Počúvajte! Ty prvý!

Vo filmoch to býva taký ten romantický moment, keď k sebe prídu on a ona a načnú v jeden moment obaja tú svoju vetu. Veľmi rýchlo sami seba utnú, lebo keď rozprávajú, nepočujú toho druhého.

Nasleduje moment ticha, kedy vyhodnocujú čo to počuli a zas v jeden moment to skúsia znovu. A zas nepočujú cez svoj hlas toho druhého.

Keďže je to ten romantický moment, tak na tretí raz obaja unizóno povedia. „Ty prvý!“

Je prvá adventná nedeľa a ja každoročne píšem svoj prianie pre vás. A figu drevnú! Pre seba si to píšem v láskavej nádeji, že keď to, čo píšem ja, vás chytí za srdce a bude pobehovať po vašej mozgovni, tak z toho budeme mať osoh všetci. Aj vy aj ja.

Po rokoch je to s mojím adventným príhovorom naopak. Z dnešného môjho príhovoru budem mať osoh hlavne ja.

Keď si vezmete k srdcu moje posolstvo tohtoročného adventného príhovoru, tak sa budem konečne môcť spokojne vyrozrávať. Lebo posolstvo je: Počúvajme sa viac navzájom!

Keď moje deti postupne dospievali a tým myslím tak od 12-13 roku svojich životov, tak jedinou cestou ako im niečo prikázať, bola cesta požiadať ich, aby počúvali, čo im hovorím. Nemalo už zmysel rozkazovať, prikazovať, nakazovať. Už mali dosť osobných skúseností, aby mohli začať hodnotiť príkazy cez svoju vlastnú, rodiacu sa, osobnosť. A tak som ich občas, lebo veď niekedy bolo treba prikázať v záujme zachovania života, tak občas len požiadal, aby si ma vypočuli.

Vypočuť, len tak potichu, bez prerušovania. Aby som mal možnosť odovzdať svoju myšlienku v súvislostiach. A kto ma pozná, vie, že moje súvislosti bývajú fakt košaté.

Priatelia, naozaj to funguje, len tak si vypočuť niekoho v súvislostiach a dať potom šancu tichu na zamyslenie sa. Nič to nestojí, leda ak tak trochu vášho času vášho života. Áno, je to mena najvzácnejšia, takže vždy je dobré zvážiť, či vôbec chceme diskutovať. Ale keď áno, tak čo takto chvíľu počúvať?

Advent je odpočiatku kresťanských vekov a dobré jazyky tvrdia, že aj pred tým to tak bolo, časom prípravy na radosť z narodenia. Časom prípravy, stíšenia, očakávania, radosti a tešenia sa na dobrú vec.

Tak vám prajem 4 týždne trénovania stíšenia sa a počúvania toho všetkého naokolo. Možno započujeme niečo pekné, čo nám naši priatelia okolo nás chcú povedať. Možno sa do toho ticha zrazu obaja rozhovoríte v jeden moment. Veď viete, taký ten romantický moment… Taká tá láska medzi nami.

Jak je to s nehodovostí na měřených úsecích D1? Kamery žádný přínos nemají, potvrzuje to i studie MDČR – Autobible.cz

Přínos v oblasti financí je ovšem neoddiskutovatelný. Zde dva příklady:Obecní úřad Velké Meziříčí (podle informací idnes.cz): 2018Příjmy z měření na D1: 55 000 000 KčObecní úřad Vlašim (podle informací idnes.cz): 2017Příjmy z měření na D1: více než 25 000 000 Kč

Měření v opravovaných úsecích žádný velký význam v oblasti bezpečnosti nemá. Neodpovídají tomu ani počty nehod a v konečném důsledku to nedokazuje ani studie, se kterou aktuálně operuje ministerstvo dopravy.

Source: Jak je to s nehodovostí na měřených úsecích D1? Kamery žádný přínos nemají, potvrzuje to i studie MDČR – Autobible.cz

Ešte to raz skúste, s tým dedom a šému sa nedohľadáte

Som bol na kongrese. Na konci bolo treba preorganizovať stoličky v prednom rade. Tak som vzal jednu, položil na druha, veď viete, také tie stohovateľné, kongresové, i zohnem sa, aby som ich preniesol.

