Nezlostite ma s hranicami uprostred EU

Môj europoslanec ma informoval, že sú medzi politikmi nejaké debilné nápady na obmedzenie voľného pohybu osôb v EU.

Návrhy na obmedzenie voľného pohybu osôb sa objavili na nedeľnom stretnutí ministrov vnútra EÚ v Paríži.

Témou tohto stretnutia boli práve dôsledky teroristických útokov na Charlie Hebdo. Španielsky minister vnútra Fernández Díaz vyhlásil, že s ohľadom na tieto útoky by „podporil opätovné zavedenie hraničných kontrol a je možné, že pre dosiahnutie žiadaného efektu bude potrebné zmeniť Schengenskú zmluvu.“

Zdroj:  Voľný pohyb osôb v EÚ môže byť čoskoro zredukovaný.

A kde chcete zaviesť tie kontroly? Na hraniciach Krajín? A ako k tomu príde také Bavorsko? Veď je väčšie ako Slovensko. Tiež by malo mať kontroly na hraniciach.

Chcete lepšie kontrolovať pohyb ľudí po EU?  Tak prečo nedať závory na hranicu francúzskeho Alsaska? Veď je veľké ako naše kraje.

Chcete lepšie kontrolovať pohyb ľudí po EU?  Tak prečo nedať závory na hranicu každého okresu? Veď sú také veľké ako Luxembursko.

Fakt ma vrcholne rozčuľujú nápady založené na úplne absurdných podkladoch:

Teroristi vo Francúzsku totiž nielenže bývali v Paríži trvalo, ale dokonca sa tam aj narodili. Návrh obmedziť voľný pohyb osôb v EÚ kvôli týmto útokom je tak reakciou na udalosť, ktorá sa nikdy nestala.

Naozaj chcete stáť nastúpený v dvojstupe pred autobusom, zatiaľ čo nejaký colník bude rengenovať vaše kufre? Potichu, ani nemuknúť, lebo kto si šepká, ten bude náhodne vybratý na telesnú prehliadku. Už v lete 8x na ceste k Jadranu.

Ja si to pamätám, ako som ako malý chlapec stál s rodičmi v takomto dvojstupe na Rumunsko-Bulharských hraniciach. Tak ma neserte so zavádzaním vnútorných hraníc v EU.

Hranica je len debilná čiara na mape. Je len málo trvalých filozofických právd. Toto je jedna z nich. Ak niekto tvorí okolo vás hranice, nemajte ho radi.

Zdroj:  Ak niekto tvorí okolo vás hranice, nemajte ho radi | M+M+M+M (4M).

A ešte raz:

Bol som sa korzovať na česko-poľskej hranici. Trikrát tam a trikrát naspäť.  Nádherná večerná zimná idylka v Petrovicích u Karviné.

Ešte niekto povie, že nechce EU, tak ho vezmem za golier so mnou na tú hranicu. Nosom v papieri 6x vypíše colné prehlásenie, 6x absolvuje pasovú a 6x colnú kontrolu vrátane šesťnásobného prešacovania.  A ja pri ňom prejdem s úsmevom ta a späť a budem sa úprimne čudovať, prečo mu to tak dlho trvá, kým zas pozbiera obsah svojho kufra a namiaga to doň.

Na záver ho ovalím tou ceduľou “Pozor! Státní hranice” aby sa mu rozsvietilo. Taký budem násilník.

Zdroj:  Korzo na čiare a socialista vo volebnej urne | M+M+M+M (4M).

Nie, žiadne ALE.

Pritelia v Denníku N takto: Som spokojný

Pred Vianocami som využil svoj zvyk a podporil som ideu Projektu NMôj tohtoročný nepotrebný darovací nákup získal Projekt N. Prešlo pár prvých týždňov roku 2015 a som skutočne spokojný.

