Zamneď: Nie sú žiadni oni, sme len my a naše životy

Možno som o tom už niekedy písal. Možno nie.  Možno som si to len tak preháňal po mozgovni, ako už moho a mnohokrát doteraz.

Za vaše životy si môžete len vy sami.

To vám len tak hocikto nepovie. Vyžaduje to totiž odvahu. Odvahu povedať vám, že len a len vy máte v rukách moc riadiť svoj život. Súčasťou tej vlastnej moci je aj možnosť, že sa naštvete na toho tam hore, čo vám tvrdí, že len on je chopný sa o vás postarať a za vás myslieť a pre vás obetovať skok do väčšieho vlastného pohodlia.  Čo keby ste nebodaj prišli na to, že môžete rozhodovať, čo sa udeje s vašimi daňami a vašou smrťou vyším životom?

A čo keby ste mohli rozhodovať, čo sa udeje vo vašej dedine, vo vašom meste, vo vašom štáte, v našej Európe?

Sám na všeto nestačíte. Musíte si nájsť spojencov. Málokto má tú odvahu vám povedať, že je len na vás , koho si vezmete za spojencov. S kým sa spolčíte, koho presvedčíte.  A koho si zvolíte, aby vás zastupoval pri činnostiych, ktoré vás nebavia.

Najsmutnejšie na tom všetkom je, že keď by sa aj našiel niekto, kto vám to povie, a vy by ste si nejakou náhodou aj uvedomili, že je to naozaj tak, že je len a len vo vašich silách ovplyvňovať svoje životy, tak aj keby sa nejakou náhodou toto všetko udialo, nakoniec to celé musíte sám aj urobiť. Sám a osobne.

Bez toho, aby ste to niečo  urobili, bez toho sa nič neudeje.

Smiešne čo?

Bez toho, aby ste prišli k voľbám a hodili do urny Kisku, bez toho by me prečzidenta nemali.  Bez toho, aby ste vykopali studňu, bez toho vodu mať nebudete.

Obzrite sa dookola. Navôkol seba. Chcete, aby sa niečo dialo inak? Tak to treba inak aj urobiť.

Ak nemajú mať prevádzači k dispozícii lode, musíme ich potopiť. Nie, nikto to za nás Európanov neurobí. Ak chceme lepšie strážiť hranice Európy, my sami musíme osobne nejako prispieť k tomu, aby sa to prísnejšie stráženie EU hraníc dialo. Ak nemajú umierať ľudia, my sami musíme im dať najesť a napiť.

Ak naši ľudia majú malé dôchodky, my sami musíme na tie vyäčšie dôchodky zarobiť. Nikto iný sa o to za nás nepostará. Ak máme deravú sociálnu sieť a prepadávajú cez  ňu naši susedia, my sami sa musíme postarať o to, aby sa tá sociálna sieť lepšie  zalátala.

Ak nemáte peniaze na cestu vlakom, vy sami sa musíte postarať o to, kde a ako tie peniaze zarobniť. Nikto vám ich zadamo nedá. Ani tie vlaky. Leda by ste okradli svojich susedov a  z týchto peňazí si kúpili lístok.  Keď chcete, aby vaše decko mohlo ísť budúce leto na tábor, už od septembra mu musíte na ten tábor odkladať peniaze. Nikto vám ten tábor zadarmo nedá.  Leda že by ste okradli ostatných susedov a z tohto nakradnutého zaplatili svojmu decku ten tábot.

Smiešne čo? Naozaj?

Je to len na vás. Ach jo! Ako je to len a len na vás, čo sa bude s vašim životom diať.

Mať len trochu peňazí a veľa času, nestúpať do olbakov v kariérnom rebríčku, osemročné auto a nenaglickú lúku na dvore, to všetko je oprávnené osboné rozhodnutie. Neisť pracovať do cudzieho metsta 150 kilometrov ďaleko a ostať sa starať o domácnosť, aj to je vaše oprávnené rozhodnutie. Hodiť za hlavu karíeru riaditeľky veľkej firmy a robiť knižničné prednášky pre malé detičky za podpriemernú mzdu…   To všetko sú vaše oprávnené osobné rozhodnutia.

Občan slobodnej krajiny si slobodne môže robiť dokonca aj sprostosti. A tri týždne sa neholiť či nosiť na ulici na hlave cedník na špagety. To je skutočne slobodná krajina.

