Archív značiek: platba za obsah

Obsahový web čaká druhotná platobná neschopnosť

Napísané , autor:

Malé rýdze blognutie. Vo svojej RSS čítačke som zachytil výbornú rešerš poukazujúcu na začiatok problémov vo vzťahoch obsahového webu a reklamy.

Like the death of ad networks, many publishing based business models are in decline. Zdroj: Changes in Online Publishing & Advertising

Tak do polovice článku je to rešerš a má cenu to čítať. Potom sa snaží nejako z toho grand plijé  vybŕdnuť a ponúka nejaké „rady“. Riešenie vidí v budovaní komunity. Ale stále sa drží súčasných klišé: Propagujte svoj reklamný systém, povzbudzujte k virálu a podobne, podporujte zdielanie vášho obsahu ľuďmi, tvorte originálny obsah… Až sa úplne stratíte v komunite, ktorá len naťahuje ruku.

Ja  ale podotýka, že zmysel má  budovať jedine takú komunitu, ktorá bude ochotná za používanie, za obsah platiť. To je jediné východisko pre trvalo udržateľný rozvoj. A potom ešte sledovať čo robia veľký hráči a čo sa deje v nulovom bode sínusoidy na ktorej sa nachádzame. Ono to raz k nám dorazí.

Debilnosti súčasného modelu, kedy za tvorbu obsahu paltí úplne niekto tretí formou inzercie u niekoho štvrtého a celé to spravuje niekto šiesty, som sa niekoľkokrát venoval.  Napríklad v článku Uživí sa internet?

Mobilný internet – obsah je v mobilných aplikáciách

Napísané , autor:

V dnešnom zamyslení o budúcnosti mobilného internetu sa zameriam na obsah. Lebo len kvôli obsahu ho budú ľudia používať. Pripojenie, po technickej a cenovej stránke, máme vyriešené. Akokoľvek by bol obsah atraktívny, také cenové ošálenie ako v prípade SMS, kedy prenesenie 1MB dát stojí 1000 dolárov, sa v prípade reálneho mobilného internetu asi ťažko podarí.

Takže ten obsah. Aký bude mobilný obsah? Moja odpoveď je Mobilné webové aplikácie.

Akokoľvek sa budú programátori snažiť a ovládanie ich webového prehliadača bude ergonomické ako riť na šerbel, zobrazenie štandardného webu, tak ako ho poznáme na veľkom displeji, sa neujme v masovom meradle. Hlavným dôvodom je potreba doniesť pod nos platiaceho zákazníka obsah s tak diametrálne odlišnou podstatou, ako sú statický text, dynamický textový obsah, video, hudba a servisné aplikácie pre život. Aj preto sa v ďalšom texte budem zaoberať uvedenými kategóriami samostatne.

Statický text

Je to web ako ho poznáme dnes. Rozsiahle texty, články, možno nejaká minimálna interakcia v podobe komentárov, hlasovania, ankety. Prosto informačný web, kde podstatou je ponúknuť rozsiahle texty.

Už historicky a hystericky sa s veľkou obľubou využívajú špeciálne textové verzie webových stránok, ktoré sú optimalizované pre malý displej. S požiadavkou na platbu za obsah formou reklamy bude tlak na tvorbu optimalizovaných textových verzií textového obsahu stále urgentnejší. Niekam sa tá reklama natlačiť musí a ak by zaberala veľkosťou to, čo aktuálne štandardné reklamné bloky, tak taký obsah nikto opakovanie používať nebude.

Web novín vo forme webovej aplikácie umožní reinkarnáciu platby za konkrétny skutočne prečítaný text formou mikroplatieb. Uff, už aby to bolo. No ono to predsa už je. Na faktúre za pripojenie (teda dnes za hlasové služby) sa už dnes objavujú platby sa obsah, tovar a podobné statky zmätky. Poskytovanie obsahu formou aplikácie umožní, že na pozadí môžu bežať rôzne procesy. Napríklad sledovanie dĺžky čítania konkrétneho textu, klikanie na jednotlivé odkazy a tieto dáta bude možné výhodne speňažiť a z nich financovať tvorbu obsahu. V poslednej kapitole rozoberám, ako sa tieto dáta budú spracovávať a meniť na reálne peniaze.