Obsah fajnový. Dlhé komplexné články. Ale veď hej, isto by som to napísal lepšie. Ako každý čitateľ. Isto vy som nezabudol na tamto či hento. Skvelé linkovanie externých webov. Fajné prelinkovanie svojich vlastných článkov. Zaraďovanie informačných fotiek z Twitteru občianskej žurnalistiky.

Oceňujem meta text pod článkom ukazujúci, ako text vznikal. Celkovo meta informácie sú silný nástroj a verím, že sa ich používanie posilní. Napríklad GPS súradnice udalosti a ich následné zhodnotenie v mape článkov.

Je to proste fajn, toto starostlivé písanie. Ako inak a suprovo to pôsobí, oproti konkurencii plnej rýchlo rýchlo zbúchaných pár viet a doplnených ilustračným obrázkom z fotobanky.

A blogy? Zaujímavé, ako sa vyselektovala od blogov SME skupina blogérov, ktorí majú blogy ako už dlhotrvajúce hobby. Krotí vedia, čo to blogovanie je a majú naozaj dobrý štandard.

Štruktúra obsahu sa evidentne formuje a vyvíja. Pribúdajú ďalšie a ďalšie výhonky na strome rôznorodosti.  Tento trend je fajn. Už boli aj nejaké ankety. Obsah sa kopí a v zamknutom priestore by sa mohli objaviť štrukturovanješie prezentácie obsahu v súvislostiach a kontexte.

Komentáre k článkom zatiaľ nepripomínajú žumpu. Ich počet je na zmysluplnej úrovni. Občas sa zapoja aj priamo autori článkov. Šéfredaktor by ich mal povzbudiť k väčšej aktivite. Ale kedy by potom písali ďalší text, že?

V komentároch sa objavujú pravidelne pozitíva, pochvaly. Neuveriteľné a tak osviežujúce.

Vizuál komentárov je brutálne ovplyvnený ich schovávaním v primárnom zobrazení. Škoda. Schovávať áno, ale myslieť na to, že keď klikám na “diskusia: 2″ pri nadpise, tak chcem skočiť už na rozbalené komentáre. Asi. Rovnako po odoslaní komentára sa zas všetky schovajú. Chýba klasická spätná väzba, keď mi web hovorí, že som niečo urobil. Lenivosť testerov, alebo ich neznalosť základov?

Ako majú vyzerať komentáre v prostredí CMS wordpres, som písal v roku 2007. A je to tak stále. Jediné čo sa zmenilo, že niektoré vlastnosti si netreba dopĺňať pomocou pluginov, ale už sú súčasťou základného kódu WordPressu.

Vizuál webu sa evidentne vyvíja. Práca so šablónou WordPressu je ako tak, no teda ako tak, uspokojivá. Na to, že je 21.1. OK, ale už 21.2 to bude slabota hodná kritiky. Nevylúčený práve čítaný článok z niektorých The Loop je prejavom nezvládnutej “vyšší dívčí”.

Nepodčiarknuté odkazy ani pri “hover” akcii myšou či ich dokonalé farebné maskovanie v stave “read” je na prefackanie dizajnéra dogmatikmi prístupnosti a použiteľnosti.

Rozhodne sa nevyhnú písaniu si vlastných pluginov. Samozrejme, komunita wordpressu je činorodá. Napríklad na zlepšenie konfortu komentujúcich existujú pluginy na označenie “nových od poslednej návštevy” či “zasielanie nových upozornení”.  Problémom ale je dlhodobá udržateľnosť vývoja pluginov ich autormi.

Používam WordPress už roky-rokúce a verte mi, úmrtnosť vývoja pluginov je skoro 90%. To len aby jednak v Denníku N vedeli a nepodľahli vetám: “Veď je na to plugin.”.  A jednak aby sa ostatní používatelia svojich WordPressov ukľudnili. Stiahnuť a nainštalovať plugin, tým to vždy len začína.

