Závidíte im štátne dotácie?

Až sem sme sa v našej spoločnosti posunuli. Navzájom si závidíme, ako sa okrádame.  Viete, čím som starší, čím som poznal viac ľudí, tým mám radšej svojho psa, ktorého nemám.

Keď niekto známy postaví golfový areál, vždy bude pri nejakom dome, ktorého cena razantne stúpne. Vždy sa nájde nejaká záhrada, z ktorej to bude na 17 jamku len čo by cez plot preskočiť.  Je úplne jedno, či to stavia niekto so známosťou v tom dome alebo niekto cudzí.

Stavať to len tak – to by bola nuda. To by nebolo vôbec socialistické. To by sme sa museli spoliehať na svoje vlastné schopnosti, na svoju šikovnosť v marketingu a v optimalizáciách pri konkurenčnom boji.

Tak si to trochu spestríme.

Tak požiadame o štátne dotácie. Bingo! Trafili ste hlavičku po klinčeku.

A umocníme to! Dáme dohromady 10-15 ľudí, ktorý budú za drobné všimné radi, že im to postavíte za ich plotom.  Smelo do toho! Heš, heš, svine k válovom.

Priatelia, 40 rokov socialistickej morálky je priamo vo vnútri nás. Závisť, ojebávanie na účet štátu, to je to, čo sa počíta.

Serem vám na vaše výzvy k pochopeniu vašich snáh. Pokiaľ pôjde z daní čo i len jediný cent na nezmyselný štát.

Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok.  Všetky tieto zmeny sa dejú len a len v záujme osobných cieľov pár percent. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinely, ale hracou plochou podnikania.

Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.

Ak aj po takto tvrdej analýze tabuliek vyhlásite, že takto sa občania demokraticky rozhodli, tak zbohom štát, ktorý sa bude riadiť vašim finančným poradenstvom.

Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:

Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno “štátny”. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.

Bodka. Koniec návodu.

Až keď sa nám podarí zjednodušiť štát tak, aby aj posledná učňovská mládež chápala, čo sa deje s ich daňami a zdravotným poistením, až potom môžete vypustiť z úst, že sa demokraticky rozhodla.

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať.  Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického. (Moja charakteristika štátu ako inštitúcie)

Do riti, to si tú politiku mám robiť sám?

Moja charakteristika štátu ako inštitúcie

Môžete to pozorovať spolu so mnou. Štát plní z 90% úlohy, ktoré sú pre 90% občanov nedôležité až zbytočné. Politici z 99% trávia čas politikárčením.  Obsah pojmov spojených s fungovaním štátu a politického systému je z 90% rozdielny od skutočného, teda slovníkového, terminologickému obsahu.  Až 99,9% občanov nevie správne popísať, ako funguje ich vlastný štát.  Ani ja nie a to som chodil 17 rokov do školy.

Striedavo, paralelne a súčasne bývam a pracujem na Slovensku aj v Česku. V oboch krajinách vediem plnohodnotné domácnosti. Sledujem obe politické scény, oba zdravotnícke systémy, štátne inštitúcie v oboch krajinách. Som súčasťou bežného verejného života v oboch krajinách a osobne sa ma dotýkajú občianske problémy bežného dňa Slovákov aj Čechov.

Ak sa na tieto dva štáty pozriem ako na inštitúcie, vychádza mi z môjho pozorovania jediný záver:

Slovensko aj Česko sú absurdnou paródiou na štát. Politické systémy v oboch krajinách sú podobne rovnakou absurdnou paródiou na politiku.

Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok.  Všetky tieto zmeny sa dejú len a len v záujme osobných cieľov pár percent. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinelmy, ale hracou plochou podnikania.

Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.

Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:

Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno „štátny“. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.

Bodka. Koniec návodu.

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať.  Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického.

Som presvedčený, že jedine to každému jednému z nás prinesie viac osobného šťastia a fyzického blahobytu.