Dynamický textový obsah

Predpovede počasia, kurzové lístky, last minútky, vtipy, kuchárske recepty, prosto krátke texty, či infografika. Mám na mysli tlačenie tohoto obsahu smerom k užívateľovi na základe prvotného nastavenia. Pre ich zobrazovanie je ideálne priame nakuknutie do zdrojovej databázy. A ako tam bude konkrétny užívateľ nakúkať, to si bude rozhodovať sám. Takýto dynamický obsah vyžaduje, aby rozhranie zvládalo vysokú mieru customizácie zo strany odberateľa. Ideálne, ak do zdrojovej databázy nakukuje nejaké aplikácia. Ale veď ten koncept už máme. Už dnes je väčšina informácii na webe zobrazovaná vďaka nerozlučnej dvojičke PHP+databáza.

Video

Budúcnosť už nastáva. Youtube sa postupne z webovej stránky stáva webovým prehrávačom.

Video je ideálne na to, aby ho zobrazovala špecializovaná aplikácia. S ohľadom na veľkosť displeja ide vždy o plnoobrazovkový režim a tak neostáva veľa miesta na umiestnenie ovládacích prvkov. O nejakom balaste, ktorý je pre súčasný web charakteristický, ani nehovoriac.

Video sa stane v prípade mobilného internetu hlavným nositeľom reklamy v mobiloch. Jednou z foriem budú aktívne odkazy ako súčasť obrazovej informácie vo videu. Hlas ma nabáda kliknúť, ružolíci objektívny šašo ukazuje ako mám kliknúť a samozrejme funguje klávesová skratka „stlačte 5 na objednanie“. Vypísanie objednávky (adresa a podobne), platba… to všetko na pozadí zariadi mobilná aplikácia.

Hudba

Tak ako v prípade videa, budúcnosť novej formy mobilného obsahu už dávno nastala. Vzorom je koncept iTunes pre stolný počítač. Alebo jemnejší príklad: Keď vložím do počítača klasické audio CD, tak mi prehrávací program stiahne z webu názvy skladieb, booklet a podobné kravinky. Akonáhle príde rovnaká aplikácia do mobilu, tak sa stane bránou do sveta hudby. Všetko o prehrávanej skladbe sa zobrazí na displeji a na pozadí aplikácia vyrieši všetky 2.0 činnosti, ako je zdielanie playlistu, jeho zobrazenie na osobnej stránke a tak podobne.

Servisné aplikácie

Veľký podiel na mobilnom internete budú mať servisné aplikácie pre život. Toto je budúcnosť a dovolím si povedať, že 30% mobilnej prevádzky urobia aplikácie, ako je napríklad ronyho nakupovanie. A predstavte si napojenie rovno do eShopu. Ale predstavovať si to musíte trochu inak ako len mobilné rozhranie pre eShop. To bude len špendlíková hlavička na špičke ľadovca. Celý ľadovec bude tvorený z procesov zázemia. Čím automatizovanejšie, tým lepšie.

Mám ešte jednu víziu pre servisnú aplikáciu. A to z mojej odbornosti. Pripomienkovanie pre užívanie liekov, ich predpísanie, objednávka na servisnú, o pardón, dispenzarizačnú prehliadku. Prepojenie s ordináciou, lekárňou, fitkom… No čo vám budem hovoriť. Mobilný obsah ako vyšitý.

Ponúkajme podobné na základe podobného

Apropó osobné stránky. Všetky uvedené aplikácie budú mať ako štandard posielanie informácii do nejakého, nazvime to osobného centra. Bude to web. Osobný web, ktorý verejne alebo súkromne zobrazuje užívateľom prehrávaný/videný obsah. Všetky mobilné aplikácie budú automaticky vytvárať túto databázu histórie. Ale nemýľte si to s dnešnými Facebookmi a MySpecami. Jedine ten, kto bude vedieť z nazbieraného vytvoriť skutočne inú kvalitu, tak ten zvíťazí. A po dnešnom ošiali po social funkcii a zdielaní celého svojho života príde na rad jeho ochrana. No ľudia si už zvyknú na pridanú hodnotu dnešných social webov a tak jednou cestou bude opätovne sprivátniť svoj zdielaný obsah.