Občas zabudnutý anglický text zas hovorí o lenivosti či úplnej absencii testerov. A tiež o záludnostiach WordPressu. Jazykový súbor sk.mo nikdy neobsahuje všetky frázy a rôzne pluginy sú často písané v absolútnych textoch nie ako premenné.

Vizuál mobilnej verzie je poplatný podivným trendom v responzívnom dizajne. Na Slovenské pomery veľká novinka. A tomu zodpovedajú aj reakcie. Tiež to nemám rád. ;-) Ale už to na mobile v zvislej polohe aspoň radí bloky trochu rozumne. Chýba plávajúce polopriehľadné tlačítko “nahor” či občasné repetício základnej navigácie. Niektorí sa tiež sťažujú na problémy so zmenou veľkosti písma na mobilnom zariadení.

Dostupnosť webu? Nuž myslím, že hostingový poskytovateľ sa v týchto dňoch učí, čo to je tvrdý tlak na škálovateľnmosť výkonu. A admini webu by zas mali čo najskôr pochopiť, že existuje rozdiel medzi produkčnou verziou a verziou Beta_finál. Web nemá volné minúty a noc nie je na guľatej planéte vlastne nikdy.

Takže takto. K 21.1. je to:

  • Obsah: 1*
  • Forma: 2- (to mínus za prístupnosť a použiteľnosť tagu <a href=)

Moje Áno, Nie, Nie na referendové otázky

Včera som si dal všeobecnú rozpravu nad právom na referendum. Dnes budem konkrétny a ukážem svoje odpovede. Otázky máme tri, budú tri kapitoly.

Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?

Podľa mňa je to otázka jazykovedná. Nie som vôbec presvedčený, že by sme mali prácu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra nahrádzať formou referenda. Možno by sme sa mali nabudúce v plebiscite rozhodnopvať, či chlieb patrí medzi pečivo. Ale keď už sa teda pýtate, tak odpoviem.

Prečo jazykovedná? Kresťania si v kostole pred Bohom navzájom vysluhujú sviatosť manželstva. Tým vzniká nerozlučný zväzok muža a ženy. Následne trvá manželstvo. Tak hovorí katechizmus. Po obrade sa ide do sakristie, kde sa podpisujú svetské papiere. V tomto momente vzniká zákonné partnerstvo dvoch ľudí pred svetskými zákonmi. Hodnoty dnešnej európskej civilizácie sú založené na kresťanstve. Nevidím dôvod, prečo by podobne nemal byť založená aj jazyk.

Áno, v spore či bolo skôr vajce alebo sliepka som na strane toho, že skôr bolo slovo manželstvo používané pre kresťanský zväzok (či cirkevný všeobecne) a až neskôr sa význam rozšíril aj na štátny zväzok muža a ženy. Tým sa zneprehľadnil. Mám rád jednoznačný výklad slov. Ak sa tohoto nebudeme držať čoskoro si neporozumieme bez zdĺhavých opisov, čo vlastne chceme povedať. Veď hovorím, že je to jazykovedný problém.

Tak, a teraz je otázka, či sa slovo manželstvo má použiť už od oltára, ale bo až od podpisu papiera. Z uvedeného je vám už asi jasné, ako to vidím ja. Slovo manželstvo je naozaj vyhradené cirkevnému zväzku a z princípu cirkevného zväzku to musí byť zväzok muža a ženy, nech už tá-ktorá cirkev používa obrady aké len chce a volá Boha ako len chce.

Preto nemám ani problém s tým, ak by sa v štátnych formulároch nahradili nadpisy kolóniek manžel/manželka slovami partner/partnerka. Pozor nezamieňať s pojmami Otec/matka. Tie sú naopak jednoznačné o vzťahu biologickom. Ale to je na iné rozprávanie.

Takže aby nevznikli dohady: Áno, súhlasím s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať iné spolužitie a tak ďalej.

Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?

Hore vyššie som napísal, že aj kresťanské a teda veru aj katolícke pári uzatvárajú svetské partnerstvo. Pre štát nestačí, že si vyslúžite katolícky obrat. Musíte ešte podpísať papiere.

