Existencionálne otázky

Sedím s laptopom na kolenách na sedadle spolujazdca, auto odparkované na jednej z mnohých benzíniek v jednom väčšom meste. Ozaj, prečo sa to stále volá benzínka, keď tu predávajú aj nafru. Možno onedlho budú benzínový motor raritou. Potom budeme čerpať naftu na naftinke?

Teda, laptop na kolenách, MDA compact v nabíjačke a surfujem si cez GPRS. Celkom to ide. Pozerám, na ceste sa pravidelne vytvorí rad áut. Čakajú na semaforoch na červenú. Šoféri sa zmudene obzerajú, niektorí sa špárajú v nose. Ešte že máme ti mikroorganizmy. Viete si predstaviť tú kopu šušňov pri každej križovatke?

Doobeda som išiel ta, teraz sa skoro po rovnakej ceste vraciam. Malý princ to považuje za čudné. Ľudia sú naozaj čudný. Jedny idú tam, iní zas päť. No nebolo by nám lepšie, keby sme ostali tam kde sme?

Hrá mi tu CD-MP3. V náhodnom poradí. Teda tak sa to volá, ale s náhodnosťou má dosť problémy často sa stane, že sa usadí v nejakom adresári a nie a nie náhodne preskočiť na náhodne inú pesničku z náhodne iného adresára. Pomohol som mu ručne.

Čo by som ešte. Aha, už viem. Počasie. Je pekne, svieti slnko. Milujem toto obdobie v roku. Celé auto mi vonia jablkami a hroznom, čo veziem domov. Nado mnou gýčovito modrá obloha. Pre dospelých: na teplomery je 19 stupňov a máme tlakový výš.

Len toľko som vám chcel povedať, takto v piatok okolo obeda, keď som si surfoval uprostred ľudí a tak sám.

Druhý zápisok z dovolenky

Východ slnka
Východ slnka

Napísané 21.8.2006, kedy som si myslel to:

Prší. Hm, aj také sa občas stane pri mori. Hrací Matúško premenil plišákov na lietajúce potvori, Martinka číta na Džejmsovi nejakú mayovku. Keď sme včera vyberali čo by si z knihovničky na SD karte mohla prečítať, uvažovali sme aj nad nejakou sci-fi. No poznamenal som, že to v podstate nemá cenu, pretože aktuálne žijeme jednu z mnohých scifi.

Inak pri mori nič nového. Voda mokrá, je tu hovadsky horúco, v novinách písali, že dnes malo byť 35-38 a na juhu aj 40. Teplota vody 28. Ale teraz večer sa to pokazilo. Našťastie.

Dosť som rozladený z miestnej cenovej úrovne. S ohľadom na to, že levi sú na tom oproti euru len o 1,95 horšie, poburuje ma miestny zvyk počítať v celých levoch. Predvčerom sme sa boli prejsť v rezervácii UNESCo na poloostrove Nesebar. Po ceste v Novom Nesebare je spústu stánkov s ovocím, jedlom a tak. Keď som tam zahliadol hrozno za 2,5 levov úplne sa mi znechutili tí vydridusi v našom hoteli. Tuno je hrozno za 5 levov a na pláži chcela baba 8. Nuž podal som jej 6 a musela byť spokojná. K cenám len toľko, že slnečník je na pláži za 6, lehátko tiež za 6, praclík za 2, veľký pečený zemiak plnený všeličím za 5, pizza pri našom hotely za 5,8, zmrzka pre celú rodinu za 7 levou. Tá nechutný snaha odrbať hostí do maxima je mi z duše protivná. V jednej reštike som dokonac videl stejk za 18 levou, čo v našej hotelovej je priemerná útrata za náš rodinný obed. Ako obvykle, cena je len číslo nemajúce nič spoločné s cenou surovín, či obtiažnosťou zabezpečenia tovaru, ale odráža mieru drzosti predávajúceho.

V Nesebare klasika, turistické miesto, ktorého hlavnej triede je dobré sa vyhnúť a poprechádzať sa skôr v bočných uličkách. Hafo stánkov, na hlavnej triede obligátne turistické podivnosti, kresby, no občas sa našla aj bulharská keramika. V uličkách sa nemusíte obávať, že zablúdite. Je to malý poloostrov a z každej strany je more. Veru z každej, so zvyškom Bulharska je spojený len úzkou šijou, tak akurát širokou.