Na základe tejto databázy a zdielaných informácii medzi formátmi, bude toto osobné centrum zas posielať do mobilu užívateľa, teda do jeho mobilných aplikácii odporúčania na nový „LIKE“ obsah. Akoby som to, nuž, homeopati sa zaradujú, ako sa reinkarnuje ich základné heslo: Podobné podobným.

A tým som sa dostal k základnému posolstvu: Mobil sa stane osobným komunikačným zariadením, kde budú mobilné aplikácie ponúkať obsah, po výbere užívateľom poskytovať obsah a informácie o skutočne skonzumovanom obsahu posielať do nejakého centrálneho databázového úložiska, nad ktorým bude makať môj osobný agent (stroj) a posielať mi nový a nový „LIKE“ obsah.

Už čoskoro preskočíme fázu, ktorú zažívame pri prihlásení sa a na začiatku používania akejkoľvek web 2.0 služby. Také to nastavovanie preferencii, „učenie“, ako sa má aplikácia správať, definovanie preferencii. Každá nová aplikácia si bude preberať naše charakteristiky a preferencie z už existujúcich a používaných aplikácii. Všimli ste si, že to už začalo v nejakej verzii 0.2 fungovať. Napríklad, keď som si toť nedávno vytváral profil na Linkedin.com, tak som tam videl možnosť importu kontaktov z Gmailu. Gmail je vo svojej podstate zoznam mojich preferovaných kontaktov.

Táto LIKE ponuka bude fungovať podobne ako dedičnosť. Až do niekoľkých pokolení, až do niekoľkých kolien. Mobilné aplikácie budú práve tými pokoleniami, naše ľudské interakcie tými kolenami. Aby sme z toho mali úžitok, obsah musia na úrovni poslednej míle spravovať mobilné aplikácie.

Reklama

Niekto za obsah zaplatiť musí. Zavedenie mobilných aplikácii ako nástroja na poskytovanie obsahu umožní konečne platiť za obsah priamo. Priama platba je pre tvorcov obsahu oveľa výhodnejšia a tak mobilné aplikácie majú cestu vydláždenú.

Reklama je súčasť obsahu. Je to obsah rovnako ako text. Všetci zatiaľ tvrdia, že mobilný obsah bude financovať reklama. Myslím, že priamo zobrazovaná (prehrávaná) reklama bude postupne ustupovať. Naopak, viac a viac budú firmy investovať do toho, ako ovplyvnili z čoho (z akej množiny zameniteľného obsahu) si užívateľ vyberá svoj „LIKE“ obsah. Mobilný internet preskočí tú fázu, keď sa rozhodujeme či na reklamu klikneme, či po zhliadnutí reklamy následne o týždeň nakúpime ten správny produkt, teda či na cieľovom mieste vykonáme konverziu alebo transakciu. Mobilné aplikácie už budú obsahovať zoznam a my si z neho vyberieme konečné produkty. Na konci mesiaca len výrobcovia uhradia PPA náklady. Kto bude v mobilnej aplikácii, ten BUDE. Alebo si myslíte, že Google podaromnici bojuje o miesto na displeji? Toho miesta je tam hnusne málo.

Zázemie

Mobilný internet bude viac ako čokoľvek čo sme doteraz v súvislosti s internetom poznali, vyžadovať zmáknutie procesov v zázemí. Programátor bude len a len robotník, kodér. Hlavné slovo bude mať tvorca obsahu a tvorca procesov zázemia. To, ako poskytovatelia služieb a obsahu zvládnu offlinovú časť celého podnikania, bude stále viac a viac rozhodovať o úspechu. Dajte na mňa, my, čo vieme ako majú procesy fungovať, budeme stále žiadanejší.