Toto všetko vám povie len ten, komu záleží na vašej osobnej slobode. Áno, riskuje, že si ho nezvolíte, lebo vám nikdy nedokáže sľúbiť, že to za vás urobí. O to viac si vážim práve takýchto úprimných, ktorý sa vždy postavia na vašu stranu vašej osobnej slobody.

Je to na vás. Skúste sa takto v nedeľu, s krvou plnou chylomikrónov, zamyslieť, či chcete mať svoj život vo vlastných rukách, alebo ho odovzdáte niekomu, kto si s vaším životom bude robiť, čo sa jemu hodí pri zabespečovaní jeho vlastných tisícových hodiniek.

Skvelá správa: Výrobcovia okien budú prepúšťať, na prémie ani nepomyslenie

Ministerstvo vnútra ide vyrábať svoje vlastné plastové okná. Od radosti zvýskli všetci robotníci, ktorí zajtra ráno pôjdu do roboty vyrábať ďalšie okná pre zákazníkov. Sľúbované prémie pred Vianocami nebudú. A ak sa plán vládneho Smeru vydarí, dokonca ich zamestnávateľ prepustí. Nie sú ani len štátne zákazky. Všetky vyzbierala firma Štát s.r.o.

Ťukáte si do čela, že čo to čítate? Ale včera to naozaj bolo v televízii. Tak to musí byť pravda. Dávali to v správach na Markíze. Je to správa v prvej tretine pod názvom Kaliňák chce vlastné okná.

Tak smerácka firma Štát s.r.o. bude vyrábať to čo vyrába 120 súkromných firiem. A zamestná svojich otrokov. Kde že som to už videl?

Vo filme Vykúpenie z väznice Shawshank je taká scéna, keď riaditeľ štátnej väznice predostrie skvelý výchovný plán pre väzňov, v ktorom budú pod dozorom pracovať a tak sa stanú úžitočný pre spoločnosť. Aj tam to znelo pekne, za cvakania fotoaparátov s veľkou pompou a potlesku sa to každému páčilo.

Strih.

Scéna, kde miestny stavebný podnikateľ priniesol riaditeľovi štátnej väznice koláč a so slovami: “Tí tvoji muklovia ma zrujnujú. Ak nezískam tú zákazku na diaľnicu, skrachujem.”

Riaditeľ štátnej väznice sa lepšie pozrie na ten koláčik, zahliadne dolárovú plnku a zarnúteným hlasom rečie: “Myslím, že táto zákazka ma nevytrhne. Myslím, že moji chlapci už sú vyťažení inde.”

Ja vám neviem, prečo mi napadla akurát táto súvislosť. Že by pre to, že sa jedná o ministerstvo vnútra?

Viete priatelia, najväčšie socialistické zlo je, keď konkurenčnom prostredí existuje štátna firma. Svojimi daňami živíš svoju konkurenciu, ktorá ťa pripravuje o prémie. A po čase si svojimi daňami prispeješ na svoje vlastné prepustenie.

Navyše, Smer dojebal prostredie pre rozvoj podnikania tak, že miestni ľudia nemajú šancu si založiť vlastnú firmu. Tak príde Smer s tým, že založí pre svojich voličov firmu, ktorá ich zamestná.

A vy sa radujete ako  takí  objektívny ružolíci a s piesňou na perách a mávatkom v ľavej ruke hodíte do volebnej urny komunistov. Budú pracovne miesta.

Aby aj moje deti a inžinieri pochopili: Štát nemá čo podnikať. Štát má tvoriť podmienky pre podnikanie pre svojich občanov. Pretože Štát, to sme my, my občania a politici len slúžia na to, aby naplnili našu vôľu. Nikto príčetný si sám sebe nebude zakladať konkurenciu, aby ho táto pripravila o prémie či dokonca spôsobila jeho prepustenie z práce.

Kto bude ďalší? Budú štátne lekárne? Budú štátne potravinárske fabriky? Budú štátne majetky a štátne Jednotné roľnícke družstvá? Budú štátne papierne na výrobu hajzláku?

V roku 1985 som ako malý chlapec stál v rade na vložky a hajzelpapier. Ušiel sa mi len skladaný. Harmasan proste už nebol. (Teda bol, ale moji rodičia neboli v tej správnej jednej strane a nemali tých správnych známych.) Štátna plánovacia komisia urobila kdesi chybu.