Boli aj vlny, cca 45-52 cm vysoké. Veľmi príjemné spestrenie. Dokonca zmenili aj vlajku. V tejto sezóne je poradie: zelená, žltá, červená. Z detstva si pamätám na inú postupnosť: biela, červená, čierna. Matná spomienka mi hovorí, že na červenú deti len pár metrov od brehu a žiadne nafukovačky. Pri včerajšej žltej si postarší plavčík, pamätajúci si zlaté časi Todora Živkova, do píšťalky ani nefúkol. V jeden deň sa bol pri mne pristavil, že ako sa mám. Akurát som si čítal knihu na starom Džejmsovi, tak to skúsil anglicky. Zdá sa mi divné, keď sa máme mi slovania dorozumievať anglicky, tak odpovedám že dobre. A hneď sa chytil a celkom sme si po rusky pokecali. Že odkiaľ, že ako, že čo to mám, či telefón, či hračku. Ja že hračku. Na podrobnejšie vysvetľovanie by bola predsa len moja ruština asi nedostatočná. Nuž tak.

Ráno sme boli pozrieť východ slnka, čosi málo som nafotil. Som zvedavý, ako to bude vyzerať na poriadnom monitore.

Ale čo, je dovolenka, tak už stačí ďatlovania.

Napísané na PDA Compaq iPAQ a klávesnici Stowaway portable keyboard 21.8.2006

Súvisiace:
Druhý zápisok z dovolenky – práve ste dočítali
Tretí zápisok z dovolenky
Štvrtý zápisok z dovolenky

Pohrávanie sa s GPS v domácnosti

Začínam uvažovať nad GPS. To znamená, že proces prešiel do druhej fázy – hľadanie využitia. Navigácia v aute sa samozrejme natíska ako prvá. No vidím tu ďalšie potencionálne možnosti.

Tejto technológii predpovedám zásadný rozvoj. Rozvoj sa deje dobre v tedy, keď máte nejakého dobrého poštového koňa, ktorý vám ten rozvoj odtiahne. V technológiách pre masy sú týmto poštovým koňom mobily. Mobily potrebujú nejakú ďalšiu fičúrinku na podporu svojich predajov. Veď to poznáte, všetci to chcú (markeťáci nás presvedčia o nevyhnutnosti) a len zlomok to využije (zdravý rozum našťastie vždy zvíťazí). Takže príde GPS do mobilov, GPS do fotoaparátov, GPS do PDA, GPS do laptopu, GPS do chladničky, GPS do tvorby webu.

Onehdá som čítal o službe Loopt.com. Myšlienka pekná. Akurát sa mi zdá, že teleopovia ju nebudú veľmi podporovať ;). Veď sa len skúste započúvať ako začína 90% súkromných telefonátov:
„Kde si? Čo robíš? Kedy sme sa to mali stretnúť?“
Keď budem mať v telefóne informáciu o lokalite dotyčného, načo by som platil za hovor? Toto je len jedna z možností, ako si viem predstaviť využitie GPS.

Ďalšou sú digitálne fotoaparáty. Dáta o mieste fotenia, k tomu aplikácia, ktoré spojí záznam trasy s umiestnením jednotlivých fotiek a vygeneruje mi mapku, kde som bol aj s fotkami daných miest. K tomu samozrejme satelitný pohľad.

Čo som medzi riadkami technológie GPS vypozoroval, je sila bodov záujmu (POI). Také časté výskyty radarov by sa mi naozaj hodili. Ale je tu jedna vec ktorá ma v cudzom meste vždy trápi. Kde nájdem dobrú reštauráciu? Predstavujem si to takto: Niekto napíše o tom, ako sa mu niekde dobre jedlo. Prihodí tam GPS súradnice. Do vyhľadávača zadám že chcem nájsť články o reštauráciách v mojej blízkosti. Alebo o čomkoľvek v mojej býzkosti. Ja viem, že teraz to ide (hlavne v amerike), ale stále to chce hafo ručnej práce pri zadávaní lokality. GPS dáta a hlavne ich podpora na strane lokálnych vyhľadávačov by to dokázali zautomatizovať a hlavne by sa zdrojom informácii stali masy. A o tom ako je výhodné, aby masy pracovali, som už písal.

Tak takto vidí GPS technológiu ten, kto uvažuje o jej zakúpení. A ako ju vidíte vy, čo ju vlastníte? Máte nejaké zaujímavé využitie? Nie že by sa mi nechcelo gúgliť, no mám takú skúsenosť, že na vyhľadanie špeciálnych spôsobov využitia sa ťažko hľadajú tie správne vyhľadávacie frázy. Veď napíšte o tom. Ak máte blog tak u seba, ak nie tak do komentárov. Prípadne rovno do projektu www.recept-na-život.sk Osobné skúsenosti a individuálne finty nám markeťáci nikdy neponúknu.