„Počkajte, vezmem to.“, pristúpil na drzovku ku mne mladíček.

Ale veď hej, šedivý som ako deduško Večerníček, ako sa bola bývala bola raz vyjadrila moja tímlíderka, veď viete ktorá.

Ale ja to mám geneticky! Fakt, onehdá som dával dohromady Pilnikov zo širokého okolia do nášho rodokmeňa a šedivejúcich pánov po 25. tam mám haba-fúru. Pobavilo ma, keď som zistil, že moja mama vlastne na takých letí. S jedným z našich Pilnikov vraj aj chvíľu chodila a potom si vzala iného z inej vetvy nášho rodokmeňa (spoločný predok v piatej generácii, samozrejme kováčsky pomocník). Vtedy samozrejme netušiac.

Minule ma jedno anencefalické embrio (technicky nemožné, ale dá sa) v jednom trolovacom vlák, fakt som si dobre zatroloval ako dávno nie, aj na šikmú plochu s prespleskom došlo, tak toto onuo anencefalické zabilo, že „…daj si už pohov dedo“.

Takže priatelia: Ešte budete napochytre hľadať môj šém, keď vás budem po kostole naháňať. Ja vám dám seniora, holoto!

Do rytmu vám hrá:

Proč má týden právě sedm dnů? A kde se vzala jména jednotlivých dnů? | 100+1 zahraniční zajímavost

Kupříkladu staří Egypťané a Číňané po staletí počítali týdny po deseti dnech – koneckonců, dobře k tomu sloužily prsty na rukou. Sedmidenní cyklus Sumerů však nakonec ve světě převládl: Postupně jej převzali Babyloňané, Řekové, Římané, Evropané i Američané.

Source: Proč má týden právě sedm dnů? A kde se vzala jména jednotlivých dnů? | 100+1 zahraniční zajímavost

Rekordná Tesla Model S najazdila 900 000 km a strávila 1 rok + 1 mesiac na nabíjačke.

Spomínaných 900 000 km sa podarilo Gemmingenovi dosiahnuť 14. júla. A to na Tesle Model S P85, teda „zadokolke“ s extra výkonom (verzia „Performance“) a 85 kWh batériou. Ide pritom o jedno z najstarších vozidiel v tejto verzii.

Rekordná Tesla Model S najazdila 900 000 km. Čo ďalšie modely?

Tak poďme počítať:

Dojazd na jedno nabitie je 426 km.
Nabitie 85 kW batérie trvá v domácej trojzázovej hodinu na každých 100km, teda cca 4,5 hodiny. V prípade supernabíjačky je to 20 minút na 1/2 kapacity. Teda 20 minút na 213 km.

Opočítajme 10km dojazdu ako železnú rezervu. Takže je to 20 minút na 203 km dojazdu. respektíve 4,5 hodiny na 416 km dojazdu.

900 000 km / 203 km = 4434 nabíjaní do 50%. To je 4434 * 20 min= 88680 minút = 1478 hodín = 61,5 dní nabíjania na dojazd 213 kilometrov.

V prípade nabíjania doma z trojfázovej zásuvky je to 900 000 /416 =2164 nabíjaní. To je 2164*4,5 hodiny=9738 hodín= 405,8 dní = 1 rok+1 mesiac a 9 dní.

Auto stálo 1 rok 1 mesiac a 9 dní na mieste, bez možnosti použitia, pripojené káblom.

Uvádza sa, že sa jednalo o najstarší kus daného modelu. Model Tesla S P85 bol vyrábaný od roku 2012 do roku 2014 a tých 900 000 km dosiahol v lete 2019. Teda za cca 7 rokov prevádzky.

Za 7 rokov prevádzky bolo auto 15,5% času nepoužiteľné. Akoby v servise. A k tomu iste bolo aj v servise. Minimálne keď menili komplet sadu batérii. Takže sa dostávame k 17%.