Slovník pojmov:
politika (grec.)
verejná činnosť zameraná na uplatňovanie sociálnych a politických celospoločenských záujmov, na zachovanie, rozvíjanie a upevňovanie štátnej moci
politikárčiť
podriaďovať zásadné politické otázky, úlohy a ciele malicherným (neraz i osobným) cieľom a záujmom
daň (v slovenskom práve)
platba fyzických alebo právnických osôb, ktorá je vynútiteľná, nenávratná, spravidla neúčelová, zákonom určená a pravidelne sa opakujúca, a ktorú vyberá štát a orgány miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.
sociálny (lat.)
1. spoločenský; týkajúci sa spoločnosti, vyplývajúci zo spoločenského života; zodpovedajúci potrebám, záujmom, požiadavkám spoločnosti a pod.
2. vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov spoločnosti, na úpravy, usporiadanie spoločenských vzťahov

Sčítania obyvateľstva po socialisticky

Sčítanie obyvateľstva je užitočné. Dá nám o našom štáte mnoho informácii. Ale naozaj sme si ho mali ako štát urobiť sami?

Viete, štát to sme my. Nebolo by lepšie, keby sme si len položili otázky a najali si firmu, ktorá nám na ne odpovie?

A poďme ďalej! Naozaj, my ako občania tohto štátu potrebujeme odpovede na otázky, ktoré štatistici prezentujú, ako argumenty, prečo to sčítanie vlastne potrebujeme?

Áno, je to stále o tom, aký veľký má byť štát.

Mrknite na túto reportáž. Je to taký malý výsmech sčítaniu.  Výsledky tohto súkromného priskumu odzneli necelý mesiac po tom, ako na podobné otázky prebehol štátom organizovaný prieskum.

Prečo vlastne vznikol ten prieskum o stave českého vozového parku? „My, ako občania by sme predsa mali vedieť, ako smradia naše autá. A myli by sme mať záujem s tým niečo robiť“, povedali by socialisti. Ale tak to nebolo! Vznikol preto, aby nejaká súkromná firma vedela, ako najlepšie pre seba nastaviť svoje obchodné podmienky.

Súkromníci  ho zaplatili (GE Money Auto), súkromná agentúra vykonala.  Čo keby si výsledky toho prieskumu kúpili naši poslanci ako podklady pre svoje rozhodovanie?

Tak, tak EU je momentálne socialistická. A na úrovni EU rozhodli naši zástupci, že úradníci EU potrebujú pre svoju prácu sčítanie. A ako správny socialisti, zvolili to najmenej produktívnejšie riešenie. Spravýme si to sami.

Pritom tu stále vládne kapitalizmus. Súkromné vlastníctvo, podnikanie… Tak prečo to sčítanie realizuje štát?

Aha, ono je to vlastne vôľa ľudu. Väčšina Európanov volí socialistov… Takže aj to sčítanie je vlastne realizované, tak ako chcela väčšina. Po socialisticky.  Vo svoje celej komplexnosti je to dokonalá ukážka práce socializmu. Premrhaný rozpočet, lajdácke prevedenie, neadresná zodpovednosť, obsah propagandy okolo sčítania… My, čo si aspoň matne pamätáme 80. roky minulého storočia, naozaj nevidíte podobnosti?

Len tak mimochodom a ironicky: Prečo aj voliči socialistov nadávajú?

Áno, naozaj nemám rád, keď štát podniká. Mám rád, keď vrámci štátu si robíme podmienky na podnikanie pre nás, jeho obyvateľov.

Záplavy v Hornom Výplachu alebo na Marse

Z pohľadu obyvateľa Slovenska je to vlastne rovnako. Fotky bez popisu, ak popis, tak dedinka o ktorej nikto nikdy nepočul a ktorej meno sa na Slovensku vyskytuje aspoň 12-krát do tucta.

Viedeoreportáže bez ukotvenia na mape, bez zaradenia do súvislostí. Skákanie z povodia do povodia. Letecké snímky Marsu, Rýna alebo Varšavy zo včera alebo spred troch rokov? Sobotné správy STV boli skutočne kúzelné.

Najdôležitejší je ale príbeh o odrezanom ujovi od liekov a peňazí.

Čo mi skutočne dnes veľmi chýba je nejaká koncepcia. Či už v spravodajstve o vývoji, odkiaľ, kam sa presúva povodňová vlna, kde sa čo udialo, rozdielové informácie.

Alebo koncepcie  v štátnej pomoci. Viac ako inokedy by som očakával, že štát a samospráva združí sily a na miestnej úrovni zorganizuje konkrétnu pomoc z našich daní po socialisticky. Kedy za štátne najmú techniku a pomôžu v každom dvore s odvozom bahna. Z pohľadu postihnutých ľudí nie je vítanejšej pomoci ako tej, ktorá príde zadarmo a je za nich zorganizovaná.  Preto je až absurdné, ako chce socialistická vláda  rozdávať individuálne dávky, aby sa ľudia za ne sami o seba postarali.