Mobilný obsah budú platiť inzerenti

Napísané , autor:

Na Marigolde vyšiel ďalší videorozhovor z aktuálne prebiehajúcej akcie MWC 2008 v Barcelone. Tentokrát sa zaoberajú mobilným internetom. Na začiatku páni sediac vo vetre na schodoch hovoria:

Tomáš: Mobilné telefóny sú masmédium, takže si môže dovoliť byť financované z prímov z reklamy.
Patrik: Takže mobilný operátori si myslia, že ubúdajúce výnosy z mobilných služieb môžu nahradiť tým, že sa na mobilných telefónoch bude inzerovať tak, ako sa napríklad inzeruje v novinách, kde vlastne vydavatelia príjmy z predplatného začali nahradzovať kedysi dávno reklamou?
Tomáš: Ako u iných médii bude výpadok príjmov za spoplatnené služby nahradený príjmami z reklamy.
(prepis z českého hovoreného slova)

Potom rozoberajú ako bude tá reklama vyzerať, glosujú jej personifikáciu a cielenie. To nebudem dnes riešiť, lebo cielenie je viac o etike a miešanie etiky a peňazí je overená cesta do diskusných pekiel. Preto dnes vypichnem len ten naznačený presun zdroja peňazí na prevádzkovanie mobilných služieb.

Nebudem sa opakovať, prečítajte si, čo som o platbe za obsah formou platby za inzerciu tretím subjektom napísal pred rokom v článku Uživí sa internet?

Ste späť? Fajn. Zdá sa vám divné, že za rožky vo vašej taške zaplatí ten, čo stojí v rade za vami? Tak to asi nie ste markeťák. Jeden sa mi vyjadril do komentárov v nedávnom článku, v ktorom som platbu za obsah rozoberal z pohľadu majiteľa blogu. V tomto komentári k článku Hrabú na vašom webe markeťáci zadarmo? naznačuje niečo o tom, že recenzie na požiadanie by mal blogér písať zadarmo (z princípu rencenzie) a keď budú dobré, príde návštevnosť a práca na nich sa zaplatí z inzercie Etargetu či Adsense nebohý inzerent, ktorý si zabudol vypnúť zobrazovanie v obsahovej sieti.

Zdá sa, akoby platba inzerciou bola naša budúcnosť v platbe za obsah. Všetci si to myslia, všetci to tak prevádzkujú a ktorí ešte nie, tak na to prechádzajú. Nepáči sa mi to, ale to je tak asi všetko čo sa s tým dá urobiť. Alebo si myslíte opak?

Platba za služby a obsah na sieti – sumarizácia napísaného

Napísané , autor:

Úvod: (Preskočte!) Škoda začínať nové témy. Radšej rozviniem tie, o ktorých som už bol býval bol písal. To sú tie výhody dlhodobého blogovania. Inak, tak mi napadlo, že by som mohol do hlavičky toho blogu zakomponovať vetu „Založené roku 2003.“ Možno by to dodalo taký ten punc solídnosti, trvanlivosti a pevnosti. Alebo aj nie. Budem ešte o tom uvažovať.

Ale vráťme sa k meritu veci. Čo som to… Á, už viem!

Peniaze. Peniaze za obsah, peniaze za webové služby, platba za obsah. Venoval som sa tomu už niekoľkokrát:

Dnes pridám dve zamyslenia z iných strán. Jedno, ktoré obsahuje aj poznatky všeobecnej ekonomickej teórie, v petržalských luhoch a hájoch známej aj pod krycím menom „vetko“, nájdete v článku Obejde se online svět bez peněz? – LUPA. Hm, teoretizovanie o potrebnosti peňazí končí v momente, keď vás premkne hlad. To končí každá sranda a nastupuje boj o prežitie. Jasné, v súčasnej dobe, keď na každom rohu máme hypermarket plný potravy, ťažko hovoriť o boji. Napriek tomu, nezabúdajme, že jednou zo základných podmienok pre život je prísun potravy. A naplnenie tejto podmienky je bez peňazí v súčasnej dobe nemožná.

Ako hovorí klasik: Čokoľvek sa oplatí robiť pre peniaze, treba robiť pre peniaze.