Adopcia detí je papierová záležitosť. S genetikou, reprodukciu či akoukoľvek inou biológiou nemá adopcia nič spoločné. Takže nevidím dôvod, aby akákoľvek skupina dospelých sa nemohla starať o biologické potreby akékoľvek bezprízorného dieťaťa. Robia to rovnako tedy a ujovia v detských domovoch, v ústavoch, pestúnskych či profesionálnych rodinách. A robím to aj ja v našej katolíckej rodine.

Žiadne dieťa nesmie byť vychovávané samé, odrezané od hodnôt našej európskej spoločnosti. Tak sme sa dohodli, keď sme dávali dohromady Európsku úniu. Dokonca sme sa dohodli, že budeme akceptovať informácie o výchove v iných častiach sveta.

Je mi úplne jedno, či ho budú vychovávať dvaja, traja či desiati  ľudia. Aj moje deti vychovávam ja, manželka, súrodenec, 5-7 učiteľov v škole, 4 starí rodičia. Dokonca už aj nebohí starí otec má vplyv na jeho konanie. Veď koľkokrát si povie: “Čo by povedal starký?”, a jeho činy sú ovplyvnené. Je len a len výsledkom spoločenskej konvencie, že my dvaja z manželkou sme z pomedzi celého nášho malého spoločenstva právne zodpovedný za konanie našich detí do 18. veku ich života.

Áno, isteže, my dvaja s manželkou sme im najbližší. Pretože sme k nim fyzicky najbližšie a tvoríme im materiálny a mentálny domov. Nie pretože sme práve jeden muž a jedna žena. Ale preto, že sme tu pre nich 24 hodín až do našej smrti, aby sa mohli pritúliť poláskať, posťažovať. Sme im najbližší, lebo tak to oni voči nám cítia. Mohol by som trikrát tvrdiť, že som otec a ona je matka, tie deti musia cítiť, že my sme domov.

Preto, ak mám rozhodnúť, či by mohla mať právnu zodpovednosť akokoľvek zložená skupina dospelých nad deťmi, tak, jednoznačne mi je to jedno ako je tá skupina zložená. Teda ak mám rozhodnúť, či má mať právo akákoľvek dvojica či trojica byť domovom pre dieťa, tak je mi naozaj jedno, ako je tá skupina zložená.

Takže aby nevznikli dohady: Nie nesúhlasím s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova.

A ešte jeden dodatok: Práve a len túto otázku považujem za skutočne hodnú prepieranie formou referenda. A strašne, skutočne obrovsky som prekvapený, že zástancovia liberálnej spoločnosti, zástancovia partnerstiev, zástancovia slobodnej spoločnosti nechcú na dlhý čas rozotnúť túto diskusiu vo svoj prospech. (Bude tretí článok o účasti.)

Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Nuž a zas tu máme, podobne ako bola prvá, otázku hodnú vedeckej inštitúcie. Tentokrát je to Štátna pedagogický ústav. Jeho úlohou je:

Medzi hlavné aktivity ŠPÚ patrí riešenie otázok v oblasti kurikulárnych zmien, aplikovaného pedagogického výskumu; odborné a metodické poradenstvo; experimentálne overovanie; pilotné vzdelávacie projekty; reformy a zmeny v obsahu výchovy a vzdelávania; garancie Štátneho vzdelávacieho programu; rezortný výskum; odborno-metodické riadenie škôl najmä pri tvorbe Školských vzdelávacích programov; príprava pedagogickej dokumentácie pre školy a školské zariadenia v oblasti všeobecného vzdelávania a ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov.

Zdroj:  Štátny pedagogický ústav — statpedu.sk.