Z povodní vyplýva ešte jedno zúfalé zistenie ukazujúce možnú totálnu absenciu ďalšej koncepcie. Koncepcie preventívnej ochrany:

V návale silných emócií sa však ozvali aj kritické hlasy. Živnostníka Milana Zubala zobudil v piatok o štvrtej nad ránom pes: „Zlatý retriever je náš hrdina, do siedmej sme stihli z prízemia povynášať najdôležitejšie veci na prvé poschodie,“ spomínal Milan. Chýbala mu vraj informovanosť či hlásenie sirény, ktorá by ich upozornila na valiacu sa povodňovú vlnu.

„Nebol čas na spustenie sirény, voda prišla náhle. V tom čase už boli všetci naši ľudia v teréne a zachraňovali ľudské životy. Navyše nám v meste vypadla kompletne elektrina,“ oponoval kežmarský primátor Igor Šajtlava (nez.). Aj on sám pomáhal na člnoch evakuovať obyvateľov.

Pod Tatrami vzala voda majetky aj ilúzie | Tatranský | korzar.sme.sk

Pršalo už niekoľko dní. A nebolo to na Marse. Naopak, výhovorka na výpadok elektriky je ako z Marsu!

Elektronizácia štátnej správy je ako pridružená výroba v JRD

Ďalší diel do skladačky po daňovom portály je obchodný register. A zas je to tak absurdné a neuveriteľne stupídne, že sa to vlastne ani komentovať nedá!

Na vyžiadanie si takéhoto výpisu občanovi stačí podpísať notárom vytlačenú žiadosť s údajmi požadovaného výpisu, resp. spoločnosti, ako napr. názov a IČO, a všetko ostatné už vybaví notár,“ vysvetlil člen prezídia Notárskej komory SR Rudolf Durdík. Žiadateľ navyše nemusí k žiadosti pripojiť zaručený elektronický podpisom.

Overenie platnosti zaručeného elektronického podpisu a preverenie úhrady súdneho poplatku za výpis z obchodného registra však v minulosti spôsobovalo, že celý úkon, od žiadosti až po vydanie osvedčeného odpisu z elektronického výpisu, trval minimálne 24 hodín, no v praxi aj tri a viac dní. „Toto bolo neprijateľné tak pre klientov, ako aj pre notárov. Notárska komora Slovenskej republiky preto dlhodobo vyvíjala úsilie, aby sa tento proces skrátil a aby notár mohol vydávať osvedčené odpisy elektronických výpisov z obchodného registra na počkanie.

Elektronický výpis z obchodného registra bude na počkanie | Správy | pocitace.sme.sk

To je koncept ako zo zlého céčkového hororu.

Notár nakoniec odovzdá zákazníkovi overený zdrap papiera? Tak potom vôbec nerozumiem prečo sa tomu hovorí elektronický. Aha, ono to bol elektronický a notári len poskytujú službu konverzie do papierovej podoby. Akurát konverzia nie je konverziu, ale poskytnutím aktuálneho výpisu. Hm, tak potom je to naozaj pokrok. Od roku 2007 sa z online služby stáva v roku 2010 online služba na vybraných prepážkach. A to akože máme vítať so žiarivým úsmevom a mávatkom v pravej ruke?

Jedným z očakávaní od elektronickej štátnej správy je aktuálnosť a dostupnosť zaručených dát v každom okamihu.  No stále je tu nevyhnutnosť dôvery v doklad nie starší ako tri mesiace, keďže doklad nie je možné získať online na počkanie pre kohokoľvek.  Normálny človek informácie uvidí len po zaplatení poplatku prevodom na účet a doručení aktuálneho elektronického výpisu do e-mailu. Alebo, ako zo správy sme.sk vyplýva, musíte byť notár. Verejný web orsr.sk je vo svojej právnej podstate len nákup v hračkárstve. Ale kto sme ho s výhodou ešte nepoužili, že?

Nie, toto nie je elektronizácia štátnej správy. Toto sú  pridružené výroby v socialistickom JRD,  ktoré produkujú aby produkovali, organizujú, aby organizovali, jednajú aby mohli jednať a produkujú+organizujú+jednajú aby mohli fakturovať.