Druhé zamyslenie je v článku O webu zdarma. (neodpustím si poznámku na vzdialený okraj: Redizajn ako noha – title bez nadpisu, fuj!) Je to celé asi o tomto:

Protože stejně jako prací vzniká vlastnictví, tak prací vzniká hodnota. Cena je výrazem vynaložené práce. Takže i věci, které jsou zdarma či bezplatně, mají svou cenu, pokud vznikly prací. Prosté. Přesto jsou lidé, kteří se s tím nechtějí smířit.

A končí to slovom chucpe. To slovo priamo volalo po akcii, tak som naladil Google a vypadla Chucpe – Wikipedie, otevřená encyklopedie.

Toľko zhromaždenie článkov na danú tému na jedno miesto. Pokračujem zamyslením sa nad riešením problému, ako speňažiť obsah.

Hm, zamyslení po fúru aj trošku, ale reálny spôsob platby za obsah zatiaľ v nedohľadne. Takže ostáva jediné, spoliehať na donácie (dary) dobrovoľníkov.

Trochu sa pohrávam s myšlienkou na spoplatnený obsah na tomto blogu. Nástroje sú, prispejete cez paypal (čiže zaplatíte platobnou kartou) a pošlem heslo k zaheslovaným článkom. Platnosť hesla na mesiac, na rok, na vždy. A čo by bolo za poplatok? Čo ja, viem, teraz ma napadá, že by to mohli byť rešeršné články z edície celúlozový výluh. Bonusový obsah Lekárne na webe. Alebo RSS bez reklám (časom, keď bude plné Adsensu, a to mi verte, že bude)

Totiž, to čo je v jednotlivých celulózových výluhoch verejne publikované je len časť toho, čo som si počas prechádzania sieťou poznamenal. V mojom Gooogle notebooku sa povaľuje mnoho odkazov a komentárov k nim, ktoré považujem za dobré vedomosti. A zdá sa mi, že by bola škoda pripraviť sa o konkurenčnú východu tým, že na tieto vedomosti upozorním. Jasné, všetko sú to v originále voľne dostupné zdroje. No hľadajte ich v kope internetového sena. Máte na to čas?

Zamyslenie berte ako uvažovanie nahlas. Myslím, že sa začína rysovať pridaná hodnota. Ešte chvíľu to nechám rozvaľovať sa v mozgovni a možno z toho čosi bude. Alebo aj nie. Edison vraj hovoril, že tých 4000 márnych pokusov bolo užitočných, pretože medzi nimi bolo schované fungujúce vlákno žiarovky. Čo vy na to

Pohľad na platbu za obsah od protinožca

Napísané , autor:

Nie jeden raz som sa tu zamýšľal o platení za obsah. Okrajovo to súvisí aj ochranou duševného vlastníctva, ktorú som riešil včera. A rovnako sa nad myšlienkou plateného obsahu, tentokrát na blogu, zaoberá Probloger v článku: Blogs Charging for Content – Can it Work?

Rozoberá to z viacerých oblastí, až to nakoniec zhrnul do pár bodov a k nim ešte pridal pár dodatkových myšlienok. Zľahka načrtnem:

  • competition – klasický problém, musíte byť lepší ako free obsah navôkol
  • critical mass – množstvo vašich platiacich čitateľov je otázka konverzného pomeru. Internet je priestor malých čísiel. Musíte mať dostatočné stádo, aby z neho bolo 2-10% (brutálny odhad) dojných kráv (ekonomický termínus technikus). Slovo stádo som použil cielene, pretože úspech adsense na blogu toho, koho nechcem menovať pričítam práve dostatočnej mase z ktorej sa niektorí konvertovali do platiteľov za obsah touto formou. (čistý dohad)
  • a culture of „free“ – a zas problém s tým, že na sieti je akosi samozrejme všetko free. V prípade blogov je to skoro axióma. Lajznete si rozbiť axiómu?
  • established expectations – zvyk je železná košeľa. Aj tu ste si zvykli na lekárnické utorky. Akonáhle by boli 10. ročnou tradíciou a zrazu som ich spoplatnil, celkom by som sa obával vyjsť na ulicu.
  • blogging without the link – nezalinkujú ťa, ako by si ani nebol. Privátny obsah sa linkuje pekne otravne. Nezalinkujú ťa – vo vyhľadávačoch prestávaš existovať.