Moje dízlové nemecké auto bolo za 7 rokov v servise dohromady 7×5 dní=35 dní. To je nepoužiteľnosť na úrovni 1,4%

Urodil sa komentár

Naozaj nerozumiem, prečo mi pod mojim statusom rozpávate vaše príbehy. Iste sú podnetné, zaujímavé, no s obsahom môjho statusu na mojom internetovom priestore nemá nič spoločné. Domáhať sa potom pozornosti z vás potom už len dorobí obraz deprivanta v chápaní písaného textu. Nevzdelaného deprivanta, otravnú existenciu v každej diskusii.

Slovami klasika: Dráždění blbců bosou nohou aneb Pětadvacatero argumentačních podpásovek, Bohu budiž žalováno! (Ti, co přečtou maximálně 350 slov v jednom článku, by neměli pokračovat.)

Varoval som vás!

Komentáre nie sú chat. Ani telefonát ani SMSkový výmena. Dokonca, komentáre nie sú ani samostatný umelecký útvar venovaný slnečným škvrnám.

Komentáre sú na komentovanie obsahu statusu, článku, udalosti, pod ktorou sa nachádzajú.

Ako súvisí váš komentár s obsahom statusu? Nijako. Aký má zmysel? Žiadny.

Status bol o: „Prezidentka. Všade celý deň sama.“

Ďalej som rozšíril opis môjho pozorovania o môj osobný subjektívny pohľad na samého seba – mňa v takejto situácii: „Ja si neviem predstaviť, že by pri mne nestála moja milovaná manželka. Bolo by mi iste smutno.“

A to bolo všetko čo som napísal. Čo som chcel svetu povedať. Ani som nezaujal postoj k rodinnému stavu prezidentky.

  1. Ani som nehodnotil vývoj počtu sobášov na Slovensku.
  2. Ani som nehodnotil schopnosť či neschopnosť Zuzany Č. vyberať si životných partnerov.
  3. Ani som nepísal o osamelosti v živote.
  4. Ani som nepísal o pánovi Pokornom.
  5. Ani som nepísal o kratšom veku dožitia mužov či žien.
  6. Ani som nenapísal, že osamelé ženy sú slabé ženy.
  7. Ani som nepísal o tom, že osamelosť ženy zoceľuje.
  8. Ani som nenapísal, že ako single je menejcenná.
  9. Ani som nepísal o Ficovi a jeho frajerkách.
  10. Ani som nenapísal, že jej to vybral osud.
  11. Ani som nerozhodol o nejakej jasnej podobe šťastia.
  12. Ani som nenapísal, že je prezidentkou vďaka tomu, že za ňou stojí nejaký muž.
  13. Ani som nerozoberal fenomén silnej ženy, ktorá odstrašuje mužov.
  14. Ani som nepísal o potrebe ochrany súkromia prezidentky.
  15. Ani som nenapísal, že si za to môže sama.
  16. Ani som nerozoberal protokol, ktorý jej určuje kráčať sama.
  17. Ani som nenapísal, že je verejným rozhodnutím, že musí kráčať sama.
  18. Ani som nenapísal, že mi vadí, že bola všade sama.
  19. Ani som nenapísal, že má manželku.
  20. Ani som nechválil ako to má ošéfované Fico.
  21. Ani som napísal, že kto je single je automaticky smutný.
  22. Ani som nenapísal, že „čo je to za prezidentku, keď nie je poriadny chlap vedľa nej“.
  23. Ani som sa nestaral do pocitov prezidentky.

Iba som opísal fakt, že bola počas ceremónií sama a že ja si neviem predstaviť, že by pri mne nestála moja milovaná manželka. Ak by tam nebola, bolo by mi smutno. Áno, medzi riadkami je tam, že sa s manželkou milujeme.

Ja naozaj nemôžem za to, že vám sa urodila myšlienka o niečom úplne inom.