Socializmus 80. rokov 20. storočia sa blíži. Tak si to preberte, máte na to niečo vyše 150 dní do volieb.

Kým zvoláte “Ukrižuj!” musíte ponúknuť pomocnú ruku

Zločinec ako zločinec… Alebo myslíte, že nie? Aj ten čo si vymýšľa rozprávky aj ten čo kradne po meste. Nemienim hodnotiť obsah textov, ktoré brýzgajú na neprispôsobivosť imigrantov. Na zhodnotenie sú len a len miestne úrady, polícia a súdy. Na zhodnotenie sú len individuálne prípady konkrétnych jednotlivcov.

To je ten dôvod, prečo vo svojom trojbodovom programe hovorím, že treba oddeliť tých, čo len prečkajú, kým bude u nich bezpečno od tých, čo naozaj prejavia jasný záujem o život v Európe. A keď hovorím, že treba oddeliť tých, čo sa chcú zapojiť do práce v tábore, na svojom okolí, na práci v mestečku, kde sú ubytovaní, hovorím presne o tej pomocnej ruke, ktorú musíme podať.

Oni sami sa tak rozhodnú či tu s nami naozaj chcú žiť. Či naozaj chcú žiť ako Európania. Oni sami začnú rozhodovať o svojom osude. Pod našou kontrolou.

Nechcete? OSN-davka-jedla a stanový prístrešok, ako by ste boli kdekoľvek na tejto planéte.

Chcete? To je super, aj my budeme mať z vašej práce úžitok.

Je dôležité, aby nikto nemal žiadne výčitky svedomia a rovnako je dôležité, aby sme mali z imigrácie obojstranný úžitok. Oni z lepšieho života a my domorodci zo zveľadenia našej Európy.

Ale robíme vôbec niečo?!?

Bol im niekto vysvetliť ako sa žije v Európe? Aké sú zákony? Ach jo, mám to citovať z predchádzajúcich článkov? Všetko to tam je čo treba spraviť.

Tak priatelia, keď zas budete hovoriť, že vám kde-kto berie prácu, poobzerajte či to, čo robia imigranti naozaj chcete robiť. Či na to naozaj máte vôbec kvalifikáciu. Áno, je jednoduché povedať, že máme 10-15% nezamestnanosť. Ale naozaj máme voľné pracovné miesta? Naozaj je to tak, že ste utekali za zamestnávateľom a pred dverami vás predbehol imigrant? 

Naša nezamestnanosť nie ej spôsobená tým, že je veľa uchádzačov. Dnešná nezamestnanosť, 10-15 rokov po reštrukturalizácii socialistického hospodárstva, je spôsobená tým, že sa nové pracovné miesta netvoria. Je to tým, že aktuálny priemysel a služby robia taký obrat, že nie sú potrební noví zamestnanci.

Mimochodom, ja vám to neverím už 25 rokov. Toľko mi “skúsenejší” v mojej profesii hovoria, že už už za 2 roky bude na trhu práce dostatok farmaceutov. A stále je nás málo.

Takže vám hovorím, ako som odpovedal jednej cigánke, keď ma v roku 2001 (živo si to pamätám) za tárou v Prahe ohodnotila: “Ta Slovač je snáď všude a bere mi práci.” Ja je na to: “Dajte tie dve deti, čo sa vás držia študovať farmáciu a ja pôjdem domov.”

Preto vo svojom trojbodovom zozname úloh pre nás pri riešení imigrantskej výzvy je zásadným bod “ich deti do školy a okamžite a hneď”.  Potom, keď ich deti vylezú zo škôl, po tom, keď oni vylezú z rekvalifikačných kurzov, potom o 2-5 rokov vám budú naozaj títo dnešní imigranti brať prácu. Nie dnes ani zajtra.

Máte zásadnú výhodu – viete jazyk, ste tu doma, viete, že príde konkurencia o 2-5 rokov. Máte šancu sa na to pripraviť.

A príde vôbec tá konkurencie?

To je dôvod, prečo vo svojom trojbodovom zozname úloh pre nás mám, že musíme my EU robiť svetovú politiku. Aby bolo čo najskôr tam u nich bezpečno. Aby sme ich mohli poslať domov čo najskôr. Aby tam u nich doma vyrastali nové firmy do ktorých potom budeme my môcť chodiť na stáže, na trvalé manažérske pozície, aby sme im ich pomohli založiť.