Takto nejako som to pochopil. Ak to chápete inak, možno je to len otázka pre našich angličtinárov, že sa im ich práca nezadarlila.

Ale späť k článku na Problogerovi, ktorého si dnes beriem do klávesnice. Pridal ešte pár svojich pohľadov a výziev, ktoré keď sa nezvládnu, stane sa z nich pekný prieser (taký žltušký). Vybral som len pár, ktorý ma najviac zaujal:

  • Free AND Paid – nájsť rovnováhu medzi časťou obsahu, ktorá je free a časťou, ktorá je za poplatok, tak to je fakt umenie. Veľa zadarmo – načo by platili za tú trochu, málo zadarmo – veľké riziko kupovania mačky vo vreci. Ako boli bývali boli aj moji komentujúci v súvisiacich článkoch napísali, autor musí mať renomé.
  • Paid Content and Value – fakt unikátny, hodnotný obsah. Dlhodobo. Na profi úrovni. Bola by cena zodpovedajúca vynaloženej námahe?
  • A tak ďalej a tak podobne…

Ako je vidieť, zarábaním na svojich vedomostiach sa zaoberajú ľudia po celom svete a v rôznych oblastiach. Ani blogom sa tento hamižný pohľad nevyhýba.

Súvisiace
(4M) – : Anketa o platbe za obsah
(4M) – : Vyhodnotenie ankety o platbe za obsah
(4M) – : Uživí sa internet?

Vyhodnotenie ankety o platbe za obsah

Napísané , autor:

Onehdá som nadhodil anketovú otázku na mesiac január: Ste ochotný platiť za textový obsah na internete? A takéto sú výsledky po cca mesiaci:

  • Zúčastnených: 53 kusov
  • Za: 9 kusov (17%)
  • Proti: 41 kusy (77%)
  • Bolo im to jedno: 3 kusov (6%)

Všetkým, ktorí prejavili vox popapuli pekne ďakujem. Tak, to by sme mali za sebou pravidelne sa opakujúcu sa oficiálnu časť článku. A teraz hor sa na interpretáciu, čo vlastne prinieslo moje štatistické zisťovanie.

Základný poznatok by som zhrnul do vety: Dajte nám všetko zadarmo. A mnohí dlhoročnejší blogéri isto potvrdia, že veta by mala pokračovať: ... a na profesionálnej úrovni. Inak vás v komentároch s úsmevom skopeme do kocky.

Minulý týždeň vyšiel na Živé.sk veľmi dobrý a s predmetom ankety súvisiaci článok Mira Veselého: Blog: Prepadlisko či výťah?. Popisuje aj moje osobné skúsenosti. Kľudne ho môžete považovať za interpretáciu tejto ankety. Akurát by ma zaujímalo, kde sa berie to, že na sieti sa prirodzene očakáva, že človek dostane zadarmo prvotriednu kvalitu.

No z ankety a aj z diskusie k anketnému článku vyplýva trochu optimizmu pre autorov internetového obsahu. Ak by bol obsah kvalitný, ak by bol obsah dlhodobo kvalitný, tak sa nájde nezanedbateľné percento užívateľov, ktorí by boli ochotní si takýto dlhodobo kvalitný obsah predplatiť. Myslím, že toto percento bude rásť so zvyšujúcim sa vekom užívateľov internetu. Ani nie preto, že starší by si z offline sveta priniesli zvyk platiť za služby. Skôr preto, že generácia 30+ má na to, aby občas minula nejakú tú mikroplatbu. Rovnako generácia 30+ si už váži svoj čas a radi si za garanciu kvality zaplatia. Jednoducho vedia si spočítať, že ich 1 hodina pracovného času stojí 250Sk a preto je výhodnejšie zaplatiť tam kde je garancia dobrej informácie trebárs 30Sk za týždeň, ako by mali minúť hodinu pri vyhľadávaní relevantných informácii.

