Aj by som si už konečne nejakú tú sekretárku zamestnal, ale obavy, že budem musieť pre ňu zháňať peniaze na jej, odstupné a podobné socialistické huncúctva ma stále držali na uzde.  Preto veľmi dobre rozumiem Jožovím argumentom.

Keď má raz firma problémy a klesol jej odbyt, tak čo potom? Firma je podnikateľský subjekt a manažéri musia rozmýšľať tak, aby podnik udržali. Jednoducho sú to ekonomické nevyhnutnosti. Podnikateľ nie je subjekt, ktorého primárnou úlohou je zamestnávať ľudí a dávať im čo najvyššie mzdy. Keď sa raz firma dostane do problémov, tak musí prepúšťať. Ide o to, že keď sa firmy rozhodnú rozšíriť výrobu a priberať ľudí, aby nemali nad sebou hrozbu, že ak sa stane niečo zlé o pol roka, tak budú musieť draho niekoľkých ľudí prepustiť.

Mihál: Matovič ma prosil gastráče vyhodiť | spravy.HNonline.sk – Ekonomika

Áno, práve o mne hovoril, keď obhajoval svoju vieru, že nový zákonník prinesie desaťtisíce pracovných miest.

V zákonníku je veľmi veľa prvkov, ktoré z pohľadu zamestnávateľov umožňujú vyššiu flexibilitu po dohode so zamestnancami. To potvrdzuje, že táto vláda je reformná a podnikateľské prostredie sa bude reálne zlepšovať. Potom príde k zvyšovaniu počtu trvalých pracovných pomerov. Máme 90-tisíc malých firiem. Keď každá tretia vytvorí jedno pracovné miesto, tak to máte 30-tisíc pracovných miest.

Záručnú lehotu na zamestnanie vždy zaplatí zamestnanec.  Predstavte si, že vás musím vziať na trvalý pracovný pomer, ale viem, že vás budem potrebovať len 24 mesiacov. Takže mi je jasné, že o 24 mesiacov vám budem musieť darovať 3+3 výplaty za nič. Tak si už teraz na to odstupné začnem šporiť.  A ako? Nuž tak, že vám pokrátim vaše dnešné prémie. Alebo si myslíte, že by mi tie prachy o dva roky vypadli z tlačiarne?

Ak vám  budem musieť darovať len 2 výplaty, tak vám tie ostatné prachy pokojne na prémiách dám. Pre mňa  je to v tabuľke hospodárenia firmy stále jeden riadok, riadok náklady na zamestnancov. A vy sa  slobodne rozhodnete, či ich dáte na dovolenku, alebo si ich odložíte na horšie časy. Veď čo ak by mi ruplo v mozgovni a pozajtra by som vás prepustil?

Aha, vy hovoríte, že trvalý pomer nebýva na 24 mesiacov, ale na furt. A vy si myslíte, že pracovný pomer znamená vašu istotu, že zajtra vás niekto nevyhodí? Tak sledujte ako je to s tou vašou istotou.

Neviem ako iným, ale mne to zo tie prachy, ktoré som si navyše ušetril na vašich prémiách nestojí, aby som sa zožieral s nejakým lenivcom. Pokojne ho zajtra prepustím aj s odstupným a plat mu dám aj keď ho už vo výpovednej lehote nechcem ani vidieť. No čím brutálnejšie vaše zamestnanecké zákonné nároky, tým si na ne musím dopredu z vašich prémii viac šetriť. Všimli ste si tú vašu istotu?  Nech sú podmienky na prepúšťanie akékoľvek, váš zamestnávateľ má na váš vyhadzov vždy už našetrené.

O tom istom, len v bledo modrom, sú nekonečné hádky o zvyšovanie daní firmám. Len namiesto zamestnancov v tej fraške vystupujú zákazníci a miesto mzdy je to hra o výšku ceny produktov a služieb. Niekde na tie dane tá firma vziať musí.  A keď na ne nezarobí, tak sa odsťahuje.

Živnostník je samostatne zárobkovo činná osoba. Hm, hľadám v tej vete, kde je niekde informácia o tom, že živnostník je nejaká špeciálna daňová alebo odvodová forma.

Pregnantnejšie povedané: Na Slovensku je živnosť alebo živnostenské podnikanie sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Aj keby som použil túto právnu definíciu zo zákona, stále nič.