Veď ani Rusko, po tom ako sme naň uvalili embargo, nie je schopné manažovať a vyrábať autá tak efektívne ako my v EU. Afrika a blízky východ by mohol byť skutočne veľký trh. Aj pre naše pracovné sily.

Tri jednoduché úlohy stoja pred nami:

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.
  2. Administratívna analýza
    1. deti do škôl a to bleskom a bez pardónu – absolútna priorita
    2. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať
    3. tí čo len chcú prečkať, kým sa budú môcť vrátiť domov nech prečkajú – balíček  učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity na cestu domov
  3. Riešiť situáciu u nich doma, aby sme sa ich mohli rýchlo zbaviť.

Alternatívou je len to, že sa budeme nacisticky pozerať na opačnú stranu ulice a dúfať, že sa tie tisíce utečencov sami od seba vyparia. Tak ako sme dúfali v 1938. A no sa skutočne vyparili.

Áno, som dostatočne tvrdohlavý, aby som vám to každý deň pripomínal. Desiatky tisíc ľudí sú bezprízorne na ceste Srbskom.

Pozeraním sa na druhú stranu nedostaneme imigrantov pod kontrolu

Nie , nechcem vidieť kadejakých bezprízorných utečencov potulovať sa po mojej záhrade. A práve preto musíme dostať utečencov pod kontrolu. Ja si prajem 3-10 šikovných pracujúcich, ktorí budú zametať našu ulicu, sadiť kvety, odhadzovať sneh a za to dostanú poctivú plácu na takej úrovni, ktorú si môže dovoliť EU-utečenecký fond. A večer sa vrátia do svojho EU-utečeneckého tábora pod vlajkou EU kde je sucho, teplo a kde si môžu zahrať backgammon.

A keď u nás v dedine uvidíme, že sú to ľudia šikovní a príjemní, ponúkneme im prácu a pár bezprízorných rozpadnutých domov na prenájom a zveladenie. A až v tedy prípadne začnime uvažovať o uznaní práva na pobyt či azyl či čo ja viem ako sa to administratívne volá.

A na to musíme dostať utečencov pod kontrolu. Na to, aby sme z bezprízorných hladných a zmoknutých mali v EU jasný úžitok musíme my niečo urobiť.

Oni nevedia čo chcú. Nevedia kam prišli. Nevedia ako sa tu zamestnať, aby si mohli kúpiť potraviny a strechu nad hlavou. Oni nevedia aké sú naše zvyky, ktorým sa musia prispôsobiť. Darmo majú moderný mobil a účet na Facebooku. Vedia o tom ako sa žije v Európe prd baraní. Musíme im to vysvetlovať. A buď sa nám prispôsobia, alebo počkajú na návrat domov.

Tri jednoduché úlohy stoja pred nami:

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.
  2. Administratívna analýza
    1. deti do škôl a to bleskom a bez pardónu – absolútna priorita
    2. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať
    3. tí čo len chcú prečkať, kým sa budú môcť vrátiť domov nech prečkajú – balíček  učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity na cestu domov
  3. Riešiť situáciu u nich doma, aby sme sa ich mohli rýchlo zbaviť.

Tri jednoduché úlohy, ktoré sa nezmenia najbližších 5-6 rokov. A to som optimista, že sa nám EU, bude aspoň trochu dariť zlepšiť situáciu v ich domácich krajinách. Aby sa mohli čo najskôr vrátiť.

Nie, európsky kontinent nie je nafukovací. Máme tu svoju pohodičku, svoje zvyky, svoje všetko. Naozaj tu nie je miesto pre desiatky miliónov ľudí z Ázie a Afriky. Veď by to bolo aj absurdné. Oni prídu sem a tam čo? Ostane prázdna krajina?

Ale oni sú v tejto chvíli na ceste. Sú tu!

Môžete sa správať ako nacisti a odtlačiť ich vojakmi a policajtami na okraj európskeho pobrežia a nechať ich pokapať v Stredozemnom mori.

Môžete sa ako Srbi v Srebrenici pozerať, ako ich nakladajú a odvážajú rovno do Sýrie či do Líbie, či do Konga, nech už sa s nimi tam deje čokoľvek.

Už v novembri budete mať príležitosť sa pozrieť na opačnú stranu ulice, na ktorej nebudú africkí utečenci prvýkrát vidieť sneh a mrznúť pri tom.