Úlohou školy je vzdelávať. Úlohou Štátneho pedagogického ústavu je pripraviť či schváliť či odobriť po obsahovej a pedagogicko-odbornej stránke akékoľvek osnovy akejkoľvek formy vzdelávania v oblasti sexuálnej výchovy. Ak niekde niekto vyučuje podivne, sú tu odborné štandardy a ich garantom je ŠPU. Tak nech pracuje. Naozaj nerozumiem, prečo by sme referendom mali nahradzovať jeho úlohu. Školy majú školské rady, konajú sa triedne schôdzky rodičov, je kopa možností, ako riešiť vzdelávanie.

Možno by bolo dobré nabudúce riešiť referendom, či sa má vyučovať teória pravdepodobnosti a kombinatorika. Veď pomocou nich sa cibrí gamblerstvo. Ups, omyl, predchádza gamblerstvu. Ale keď už sa teda pýtate, tak odpoviem.

Na túto referendovú otázku pozerám tak, že je to obligátna úloha školy ako vzdelávacej inštitúcie učiť nás o všetkom čo je okolo nás. Nemám rád literárnu vedu. Ale učil som sa jej základy na základnej škole, aby som vedel čo nemám rád. Na vysokej škole som sa vzdelával o homeopatii. Nie preto, aby som ju praktikoval, ale aby som vedel, na čom sú založené jej bludy.

Napriek tomu, že propagácia nacizmu, fašizmu, rasizmu či komunizmu je trestná, učíme o tom svoje deti. Učíme sa ich symboliku, učíme sa ich vonkajšie prejavy, učíme sa ich rozpoznať. Učíme sa o nich toľko, že každý jeden z nás by dokázal byť podľa týchto vedomostí aspoň priemerným rasistom, xenofóbom či nacistom z povolania Kombinatoriku a gamblerstvo som už spomenul.

Ľudia sa nerozmnožujú ani delením ani opeľovaním včeličkami. Patrí medzi  princípy všeobecnej inteligencie vedieť ako prebieha pohlavný akt a čo sa ním získava (trochu radosti a často nejaká tá zygóta). Aké sú prenosné choroby. Ako súvisí pohlavný akt s emóciami, duševnou rovnováhou či psychickými chorobami. Nie len ženy ale aj muži by mali v 21. storočí vedieť, ako funguje hormonálne riadenie vlastného tela či tela  partnera s ktorým sa zaviazali pred oltárom žiť spoločne doživotne.

Ľudia nežijú nekonečne. Umieranie je súčasťou života. Ako lekárnik o tom naozaj niečo viem. Bude menej eutanázii, ak sa o umieraní budeme učiť od malička. Len požiadavky na eutanáziu sú motiváciou k riešeniu etických a morálnych dilem medicíny a paliatívnej liečby.

Je nevyhnutné poznať svojho nepriateľa, aby som sa mu vedel ubrániť. Aby som vedel aké následky budú mať sexuálne činy každého z nás.  Jedna z najlepších kníh o živote kresťana sú Rady skúseného diabla, ktorú som dostal od svojho birmovného krstného otca. Som mu za ňu neskutočne vďačný a máloktorá kniha mi chodí po rozume častejšie ako táto. C.S. Lewis v knihe vykresľuje sklony a slabosti človeka, ako aj dôsledky, kam môžu viesť.

Takže aby nevznikali dohady:  Nie nesúhlasím s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania.

Kvôli mnohým záporom jednoznačne: Vzdelávanie má byť povinné bez ohľadu na predmet vzdelávania. Vzdelávať sa máme o všetkých dostupných vedomostiach ľudského rodu.

A teraz si ma môžete upáliť v komentároch.

Pod čiarou: Asi by to chcelo technickú novelu Ústavy v paragrafoch o referende. Referendové otázky by mali byť kladené ako nezáporné. Teda formulované bez záporov. V prípade prvej otázky to ešte ako tak ide, ale na ostatné dve sa nedá odpovedať záporne bez zmeny ich znenia. Až 3 zápory sú už priveľa a živnou pôdou na kupovanie či ľahké ovplyvňovanie.

