Ak niekto tvorí okolo vás hranice, nemajte ho radi

Odporúčame

Pozerám sa z okna na kukabus so značkou ZA uprostred Banskobystrického kraja. Jo, regionálne dane, kde celé Slovensko má veľkosť jedného EU-regiónu. Jo, to má fakt zmysel ako voda v koši.

Hranica je len debilná čiara na mape. Je len málo trvalých filozofických právd. Toto je jedna z nich. Ak niekto tvorí okolo vás hranice, nemajte ho radi.

Viete, hranice sú dobré tak akurát na to, že máte dobrý pocit, keď ich prekročíte. Lacnejšie je dať si poldecák, zdravšie dve koliečka okolo parku a múdrejšie pomilovať sa. Výsledkom každej z týchto troch činností je zlepšenie nálady. Rovnako len nakrátko, ako v  prípade toho prekročenia hranice.  Navyše, keď  budete prekračovať hranice tak často ako ja, rozkoš sa už ani nedostaví. Len pocit otravnosti.

U nás doma, keď som bol ešte dieťa, sme mali hromadu kníh. A každé ráno som sa na tie knihy pozeral. A prvou priamo na rane bola kniha, ktorá mala na  chrbáte napísané: Všetci ľudia budú bratia . Nikdy som ju nečítal. Ale ten slogan sa vo mne usídlil natrvalo. Ako malé dieťa som stál nastúpený v dvojrade spolu s rodičmi pred naším autobusom na Rumunsko-Bulharských hraniciach. Nechápal som čo sa to deje. A nechápen to ani dnes. Fakt nenávidím hranice.  Je máločo tak nespravodlivé.

Ale veď už som o tom tu písal. Ak chcete nájdite si to a prekonajte hranicu tohto článku. Vyzývam vás, priatelia moji, lomcujte hranicami, prekračujte ich čo najčastejšie, až ich tvorcovia pochopia, že sú len pre srandu králikov. Aj oni aj ich hranice.

Share Button

Myšlienka, nie človek, to je to o čo mi ide

Odporúčame

Včera som vám naložil. Ako by povedal môj šikovnejší brat,  “plný kýblik”.  Máte pocit, že sebstredne hovorím, že tak vám treba, keď ma nepočúvate?

Už roky-rokúce sa snažím presadzovať nejaké myšlienky. Všimol som si, že ľudia majú tendenciu vyhlásiť moje nápady za svoje najobľúbenejšie myšlienky.  Pred cca siedmimi až ôsmimi rokmi som si začal hovoriť, že to z dlhodobého pohľadu nie je ktovie čo. Bola tu možnosť pristúpiť k životu radikálne v duchu hesla: Smith&Watson prebije 4 esá.

Pokračovať v čítaní

Share Button

Pocta pre Vladimíra Pilnika

Môj otec a môj otec je veľký syn svojho národa, sa dnes dožíva 70 rokov.

Intelektuál, trpezlivý. To sú dva prívlastky, ktoré hu charakterizujú.

Keď som vo svojom dospelom živote niečo chcel urobiť, bral som si vždy príklad z neho. Isto to poznáte, že si za mladi hovoríte, že týchto chýb a skutkov svojich rodičov sa chcete vyvarovať, lebo chcete žiť lepšie, byť lepší ako oni. No tak toto som si ja v súvislosti s mojim otcom nikdy nehovoril. Mne sa toto vymedzovanie nestalo.

Môj otec je dobrý človek po všetkých stránkach. Hrával sa so mnou, naučil ma hľadať vedomosti a pravdu. Ukazoval, že všetko sa dá pochopiť, naučiť, porozumieť. A keď som ho v nejakom odbore pri zbieraní vedomostí náhodou prevýšil, tak mi len skromne povedal: A vytlač aj jeden exemplár tej diplmovky pre mňa.

Aby sa niekto stal veľkým synom svojho národa musíte mať istotu, že sa stretávate s rýdzim charakterom.

Mají-li se v povaze člověka projevit skutečně výjimečné vlastnosti, musíme mít štěstí dlouhá léta pozorovat, co ten člověk dělá. Není-li v jeho práci ani stopa po sobectví, je li myšlenka, řídící jeho činnost, bezpříkladně ušlechtilá a je naprosto jasné, že nejen nehledal nikde odměnu, ale dokonce zanechal ve světě i viditelné stopy, ocitáme se bez nebezpečí, že se zmýlíme, před člověkem výjimečného charakteru.

