmi USA, keď ich žiadate o podporu na pôde OSN pre budúce projekty?

Šachový úkrok stranou:
Keď rieši vzťahy s Ruskom, tak Európan nemôže predsa ukazovať sám na seba či svojho spojenca, aké blbosti robíme sami kdesi inde. Rusko sa bude len smiať na tom, ako sa hádame. Preto nikdy, ale skutočne nikdy, sa vo svojich článkoch o Ukrajine či v komentároch pod nimi, nenechám zatiahnuť do debaty o krvavých rukách EU a USA niekde na opačnom póle planéty či v úplne inom časopriestore. Dokonca považujem tieto argumenty o USA v článkoch o vzťahoch s Ruskom za jasné priznanie protieurópskych postojov a za podporu putinovkej diktatúry. Proste sa to nemieša.
A vice verza, v tomto článku nie je nič o vzťahoch s Ruskom na tému Ukrajina.
Koniec úkroku stranou

Ako som napísal vyššie, môžeme sa v tom hnoji dnešného sveta šťúrať, alebo môže ako EU občania skutočne aktívne riešiť celoplanetárne problémy.

Takže vykašlite sa prosím vás na USA. Nájdime si naše miesto, miesto EU, miesto NATO v aktívnej geopolitike. Ale kým sa vrhnete do vymýšľania nových kolies trochu vás zabrzdím.

Toto sa mi na Richardovi páči, že je konzistentný v tom, že stačí dodržiavať existujúce pravidlá. 

 

Samozrejme, že svetové spoločenstvo musí niečo robiť, avšak opäť by to malo byť v rámci nejakých pravidiel.

V prvom kroku vôbec netreba vymýšľať nové kolesá. Je tu OSN a ich modré prilby. OSN má tútorský program pre štáty bez vlády. Pod OSN spadá asi tak 4 tony všelijakých Unicefov, ktoré vedia riešiť pragmatické otázky každodenných potrieb. Od pitnej vody, cez školy, vzdelávanie dospelých  až po toaleťák. Skutočne každodenných potrieb.

OBSE je super pripravená v otázke ľudských práv, politiky, systému volieb, terénny pracovníci nízkoprahových centier a tak podobne.

EU, a Slovensko je platný člen EU, by sa malo postarať o rekonštrukciu demokracie v tých krajinách. Takže aj my Slováci musíme prispieť. Prácou, financiami. Inak nemáme právo kritizovať USA chyby.

EU musí aktívne pracovať na pôde OSN na programoch, ktoré tie krajiny upracú. USA v tejto fáze za posledných 10 rokov nič neurobili. Na príklade tých Kurdov, ktorých Richard spomína v texte je to pekne vidieť. USA má chaos v prioritách. To je pre nás Slovákov šanca ako hrom.

Ako EU sme ktorýkoľvek Slovák rovnocenným partnerom pre USA aj pre Rusko aj pre Čínu. Pochybujete o tom? Sebapodceňovanie, to je prvý krok k istej prehre. Nehovorte mi, že nemáme na európskom kontinente dosť ľudí, diplomatov, sociológov, terénnych pracovníkov, ktorí by dokázali vytvoriť kvalitné rekonštrukčné programy pre Lýbiu, pre Sýriu, pre… čo ja viem, kde ešte všade rozpracovali USA cestu k demokracii.

Môžeme sa v tom posranom svetovom poriadku rýpať, môžeme sa kde komu pchať do riti a skončíme ako tá rodinka pásmoníc/tasemnicm. V riti a pekných sračkách. Môžeme sa poobzerať aké nástroje máme v tejto chvíli k dispozícii a začať ten Svet aktívne otáčať k slnečným dňom. Otočiť svoje tváre za slnkom a tiene ostanú za chrbtom. Kto by sa po nich potom obzeral.

Ja budem radšej slnečnica. Tiež ako v inom vtipe, plná budúceho života. Preto ma rozosieranie sveta od USA v mojich článkoch zaujíma len potiaľ, pokiaľ to má pre moju európsku predstavu sveta zmysel.  Pekné od nich, že likvidujú diktátorov.

Pod čiarou: So Sulíkom sme si nepotykali, ale takto píšem vo všetkých svojich článkoch na blogu o všetkých kvázi-autoritách. To viete, odkedy som skončil vysokú školu nemal som šéfa, takže neviem poklonkovať nadriadenému. Ja vlastne ani neviem, čo je to nadriadený, pre mňa je kolega v práci vždy partner.

Pod dvomi čiarami: Ja som niekde hlboko v mozgovni vedel, že mi pre niečo konkrétne vadia facebokové výlevy jedného oného o tom, ako nás (EU) USA dotlačilo do konfliktu s Ruskom skrze Ukrajinu. Pri písaní tohoto článku mi to narazilo do frontálneho laloku: Hrabe sa v sračkách + problém spomenutý v Úkroku stranou.