Miesta z detektívok v skutočnom svete

Objavil som veľmi fajn webík, ktorý mapuje miesta z detektívnych seriálov. Pretože mám rád kontext, súvislosti, veľmi oceňujem porovnávacie fotografie a mapky.

Domovom Poirota je Whitehaven Mansions v Londýne. V seriáli a filmoch s Davidom Suchetom ako Poirotom jeho úlohu “hrá” budova v štýle art deco Florin Court na námestí Charterhouse Square v Londýne. A jedna poviedka Byt na treťom poschodí sa odohráva priamo vo Whitehaven Mansions.

Zdroj:  Crime Scenes / Miesta činu | Fanofdetectivestories.

Dobrá inšpirácia pre dovolenkové putovanie po EU.

Zdieľať?

Spomínam na bratislavský amfiteáter

Pozerám film, ktorý sme videli práve tam. Mala krátku čiernu sukňu, no čo vám budem rozprávať, amfiteáter.

Pamätám si, že sme tam nejako podivne cestovali, nejakým ešte podivnejším trolejbusom. Alebo že by sme zašli pešo?  To už neviem, bolo to dávno a mala krátku sukňu. 😉

Na druhý bratislavský, na záhradné kino Hviezda, nemám až také luxusné spomienky. Bol som tam, síce so svojím dobrým priateľom, ale išli sme  sa tam odreagovať pred skúškou na druhý deň. Takže som si z božskej Sheron pamätal len ten sekáčik na ľad, čo bola bývala bola do Majkla, alebo to bolo naopak?, nežne zapichla.

Veru, amfiteátre, kde je krátkym sukniam koniec?

Zdieľať?

V roku 2009 v Čechách filmy za 49 Kč. Online na DVD!!!

Objednajte online, pošlú vám DVD, platba za dopravu 129Kč, film dorazí za 3 dni. Prečo sa ten film nedá stiahnuť ako 1,4GB .avi kontajner?!? To sú tí vydavatelia skutočne až tak imbecilný?

Cena 1-1,5€ je tak akurát za garanciu kvalitného obrazového a zvukového kodeku, dve zvukové stopy, dobre načasovaných titulkov,  priloženého trajleru a textového súboru s popisom filmu. Lebo 1,5€ je zlomkom ceny času, ktorý treba na vygooglenie rapidsharových linkov a otestovanie 2-3 súborov s titulkami. A preto sa to zarábajúcim oplatí zaplatiť. Ďalšie marketingové rady už hádam nemusím pridávať, ale našli by sa.

Zdieľať?

“Sliver” a “Fantastic Four” – dve pekné baby na večer

Včera ma po dlhom čase odlákala televízia od internetu. Keď beží niečo potenciálne zaujímavé, mám na monitore v malom okne vpravo dole pustenú televíziu so zapnutým timeshiftom. Poväčšine s vypnutým zvukom a väčšinou to skončí na pozadí. Včera nie.

V ostatnom čase som sa prichytil niekoľkokrát pri vete: “Pozrel by som si niečo dobré ale nové.” Včera to konečne nastalo. Po mesiacoch.

Najprv ma zaujal komiksový film Fantastic Four. Normálne som si otočil monitor a maximalizoval obraz. Vrátil timeshift naspäť a uvelebil sa v kresle. Pekná baba, uveriteľné efekty, dobý spád, reklamy zavraždené timeshiftom sa ukázali ako dobrá kombinácia. Naozaj, dobré to bolo. Niečo na tom filme naozaj bol, ale pomenovať to… Možno taká vyváženosť a uveriteľnosť  rozprávkového príbehu pre životom skúsenejšieho skombinovaná s mojou osobnou túžbou si konečne niečo dobré pozrieť a nechať sa pri tom zabávať.  Nuž, preberte si to ako chcete.

Sliver (Niekto sa pozerá) som si pozrel so záujmom, jednak som si už nepamätal, ako to dopadlo, teda aká bola pointa a po nasledujúce, som si chcel opäť spomenúť, v čom sa skrývala iskra Sharon Stonovej. Keď som tam videl to super štúdio, tie okná do bytov, so samozrejmosťou mi prišiel na um dnešný moderný internet. Tiež mám rád pohľad do zákulisia New Yorku.

Niekto sa vždy pozerá a Stoneová v Silver je predsa len krajšia ako chlapík s vredom na predkolení v 1984. Kým si postavím to štúdiou, postačí aj Facebook. Mimochodom, predstavte si, že by sme mali každý takéto štúdio, v ktorom si môžeme napripájať ktorúkoľvek s existujúcich kamier. A nielen tie na uliciach sledujúce vchody do bánk…

Zdieľať?

"Sliver" a "Fantastic Four" – dve pekné baby na večer

Včera ma po dlhom čase odlákala televízia od internetu. Keď beží niečo potenciálne zaujímavé, mám na monitore v malom okne vpravo dole pustenú televíziu so zapnutým timeshiftom. Poväčšine s vypnutým zvukom a väčšinou to skončí na pozadí. Včera nie.

V ostatnom čase som sa prichytil niekoľkokrát pri vete: “Pozrel by som si niečo dobré ale nové.” Včera to konečne nastalo. Po mesiacoch.

Najprv ma zaujal komiksový film Fantastic Four. Normálne som si otočil monitor a maximalizoval obraz. Vrátil timeshift naspäť a uvelebil sa v kresle. Pekná baba, uveriteľné efekty, dobý spád, reklamy zavraždené timeshiftom sa ukázali ako dobrá kombinácia. Naozaj, dobré to bolo. Niečo na tom filme naozaj bol, ale pomenovať to… Možno taká vyváženosť a uveriteľnosť  rozprávkového príbehu pre životom skúsenejšieho skombinovaná s mojou osobnou túžbou si konečne niečo dobré pozrieť a nechať sa pri tom zabávať.  Nuž, preberte si to ako chcete.

Sliver (Niekto sa pozerá) som si pozrel so záujmom, jednak som si už nepamätal, ako to dopadlo, teda aká bola pointa a po nasledujúce, som si chcel opäť spomenúť, v čom sa skrývala iskra Sharon Stonovej. Keď som tam videl to super štúdio, tie okná do bytov, so samozrejmosťou mi prišiel na um dnešný moderný internet. Tiež mám rád pohľad do zákulisia New Yorku.

Niekto sa vždy pozerá a Stoneová v Silver je predsa len krajšia ako chlapík s vredom na predkolení v 1984. Kým si postavím to štúdiou, postačí aj Facebook. Mimochodom, predstavte si, že by sme mali každý takéto štúdio, v ktorom si môžeme napripájať ktorúkoľvek s existujúcich kamier. A nielen tie na uliciach sledujúce vchody do bánk…

Zdieľať?

České kiná treba neotvárať, lebo nie je o ne záujem

Tvrdili pred pár mesiacmi majitelia jedného budovaného nákupno-zábavného centra. A ajhľa, všetko je predsa len inak.

Do biografů loni přišlo 12,88 milionu lidí, což je nejvyšší návštěvnost za posledních 14 let. O rok dříve kina evidovala 12,83 milionu návštěvníků. Hlavní podíl na tržbách i návštěvnosti mají multikina, vyplývá ze statistik, které dnes zveřejnila Unie filmových distributorů. Zdroj: Českým kinům loni vzrostly tržby.

Nie je nad korporátnu manažérsku politiku.

Zdieľať?

Kompresia filmov už nemá cenu

Keď si nahrám z televízneho vysielania na disk nejaký film, tak má takých cca 2,5-4 GB v mpeg-2 formáte. Závisí od množstva reklám. Pri ukladaní z digitálneho vysielania neprebieha žiadna kompresia. Už sa mi podarilo takto zapratať kompletne jeden disk, teda cca 250 GB. Možno aj viac. Ide to relatívne jednoducho, keďže napríklad tri diely Smrtonosnej zbrane v surovej nahrávky, teda vrátane reklám zaberá cca 10GB.

Zdalo sa mi dosť neekonomické mať film v mpeg-2, keď v  XviDovom AVičku by zaberal menej miesta. Aj tak ten film tam len tak leží. Človek si nepúšťa rovnaký film denno denne. Tak som si stiahol nejaký ten program na konverziu. MediaCoderr sa volá. Pustil som ho na pozadí ráno, reku kým budem na vzdialenej ploche spravovať čosi kdesi, filmík sa mi lokálne prekonvertuje. A tu sú výsledky.

Aby to bolo v  pozerateľnej kvalite dosiahol som pomer  z 2,5 GB na cca 1 GB. Je to trochu viac, alebo menej, závisí od zvolenej metódy.  Jediný problém je, že na počítači, kde prebieha konverzia to trvá cca 4-5 hodín. Hm, takže tých 250GB by som komprimoval tak cca 400 hodín, čo je skoro 17 dní strojového času a získal by som prachbiednych 100GB.

Hm, mohol by som investovať do lepšieho procesora, lepšej grafiky a čas by som mohol stiahnuť na polovicu. Možno na tretinu. Ale stálo by ma to 5-7, možno 10 000 SKK.

Za 10 000 papierikov kúpim jeden terabajt externého diskového priestoru (skutočne luxusné zariadenie), alebo cca tri terabajty interného diskového priestoru.  Za čísla ma nechytajte, iste chápete, o čo mi rádovo ide.

Za 10 000 papierikov by som mohol kúpiť jednoúčelovo jednorázovo PCko a bežalo by na ňom len a len konvertovanie. Áno bláznivá predstava, ale v zásade rozumná. Postavil by som to niekam do kotolne, na chvíľu si to primontoval ako vzdialenú plochu, nastavil by som filmíky do fronty a nech si to tam po tme bez monitora chrústa.

Za 10 000 papierikov by som si mohol všetky tie filmy kúpiť rovno v AVI formáte, keby bolo kde.

Je tu ešte jedno zaujímavé riešenie za 10000 papierikov. Dať 7000 nejakému študentíkovi, ktorý mi to na jeden 500GB disk (v cene 2000 papierikov) nahrá z nejakého zdroja v luxusnom AVI kontajneri (3 zvukové stopy+titulky k tomu), filmík rádovo 700+700MB.  Ak vám chýba jedna tisícka, tak za tú by som si kúpil Cinzano a tonic 😉

Asi sa na akúkoľvek konverziu vykašlem. Nemá to cenu. A nie len obrazne, ale doslova.

Zdieľať?

Zážitky z filmu Pupendo

Pretože mám dovolenku, zverejňujem niekoľko starších až prastarších článkov, ktoré som publikoval v prvej verzii blogu. Jedným z dôvodov je aj ten, že chcem tieto články preniesť do nového systému, aby som mohol staré a nezáplatované CMS vypnúť. Tiež si myslím, že mnoho mojich súčasných čitateľov tieto články nečítalo a bola by škoda, keby zapadli do zabudnutia. Tento článok vyšiel dňa 05. 09. 2003 (212 x prečítané)

Screenshot starého webu (4M)
Screenshot starého webu (4M)

Boli sme sa pozrieť na časť nášho detstva

Boli sme v kine. Veľkom kine. Maxi kine. Multiplexe. Hovoria mu Palace cinema. Takže to ani nie je kino, ale Palác. Konzumu. Čo to vlastne bolo?

Radšej to skúsim s faktami. Lístok stál 149,- Kč takže 150. Boli sme dvaja, takže 300. Zlaté študentské časy, keď lístok stál 20 Sk. Kinosála č.1. Skoro sme sa vrátili skontrolovať, či sme v tej správnej. O dve minúty bude žurnál a kinosála prázdna. Neskôr som odhadol asi 20 divákov. Škoda! Asi predražené vstupné, hovorím si. Sedačky pohodlné, vzduch najpr vysušený a potom správne hydratovaný, zvuk dolby digital , obraz… 80-te roky, takže mierne zrnitý. Obsah filmu hrôzostrašný a poučný. Spracovanie brilantné. Občas pri prestrihoch sa nevedel režisér rozhodnúť, či si herečka pohár už vzala do ruky, alebo ešte len vezme.

Od faktov prejdem k mojim pocitom. Pupendo. Nasledovník Pelíškov. Tentokrát 80-te roky minulého storočia. Páčilo sa mi, že to režisér zdôraznil. O desať, pätnásť rokov, keď sa film bude premietať v rámci série pre pamätníkov, si nová generácia aspoň uvedomí, že to naozaj tak bolo. Že sa ľudia báli „kohosi”. Že „ktosi“ rozhodol, že nedostaneš devízový prísľub, rozhodol o tvojej možnosti pracovať.

Myslím, že rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou je práve v tých možnostiach. Vtedy možnosti definoval „ktosi”, dnes má každý svoje možnosti vo svojich rukách. Ak chytím život do svojich rúk, môžem si robiť so svojím životom čokoľvek. Slobodný človek môže robiť slobodne všetko, aj sprostosti. Slobodne. Žiaden „ktosi“ sa mi nebude to života pliesť a určovať čo je pre mňa dobré. Veľmi vítam tento film. Pravidelne by ho mala televízia reprízovať 26. februára a dva dni pred voľbami. Pár percent populácie by si malo uvedomiť, že keď chcú oslavovať Víťazný február, môžu. Ak chcú, môžu oslavovať ľudí, ktorý sa pred niekoľkými rokmi snažili zapadnúť medzi „ktosi”. Môžu to robiť. Slobodne môžu robiť sprostosti.

Mráz mi chodil po chrbte, keď som sledoval ako veľkohubo a pritom na pol úst, aby ho radšej nikto nepočul, riaditeľ ZDŠ hovoril: Komunizmus je svinstvo, komunisti sú svine. Ako sa pri tom potil, ako mu pred očami naskakovali hrôzostrašné predstavy, že „ktosi“ zariadi jeho vyhodenie. Že „ktosi“ znemožní jeho deťom študovať. Strašne sa potil. Strašne sa bál. Som rád, že som to nezažil. Som rád, že moji rodičia sa už nemusia potiť. Som rád, že ako rodič sa nemusím potiť.

Priatelia, nerobte sprostosti!

Ja som si na filme skôr všimla iné veci. Napriek všetkým protivenstvám si Márovci žili spokojný život. Starali sa vzorne o deti. Miesto volieb radšej hrali Človeče nehnevaj sa. Alebo inokedy, keď Mára robil plastelínové zvieratká pre malého.

Veľmi sa mi páčila scéna, doma u riaditeľa ráno: „Deti vstávať, o 15 minút vám zvoní budík!“ Bola to taká pozitívna pracovná deformácia. Úchvatný nápad s domácou kasičkou na sťažnosti. A pohotovosť riešenia.

Nebudeme prezrádzať všetko, pozrite si ho.

Dobové poznámky pre mladšie ročníky:

Voľakedy sa pred každým filmom premietal filmový týždenník, inak nazývaný žurnál. Také správy. Politicky bolo treba vplývať všade aj v kine. Teraz tento čas prevzali reklamy a ukážky z nových filmov.

„Ktosi“ bola Komunistická Strana Československa, váš sused, oni komunisti. George Orwel tiež donášal na svojich susedov. Ktosi bol ktokoľvek a nikto.

Devízový prísľub bola taká policajná sranda. Zájazd do kapitalistickej cudziny si si kúpil, aj vycestovať si mohol, ale nedali ti prísľub, že ti v banke vymenia peniaze. A na hraniciach ťa skontrolovali, či máš peniaze. Nemáš, späť domov! Súdruhovia ťa vyzvali k sebakritike a kritike.

Zdieľať?

Video on demand = Vzduch na vyžiadanie

Obsah je kráľ. V prípade eShopu niekoľkonásobne. Veď, čo chcete predávať, keď máte prázdne regály ako v 80. rokoch.

Tak toto mi napadlo, keď som si čítal článok Patrika Zandla o to ako Jdeme do online videa. Pospomínal tam všelijaké služby, no ani na jednej som si nevybral. Všade to s ponukou vyzeralo ako v tých 80. rokoch. A to veru nie som náročný divák. Nejaký dobrý trilerík či seriálik o aspoň 20. častiach a chrochtám blahom. Prípadne Anthony Hopkins v hlavnej úlohe a pozerať to môžem dokola. To už aj verejnoprávna televízia má zaujímavejšiu ponuku.

Obligátna odbočka v druhej tretine filmu pred zásadnou scénou:
Onehdá som odhadoval Marigoldov najbližší internetový projekt. Zdá sa, že môžem v odhadovaní smelo pokračovať naznačeným smerom. Evidentne si robil prieskum a škoda by bolo na tejto piplavej rešeršnej práci aj trochu nezarobiť. Tak to spracoval do článku. Keď to takto spravíte zabijete 3 muchy jednou ranou. Zarobíte si na kávu, čo ste pri tej rešerši vypili a posilníte svoj obraz odborníka v očiach svojich obchodným partnerov. Obavu z vyfúknutia nápadu mať nemusíte, lebo neuvediete všetko. Neuvedenie pár zásadných skutočností, naopak odvedie konkurenciu do slepej uličky. (((Alebo je všetko inak a vytváram mýty a legendy)))

Toť nedávno som začal frčať na ADSL a T-Com mi dal ako poďakovanie za podporu monopolu 11 000 bodov. Aj by som míňal, aj by mi to prišlo v rozumnom čase… Ale za čo priatelia, začo?Po nórskych filmoch mi naozaj srdco nepiští. Niet sa čo čudovať, že TOP 5 najpredávaneších s úspechom pokrylo všetkých 5 filmov z adult sekcie.

Ale riešenie tu je. Moje video on demand síce sťahujem rýchlosťou 3 filmy za 2 dni, no výber je presne podľa môjho gusta. Zvedavý ste, čo? Veru, Až do domu, až pred bránku. Dnes objednám a zajtra večer pozerám.

To be continue…

Zdieľať?

Veľký disk rovná sa veľký problém

Urobte si v tomto predvianočnom čase peknú chvíľu a zazálohujte si svoje dôležité dáta. Myslím, že môžete zažiť idylickú chvíľu. Počítač maká, disky sa točia a vy, zaklonený v kresle uvažujete, ako sa vaši blízky budú tešiť z vašich darčekov. Nie je predsa nič horšie, ak vám počítač oznámi, že súbor sa nedá otvoriť, disk sa nedá prečítať. Čím väčší disk, čím dôležitejšie dáta, tým väčší problém

Do predaja sa chystajú disky novej technológie Blu-ray. (Via TDK začne prodávat Blu-Ray disky – czechianův weblog ) Pekné tieto veľké kapacity. Na taký jeden strieborný kotúčik sa toho pomestí… Tak si to predstavte koľko je 50GB pesničiek, koľko je to filmov v AVI formáte. Koľko písaného textu sa na také médium vojde. A tie zálohy. Stačia dva-tri Blu-ray disky a harddisk je zazálohovaný. Pekná predstava.

Štandardnou veľkosťou harddiskov sa stáva… No koľko? Dohodnime sa že trebárs 250 GB. Na to sa zmestí celá hudobná kolekcia, ktorú ste zbierali posledné roky. Starostlivo triedili, otagovali. Máte tam niekoľko desiatok filmov nahratých z televíznej karty. Príspevky na blog, diplomovku… A stále je na ňom dosť miesta, aby sa tam dali ukladať zaujímavé dáta. Napríklad také rodinné fotografie na ktorých je vaša babka z dedkom na oslave svojej diamantovej svadby. Jedinečná udalosť, pri ktorej sa naposledy stretla celá veľká rodina.

Predstavte si, že kvôli poruche disku, či harddisku sa k týmto dátam nemôžete dostať. Br! Strašná predstava.

Myslite na to, keď si domov prinesiete nové veľkokapacitné úložisko. Myslite na to ako ho budete zálohovať. Keď sa tak obzerám okolo, nikto iný to za vás neurobí. Všetky moderné základné dosky počítačov podporujú viacej fyzických harddiskov, vytvorenie RAID poľa, ale skoro žiaden výrobca to nevyužíva. Výrobci napaľovačiek a médii sa zbavujú akejkoľvek zodpovednosti za dostupnosť dát na ich médiách vypálených ich zariadeniami.

Budú Vianoce, bude v telke Perimbaba. Pamätáte sa? “Koho je to smola? Naša, naša!”

Súvisiace linky
Jak umírají data
Zdieľať?