Motto na marec

Slobodný človek v slobodnej krajne si môže robiť slobodne čokoľvek. Aj sprostosti. Je to aj vaša voľba. Vašou voľbou je aj to, či sa pre slobodnú krajinu rozhodnete. (Ja)

Trochu som sa zasa vykradol. Pomaly sa to stáva pravidlom. Na tomto blogu vykrádam svoje staré stránky. Na mojom blogu na pilnik.blog.sme.sk vykrádam tento svoj blog. A po dvoch mesiacoch od uverejnenia sa kruh uzavrie a na tomto blogu vykradnem svoj blog na blog.sme.sk a tam zverejnené články sa objavia v archíve tohto blogu.

Takto sa slobodne v slobodnej krajne vykrádam. Z iného uhla sa nad týmto citátom zamýšľam v článku Zábudlivosť ako prejav slobodnej vôle človeka.

Motto na február

Jsem stár, jsem moc stár, jsem superStár.

Povedal Jiří Stivín, keď spolu s vtipným moderátorom zľahka konverzovali pred uvedením jeho virtuózneho píšťalkového vystúpenia.

Z toho citátu ide hlavne o to slovo Superstár. Nie že by som sa tak cítil. (teda super starý, aby nevznikli podozrenia, že ako superstár) Ide o súťaž. Súťaž Superstár, ktorá hýbe súčasným Slovenskom. Teda hýbe. (v scenári by bolo napísané: ŤAŽKÝ POVZDYCH)

Bol som doma na Slovensku týždeň a titulnú pieseň som počul 5x denne. Začala si ju pospevovať aj moja dcéra. Žiaľ. A v tej súvislosti (v súvislosti so súťažou Superstár nie v súvislosti s mojou dcérou) mi napadajú aj ďalšie úvahy.Cena SMS-ky je 12 Sk. Nech je to 10, aby sa mi ľahšie počítalo. Ak ľudia poslali za večer 500 000 SMS, tak vyhodili do ľuftu päť miliónov korún. Viete vy, čo by sa za to dalo nakúpiť Horaliek?

Aj keď by sa to očakávalo, nevidel som českú verziu. Iba som zachytil český humbuk. Preto ma dosť prekvapilo, akí sú súťažiaci nepriebojní. Z reklamného humbuku som čakal, že to budú minimálne sebastrední, odhodlaní, cieľavedomí, sebavedomí individualisti. A ono nie. Poniektorí by sa pred kamerou najradšej schovali.

Diváci vytvorili nádhernú stádovitú atmosféru. Myslím, že ich pred prenosom veľmi nerozohrievali, preto klobúk dolu. Aj za to, že to vydržali 3 či 4 hodiny. Ešte mi napadá, čo budú 3 hodiny v poslednom kole robiť tí dvaja poslední šťastlivci.

Ale balady zaspievali a zarecitovali celkom fajn. To ma naozaj príjemne potešilo. Vedia spievať (len sa nesmú obzrieť viac ako 30 rokov späť), sú to normálni mladí ľudia (za vypadnutým si aj poplačú, veď s ním už čosi zažili) a evidentne (zákulisné zábery) ich to baví.

Evanjelium podľa Lukáša, 2. kapitola

Narodenie Ježišovo

1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. 2 Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. 3 Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. 4 Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, 5 aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v po žehnanom stave. 6 Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila.

7 I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni
pre nich nebolo miesto. 8 A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. 9 A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. 12 A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.
13 A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali:

14 Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!

15 Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. 16 Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. 17 Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. 18 A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. 19 Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. 20 Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

Motto na november

Priatelia sú príbuzní, ktorých si vyberáme sami.
(Emil Deschamps)

Ujo De-šampus to pekne povedal. Cez výkend sme zažili príjemné, malé skromné nenápadné, stretnute u priateľov. Ak ich tak môžem nazvať. Ale, snáď hej, veď sme s Erikom prežili 8 rokov života v spoločných laviciach.

Jedným z prvých príspevkov na náš web, bola nostalgická spomienka na jednu neskorojesennú návštevu. Aj tá sa bola odohrala na jeseň, tak ako tá naša víkendová. Vtedy o nás, ale teraz ja o nich s radosťou v srdci poviem, ako to majú doma fajn, tak rodinne a domácky. Vôbec sa nám nechcelo odísť. Po ceste som si uvedomul, že myslím nie na šoférovanie, ale na to ako sme tam v teple a pohodičke sedeli, pili čaj, deti sa hrali, ako dlhoroční priatelia…