Jean Giono: “Muž, který sázel stromy”

Ja som dostal od Boha tú možnosť pozorovať dlhé roky, pozorovať 70 rokov, čo náš otec robí. Mohol som 70 rokov pozorovať, že v jeho konaní nie je ani stopa sebectva. Cítiť na vlastnej duši, že myšlienky, ktoré riadia jeho život, sú bez akýchkoľvek pochybností ušľachtilé. Kdekoľvek sa ocitol zanechal viditeľné stopy ľudského dobra.

Som vďačný, že mám to neuveriteľné šťastie žiť v blízkosti človeka tak výnimočného charakteru.

Som vďačný, že mi je daná tá nádherná a radostná možnosť zažívať to počas 70 rokov. Byť v tej najintímnejšej blízkosti, takej najväčšej blízkosti, akú len s otcom môžete zažiť, s takýmto vzácnym a výnimočným človekom, plným až po okraj svojej duše obyčajnej lásky a každodennej dobroty.

Dobrota – to je to slovo, ktoré bude navždy spojené s našim otcom. Vladimír Pilnik je stelesnením pojmu Dobrý Človek.

Share Button

Optimista radí slniečkárom ladiť formu na letný slnovrat

Galéria

Táto galéria obsahuje 6 fotografií.

Predstavujem si to ako hromadný jogínsky pozdrav slnku. Možno ráno pri východe slnka, alebo podvečer, či vlastne v noci. Je to smutné pre Jánov, že im niekto vezme letný slnovrat a bude si ho prisvojovať za svoj sviatok. Za tie … Pokračovať v čítaní

Share Button

Legenda POOH.CZ ohlásila finito

Odkaz

26. září 2002 vyšel na www.pooh.cz první blogpost. Je květen 2017 a přichází konec, www.pooh.cz se přestěhuje na WordPress.com a vše co se tu roky hromadilo zanikne.

Zdroj: Chystá se konec a stěhování. * Daniel Dočekal * POOH.CZ *

Share Button

Elektroprevádzka medzi Prahou a Brnom za rok vypáli 2/3 Mochoviec

Testy hovoria, že elektroauto Tesla za jazdí zo spotrebou 274 Wh na kilometer.

Medzi Prahou a Brnom je to cca 200 km. Denne bola intenzita dopravy na D1 v roku 2012 asi 95700 vozidiel za deň.

Jedna Tesla spotrebuje na tých 200 km celkovo 54800 Wh. Keby všetky tie vozidlá na D1 za deň boli Tesla, je to 5244360000 Wh/deň. Za 365 dní je to 1914191400000 Wh. Aby sa to lepšie čítalo, je to 1,9142E+12. Wh, teda 1,9TWh.

Temelín vyrobí za rok 15 TWh elektrickej energie. To je 15E+12Wh

Mochovce vyrobia ročne vyše 3 TWh elektrickej energie, čo pokrýva približne 11 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.

Tých 1,9 TWh, čo sa by spálila elektrická doprava na D1, to je tak asi 8-9% dnešnej celkovej ročnej spotreby elektrickej energie Slovenska. Spálenej na elektroprevádzke na 200km vzdialenosti Praha-Brno.

Dnes spotrebúva doprava nula Wh elektrickej energie za rok. Ak majú byť priame elektroautá budúcou cestou, musíme uvažovať v rozmeroch prírastku ročnej kapacity zdrojov v ekvivalente 2-3 blokov Mochoviec. Alebo ich ušetriť niekde inde.

A viete vy, čo to stojí, postaviť jadrovú elektráreň? nechcete jadrovú? No tak uvažujme, čo by stálo vybudovať zdroje o kapacite 1,9TWh ročne. Tie prachy niekde musia ležať na kope, musia sa zainvestovať  a potom postupne v cene čerpanej elektriny do vozidiel sa táto investícia musí investorovi vrátiť.

Má tie 2-3 ekvivalenty Mochoviec postaviť štát, No tak to sa musíme zložiť v podobe daní, alebo si na to musí štát požičať.

Viete, príčinou, prečo sa dostávame v úvahách do problémov je, že pre priame elektroautá potrebujeme velikánske centrálne zdroje. Ak by sme si vedeli vyrábať malé zdroje elektiny, potrebovali by sme stále 1,9TWh ročne. No vyrobili by sme si ich na desiatkach tisícov miest pomocou desiatok a ž stoviek tisícov drobných investícii.