Hranica je imaginárna čiara

Niektoré veci chápem veľmi ťažko. Medzi takéto moje záhady patrí napríklad literárna veda a roamingové poplatky. Literárnu vedu si nechám na inokedy. dnes to bude o roamingových poplatkoch.

Skúmal som sa a snažil som sa prísť na to, prečo im nerozumiem. Správne by som mal povedať, že nerozumiem ich existencii, ale to by som skryto priznal, že im rozumiem ako takým a keby neexistovali, tak by bolo všetko v poriadku. Ale takto to nie je. Ja im ako takým nerozumiem. Asi preto že sú absurdné.

Veď si len predstavte takýto príklad:

Nuž predstavte si také Francúzsko. A teraz vložte do tohoto územia Slovensko. Do vnútra, tak aby medzi hranicami Francúzka a Slovenska bol vždy kus obývanej oblasti. A ideme telefonovať. Z Francúzka do Francúzka skrz Slovensko – žiadne roamingové výpalné. Z Francúzka na Slovensko uprostred Francúzka – zaplať! Chápete to? Otázka vzdialenosti to nie je. V našom príklade máme tak cca 7 vzájomne prepojených sietí, z nich niektoré sa dokážu dohodnúť na prepojovacom poplatku v rádoch halierov (či eurocentov). Z toho cca 4 siete patria jednému vlastníkovi.

Keď si na Slovesnku konečne prestaneme hrať na nejaké tie nuly a predvoľby, všimneme si, že všetky čísla majú 9 platných číslic. (pre nematematikov: platných, znamená že nezačínajú nulou). Ako v celej Európe. Takže ani prevodnými tabuľkami to nebude… Aj to GSM je všade rovnaké… Aj vlastníkom tých sietí je jeden dedulo…

Má niekto kontrapríklad k vete:

Roamingové poplatky nemajú racionálny dôvod a ktosi si ich v silnej chvíli vycucal z prsta.

V ostatnom čase chodím cez hranice hore dolu často-prečasto. To si človek začne všeličo všímať. Chodím si hore dolu ako keď idem ráno do obchodu a späť. Voľakedy na prejdenie hranice bolo treba hafo vybavovania a dnes zamávam policajtom preukazom pod nosom, že ani auto nemusím zastaviť. Fakt, včera na ČR/SK. Telefonujem tým istým ľuďom z toho istého telefónu. A oni ma rovnako počujú bez ohľadu na to kde som, či pod Tatrami, či v Prahe. Ale vždy zaplatím inú sumu.

No rozumiete tomu? Ja veru nie.

Nesťahujme dáta hore dolu

Zamyslenie sa, veď ako inak na blogu, o tom, ako tenkí klienti chytajú druhý dych. A chytajú ho vôbec? Keďže otázka nie je v nadpise, odpoveď si nedomýšľajte, ale kliknite na …

Evidentne ste vedeli na čo kliknúť, takže poďme rovno na vec.

Moment, ešte povinný odkaz (čo spot na blogu to odkaz, znie nepísané, ale často písané pravidlo blogéra). Táto úvaha je inšpirovaná článkom Zahodíme harddisky? – LUPA V nadpise onoho článku je otáznik,
takže odpoveď sa natíska. Chcem ale ukázať, že by to mohlo byť predsa len zaujímavé.

Zabil som už dosť miesta, patrilo by sa už vysvetliť ten nadpis..

Máme tu elegantné moderné WEB 2 aplikácie, ale stále pracujú zo skostnateným pozadím. Súbor najprv nahrať z lokálu na sieť a potom stiahnuť na lokál (Gmail). Niektoré sa aj snažia udržať súbor a moč čo
najdlhšie na sieti (Writely), ale nakoniec aj tak pre obavy zo straty skončí na lokálnom disku. Veď čo ak… A aj užívateľ, žijúci v skúsenostiach s nespoľahlivosťou techniky a adminov, ukladá a ukladá a prenáša a zálohuje a tlačí. Technické pozadie: A tak súčasné počítače, servre, PDA predstavujú jedno veľké rozbordelizované RAID pole.