Z ankety a zamýšľania sa nad jej výsledkami počas cestovania medzi Prahou a Bratislavou my vychádza zaujímavý poznatok. Generácia 30+ je pre mňa cieľovou skupinou. Možno takto priamo si to niektorí neuvedomili, ale na mnohých informačných serveroch často zaznievajú vety, ktoré ukazujú, že si vybrali generáciu 30+ ako svoju cieľovú skupinu. Ľuďom s vekom 30- to hovadsky vadí a spôsobom sebe vlastným to dávajú najavo.

Aby som sa v komentároch vyhol týmto bezduchým výkrikom, len zľahka upresním, že pojmom 30+ myslím mentálny vek pacienta.

Uživí sa internet?

Napísané , autor:

Mám na mysli niekoľko súvislostí, ktoré umne pospájané ma viedli k otázke z nadpisu.

Máme niekoľko fungujúcich obchodných modelov, na ktorých funguje podnikanie na internete. V zásade by som ich rozdelil na dve skupiny: Priama platba za obsah stránky a nepriama platba za obsah stránky.

V prvej skupine mi napadá ako typický zástupca obchodný model eshop. To čo je na stránke zobrazené, to sa dá kúpiť a prevádzkovateľ žije z provízii na tovar (SW, handry, lieky, mp3). Z týchto peňazí priamo platí za obsah stránok, za pripojenie, za hosting, dane.

V druhej skupine mi napadá napríklad typ obsah platený reklamou vedľa obsahu (esenciálne webziny, blogy), sprostredkovanie pre iný obchodný model (firemné prezentácie), prepis obsahu z offlinového zdroja (online verzie novín). Isto v komentároch doplníte aj nejaký ďalší typ, alebo rozšírite paletu príkladov. No všetky sú postavené na nepriamej platbe. Neplatí sa za obsah, ale niekto tretí zaplatí za to, že niekto prvý niečo napíše a niekto druhý si to prečíta. Väčšinou je to platba formou reklamy. Ak je to kontextová reklama, tak je to len o to lepšie, že si ten tretí vie lepšie zdôvodniť, prečo niekomu druhému prispel na to, aby si mohol prečítať na stránkach niekoho prvého. Bez tretieho by sa ten prvý na zverejňovanie obsahu vykašľal.

V druhej skupine je ešte jeden model. Je to model, keď obsah zaplatil niekto piaty formou platby za pracovný čas prvému, ktorý (ten pracovný čas) mal venovať práci pre piateho a nie tvorbou hodnôt pre prvého. Tu sa už dostávame k sekundárnej nepriamej spätnej väzbe a to už ani srnka netuší, kto čo komu a začo.

Prvý model je super. Je tam priama spätná väzba. Ten kto platí priamo niečo dostáva. Platím za obsah eShopu, dostávam rabat z predaja. Spätná väzba je základ dobrých a priateľských vzťahov.

Ako je to so spätnou väzbou v druhej skupine? No biedna až zúfalo. Z toho vyplýva neustála frustrácia a vymýšľanie kontrolných mechanizmov. Tretí kontroluje prvého, či sa nesnaží navádzať druhého, aby mu napríklad klikal na reklamu. Prvý sa snaží vytrieskať z tretieho čo najviac, aj keď svoj obsah bude konzumovať druhý. Druhý sa snaží minimalizovať otravnú reklamu, aby sa k tomu obsahu vôbec dostal.

V predinternetovej ére do druhého typu patrila filantropia, mecenáštvo a podobné činnosti, spoločnosťou označované prívlastkom ušľachtilé. Mecenáši pomaly vymreli a filantropi sú odjakživa považovaný za podivínov.

Tak! Strih! Zmena!

Mrknite sa na rozsah textu, ktorý som venoval jednotlivým typom obchodných modelov. Priamemu trochu, nepriamemu hafo veľa. Podobne je to aj s pomerom obsahu na sieti. Veď sa len tak spomeňte na dnes prejdené stránky. Koľko by ste z nich zaradili do prvej a koľko do druhej skupiny? Alebo pre jednoduchosť sa pozrite na záložky, ktoré máte aktuálne otvorené. Koľko stránok patrí do jednotky a koľko do dvojky.

Tak! Strih! Sumarizácia!

Aby tretí nastavil výdavky tak, aby z nich mal prospech nielen druhý a prvý, ale aj on, tak toto nastavenie vyžaduje inteligenciu a, na prekvapenie, zas výdavky. Niekomu šiestemu. Vyplatí sa to vôbec?

