Cyperský kurz finančného názvoslovia – časť 2

V minulom diele sme si ukázali jednotu slovných spojení “menovou reformou 1953”  a “dodatočným zdanením vkladov”. Čas pokročil a objavili sa tu nové slová cyperského finančného newspeaku. Najkrajším je: “Zmrazenie účtov nad 100 tisíc €”.

Druhá najväčšia banka v krajine, Laiki Bank, v ktorej štát vlastní 85 percent, má zaniknúť. Reštrukturalizácia sa dotkne aj jednotky na trhu, Bank of Cyprus.

Vklady nad 100-­tisíc eur sa zmrazia, kým nebude bankový systém stabilizovaný. Obe banky sú pilierom ekonomiky.

Majú 40 percent vkladov v krajine, úverujú podnikateľov aj ľudí. Obe banky uchovávajú peniaze ruských oligarchov, ktorí tak budú nedobrovoľne financovať Európsku úniu.

Zdroj:  Cyprus nechal padnúť banku, krajinu čaká rast nezamestnanosti | Svet | ekonomika.sme.sk.

Bez akýchkoľvek diskusií, to čo sa vzletne nazýva “záchranný balík” alebo “Zmrazenie účtov nad 100 tisíc €” sú v skutočnosti tri udalosti:

  1. krach bánk
  2. vyvedenie aktív
  3. obchodovanie s internými informáciami

To prvé je klasický ozdravný nástroj kapitalizmu. Tie ďalšie dve sú udalosti v právnom štáte považované za ťažký zločin.

Krach banky znamená, že v pondelok už váš účet neexistuje. V piatok ste tam mali peniaze, v pondelok máte nič. Keďže každý bankový vklad je poistený proti krachu banky do nejakej sumy, tak týždeň dva trvá, kým sa k vyplateniu poistky dostanete. Vy nedostanete svoje peniaze z vášho účtu. Dostanete peniaze z poistného plnenia. Bankové vklady poisťuje štát (naše dane).  To čo ste mali na účte nad hranicu poistného krytia, s tým máte smolu. Proste alebo ste finančne negramotný, alebo ste išli vedome do rizika nepoisteného vkladu.

Cyperčania si vymysleli, že pre jednoduchosť a zrýchlenie vyplácania toho poistného prevedú účty do hranice krytia poistkou do inej banky. A čo ostane v trezoroch, s tým sa budú hrajkať a budú z toho umorovať požiadavky veriteľov. Ak náhodou niečo ostane, vkladatelia niečo ešte dostanú.  A to, verte mi,  neostane lebo nebude dôvod aby ostalo (pozri bod 3 prekladu slov “záchranný balík”).

Áno, umorovať požiadavky veriteľov. Ako sme si v minulom diele povedali, Cyprus (občania Cypru) prežral peniaze a banky investovali peniaze vkladateľov do tohto prežierania na Cypre a Grécku. No a teraz prišlo zúčtovanie. Veritelia – dodávatelia jedla, pitia, sociálnych dávok, dôchodkov, štátnych platov – už chceli túto veľkú žranicu financovať.

Keďže sa to vlečie už nejaký čas, nastalo aj vyvedenie aktív na základe obchodovania s internými informáciami. Jednak sa prevalilo, že cyperskí politici si pár týždňov pred počiatkom krachu cyperského bankového sektoru optimalizovali svoje hotovostné portfólio (prepáčte neudržal som sa, milujem tieto eufemizmy). Ale hlavne počas týchto dní “rokovania” pravdepodobne prebieha  “optimalizácia inštitucionálnych vkladateľov” (ja viem zas ten eufemizmus) formou známou z počiatkov divokého východu. Verte mi, ak by bolo leto o pár týždňov budú fotky z nejakej jachty v Monaku v novinách. Ja viem, hovoríte si: “Jachta v Monaku? Aké neoriginálne.” Ale čo narobím, keď mi z počiatku nič iné nenapadlo.

Neviem, či ste si všimli, ale vývoj udalostí mi dal zapravdu v mojom rozhorčení nad Klausovými úvahami o demokratických právach Cyperčanov rozhodovať v aktuálnej situácii o svojom osude dlžníka. Nakoniec sa prikročilo k riešeniu, ktoré nevyžaduje demokratické hlasovanie v cyperskom parlamente. To viete, keď nenazývate veci eufemizmami, ale prostými slovami opisu skutočnosti, aj začnú prichádzať logické riešenia.