Neťahajme dáta hore dolu. Zo siete (napríklad domácej) na lokál, z lokálu (napr. stolné PC) na iný lokál (napr. PDA), z lokálu na sieť (napríklad Internet). Nechajme ich tam, kde sú, prípadne kam majú namierené. Hudobník nahrá pesničku, zdigitalizuje a šupne na sieť. Nesťahujme ju za účelom uloženia. Počúvajme ju.

Predstavujem si to takto: Na sieť Jarek Nohavica vystaví svoj album Pražská pálená po 20. rokoch. Otvorím si túto stránku v jednom okne. V druhom okne si otvorím internetovú stránku webovej služby KOLEKTOR 4. Vezmem svoj prst (vybrať jeden z desiatich bude oveľa väčšia fuška ako rozhodnúť sa medzi ľavým a pravým tlačidlom myši) a ťahaním po dotykovej obrazovke presuniem pesničku z jedne webstránky do druhej. Technické pozadie: presunie sa link a KOLEKTOR 4 správne rozpozná formát cieľového súboru
a zaradí ho oddelenia MUZIKA.

A teraz len začína tá správna zábava. Vezmem svoj ÚKO (univerzálny komunikátor), na dotykovej obrazovke ťuknem na HRAJ (dilemu, ktorým prstom, mám vyriešenú) a do uší sa mi práve rinú prvé tóny.

Technické pozadie: ÚKO sa spojil cez sieť s KOLEKTOR 4 a požiadal KOLEKTOR 4 aby mu začal streemovať Nohavicu z jeho stránky. Technické pozadie: ÚKO nedisponuje žiadnou lokálnou pamäťou, disponuje ale nekonečnom terabajtov internetových serverov.

A jeden príklad z firemného prostredia: Mám napísať správu, ktorá je určené správnej rade. Tak ju napíšem rovno vo webovom textovom editore bežiacom na firemnom serveri, uložím na server a správnej rade pošlem echo do ich KOLEKTORa 4. Ten priradí moju správu (teda link) k záznamu v kalendári, predĺži rezervovaný čas (prvok umelej inteligencie), pretože moja správa má 28 strán a kalendár KOLEKTORa 4 vyšle v správny čas echo do ÚKO jednotlivých členov správnej rady.

Ja tomu hovorím živé dáta na sieti. Ako tomu onedlho bude hovoriť Google, som zvedavý. Časť z
toho vyvinul, časť z toho nakúpil a o pár dní pravdepodobne predstaví. A keď nie on, tak niekto iný. Otázky bezpečnosti preberiem o niekoľko dní. (Určite, pretože článok je už napísaný). A tenkí klienti? Nechytia druhý dych, pretože by najprv museli prísť uvedené aplikácie, potom sa zmeniť myslenie užívateľov. A aj keď sa toto stane, stále bude v ľudskej prirodzenosti niečo vlastniť. Tak nech je to radšej predimenzovaný hardware ako terabajty mŕtvych dát na lokále.

Inkoherentný pohľad na svet

Nasledujúce by nemal čítať môj psychiater. (Ako keby som nejakého mal) Je to zbierka postrehov a odkazov na veci z ostatného týždňa. Možno dvoch. No, nanajvýš troch.

Nedávno zavreli svoje blogy ľudia s vysokou návštevnosťou
a v kolektíve obľúbení. Treba povedať, že
právom. Vzápätí sa rozpútala
hystéria, že ako si to dovoľujú a tak podobne. Napadlo
mi, že je to ako keď sa raz Forest Gump zastavil, otočil sa a všetci
čakali. „On niečo povie, niečo povie…“ A on povedal, že
ide domov, že ho to už nebaví. Možno povedal niečo iné,
ale toto sa mi sem hodí. Fortest je mi sympatický.
Skromný, nenáročný. Chce len toľko koľko môže
spotrebovať. Celý ja. A krásne nastavuje zrkadlo
okolitému svetu. (Už môžeš prísť, už
nastavovali zrkadlo (Vesničko má středisková))

Viacnásobné okrúhle zátvorky mi vždy
pripomenú moje krásne gymnaziálne roky. Hodiny
matematiky v spoločnosti okresného inteligenčného
výkvetu. Neviem ako spolužiaci, ale ja som sa bavil výborne.
Také kvadratické rovnice s absolútnymi
hodnotami… Ani nie tak tie rovnice ako ich grafy.