S benzínom sme nikdy tento problém nemali. Pretože sa rozložil v čase. Požiadavky na kapacity rafinérii rástli v rozsahu storočia. Navyše, rafinériu dokážeme postaviť za pár mesiacov.

Leda že by som sa vo výpočtoch mýlil.

Proste sa musíme zmieriť s tým, že pre fungovanie našej spoločnosti budeme ešte takých 50 rokov musieť strpieť smrad z benzínových a naftových motorov. Teda že ich podiel bude viac ako 50% na celkových vozokilometroch.

S každým rokom zaháľky nad pridávaním kapacity zdrojov elektrickej energie sa tých 50 rokov musí so samozrejmosťou predlžovať. Je úplne jedno aký ekvivalen bloku jadrovej elektrárne to bude. Proste potrebujeme čísla rastu voľnej kapacity zdrojov elektrickej energie, aby sme vôbec mohli uvažovať nad elektroautami.

Na skokový prechod od benzínu k priamej elektrine nie je kde brať elektrickú energiu.  Diskusia nad kapacitami akumulátorov či účinnosťou elektromotorov sú len trápna akademická debata.

Share Button

Zamneď: Povedal som Servus a už mi to zamyslenie ostalo

Páči sa mi pozdrav Servus. Jednak ho používajú takí tí starí (Sledujete tú moju gramatiku? Toto by korektor nezachránil ani náhodou, nie to ešte automaticky.) intelektuáli ako je napríklad Lasica či Satinský. Servus! je od úradný sluha, posol. Keď niekam prídem, hneď sa tým predstavím. Som sám svojho seba posol.

A pritom mi ostane môj odpovedný pozdrav: No nazdar! Ten pozdrav mám rád. Je to hneď a zaraz odpoveď, reakcia na posolstvo vyslovené v pozdrave Servus!

Servus!
No nazdar!

A 3/4 komunikácie je vybavených. Som tu, priniesol som seba, nejaké posolstvo. Fajn, prekvapil si, že si prišiel, je to milé, ale veľmi ma neprekvapuj svojim posolstvom, lebo žiadne posolstvo nie je tak úplne neškodné. Minimálne narušením dovtedajšej homogenity ničoty, ktorú posol svojou novou prítomnosťou narušil.

Tri slová verzus za odstavec tárania. Hm, ako by som telefonoval so svojim otcom. Môj otec, a to je veľký syn svojho národa, to je stelesnenie úspornosti v telefonovaní. Máme to v sebe odmalička obaja. Možno aj preto, že sme ako deti nemali telefón doma. Na nás telefónne firmy nezarobia na dlhých telefonátoch. A keď sa stretneme na jednej linke, povieme si čo treba pár slovami.

K môjmu otcovi presne pasuje pozdrav Servus! Je to presne ten správny intelektuálny pozdrav, ktorý k nemu pasuje.

Tri slov verzus… Ale jedna veta ako hruda zlata.  Ako tá z filmu Rabaka. Na konci, keď Filan ide po rukách z Prahy zaznie:

Všetci by chceli byť van Gogh, ale odrezať si ucho ani jeden.

Ja viem, ono to nie je Filan, ale nejaký herec, čo hrá nejakého toho koncertného scenáristu. Pre mňa je to „Filan“.

Pozeral som ten film s mladším deckom. Aby som mu doplnil vedomosti o slovenskom filme, muzike a Filanovej poetike. Nebyť takýchto filmov, ten socializmus 80. rokov nám už nikto neuverí. Uff, minul sa pre mňa v pravý čas.

Voľakedy dávno som mal také chcenie, občas napísať na blog úvodník. Chcenie dlho nevydržalo, lebo písanie úvodníkov chce výdrž a pravidelnosť. No nikdy nie je neskoro to skúsiť ešte raz. A tak vznikli nepravidelné Zamyslenie na nedeľu. A keďže niekedy som zamýšľal s krvou plnou chylomikrónov aj nad politickými témami, vznikli aj Politické zamyslenia na nedeľu.

Neviem koľko som ich už napísal. Iste je ich o jeden viac, ako by si minimálne 80% z vás prialo. A tým ostatným zas stále vŕta v hlave, prečo píše na konci svojich nedeľných zamyslení o nejakých chylomikrónoch.

Toto je ten moment, keď by sa hodilo to už konečne vysvetliť. Tak teda…

Dobré zamýšľanie prajem a Servus!

Share Button