A teraz poďme na prizmu

Iste, ten status bol založený do nejakého priestoru. Politického. Nemám rád, keď sa nedodržiavajú sľuby, teda keď niekto sľúbi, že „je to otázka niekoľkých dní“ a potom je to 38 dní. Nemám rád prázdne marketingové a propagandistické táraniny nezaložené na pevnom fundamente obsahu, kvality či reality. Preto opakovane kritizujem PS a aj som kritizoval prezidentku, že podľahla príručke svojej strany.

Moja prizma bola založená na atmosfére všetkých fotografii. Modrá chladná farba šiat, 1,5 metra vákua potom odosobnení ochrankári, potom ďalšie 1,5 metra vákua a až potom občania, ktorí tak veľmi chceli byť spolu so svojou prezidentkou.

Roky rokúce amatérsky fotografujem. Všímam si na fotkách kompozíciu, atmosféru. Myslím, že som si nejaký cit pre výtvarnú stránku ofotgrafie už vypracoval. Hádam aj atmošku dokážem občas do fotky vraziť a keď atmosféru v cudzích fotkách vidím, cítim ju priam hmatateľne.

A vaša prizma?

Takto by sme sa mohli dohadovať aj pol roka, čo bolo za tým ďalej. Nevypovedané, čo sa do statusu nezmestilo, lebo 160 znakov.

Minule po obvinení, že som neuviedol viac rôznych príkladov, že môj vybraný príklad bol manipulatívna hnusota, som sa úplne nevynne opýtal: A to som mal odcitovať celú Wikipédiu? Lebo toto je presne ten problém prizmy. Nepodarí sa vám ju nadefinovať presne a vyčerpávajúco. Nikdy.

Vždy sa nájde nejaký objaviteľský idiot, ktorý kráčajúc náhodne okolo, objaví tú jednu konkrétnu chýbajúcu prizmu.

Nie, uhoľ pohľadu, kontext, to tá prizma (publikované v roku 2007) , sa naozaj nedá pri písaní statusu do verejného priestoru internetu brať na zreteľ. Nikdy sa potom nedohodneme. Každý si bude vykladať rovnaké slová úplne v inom význame. Veď kontext bol predsa jasný!

Hovno s makom a kukuricou bol jasný. Nič zo žiadneho kontextu v slovách statusu napísané nebolo. Iste, domyslieť si môžete hocičo.

Ja naozaj nemôžem, že sa vám urodila myšlienka. Je to vaše dobré právo. Ak si domyslíte k textu svoj vlastný príbeh, už to nie je komentár k veci. Už je to váš príbeh.

Ja naozaj nerozumiem, prečo mi pod mojim statusom rozpávate vaše príbehy. Iste sú podnetné, zaujímavé, no s obsahom môjho statusu na mojom internetovom priestore nemá nič spoločné. Domáhať sa potom pozornosti z vás potom už len dorobí obraz deprivanta v chápaní písaného textu. Nevzdelaného deprivanta, otravnú existenciu v každej diskusii.

Viac štúdijného materiálu: Trvale udržitelná kráva Dráždění blbců bosou nohou aneb Pětadvacatero argumentačních podpásovek, Bohu budiž žalováno! (Ti, co přečtou maximálně 350 slov v jednom článku, by neměli pokračovat.)

Už ste boli spočítaní?

Idete po ulici a už vás vidia na kamerách. Idete po ceste a už vás vidia z dronu. Stojíte na prechode…

Objektívnych ružilícich napadlo v Prahe, že spočítajú netočiace sa elektromery, aby zistili, koľko je prázdnych bytov.

Platili ste v obchode mobilom? Už ste spočítaní.

Parkujete v platenej zóne? Tak vám auto oskenovali, či nie ste neplatič.

Nič zlé nerobíte, aj tak vás špehujú lebo porušujte nejaké vyššie dobro

To je hneď prvá šlamastika. Boli ste počítaní. Ja viem, mnoho ľudí ešte v tejto fáze nevidí problém so súkromím. 

Na príklade tých elektromerov vám ukážem, ako vzniká šlamastika.