Dobude
ODF svět? – LUPA
článok sa pokúša riešiť
úspešnosť otvorených formátov. Nuž má
sa to asi takto: Nastúpite do firmy, dostanete laptop a je vám
ľúto vyhodiť 10 000 bubákov za MS Office, tak si
prevezmete/ztáhnete zadara OpenOffice.org. Vyrobíte
dokument a zašlete ho šéfovi. (Ten samozrejme
dostal laptop aj s MS offisom v jednom balíku. Tam sa predsa
nešetrí. Je to čisto kapitalistický postoj malej
HW firmy, o tom inokedy). Tak teda pošlete prílohu a na
najbližšom mítingu vás šéf zglbe,
že čo mu to posielate, že on to nevedel otvoriť. No skúste v
tom momente (v tom momente sa riešila investícia za 10
miliónov bubákov) začať diskutovať o IT. A tak bol
zavedený v našej firme štandard doc/xls.

Palmserver:
Rolovací klávesnice s Bluetooth
Toto sa mi ľúbi.
To budem frajer, keď budem chodiť po Slovensku s vrecúškom
na guľky a MDA compaktom. Až mi je ľúto zlodejov, ktorý
v mojom aute nenájdu odložený laptop. Nie že ba ho tam
dnes našli. Pokiaľ možno sa učím na cudzích
chybách. Spojenie auto – laptop je dokonca vražedná
kombinácia. Kolegovi sa pri náraze v rýchlosti
80 km/h do stromu nič nestalo do momentu, tým laptop položený
na zadnom sedadle nedoplachtil do operadla a skrz to operadlo mu
nerozbyl stavec. Chodil, našťastie aj chodí, ale chodil
pol roka v korzete.

Palmserver:
Asus – nové komunikátory – Galaxy, Mars, Mars II

Konečne budú mať PDA mená normálne zrozumiteľné
pre ľudí. S tými číslami je to pekná
otrava, hlavne, keď sa markeťáci snažia byť originálny.
Keď prišli prvé dizajnérske skvosty do sveta
MAC/PC, začali byť počítače pre ľudí. Možno keď začnú
byť PDA pomenované slovami, začnú byť pochopiteľné
pre širšie masy. (v tích vetách ide o
ekvivalencie, nie implikácie. Ako obvykle je to na dlhšie)

Tak, priložil som do nádherného šporhelta
FIKO 70 absolvoval zložitú spartakiádnu zostavu, v
ktorej ako náčinie fungovalo kreslo, rúra, stolička,
laptop, hrnček s kávou a môžem pokračovať.

Detektor
pšouků a vytváření textových souborů
jedním kliknutím
Aj keď sa to nezdá, je to
pravidelná porcia free programov pre PocketPC a Palmy. Je to
pravidelný dôkaz, že ľudia sa dokážu zaoberať
naozaj všelijakými podivnosťami a že programy môžu
byť naozaj maličké (pár desiatok KB ) a pritom dobre
spĺňať na čo boli vymyslené. Videli ste už požiadavky na
konfiguráciu PC pre Windows Vista? Mojím najbližším
stolným počítačom bude asi PDA.

Živě.cz
– Slováci jen krůček od ADSL bez hlasového tarifu

je síce možné, ale v našej dedinke nežije nikto
tak vplyvný, aby sme sa dostali do plánu na prvý
polrok 2006
. Viac inokedy, lebo momentálne by to bolo
nepublikovateľné. Sú to monopolné PÍP,
PÍP, PÍP.

Neobvykle
koncipovaná bezdrôtová myš Elecom M-D7UR –
Živé.sk
keď vidím takéto ergonomické
somariny, je mi ľúto času a energie. No komu sa toto bude
dobre držať v rukách? Je to dobré tak akurát na
vyhodenie peňazí.

Polopatě
nyní pod Jak psát web
Tento odkaz je tu len pre
mňa. Keď budem mať od februára poriadne pripojenie, aby som sa
na to išiel pozrieť. Takže neklikajte.

Poděkování
neznámému testerovi | Hlava.net

„Vzkaz: Pokud by jsi snad v tom chtěl pokračovat, prosím,
posluž si. Sice mě tím sereš a zbytečně mi přiděláváš
práci, ostatním překážíš, ale když
ti to dělá dobře a uspokojuje tě to… Já a snad i
ostatní dokáží pochopit, že i duševně
chorý spoluobčan má právo na život.:-)“

Spravujem vlastný web a toto je nádherne povedané,
čo si aj ja myslím. Jedno hovado dokáže zničiť aj takú
krásnu vec ako je Wikipédia. Myslím, že je po
nej. Súd
dočasne vypol nemeckú Wikipediu, môže ísť o
precedens? – Živé.sk
Už nebude nikdy taká aká
bývala.

