Zamneď: Prečo by som to robil?

Prišlo za mnou staršie decko (okrem neho mám ešte jednu mladšiu mládež) a pýta sa ma: “A prečo to Putin robí?”

Chvíľu som uvažoval a rezignovane odpovedal: “Ja neviem, pretože ja tak uvažovať nedokážem.” A na oplátku som sa ho opýtal: “Biješ svojich spolužiakov?”

On odpovedal: “Nie nebijem, veď prečo by som to robil?”

Áno, tak jednoduché to je. Alebo si myslíte, že môžeme zvládnuť pochopiť diktátora? My čo žijeme v demokracii? My čo sme zažili aj diktatúru, by sme to ale zvládnuť mali. Preto som bol býval bol písal, že bývalé socialistické krajiny vedia, ako myslí Rus.

Je to naozaj tak: robí to len a len preto, že môže. Potrebujeme sa navzájom. Pre prežitie a spokojný život má zmysel byť priatelia, spolupracovať, obchodovať spolu. Nemá zmysle po sebe strieľať. Ale keď môžete, prečo by ste to neurobili?

Áno, ten zásadný rozdiel vidím práve v rozdiele medzi tými vetami.

  • Putin: “Prečo by som to neurobil?”
  • Demokratický svet: “Prečo by som to robil?”

Demokratická Európa a demokratická Amerika chce spolupracovať. Je to preto, že politici sa zodpovedajú voličom, chcú byť zvolení a teda musia ulahodiť prianiam svojho elektrorátu. Pokiaľ si udržíme túto väzbu, budú sa naši zástupcovia stále pýtať: “Prečo by som to robil?”.  Ak sa zvolení zástupca odtrhne z reťaze a zmení sa na diktátora, začne sa pýtať: “Prečo by som to neurobil?”, a sám si nájde odpoveď: “Veď môžem.”

Diktátori vždy môžu. Nikomu sa nezodpovedajú. Nikto ich nezaujíma. Preto sú pre život na zemi diktátori nebezpeční.

Do anusu sa panovníkom pchá odjakživa

Dáme príbeh, dobre?

Dielo predstavuje Karla VI. (pozor, skutočne 6). Hrabě/Gróf Špork sa postavením pomníku v roku cca 1723 snažil získať priazeň cisára a márne dúfal, že svoju spoločenskú prestíž posilní ako nositeľ habsburského Rádu zlatého rúna, ktorý od cisára očakával. Pôvodne mala táto socha stáť na Karlovom moste, ale neschválili mu to. To viete politika. Ako vtedy, tak aj teraz, život sa veľmi nemení.

A tak stojí v obci Hlavenec severovýchodne od Prahy. Za dedinou, na kraji polí, 27 kilometrov od Karlovho mosta.

K miestu sa samozrejme viaže keška. Veď ako inak by som sa o tom dozvedel, že. Je to jednoduchá multina presne podľa môjho gusta a je skutočne vymazlená. Pozor na jej parametre a atribúty.

Veľmi zaujímavý prehľad o tituloch a zaradení grófa do hierarchie šľachty je na cs-wikipedii.

A mimochodom vďaka neústálemu zákonodarnému nástupníctvu od prvej Československej republiky vraj aj na Slovensku a Česku stále platí zákaz používania šľachtických titulov podľa zákona  č. 61 z r. 1918. Ale sú tu aj názory, že tento zákon bol postupne novelizovaný a jeho dnešnou verziu sú paragrafy týkajúce sa neoprávneného používania akademických titulov a titulov vôbec. Možno nejaký právnik by o tom čosi vedel povedať viac, ak sa o takejto marginálie náhodou zaujíma vo voľnom čase.

Namiesto vizuálnej infomrácie krásny výhľad na písmenká

Toto je tragédia internetovej žurnalistiky. Články o vizuálnych zmenách verejného priestoru a v ňom ani jedna aktuálna fotka.

…rekonštrukcia vrátila tomuto priestoru výzor, aký mu dal architekt Milan Michal Harminc v tridsiatych rokoch minulého storočia a podporila zároveň zámer svojho tvorcu vytvoriť na vyvýšenom mieste nad mestom martinskú akropolu s budovami nadregionálneho významu.

Zdroj:  Namiesto tují krásny výhľad | Spravodajstvo | turiec.sme.sk.

Ten článok písala sama šéfredaktorka miestnej regionálnej redakcie, ktorá si ako bydlisko uvádza Martin. Určite nedisponuje žiadnym mobilom s foťákom. Chudobní žurnalisti.

Ach jo!

Nula fotiek

Nula fotiek

Ak by som ja hlasoval, na 55% by som bol za asociačnú dohodu a na 45% by som sa zdržal

Uvažujem, ako sa postaviť k asociačnej dohode EU-Ukrajina,. ktorú sme toť nedávno uzavreli. A napadajú mi samé rozporuplné pocity.