Máme komunizmus bez marxizmu, xenofóbiu bez plotov či nacizmus bez národného socializmu

Hľadám jednoduché pomenovanie dnešných dní. Nebol som doteraz spokojný s pomenovaním a úvahami nad osciláciou medzi komunizmom a nacizmom. Stále som v mozgovni cítil to, čo vyslovila Hannah:

V knize Původ totalitarismu spisovatelka německo-židovského původu Hannah Arendtové udává, že nacistické a komunistické režimy byly novou formou vlády a ne poupravené verze starých tyranií.

Zdroj:  Totalitarismus – Wikipedie.

To čo predvádzajú dnešní šikulovia priemerných je naozaj len a len hľadanie maskovania. Dobre sa vyhýbajú tým najhorším znakom komunizmu či nacizmu, len aby boli nenápadní. A tak stvorili novú formu vlády.

Možno presnejšie by dnešnú situáciu chrakterizoval pojem postdemokracia.

Postdemokracie může být charakterizována:

volbami, které ve svém důsledku nereprezentují vůli lidu

nerespektováním občanských práv státem nebo jejich zástupců

neschopností vést vyrovnané nebo proporciálně vyvážene debaty o určitých problémech

posilování vlivu nevládních organizací na řízení politiky

nedostatečné debaty, osvěta a informovanost občanů o důležitých problémech, na které mají právo vyjádřit svůj názor, a účast velkých (často nadnárodními korporacemi vlastněných) médií na tomto procesu[3]

Zdroj:  Postdemokracie – Wikipedie.

Ale je dostatočne zrozumiteľný a hlavne, je dostatočne mobilizujúci pojem?  Pojem nacizmu či komunizmu si vie každý materializovať. Červená či žltá hviezda. Jasné ako koncentráky alebo nedostatok toaleťáku v plánovanom hospodárstve.

Ale ako poukázať na “volby, které ve svém důsledku nereprezentují vůli lidu”, keď jediným detailom, v ktorom sa voľby primátora v Prahy odlišovali od demokratických pravidiel bola absencia volebného programu zvolenej kandidátky? Stačilo povedať, že TO zařídíme a voličom bolo úplne jedno čo to to to bude.

Áno, socialistická politika je založená na zvyšovaní prerozdeľovacieho balíku a preferencii rovnostárstva. Je to legitímny volebný program. Ale bolo súčasťou tohto programu zavedenie , v demokracii absolútne neprijateľných, politických debát bez oponentov?

V súvislosti s terorizmom príde vlna snáh o nabúranie sa do súkromia občanov. Ide len a len o informácie. O informácie použiteľné pre biznis šikulou priemerných. Pre ich zisky pre ich kontrolu nad svojou konkurenciou. Nie politickou, ale finančnou či podnikateľskou konkurenciou.

Pomocou obsadených pozícii v politike vytvárajú sieť na získavanie informácii, ktoré potrebujú pre svoj vlastný biznis.

Nakoniec si stále kladiem jednu a tú istú otázku: Koľko kusov nohavíc potrebujete na slušný život? Nie sú tie 87 už trochu priveľa? Takže aké sú tie motivácie šikulov priemerných?

Je to ešte stále potreba zarobiť si na živobytie?

Podľa mňa je to:

  • Už len zábava a zotrvačnosť.
  • Podnikanie v oblastiach bez akejkoľvek dlhodobej udržateľnosti, ktorú zabezpečuje potreba zákazníka.
  • Nápady na tovary a služby, ktoré nikto nikdy nepotrebuje.
  • Absolútne hlúpe túžby.
  • Zlodejská nátura

Občas aj kombinácia viacerých bodov.