Som
čakateľ na betu Yahoo! Mail | Peter Šlosar weblog
Som
zvedavý, či sa im podarí rovnako zblbnúť
internetovú komunitu. Asi nie, predsa len na druhých
nikto nie je zvedavý.

Gluchman.Blog
» Archív » Začínate s tvorbou webu?

Chválim za rýdze blognutie. Užitočné, pretože
niekto číta Gluchmana a nečíta Yahua a pritom by ho
polopate zaujímalo. No ako inak sa o tom má dozvedieť,
keď to blogéri neblognú. Keď aj viacerí.
Internet to znesie.

histogram
» Vlastnosti digitálnych fotoaparátov »
Digitálny fotoaparát » www.diginews.sk

Histogram lopatisticky. Jasne a obšírne. Mne to nič
nové nepovedalo, ale možno vám. Sem kliknúť
určite.

Tipy
a rady na písanie na webe | Profiblog
Pozorujem ho,
šarvanca, už dlhší čas. To čo píše
ma nebaví. Ale píše to tak dobre, že vám
ho odporúčam. Ak začínate objavovať internet a nechcete
v internetovej komunite byť za lúzra, tak ho sledujte. Píše
o základných veciach. Na internete je jeden základný
problém. Po čase sa témy opakujú, znovu sa
objavuje čo bolo objavené a mnohých to znechutí.
Sú už tak vzdelaní a majú taký prehľad,
že 80% tém je nezaujímavých pre svoju bazálnosť,
stredoškolskosť. Jednoduché stroje ma už nenadchýnajú
ako voľakedy. O kvantovej mechanike si ale prečítam vždy rád.
Niektorých mojich spolužiakov by ale moje chabé
vedomosti nudili.

Tak zas prikladacia spartakiáda a ide sa ďalej čítať
záložky Firefoxu.

Video
nového Yahoo! Mailu | jilm.blog.lupa.cz
Že by predsa len
zblbnutá internetová komunita. Prvým znakom je,
že o tom píšu tí, čo to jakživ nevideli a
nepoužívali.

Prečo je
Push pre mobilné zariadenia zaujímavá
technológia (spravodaj)
Podnetné čítanie.
Rony vie byť občas nielen sarkastický, ale aj podnetný.
On by ale tento článok vidal na tisíckrát a
pritom, hovoril som mu to, čím dlhší článok
napíše, tým je lepší. Logiku v tom
nehľadajte.

Starého
psa novým kúskom … – Africko
čosi o technickej
podpore k ADSL. Dobrá pointa. V mojom prípade ma
pobavila dvojnásobne, pretože si hrejem nohy v rúre
šporheltu FIKO 70.

A som na konci záložie môjho Firefoxu. Bolo ich 53 a
Firefox 1.5 (proces firefox.exe) v slovenskej mutácii zaberal
233 MB operačnej pamäte. Keď ho to baví a môj
laptop to zvláda, je mi to jedno.

Nekopte do hudby, nie je to mŕtvola

Kopírovanie totiž hudbu nezabilo a nie len preto, že ju nezabíja. V
ostatnom čase vyšlo niekoľko úvah, ktoré vystihujú aj môj postoj.
Slovom a zaradením ako vyšité z mojej kategórie: Nenapísal by som to
lepšie.

Tu sú odkazy na články:
Koho vlastně zabíjí kopírování? napísal Binární Ládin a prosím prečítajte si aspoň prvé dva komentáre. Je v nich zakopané jadro pudla.

Řežte je, bijte je, mlaťte je, mučte je! 🙂 napísal Počítačoví nadšenec. Tak ako aj on, aj ja by som si veľmo rád kúpil, len nemám kde.

A to je koniec príspevku. Do nového roku treba vstúpiť opatrne. Žiadne veľké témy hneď na úvod. Preto som ako prvý príspevok zvolil takúto nekonfliktnú záležitosť a len vo forme rubriky „nenapísal by som to lepšie“.

Ale nebojte sa, rozbehnem sa. Už dnes sa môžete tešiť na niekoľko článkov o mojom náraze to slovenskej reality. Bude aj nejaký ten nový internetový projekt a nezabudnem ani na zážitky pri používaní PC a PDA. Prídu aj úplne nové témy, napríklad automobilizmus.

Tak som práve porušil prvé svoje blogérske predsavzatie, nepísať o tom o čom budem písať. To viete, nie sú témy.