Pravidlá ekonomiky pre všetkých rovnako

Naša EU je spoločensko-ekonomická organizácia. Z tohto pohľadu  kroky k prijatiu Ukrajiny k nám znamenajú pre Ukrajinu tisíce a tisíce zmien. Nám je to jedno, či budú trvať roky či desaťročia. EU je dosť veľká na to, aby potrebovala Ukrajinu. Samozrejme, z nášho Slovenského, Poľského a Maďarského parciálneho záujmu je jasné, že by sa nám hodilo by´t vďaka Ukrajine viac v strede EU ako na jej periférii.

Z čisto ekonomického pohľadu, je to na dlho. Fááákt na dlho. Konverzia ekonomických pravidiel nie je len o napísaní zákonov. Je to aj o zmene etických hodnôt každého jedného z občanov Ukrajiny. Áno, ich, pretože oni sa chcú pridať a tak by mali v prvom kroku oni prispôsobiť seba.

Na druhej strane, stále tu máme dva stupne. Členstvo v EU a Eurozónu. Ekonomika Ukrajiny môže byť ešte dlho oddelená. Ani na eu-dane (eurofondy) nemusia len tak ľahko dosiahnuť. Ale je toto dôvod na odmietnutie asociačnej dohody s Ukrajinou?

Ja si uvedomujem, že tak ako ja som viac zameraný na slobodu a demokraciu, opačný pohľad môžu mať tí, čo sú zameraní na blaho aj môjho brucha. A som rád, že sa ozývajú.

Mám veľkú obavu, že sa budú v prípade Ukrajiny podliezať pravidlá, ktoré boli postavené pred krajiny vstupujúce pred desaťročím. Ale je to dôvod sťahovať gate, keď je brod ešte ďaleko? Veď to máme plne v rukách. Môžeme kontrolovať, upozorňovať, podieľať sa členstvom v posudkových komisiách EU. Naozaj, veď prístupový proces je už otestovaný na príkladoch viac ako desiatky krajín, stačí ho dodržiavať.

Pravidlá demokracie vždy a rovnako

Pre fungovanie parlamentu po vyhlásení nových volieb platí, že už by nemal prijímať významnejšie rozhodnutia. Jeho úlohou do volieb je “svietiť a kúriť”. Nie som si tak úplne istý, či ratifikácia asociačnej dohody je vo svetle aktuálnej situácie tak nevyhnutná.

Na druhej strane, Ukrajina je prezidentská demokracia a tie voľby tam už boli. Veď hovorím, ťažko to rozsúdiť.

Naopak, tlak demokracie z EU na jednotlivých členov je veľký a veľmi blahodárny pre rozvoj slobody a ľudských práv. Ono sa to nezdá, ale argument Bruselom v oblasti ochrany demokracie, slobody a ľudských práv funguje výborne. Veď aj nám pomohol pri demontáži mečiarizmu. A vždy sa nájde nejaký Orbán na ktorom sa to aktuálne testuje.

Bude dôležité, ako sa postavia občianskoprávne organizácie z EU k otázkam demokracie a ľudských práv na Ukrajine. Asociačná dohoda nás oprávňuje strka´t viac a viac nos do týchto záležitostí a naopak, Ukrajina podpisom počíta s tým, že akceptuje kontrolu demokratických princípov zo strany kohokoľvek z nás z EU.

Nie som presvedčený, že je nejaký významný dôvod cítiť sa previnilo, že sa Ukrajine EU páči viac ako nejaký Euroázijský sovietsky zväz. Dokonca si nemyslím, že je dôvod si od Ruska nechať vojensky diktovať zahraničnú politiku EU.

Paralelne nie sériovo

EU potrebuje zásadnú reformu. No nemyslím si, že by sme sa mali teraz uzavrieť pred okolím a len a len sa sústrediť na seba samých. Myslím si, že je v silách EU, aby súčasne riešila vzťahy s Ukrajinou (a tým aj vzťahy s Ruskom, keďže sa do toho z nejakých Putinovích podivných dôvodov mieša)  a súčasne riešiť aj zmeny EU vo vnútri.

Nastolené a podčiarknuté, už len tozhodnúť

Ak by som ja mal hlasovať, na 55% by som bol za asociačnú dohodu a na 45% by som sa zdržal hlasovania. Určite by som nebol proti. Ja som viac na strane takých tých huncúctiev ako sú sloboda, ľudské práva a demokracia.

Tí čo sú na strane ekonomických a egoistických záujmov, tí by hlasovali úplne opačne. Tí by boli proti. Môj eu-poslanec hlasoval “zdržaním sa”. Ono to tak zodpovedá aj tým mojím rozporuplným pocitom, ktoré som sa tu snažil načrtnúť. Ale, len tíško medzi nami, mohol byť radšej za.