Kľúčové je, prečo sa to robí. Na čo budú potom tie dáta? Niekto sa pozrie a uvidí „netočí sa“ a potom ich zahodí? 

Ale prosím vás! Veď v zadaní je, vysporiadať sa s neobývanými bytmi. Už na prvom stupni základnej školy sa učí, že si musíte pamätať ako znela otázka slovnej úlohy. 

Ak chcete postihovať selektívne tých, ktorí netočia elektromer, musíte mať ku každému elektromeru informácia z katastra nehnuteľností a k tomu spárované údaje z databáz dodávateľov elektriny. Jasne, že na analýzu nie. Ale časť výsledkov anonymnej analýzy potom musíte spätne priradiť konkrétnym osobám, aby ste ich mohli selektívne postihovať. Preto si na začiatku musíte niekam odložiť väzbu anonymizačného identifikátora na konkrétnu osobu. Tomu sa hovorí „profilovanie“. 

Alebo nechcete selektívne postihovať tých, čo držia prázdne byty? A potom o čom sa tu bavíme? Načo potom vôbec chcete tie dáta? 

Každá zhovadilosť začína prvým krokom. 

Apropó, pamätáte si ako sa celé Česko smialo tej ministerke, čo hovorila, že mobilné dáta sú drahé, lebo ich ľudia nepoužívajú? Spálte viac elektriny, budete platiť menšie dane. 

Myslíte, že aféra okolo elektromerov v Prahe sa vás netýka? Že veď nič zlé nerobíte? Veď vy predsa používate byt presne v súlade s vyšším dobrom.

Sociálne skóre po slovensky

Okrem navigovania aplikácia sleduje aj bežné správanie sa vodiča za volantom. Dokáže monitorovať prekračovanie rýchlosti aj manipuláciu s telefónom prostredníctvom dotykového displeja.

Aplikácia vyhodnocuje zodpovednosť vodiča a za každú jazdu dlhšiu ako 500 metrov zobrazí skóre od 0 do 100. Pokiaľ vodič bude jazdiť celý mesiac zodpovedne, so zapnutou navigáciou v aplikácii O2 Extra výhody, môže získať mesačne 1 GB dát.

Viac ako tretina vodičov sa počas jazdy venuje telefónu, pomôcť má nová aplikácia – euractiv.sk

Tak, ako? Už ste boli počítaný, aby vyselektovali nezodpovedné hovädá? Nie, takto to v prípade sociálneho skóre nefunguje. Tam je položená úplne iná otázka:

Už ste boli počítaný, aby ste sa nechali odmeniť?

To znie lepšie, že? Ale aký je v tom skutočne rozdiel oproti tomu, že ste boli počítaný, aby vás potrestali. Odmena je z pohľady IT nástrojov trest s opačným znamienkom.

Áno, je tu jeden zásadný rozdiel. Pri odmeňovaní sa aktívne sám rozhodnete nechať sa spočítať. Pri trestaní nútime všetkých, aby sa podrobili tomu byť spočítaný. Koho napadne, dáta o tých postihovaných nezahadzovať a zaradiť ich do verejných výsledkov? Čínskych nacistov to už napadlo.

Nie, naozaj nechcem byť počítaný strojmi na každom kroku

Musí sa to zastaviť úplne na začiatku. Tak ako na internete platí, že najlepšia ochrana je na internet nič nenapísať. Len neexistujúca informáciu nikoho nenapadne niekam uložiť a spracovávať. Neskenovať, nekontrolovať plošne, nekontrolovať samočinnými strojmi. Obmedziť kapacity, rýchlosť, rozsah.

Iste, je to ohromne lákavé, veď môžeme mať toľko užitočných výstupov z analýz o správaní ľudí… A počujete sa, ako orwelovsky to znie?

No ja len tak, keď je ten piatok a zajtra kopa z vás vyrazí na výlety. Len tak z pre zábavu: spočítajte, koľkokrát ste boli spočítaný.

