Cez prázdniny, 16. augusta som sa ocitol v Mníchove.  Doobeda som mal nejaký program a poobede mi ostal čas. Uvažoval som nad dvomi alternatívami. Jednou bolo Múzeum BMV a tou druhou Dachau.

Je to paradoxné. Terezín mám za humnami a zaprisahal som sa, že to naozaj nemusím vidieť. Možno preto, že som sa pri návrate z jednej služobnej cesty zastavil v Lidiciach. Proste, Terezín je tak blízko, tak prítomný, tak známy zo školských čias. Naopak, o Dachau som zavadil dvakrát pri príjemných cestách do Talianska a Francúzska. Prosto, Dachau to sú príjemné spomienky. Pri tých tranzitoch som obchádzal Mníchov po severnom obchvate a zaujalo ma, že veď vlastne je to tu kúsok. Ale frčali sme k moru.

Ale teraz som bol sám. Mal som čas a tak som si povedal, že by to mohol byť zaujímavý materiál na článok. Tak sám medzi tými cudzincami-turistami som si pokojne a tíško mohol aj slzu uroniť bez toho, aby som trápil vysvetľovaním svoje deti či manželku.

Takže priatelia, je rok 1933 alebo aj 1938 alebo aj 1944, môžete si vybrať. Je to jedno, dočkáte sa rovnakej pointy.

Váš vagón-dobytčák práve pristavili k výstupnej rampe.