To samostatne chápem tak, že robím sám na seba. Nemám žiadneho šéfa, teda nikoho nemusím počúvať.

To zárobkovo-činná chápem tak, že sa snažím predávať svoju prácu a zarobiť tak nejaké peniaze. Aby som mohol z niečoho žiť.

To osoba chápem tak, že to robím ako sám jeden. Teda sám sa starám o všetko potrebné. Od marketingu cez výkon činnosti až po účtovníctvo a upratovanie.

Ako podporu živností by som teda od tvorcu prostredia, teda od štátu očakával, že mi umožní tri veci:

1. Hlavné je, že mi bude umožnené samému sebe šéfovať. Teda vôbec, že môžem samostatne pracovať. Že nemusím mať v občianke pečiatku potvrdzujúcu, že som zamestnanec nejakej firmy.
2. Druhé je, že mi štát umožní vymáhať peniaze za svoju robotu. Že ma bude akceptovať ako rovného partnera ostatným formám podnikania. Že budem platiť dane podľa jasných pravidiel a teda, že nebudem kriminálny živel.
3. Že nebude odo mňa požadovať všelijakú byrokraciu, ktorá z princípu jednej osoby by bola absurdnou. Typicky, že nebude odo mňa vyžadovať hlásenia, koľko svojich zamestnancov som poslal na preventívnu zdravotnú prehliadku. O inšpekcii za nútenie vystavovať samého seba vysokému hluku ani nehovoriac. Že nebudem musieť mať na každú somarinu zmluvu sám so sebou podpísanú na jednej strane ako živnostník a na druhej strane ako občan. A podobne a podobne.

Akokoľvek som prechádzal diskusie pod spravodajskými článkami, či f-statusmi, ktoré ohlasovali novú odvodovú reformu, nie a nie nájsť nejaký argument či dôkaz, že živnostník má mať štátom zaručené nižšie náklady pracovnej sily, ako firma.  Ja viem, zvykli ste si, že je to tak. Ale prečo by to tak malo byť, to nikto argumentovať nevie.

Kto ju robil? Zamestnanec, alebo živnostník?

No vážne! Prečo by mala jedna človekohodina, ktorú na vykonanie nejakej činnosti potrebuje firma, stáť  viac, ako keď tú istú činnosť vykonáva živnostník? Áno, o nič iné ako o cenu práce sa tu stále dokookola nejedná.

Štartovacia čiara pre cenu práce má byť pre všetky formy podnikania rovnaká. A štartovacie podmienky sú len a práve dane, odvody a štátna byrokracia, ktorými je táto cena práce zaťažená. Štátne náklady v celkovej cene práce má mať každá právnická forma rovnaké. Bez ohľadu či vykonáva činnosti ako živnostník alebo používa zamestnancov.

Viete… Ale veď ak tento blog sledujete dlhšie, tak isto viete, že už som bol, ako kapitalista,  na živnostníkov raz v podobnom duchu napajedný: Dumpingoví kapitalisti počítajú so samozrejmosťou zľavy. O mojej rozladenosti z vašich snáh, ako so mnou – občanom, vydrbať pomocou všelijakých výnimiek, ani nehovoriac.

Mám taký sen:

Žiadny zamestnanec už nebude za hlupáka. Nech sa príjem volá akokoľvek, bude sa z neho platiť všetko rovnakým systémom. Každý si vyberie formu pracovnoprávneho vzťahu podľa skutočných potrieb, nie podľa potrieb daňového priznania. A na daňovom priznaní a sociálnom a zdravotnom zúčtovacom doklade bude 128 kolóniek pre rôzne formy prímu, ale v kolónkach odpočítateľnej položky a sadzby budú predtlačené čísla. Sloboda a solidarita. Sloboda výberu a istota fungujúceho solidárneho systému záchrannej siete.

A keď sa začnú daňoví poradcovia húfne hlásiť na úrade práce, budem oslavovať. Napríklad pri vatre zo zbytočných daňových a odvodových príručiek. A ako prvú slávnostne podpálim Miháľovu knihu.

Pod čiarou: To nič nemení na tom, že som presvedčený, že dane by mali byť nižšie. Dane sú výrazne o slobode. O odvodoch to už s takou istotou vyhlásiť neviem. Tie sú o solidarite.