O Martin Pilnik

lekárnik - optimista

Rýdze blognutie poslaneckého asistenta – ako som bol za disidenta hneď na začiatku

Tieto postrehy z práce asistenta poslankyne budú také viac osobné – proste v štýle žánru – rýdze blognutia. Iste sa tam nájdu nejaké politické podtexty, ale bude to hlavne také odľahčenie.

Tak som bol zas za kameramana.  Keď som nastúpil na farmaceutickú fakultu, ako vzorný prvák som samozrejme zašiel aj na prvú prednášku. A prvou bola z fyziológie. Nevediac kam som si to v posluchárni sadol,  položil predo mňa profesor Bózner diaprojektor a povedal: “Ty budeš kameraman.” A tak som potom celý semester musel pred prednáškou vyzdvihnúť diaprojektor a hodinu premietať.

Náhoda neexistuje.

Na izbe na intráku som býval s chalanom, ktorý dva roky predo mnou robil tiež kameramana.

Náhoda absolútne neexistuje.

Moja prvá pracovná úloha v pozícii asistenta poslankyne v budove NR SR – robiť kameramana.

Tentokrát to bolo trochu dobrodružné. Predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo MUDr. Zelník, len čo zmerčil, že kamerujem mobilom, okamžite vyštartoval s procedurálnym návrhom, aby sa po vzore rokovacieho poriadku pléna NR SR aj na výbore zakázalo používanie mobilov na kamerovanie.

Jasné, že keďže má Smer väčšinu, tak mu to odmávali.

Z jednej strany predseda výboru – nekamerujte.
Z druhej strany moja šéfka poslankyňa – len natáčaj.

Tak som natáčal celé hodiny.  Šéfka je šéfka.

Priznám sa, že to vôbec nebolo príjemné zo strany predsedajúceho výboru. Ako statív som sa cítil trochu ako disident  Obzvlášť s vedomím, že moju poslankyňu nahlási pán Zelník na disciplinárne konanie za porušenie rokovacieho poriadku výboru.

A to som sa naozaj snažil maximálne nerušiť zasadnutie, zbytočne nešvenkovať po zasadačke a tak podobe. Veď aj tak väčšinou je vidieť len hlavy poslancov od zadu. Išlo hlavne o ten zvuk.

 

Dokonca novinári, čo sa nezmestili dovnútra a sedeli na chodbe sa potešili, že majú informácie. A že teda bolo hostí dnes naozaj kopa.

Akokoľvek, je to otrava, riešiť v roku 2017 tak elementárnu vec, ako je prístup verejnosti k práci poslanca-ich vlastného zastupiteľa.

Veď vôbec nejde o nejaké pikantnosti.  Zasadanie výboru NR SR je normálna pracovná schôdza, aj humor občas nastane, aj si skoro všetci tykajú, proste pohoda pri práci.  A bol by som prvý, kto by sa postavil na obranu  aj smeráckych poslancov, keby si z nich niekto robil vtípky kvôli nejakej uvoľnenejšej reakcii.

Takže priatelia, ja už keď niekam zas nastúpim, zas budem len kameraman.

Ale inak to prebehlo celkom bez veľkých renonsov.

Pardón, až na jeden, za ktorý sa verejne ospravedlňujem.

Minister zdravotníctva v súvislosti s platovým automatom pre lekárov zahlásil smerom k opozičnej strane zasadačky, že veď to prijala vaša Radičovej vláda.

A mne automaticky vyhŕklo “To nie je pravda”.

No chápete, klasická alergická reakcia na “za to môže Radičovej vláda”.

No mali ste vidieť tie pohľady od predsedníckeho stola. Ale mali pravdu, hneď som sa ospravedlnil a naklonil k svojej poslankyni, ale to už nebolo treba, už to ona predniesla tiež nahlas.

Pravda je totiž taká, že za automatickú valorizáciu platov, čo sa teraz Drucker snaží nalomiť, lebo je to objektívne šlamastika pre financovanie nemocníc, tak tento platový automat schválila v decembri 2011 v družnom objatí vládna strana Most a vtedy opozičný Smer.

Moje miesto je na pozícii šepkára, keď náhodou treba nejakú odbornú radu dodať. Nič viac.

A kameramana. 😉

Na budúce – porážka papierového molocha. Kto ma pozná, vie, že s papierovou kanceláriou sa fakt nekamarátim. A teraz musím.

Pod čiarou: Nebulvárne, rýdzo politické texty nájdete na mojom webe www.politik.pilnik.sk  Tam to už nie je taká sranda, ide o našu spoločnosť.

 

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Český štípací fašizmus ako pozadie hlavných rečníkov pred Hlávkovou kolejí na 17. novembra.

Na jedno takomto koncerte Karla Kryla som sa v roku 1990 ocitol. V paláci kultúry na Vyšehrade, spolu s mojimi gymnaziálnymi priateľmi-spolužiakmi. Po tom, ako sme poobede z Vyšehradu pozorovali skladanie vlnení na Vltave.

Pozeral som na ČT 24 prenos zo spomienkovej akcie na rok 1939 a zavretie vysokých škôl. A hneď sa rečníkmi stál Tomio Okamura – reprezentant českého fašizmu nastupujúcej lúzy. O pár dní budú jeho poslanci spolu s komunistami hlasovať za vládu eštébáka Bureša. A keby aj nie, senilný dedo na hrade zlomí nad ústavou svoju palicu.

Na Slovensku sa zdá sa zľahka otepluje, ľuďom už konečne začína vadiť, ako ich ich vlastná vláda za ich vlastné dane okráda a vláda vecí verejných sa hádam zas na chvíľu vráti do rúk ľuďom. Dovtedy, teda do volieb…

Predseda Národnej rady sa pred pár dňami klaňal Rusku v prejave plnom vazalskej lásky k okupantovi východnej Ukrajiny a Krymu.

Sloboda a demokracia dostávajú jednu ranu za druhou, no stále sa skvele držia. Stále je tu istota, že budú voľby a tak máme šancu svet meniť tak, ako sa nám páči. Je len a len v našej moci, aby sme si s pomedzi nás vybrali svojich vlastných zástupcov, ktorý budú na chvíľu pre nás spravovať našu spoločnosť.

Nik to za nás. chvála Bohu, neurobí.

Zdieľajte obsah s priateľmi: