Čokoľvek čo máte pod kontrolou sa dá hacknúť, aby to mal pod kontrolou niekto iný. U niektorých vecí to nevadí, u niektorých to môže byť fatálne.

Verizon podal patent na set-top box vybavený kamerami, pohybovými senzory a mikrofony a schopný sledovat pohyb v místnosti, tedy něco velmi podobného tomu, co si nedávno dal patentovat Microsoft (viz Microsoft si patentoval detekci počtu lidí v místnosti).
Verizon si podal patent na televizi, která sleduje své diváky

Kto ste čítali Orwelov román 1984, viete o čom hovorím. Kamerky na zariadeniach, ktoré sa na mňa pozerajú, dostanú na mojich zariadeniach čiernu pásku cez oko. Ak chcete, hovorte si tomu protest, ja tomu budem hovoriť preventívne opatrenie. Videohovory nepoužívam a vždy je možnosť tú pásku na chvíľu odložiť.

Moja profesia ma naučila zvažovať benefi & risk. Neverím, že niekedy vôbec bude existovať benefit z toho, že ma môže robot nejakej firmy cez kameru sledovať a analyzovať. Nula výhod voči nenulovému riziku. Neexistuje menší výsledok ako keď delíte nulu.

Nejde o to, že nerobím niečo zlé. Je to osobné a osobný život patrí len mne. To je ľudské právo a ľudské práva každého z nás robia človekom.

Aby som do budúcna nezabudol, nasleduje trochu filozofický presach.

Vyspelosť a demokracia spoločnosti sa začína merať schopnosťou akceptovať snahu o odpojenie sa od virtuálneho životného priestoru. Práve my čo denno-denne intenzívnejšie ako naši spoluobčania používame moderné technológie, by sme sa mali začať biť za právo kohokoľvek byť offline. Každú jednu modernizáciu musíme robiť tak, aby sme nediskriminovali čo i len jediného človeka, ktorý chce byť v danej oblasti offline, neevidovaný v počítačových databázach, neskenovaný, nefotený.

Je z pohľadu dodržania ľudských práv neprípustné, aby sme zamedzili v prístupe či využitiu verejných služieb niekomu, kto nie je online, kto nemá online identitu, elektornický doklad či iný výdobytok „modernej“ techniky. Rozhodne, „moderné“ technológie umožňujú zrýchlenie a pohodlnejší život. O tom nie je diskusia, že by offline a online cesty k rovnakému cieľu mali byť rovnako pohodlné či rovnako rýchle. No musia existovať. A hlavne, ak sa offline cestu niekto odváži využiť, nesmieme na neho pozerať ako na černocha žiadajúceho o azyl na veľvyslanectve Juhoafrickej republiky v roku 1984.

Problém offline subkultúry je prítomný hádam v každom lepšom sci-fi filme či románe. Zamyslite sa, keď taký film budete pozerať, alebo keď budete o tom niekde čítať. Už dnes sa nás to bytostne a každodenne dotýka.