V týchto dňoch Bill Gates, vráskavý starší pán, pije čistú vodu, ktorá vznikla vďaka tomu, že svoje zisky venoval do vývoja čističky fekálií. Na začiatku bol MS DOS. Chalan potreboval z niečoho žiť, za niečo si kúpiť jedlo a odedzu. Akoby mimochodom, pri uspokojovaní potrieb zákazníkov,  okolo seba vytvoril hodnoty. Jeden deň sa prebudil, zistil, že má na účte nejaké peniaze, ktoré nikdy nedokáže spotrebovať, tak s nimi podporil vývoj výroby pitnej vody z fekálií.

Ten zásadný znak je, že akákoľvek interakcia s demokratickým systémom či s ľudskou spoločnosťou absolútne nesúvisí so spôsobom zarábania peňazí na život.

To by bol dobrý politik demokracie. Podobné sa udialo na Slovensku v podobe Kisku.

Ale čoho sme tu svedkami? Politici rozprávajú o socializme – o vyrovnávaní rozdielov formou podpory chudobných. O zlepšení fungovania servisu štátu pre všetkých.

No vo volených funkciách rozhodujú o priklepnutí peňazí svojim firmám. Vymýšľajú ďalšie a ďalšie regulácie tam, kde existuje slobodný trh. Regulérne podnikajú vo firme Štát s.r.o. Potom tie regulácie využívajú na nasmerovanie verejných peňazí do svojich vlastných bankových účtov.

Tí najšikovnejší zo šikolov priemerných si za peniaze voličov kupujú  budúce hlasy tých istých voličov. Napríklad zavedením štátom dotovaných služieb štátnych firiem podnikajúcich v bežnom konkurenčnom prostredí súkromného sektoru. Vlaky, solárna energia, EU-dotácie, nákupy liekov štátnou poisťovňou, tendre na diaľnice, poľnohospodárske dotácie… Mám pokračovať v tých príkladoch?

Vždy je to ten istý model:

  • Požičiam si na volebnú kampaň
  • Vyhrám voľby
  • Vyberiem peniaze od voličov
  • Vymyslím si štátny projekt
  • Polovica ceny projektu je splátka za volebnú kampaň
  • Polovicu ceny projektu stroví zhotoviteľ

Pričom cena je len číslo na papieri v presnej korelácii s hodnotou pôžičky na volebnú kampaň. Že to v skutočnosti stojí úplne iné peniaze? Akcia Riekostav či Neburešovi Ne-Šaľa-ný nevychodniari vám nič nehovorí?

Nechajú sa zvoliť len preto, aby ich firmy dokázali vôbec zarábať na ich jedlo, bývanie a v neposlednom rade aj na ich nohavice a hodinky.

Prečo ich prosím vás volíte? Prečo volíte týchto nacistov bez národného socializmu? Prečo volíte týchto komunistov bez marxizmu-leninizmu? Prečo volíte týchto rasistov bez segregačných zákonov? Prečo volíte týchto xenofóbov prijímajúcich s otvorenou náručou 15 sýrskych rodín?  Lebo aj vy chcete?

A nehovorte mi, že nie je nikto lepší! Máte doma zrkadlo? Už nastavovali zrkadlo?

Darabovacia dilema okolo TESCOa

To sú tie hnusné reťazce, čo pľundrujú drobných dedinských obchodníkov a drobných farmárskych z dvora predávajúcich živnostníkov.

Spoločnosť Tesco patrí k najväčším zamestnávateľom na Slovensku. Priemerný počet zamestnancov k februáru 2014 bol 9943 a Tesco v súčasnosti prevádzkuje 150 obchodov.

Zdroj:  Hrozí, že bude Tesco zatvárať pobočky aj na Slovensku? | Firmy | ekonomika.sme.sk.

Ups, Ale tých zamestnancov čo tam je.

Ups, Ale mi nemáme radi živnostníkov.

Ups, Ale mi podporujeme agroželeziarov a svojich investorov Neburešov.

No nechcel by som byť na mieste socialistického politika. To je schíza jak hovado.

Štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora…

Ups, kto prvý zakričí, že chce lízatko?