Priemerný užívateľ PDA je muž a má 33 rokov

Som priemerný užívateľ PDA. To je fajn, inak by som si o sebe musel myslieť, že som priemerná ženská. To je taký ten vtip z Pelíškov, ako Bolek Polívka v časopise sto plus jeden… prečítajte si ho v niektorom z mojich starších príspevkov. Aj tam, aj teraz, použitý citát je neklamným znamením, že pôjde o komentár nejakých štatistík.

Že som priemerný užívateľ, som zistil z prieskumu, ktorého výsledky urobila Spb Pocket PC Survey (anglicky). V češtine to nájdete na mierne umierajúcom Palmare v článku Jaký je typický uživatel kapesního počítače? Nebudem tie výsledky sem kopírovať. Máte myš, na nej ľavé tlačítko, je 21. storočie, tak viete čo máte robiť. A pre užívateľov PDA je to aj tak už známa vec, pretože v jazyku blízkom sú len tri dobré zdroje, ktoré sú pre nás pokeťakárov pomaly povinným čítaním.

Radšej sa trochu zamyslím nad nazbieranými dátami a napíšem, čo ma zaujalo.

Hm. Hm. No teda!

Dobre, dobre, koniec srandy.

Zaujal ma bod 15. Čo je pre vás najdôležitejšie pri používaní PDA. Prekvapilo ma až 7. miesto výdrže batérie. Myslím, že v súčasnosti je to to jediné slabé miesto. Všetko ostatné (pamäť, rýchlosť) sa dá vyriešiť či už výberom prístroja, alebo externe, ale s tými batériami je to stále bieda. Paradoxne najstaršie PDA iPaq 3630 disponoval možnosťou pripojiť externú batériu vo forme jaketu a odvtedy sa žiadne takéto riešenie neobjavilo. V súvislosti s tým, že ako druhá dôležitá vlastnosť bola funkcia telefónu, je to pre mňa naozaj prekvapivé.

Body 17. a 18. sa točia okolo hardresetu. To je vlastnosť, ktorú mám na PDA najradšej. Skutočne. Môžem inštalovať kdečo, robiť všelijaké zverstvá a vždy je tu možnosť natvrdo zresetovať prístroj a dostať ho do východiskového stavu. Vrátane východiskového stavu operačného systému. To s veľkými Windows veru neurobíte.

Synchronizujem presne podľa výsledkov štatistiky. Denne, čím sa dáta aj elegantne zálohujú. Používanie PDA bez veľkého stroja je také desatinové.

Aj so surfovaním som na tom ako priemerný užívateľ, aj pluginy mám v Today obrazovke 3, aj témy mám 2, aj SW som kupoval, aj ho používam na všetky činnosti uvedené v bode 33. (okrem diaľkového ovládania – to nemusím; a navigácie – na tú sa chystám)

Od bodu 46. je to o programoch, ktoré na najčastejšie používajú. Škoda že tam nie sú linky na výrobcov. Napriek tomu, je to dobrý tip na vyskúšanie, či by mi niečo nesadlo.

Publikované v PDA

Zaujímavé čítanie inde a na čo práve myslím

Ako ja nemám rád tento perex. Sú… Ako sa to vlastne povie? Nutlé roky? Tak teda: Sú nulté roky 21. storočia, tak viete čo máte robiť s myšou, ľavým tlačítkom a textom…
Tak si tak ležím na posteli na chrbáte, hlavu vyvrátenú do stropu a zrazu mi to napadlo:

Je úplne jasné prečo nechodíme po strope. Pekne blbo by sa prechádzalo z miestnosti do miestnosti. Museli by sme prekračovať prepážku vo dverách vysokú skoro meter. Keby sme ale mali nohy ako bocian,…

Ak si chcete prečítať niečo užitočnejšie, tak skúste napríklad:

Viete, kedy je dobré skončiť s blogovaním? Keď máte pocit, že vytvorenie rubriky Prišlo e-mailomje dobrý nápad. (Vytrhnuté z kontextu od Binárního Ládina)

Nič s horeuvedeného nie je ktovie ako originálne. Mnohí z vás ale nečítajú nič iné len blogy SME. Tak sa aspoň snažím ukázať, že existuje aj niečo iné a zaujímavé.