 

Zdieľať?

Nepríčetnosť volených ministrov pri riadení cyperského bankrotu

Bez akýchkoľvek diskusií: To čo sa nazýva na Cypre “daň z vkladov” je nám dobre známa “menová reforma”, teda v opise skutočnosti – “krádež peňazí” občanov aktuálne vládnucimi politikmi, ktorých si okradnutí voliči zvolili v slobodných a demokratických voľbách.

Leda že by nešlo o krádež, ale o obyčajné splatenie časti dlhu z toho, čo si občania Cypru napožičiavali a následne prežrali počas veľkej žranice, ktorú naplánovali dobrovoľne zvolení politici. Potom je ale vrcholom nepríčetnosti ministrov eurozóny dovoliť Cyperčanom o čomkoľvek hlasovať.

Už som to tu spomínal, len dementný demokrat volá po demokratických nástrojoch tam, kde demokracia nemá svoje miesto. Vzťah veriteľ – dlžník takým miestom je.

Chápem, že sa musí Klaus držať svojho “deficitu demokracie v EU”. Dokonca často s ním v tomto bode súhlasím.

Ale tentokrát trafil s tým plačom nad demokraciou trochu vedľa. Jednak rozhodli nami zvolení naši ministri financií. (Pozri viac v PRP: Korene komunistického bulšitizmu vanúceho z EU) Už naozaj neviem, kto iní sú demokraticky volený zástupcovia ako naši ministri.

Takové či podobné řešení problému bylo nevyhnutelné a každá země měla mít takové nouzové řešení připraveno. Novinkou je, že o „zdanění“ nerozhodla země sama, ale daleký – v případě Kypru skutečně daleký – Brusel. To je ztráta suverenity v minulosti neznámá. Je to revoluční krok, který je pro další země EU a jejich občany varováním.

V evropské antidemokratické unifikaci byl udělán další velký krok.

Zdroj:  Institut Václava Klause ke kyperské krizi a jejímu bezprecedentnímu řešení | Václav Klaus.

Ale hlavne, je to sanácia dlhov nejakého veriteľa. Kde tam chcete čo robiť s demokraciou?!? Dlžíš? Plať! Alebo necháme dlžníkov hlasovať či majú splácať? V tomto prípade, občania Cypru majú hlasovať o tom, či zatiahnu svoj štátny dlh, ktorý vznikol podliezaním konkurencie ostatných EU štátov (daňový raj) a volením si šafáriacich politikov, prípadne volením organizátorov veľkej žranice?

Takže toľko k pomýlenému oháňaniu sa demokraciou.

Nič to nemení na fakte, že opatrenie nazvané daň z vkladov je krádež peňazí z účtov súkromných osôb.  Či právnických alebo fyzických, či domácich, z EU alebo Ruska je úplne irelevantné. Je to krádež v najlepších tradíciách komunistickej menovej reformy v ČSR roku 1953. Dokonca aj Rusi si spomenuli na tieto dobré tradície.

Ruský premiér Dmitrij Medvedev povedal, že sa návrhom konfiškujú peniaze, ktoré Cypru nepatria.

„Táto prax bola, žiaľ, známa v sovietskych pomeroch, keď sa peniaze vymieňali a nevrátili sa,“ citoval jeho slová denník The Financial Times.

Zdroj:  Cyprus zmení daň z vkladov, pohrozili mu Rusi | Svet | ekonomika.sme.sk.

Môžete mať oprávnených predsudkov voči putinovnu Medvedevovi aké chcete, má proste pravdu.

Medzičasom sa stále viac a viac potvrdzuje fakt o absurdnosti hlasovania dlžníka. Cyperčania hlasujú či splatia a prichádzajú čím ďalej tým zaujímavejšie správy.

Kým šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová by zdanila vklady nad 100­-tisíc eur sadzbou 30 až 40 percent, ruský monopol Gazprom navrhol, že 5,8 miliardy za Cyprus zaplatí sám.

Rusi za to žiadali práva na prieskum ložísk plynu na cyperskom pobreží.

„Dostať podiel v bankách, ktoré by inak zbankrotovali, a tiež podiely na ťažbe zemného plynu, ktorá možno prinesie ovocie o desiatky rokov, nie je veľmi lákavé. Preto sa niet čo čudovať, že až 70 percent Cyperčanov záchranu odmieta,“ tvrdí analytik Trim Broker Ján Beňák.
Zdroj:  Cyprus zmení daň z vkladov, pohrozili mu Rusi | Svet | ekonomika.sme.sk.