Rovnako ako 6-15  júla 1938, keď sa konala vo francúzskom Évian-les-Bains konferencia o tom, ako sa svet postaví k rastúcemu počtu nemeckých židovských utečencov, rovnako aj dnes sa môžete zachovať rovnako.  Stačí sa pozerať na opačnú stranu. Veď oni sa vyparia. A v 1940-45 sa veru že vyparili.

Tusk musí zvolať zasadanie Rady EU. Poklusom nastúpia predsedovia vlád krajín EU. Poradia sa, ktoré operačné programy je možné presmerovať na financovanie EU-utečeneckých táborov a EU-programov pre utečencov. Zapojiť aj nečlenské krajiny ako je Macedónsko, Srbsko či Albánsko.

Tá oná, čo berie plat EU-ministerky zahraničia okamžite zvolá Radu EU ministrov zahraničia a pripraví akčný plán zahraničnej politiky. Ak chce niektorý EU-politik do OSN, tak nech maká doma na našich úlohách. No poviem vám to takto: Po tom, čo poniektorí farizeji volajú humanitárne bombardovanie, sa po troch mesiacoch utečení kosovskí Albánci vrátili domov. Ešte vám to mám vysvetľovať? A Putin nech sa aj na hlavu postaví, alebo sa pridá.

Vyčleniť sociálnych pracovníkov, aby pracovali s imigrantmi. Aby ich učili, ako funguje Európa, ako funguje spoločnosť v Európe. Aby vysvetľovali, na čo tu v EU máme policajtov. Keď pohrdnú teplom a jedlom v utečeneckom tábore a budú kradnúť či žobrať či potulovať sa bez dokladov, že ich policajti rýchlo odhalia ako porušujú zákony v Európe. A zločinci na azyl nárok nemajú.

Vyčleniť policajtov, aby ich bolo vidieť, aby sa na nich mohli imigranti obrátiť o pomoc, aby sa na nich mohli obrátiť domorodí Európania o pomoc.

Áno, bude nás to stáť peniaze a preto hovorím, že je v našom záujme, aby sme mali z imigrantov úžitok. A je len na nás, aby sme dokázali z nich mať úžitok. A je len na nás, aby sme im tam doma u nich čo najskôr pripravili bezpečie.

Váš nacizmus, ktorí ste v ostatných 2-3 mesiacoch predviedli, je lacný. To je fakt.  Áno, som dostatočne tvrdohlavý, aby som vám to každý deň pripomínal. Pozeranie na druhú stranu ulice naozaj nič nestojí.

Zamneď: História z Evianu roku 1938

Medzi 6 a 15 júlom roku 1938 sa vo francúzskom mestečku Évian-les-Bains konala z iniciatívy USA medzinárodná konferencia o silnejúcej vlne nemeckých židovských utečencov.  Rokovalo asi 32 zástupcov štátov ktoré boli cieľom tých utečencov a nejaké organizácie k tomu. Rokovali a rokovali a k ničomu nedospeli. Asi počítali s tým, že sa sa tí nemecký židovský utečenci tak nejak časom vyparia.

Počítali dobre. Medzi rokmi 1940-1945 sa skutočne a doslova vyparili.

Skúste sa takto v nedeľu, s krvou plnou chylomykrónov, zamyslieť, či sa nesprávate rovnako. Či tiež tak nejako nepočítame s tým, že tí utečenci, ktorých dnes prevážajú mimoriadne vlaky z macedónsko-gréckej hranice na macedónsko-srbskú, či tiež tak trochu nepočítame, že sa tak nejak sami po ceste vyparia.

V roku 1993, keď ich bosnianskych susedov nakladali srbský vojaci, etinický Srbi v Srebrenici pozerali na druhú stranu ulice. Veď čo oni mohli spraviť.

V roku 1941 sa na Slovensku arizovalo jedna radosť.

Celé posledné desaťročie sa celá EU pozerá na druhú stranu kontinentu, len aby nezahliadla milióny utečencov v Sýrii, Libanone a Turecku, ktorí z lásky k svojmu prezidentovi utekajú pred vojnou, ktorá tam pod Asadovým vedením trvá.

História je plná ľudí pozerajúcich sa na druhú stranu ulice. Toto moje obvyklé zamyslenie na nedeľu zakončím vašou obžalobou:

Vy hnusní nacisti, hľadiaci na druhú stranu dúfajúc, že sa hádam po ceste vyparia!