Čo by som ešte? Akú odpoveď na nepoloženú otázku? Čojáviem, napríklad, že aj keď neočakávaný tvrdý reset môjho PDA+telefónu MDA Compact ma nepripravil o dáta a uvedenie do pôvodného stavu mi trvalo 17. minút. Viem to presne, stopoval som to a pred začatím som sa zhlboka nadýchol ako pred výmenou gúm vo formule 1. Ach, túto sezónu sa gumy nemenily? Tak nič, ale ako prirovnanie sa mi to zdalo fajn.

Perex je parafráza, ako u mňa inak, že? na jeden betálny text do záznamníku. Najbližšia hláška v mojej odkazovej schránke bude práve podobná.

Ten nadpis je odo mňa veľké klamstvo, uznávam. Nemôžem predsa v momente, keď si toto ktokoľvek číta prestať myslieť na to, na čo práve myslím a začať myslieť na to na čo som myslel, keď som toto písal. A myslel som vôbec?

Ešte stále to tu čítate? Choďte robiť niečo užitočnejšie , napríklad si už konečne prečítajte ten rozhovor s Yuhůem, aby ste to blogovanie nebrali tak smrteľne vážne. Ani moje.

Nenapísal by som to lepšie…

Dlho som hľadal ten správny názov pre články, v ktorých ide len o rýdze blognutie. Teda o články, ktoré sú len upozornením na iných, na myšlienky, ktoré ma po cestách internetom zaujali a rád by som sa k nim zľahka vyjadril. Dnes prvé dve.

Mám dve kategórie odkazov, ktoré si odkladám:

  • Nekomentované odkazy
    • Bez komentára, len pre zapamätanie zaujímavého. Trpím utkvelou predstavou, že sa k tomu vrátim a napíšem o danej téme vlastný článok. No, pár krát sa to už aj stalo
    • Čisto osobý účel
  • Nenapísal by som to lepšie
    • Práve objavený názov pre články rýdzeho blognutia. Články s niekoľkými odkazmi a mojim krátkym komentárom, ktorý by vám mal napovedať, prečo je životne dôležité pre vaše duševné a telesné zdravie, aby ste na odkaz klikli a prečítali si perli LCD monitora

Keď raz budem slávny a budem písať pamäte… (No nemusím byť slávny, aby som bol spokojný so svojím životom, ale také standing ovation, pri ktorých obecenstvo hystericky vrieska by som raz v živote vydržal a aby som nemusel písať pamäte, píšem blog) …tak pri kozube a pohári dobrého vína a súste skvelého syra budem rozprávať:

Stalo sa to takto:

Vďaka článku na spravodaji o eKnihách mi to napadlo. Po jeho prečítaní som si povedal: Nenapísal by som to lepšie. A bolo to. Takže od teraz sa z toho stáva obligátna fráza na mojom blogu. Zaradí sa k ostatným, o ktorých sa nádejam, že sa stanú synonymom pre moje pôsobenie na internete.

Inšpiroval som sa životopisným filmom o Charli Chaplinovi. Je tam scéna, keď má porozprávať ako to bolo s jeho povestným klobúkom, paličkou a vyčaptanými topánkami. On poznamená:
„Veľmi by som chcel aby to bolo takto romantické…“ a ukážu ako ho klobúk oslovil, palička magicky padla do dlane…“ … ale pravda je taká, že na mňa zakričali – ‚Ponáhľaj sa!‘ – a ja som napochytro schmatol čo mi padlo pod ruku a utekal na pľac“

Možno je to v tom filme trochu inak, ale ja si to kto pamätám a takáto spomienka sa mi páči.

Takže premiérovo prvé „Nenapísal by som to lepšie…“

Ad: E-knihy, to čo je… (spravodaj)
. Rony vymenoval 10 dôvodov, prečo sú eKnihy fajn. Ak sa chcete o tom čosi dozvedieť odporúčam. Sám to robím rovnako. V Džejmsovi (moje PDA – aktuálne MDA-compact) mám niekoľko kníh.

Gmail konečně v češtině (?) | Blog počítačového nadšence – píše Jiří Macich ml.. Českým internetom prebiehajú zmätené správy o tom, že rozhranie výborného Gmailu (>2,5GB schránka) je už aj v češtine. Jeden ho vidí, ostatný v diskusii píšu, že ho nemajú. Veľmi sa mi páči diskusia na Krylovi a osobne si o tom jazykovom humbuku myslím, že sa treba učiť anglicky a je to chyba, ktorá, keď sa prehlási za vlastnosť, sa môže využiť ako výborný marketingový nástroj. Markeťáci Googlu sú mi už dávno sympatický.