Záchranný pás!

Či sa to vyplatí, ľudia zisťujú až ex post. Jednoducho, zákonom ľudskej spoločnosti je, že veci sa začnú robiť poriadne až keď sa vyskúšajú všetky ostatné možnosti. Z toho mi vychádza, že aj keby bol globálny konverzný pomer internetu veľmi nízky, tretích užívateľov je tak veľa, že dvojky aj jedničky z toho kľudne môžu žiť.

Kontrolná otázka: Čítanie tohto článku vám zabralo odhadujem 1 minútu a 30 sekúnd. Kto zaplatil tieto skoro dve minúty? (Pre matematikov, zarátaný je aj čas na upriamenie pozornosti, naklikanie tohto článku…)

Anketa o platbe za obsah

Napísané , autor:

Ankety ma začali baviť. Je to taký interaktívny prvok a mám rád, keď sa tu po stránkach ponevierate a kade-tade klikáte. Tiež rád hrám hru na teplomer. Onehdá o tom písal Ivo Lukačovič na svojom blogu. A anketa spája obe stránky. Vám umožní si u mňa ponevierať a ja môžem fascinovane sledovať teplomer. A na tento mesiac som si ich do tej ankety vymyslel dokonca o jeden viac ako obvykle, teda štyri.

Anketná otázky na január znie: Ste ochotný platiť za textový obsah na internete? Tak ste, alebo nie? Vyjadrite sa kliknutím. Anketa je kdesi vpravo v prvom stĺpci.

Jablká v námraze
Jablká v námraze

O predmete ankety uvažujem už hodný čas. Skalný si isto všimli, že som sa niekoľkokrát zamýšľal nad tým, ako je to fajn, keď ľud maká za vás. A systém financovania na internete mi sa mi zdá taký nejaký divný. Jedna skupina konzumuje, jedna skupina poskytuje a celkom iná to celé platí. Nie že by mi tento model bol až taký cudzí, veď zdravotné poistenie funguje na podobnom princípe. Ale o tom inokedy. No napriek tomu, že v tomto platobnom trojuholníku som ako doma, zdá sa mi to divné. Nuž, tak preto sa vás pýtam práve na to, či ste vôbec ochotný platiť za textový obsah. Lebo neviem, či ste si všimli, ale v dnešnej dobe väčšinu obsahu konzumujeme zdarma. A to takú väčšinu, že sa mi zdá, že toto slovo by bolo treba nahradiť slovom všetok.

Stále sa čaká na nejaký spásny systém. Aby bol jednoduchý, aby bol nepriestrelný, aby súčasne vôbec neobmedzoval konzumenta a súčasne zabezpečil 100% ochranu autorových investícii. Stále sa čaká, že budú splnené všetky spomenuté podmienky a kým sa tak nestane, nič nikto nenasadí, nič nikto nevyskúša.

Ešte mi tak napadla jedna otázka, ale odpovede radšej nájdem v komentároch. Majme systém, ktorý dovolí prevziať súbor s textom, alebo otvoriť nejaký odkaz až po zadaní hesla, ktoré si treba kúpiť. Za symbolickú cenu, čo ja viem, 10 Sk. Heslo bude na jedno použitie. Koľko bude trvať kým niekto text nezverejní na verejnom mieste? A čo by musela byť pridaná hodnota, aby si to ľudia aj potom kupovali a nepreberali z bezplatnej kópie?

Mám totiž jednu takú analógiu: Keď vyjdem pred dom a rozhliadnem sa na jeseň po záhradách na okolí, tak vidím biedne zabezpečenie. Každý z tých plotov sme ako chalani poľahky preskakovali s plnou bundou hrušiek a jabĺk. V takej školskej záhrade jakživ jablká nedozreli. Napriek tomu sa jablká a hrušky predávajú v zelovoci a nemenovaný diskont si na jeseň z takýmto obchodom mastí úspešne vrecká.

Súvisiace:
(4M) – Nechajte pracovať ĽUD
(4M) – Úvaha nad ochranou duševného vlastníctva