 

A čo to podstatné, teda naša slovenská košeľa?

“Protože tento postup nebyl ministry financí eurozóny pouze schválen, ale také navržen, představuje zneklidňující zprávu pro každého, kdo má bankovní vklady v eurozóně,” uvedl na svých internetových stránkách ekonomický redaktor společnosti Sky News Ed Conway.

Zdroj:  O své peníze se nebojte, uklidňuje EU po „oholení“ vkladů na Kypru – iDNES.cz.

Dnes si už môžu tárať aj tisíc slov v stovkách presviedčacích článkoch.  Skutok sa stal a už sa neodstane.

Prelomili tabu nedotknuteľnosti súkromných peňazí. My čo sme sa presunuli z komunistického bloku k demokratickým krajinám vieme, že sa to čo na Cypre, môže stať. Keď sa strana a vláda rozhodne, že zajtra nebude menová reforma, tak 1.6.1953 bude. Ale počítali sme s tým, že “na západe” je to nemysliteľné. To je ten princíp dôvery v bankový systém. Pre záujemcov, ktorí by chceli lepšie pochopiť tento princíp odporúčam jednu z kníh Terryho Pratchetta.

Vôbec sa nečudujem, že po dnešku v eurozóne patrí slamník do portfólia diverzifikácie kapitálu ako plnohodnotný a rovnocenný nástroj. To z tých 27 ministrov nie je ani jeden príčetný?

Klaus presne pomenúva podstatu rizika, ktoré dobrovoľne podstupujú hľadači daňových rajov:

Uložit peníze v bance, která není v pořádku, a v bance v zemi, která není finančně v pořádku, je však riziko, kterého si každý měl být vědom. Je to moudrost obecná, ale je to moudrost, které by si měl být ještě více vědom každý, kdo prožil finanční a hospodářskou krizi let 2008 – 2009 a kdo sleduje dnešní dluhovou krizi eurozóny.

Právo na rizikové podnikanie za vlastné je úplne legitímne a znakom normálnosti kapitalizmu. Bez rizika v podnikaní by sme tu dnes nemali ani iPhone ani Slevomaty ani vášho obľúbeného mäsiara na rohu. To čo predvádzajú nami volení ministri pri navrhovaní a schvaľovaní všelijakých foriem záchranných balíčkov je len podporovanie absurdnosti pocitu beztrestnosti a bezpečnosti pri rizikovom podnikateľskom zámere.

Firmám migrujúcim do daňových rajov nie je čo vyčítať. Sme to my, občania, ktorí si máme voliť takých zástupcov, ktorí budú bojovať proti nekalej konkurencii ostatných regiónov EU. Alebo takých, čo budú podporovať časné zisky. No v každom prípade buďme k sebe spravodlivý a nesme aj dôsledky svojich rozhodnutí.

Viete, keby zdanili účty štátnych zamestnancov za vyplatenie miezd, na ktoré Štát s.r.o. kvôli zorganizovaniu veľkej žranice  nemal. Keby štát nevyplatil faktúry za elektriku v štátnych budovách… Keby politici podnikajúci v Štát s.r.o.  nezaplatili výhercom karlovarských losovačiek štátnych tendrov…

Hm, ale to by sa akosi neoplatilo podnikať zo štátom, že? Aspoň by konečne nastal logický svet kapitalizmu a nie tento socialistický absurdistán šmrncnutý komunistickými a nacistickými nápadmi na Cypre, v Maďarsku či Gréckua alebo Slovensku.

Nedávno som začul nápad, že “Začínam si myslieť, že už by bolo načase, aby sa to konečne zrútilo a aby sa mohlo začať nanovo. Lebo táto agónia je nechutná a zbytočne dlhá.”  A viete priatelia, že už pomaly aj ja?

V dejepise sa raz dočítame, že SaS v jednej malej stredoeurópskej krajine sa snažila čo mohla, ale hlúposť a túžba po podnikaní vo firme Štát s.r.o. zvíťazili.

Mám kus poľa a asi tohto roku zasadím trochu viac zemiakov a kapusty ako obvykle; takže áno, tá agónia je dosť dlhá a nechutná a čoskoro splodí šikulu priemernosti.

Zdieľať?