Zmätky v pojmoch okolo nového parkovacieho zdanenia pracujúcich Bratislavčanov

Bavím sa ako dávno nie na objektívnych ružolícich. Tak aby som to nemusel vypisovať dookola, dáme si krátky prehľad:

Parkovacia politika – to by bolo keby mi za nejaký ten poplatok auto pravidelne niekto verejne a za verejné zaparkoval tam, kde potrebujem. Vtedy by to bola parkovacia, lebo by parkovalaA bola by to politika, lebo by to bola vec verejná, alebo za verejné peniaze, alebo riadená verejným voleným funkcionárom.

Skutočnosť – auto stojí pred barákom v Petržalke a platím 49€. Platím za naftu/benzín na presun do práce na druhý koniec. A na druhom konci musím platiť plnú cenu parkovania 0,50-3€.

  • Počet nových parkovacích miest mimo ulice – nula
  • Počet nových parkovacích miest mimo mesto – nula
  • Počet áut pred barákmi – bezo zmeny
  • Počet áut na cestách – už len bohatí
  • Počet kilometrov pre MHD – bezo zmeny
  • Zmena platby z 0€ na 49€ + 264€ za električenku + nepravidelné platba 0,5€-3€ za hodinu mimo „pred barákom“.

A to s oplatí. Leda že by niečo sľúbili do budúcna a vy tomu veríte.

Ak by som presedlal na MHD, stále musím platiť tých 49€. Auto som nepredal, lebo ho potrebujem na víkendy a na nákupy cez týždeň.

Problém s hľadaním parkovacieho miesta pred barákom sa nezmenil. Áut je rovnako. Ale platím 49€, čo som neplatil.

Navyše si vraj nemôžem už kúpiť svoje vyhradené miesto na ulici.

Bombónik – za parkovanie vo vlastnej garáži sa bude platiť 10€. To úspešne súperí s Dankovou daňou na potraviny.

Iste, ak sa za niečo dajú vybrať dane, prečo ich nevyberať. Zdaniť verejný priestor obsadený statickou dopravou – parkujúcimi autami – nie je žiaden nobelistický nápad. Otázka je, čo za to dostávame.

V slušnej firme sa to robí tak, že si firma vezme lízing, pôžičku, zoženie investičný kapitál, postaví parkovacie domy, strážené parkoviská, záchytné parkoviská, nové mimoúrovňové električkové koľaje, nové autobusy. Teda s rizikom a za vlastné. Potom to splácam s výnosov z týchto investícii. A mám aj primeraný zisk, veď prečo by som to inak robil, že. Urobí to aj Bratislava?

Nie je to parkovacia politika, je to politika zdanenia a investovania vo verejnom priestore.

A ešte k tej MHD. Ak zaplatím za miesto pre parkujúce auto pred barákom 49€, ako ma to motivuje, aby som nejazdil autom, ale MHD? Aha tak že za každé parkovanie niekde inde v Bratislave na verejnom priestore budem platiť ďalšie peniaze. Takže to nie je 49€, ale 60-180-350 možno ja 500 euro ročne.

Áno, pointa dopadu parkovacej politiky nie je v poplatku za parkovanie pred barákom, ale za to druhé miesto tam kdesi na druhom konci
Bratislavy. A to je platba v plnke, ako by ste boli CPčkár. Pekné, CPčkár vo vlastnom meste. No jo, dostanete cenu útechy – v cene 49€ je aj volňásek na parkovanie na druhej strane Bratislavy.

Keďže ten volňásek bude len 2 hodiny denne, do práce budú individuálnou dopravou jazdiť bohatí. Chudobný zaplatia tých 49€ a auto bude hrdzavieť v Petržalke a oni sa budú tlačiť v MHD s ostatnými chudobnými a strácať ešte viac času. Najlepšie to asi charakterizuje tento FB komentár:

Vynikajúce, odteraz môžem nechať auto doma lebo pri robote by som za to platil extra, aj keď budem mať parkovaciu kartu. A namiesto toho aby som cestoval do roboty 25 minút sa budem MHD-čkou trepať hodinu, s 3-mi prestupmi Vallo je vy*ebaný ko*ot.

Meno autora k dispozícii

Maximálna technická rýchlosť pražského metra je síce 80 km/hodinu. Ale priemerná cestovná rýchlosť je 34,6 km/h. Bratislava sa pýši číslami ako

  • priemerná rýchlosť autobusov je 19 km/hod.
  • priemerná rýchlosť električiek je 14 km/hod.
  • priemerná rýchlosť trolejbusov je 12 km/hod.

Jazda z Rače na Námestie hraničiarov v Petržalke trvá autom 19 minút (ideálne 17 minút), MHD 48 minút. Autom to nebude dlhšie ako MHD, keďže v Bratislave neexistuje mimoúrovňové MHD. Plus prestup a čakanie na ďalší spoj. To by Bratislava zázrakom predbehla aj Prahu. Leda zázrakom.

Zatiaľ som počul len o zdanení. O investíciách sa vraj dopočujeme vo štvrtok 11.4.

Dozvedeli sme sa akurát, že… No nič sme sa nedozvedeli. Ešte aj o tých 2 miliónoch na záchytné parkoviská sme už vedeli z konca mesiaca z predstavovania rozpočtu.

Aby ste chápali kontext: Penta v roku 2014 plánovala postaviť pri Digital parku parkovací dom. Celkové náklady odhaduje investor na 1,7 milióna eur.

Jediné riešenie, ktoré by odstránilo autá z mesta aj parkujúce aj jazdiace, je vyberať peniaze za jazdenie po uliciach mesta. Veľké peniaze. S kopou výnimiek, aby to občania neplatili dvakrát (aj v cene služieb a tovaru poskytovaných a predávaného na spoplatnenom území.

Ak majú z ulíc zmiznúť parkujúce autá, musí byť parkovanie na ulici zakázané. Nie spoplatnené, ale zakázané. Ak sa má znížiť počet, musí byť platba tak vysoká, že vyženie časť áut parkovať za hranice mesta. Nie, 49€ ani iná sociálne únosná suma to nie je. Bolo by to niekde za hranicou 3000-5000€ ročne.

Takže riešenie? Kapacita, kapacita kapacita, trh. Navýšiť počty parkovacích miest nad hranicu počtu áut na danom území. Keď sa nedá do šírky, musí sa do výšky alebo hĺbky. To je jediná cesta.

Ak majú ľudia presadnúť z áut do MHD, tak sa musí stať jedna z nasledovných vecí.

  • MHD musí byť rýchlejšia a pohodlnejšia ako individuálna doprava. (trhový princíp, ale nereálne splniť)
  • Zakážete používať individuálnu dopravu. (diktátorský princíp)
  • Zakážete rezidentom kupovať autá. (diktátorský princíp)
  • Zastavíte autá pred barákmi brutálnymi cenami za parkovanie na tom druhom konci Bratislavy (princíp ojeb seba aj súperov)

Parkovacia politika  predstavená progresívnym tímom Vallo robí zatiaľ len to posledné. Podobne ako rozšírenie modrých zón v Prahe.

Zatiaľ ani nezahusťuje intervaly MHD, ani nestavia mimoúrovňové trasy, ani nezvyšuje kapacitu existujúcich trás MHD a ani nezmenšuje kapacitu trás pre individuálnu dopravu. Ani nepodporuje trhové prostredie pre alternatívu k nákupu áut rezidentami.

Neverím Vallovi ani pol slova očakávaní. Ale držím mu palce. Naozaj, úprimne mu držím palce. Pre mňa ako CPčkára, ktorý príde do Bratislavy párkrát do roka a náklady na parkovanie mi preplatí firma, buduje dopravný a parkovací raj na zemi.

Iste, môžem sa v niektorých z úvah mýliť. A možno aj vo všetkých. Je to spísané len na základe 46 ročného pozorovania sveta. Berte to, že je to text v štýle žánru: Môj subjektívny osobný názor. Na rozdiel od mojich politických.