Hrdosť, ktorú sme si zaslúžili

Môžeme byť na neho hrdý, veď dobijú celý svet a budú šíriť dobré meno Slovenska. Hm, ak sme sa svojimi daňami a svojou voľbou zaslúžili o to, že talenty majú veľkorysú štátnu podporu, tak áno. Inak je to obyčajné priživovanie sa.

Keď sa budú v máji politici stískaš s hokejistami, tak dúfam že spomenú, ako sa zaslúžili o to, že z našich daní financujeme mládežnícky šport.

Na druhej gymnaziálnej stretávke sa bol býval bol pri ohni posťažoval náš fúzatý triedny (matfyz):

Ja nehovorí, že tá naklonená rovina pre vozíčkárov za 400 000 Sk nie je protrebná. Ale ja som si minulý týždeň platil cestovné ako sprievod na fyzikálnu olympiádu mojich študentov z vlastného vrecka.

Keď máme podiel na ich úspechoch, sme oprávnený si ten podiel aj privlastniť. Aj sa z neho radovať. To potom aj to vlastenectvo bude živým pocitom a nie mŕtvym koňom.

Tak ako mimulý rok, aj tento rok prispejem 2% svojich daní na naše gymnázium. Aby som sa mohol v lete na stretávke tešiť z ich úspechov na chemickej olympiáde.  A keď to nebudú štátom organizované 2%, tak si ich zorganizujem aj sám.

Keď vedie reforma k rušeniu daňových poradcov je to dobrá reforma

Niekoľkokrát som tu naznačoval, že sa mi páči jednoduchý štátny systém. S pravidlami rovnakými pre všetkých zúčastnených a nezávislými od jazykovej ekvilibristiky pri pomenovávaní pojmov. Legendárnou hádam už naveky bude mzda pomenovaná ako „odmena pri životnom jubileu“.

Zdá sa, že zrušenie pravidiel pre odpisy je tiež v tomto duchu.

Zrušenie odpisov by bolo pre všetkých a nárokovateľné, čo je oveľa spravodlivejšie ako daňové úľavy, ktoré sú len pre vyvolených. Tie by sme mohli konečne zrušiť. Tiež by sme mohli výrazne obmedziť investičné stimuly, ktoré sú rovnako nespravodlivé.

Zrušme odpisy | Hospodárske noviny – Názory & analýzy

Čo si myslím o investičných stimuloch jasne naznačuje môj komentár v článku: Slovensko dokáže vydržiavať 40000 ľudí 18 rokov na rente 700€

A najviac sa mi páči ten politický marketing na konci: „Navyše by sme zjednodušili zákon o dani z príjmov a firmy by potrebovali menej daňových poradcov a štát menej daňových úradníkov.“ Na toto ja počujem kedykoľvek a koľkokoľvek krát.

Slovensko dokáže vydržiavať 40000 ľudí 18 rokov na rente 700€

Nikdy ma neprestane fascinovať toto makroekonomické perpetum mobile zvané štát.

V priemere prispel štát na vytvorenie jedného pracovného miesta sumou 150-tisíc eur.
Vláda od 1. januára 2002 do 31. októbra 2010 schválila 108 žiadostí investorov o poskytnutie investičných stimulov respektíve investičnej pomoci v celkovej výške 6,11 miliardy eur oprávnených nákladov s potenciálom vytvorenia 40.611 nových pracovných miest.

Za osem rokov prispel štát investorom viac ako šesť miliárd eur | Slovensko | ekonomika.sme.sk

Ináč to treba vidieť: Namiesto práce sa 40000 ľudí mohlo vyvaľovať doma 18 rokov a dostávať 700€ čistej renty. (150000/700/12=17,85 roku)

Ale hej, bolo by to trochu menej. Časť z tých neskorších stimulov pochádza z výnosov práce skôr stimulovaných pracovných miest a časť sú odpustené dane.

Ale populisticky som to zhrnul myslím presne.

A ešte jeden výpočet. Ak je pre rok 2011 minimálny zdravotný odvod cca 40€ tak by cca 640 000 ľudí nemuselo 20 rokov odvádzať do zdravotníctva ani cent a mohlo by tak dostať svoju vytúženú výnimku. (6,11 miliardy/636458 ľudí/40€/12 mesiacov=20 rokov).

A to sta oplatí.

Odvodový vtip na rok 200111

A pán majiteľ, už sú sám so sebou dohodnutý?

Nie, naozaj nemienim fušovať ministrovi do jeho odvodových odporúčaní. Len nechcem byť za idiota, tak som sa trochu porozhliadol po internete, že čo-a-ako. Pri čítaní názorov, ako to majú s odvodmi pre rok 2011 kapitalisti, som sa neubránil horeuvedenej rádoby ftipnej poznámočke.

Teraz trochu vážne. Viete, ono to nie sú vlastne ani názory. Poväčšine ide o dojmy. Navyše je to na zaplakanie. Nie len zo zmätočných rád bez schopnosti jasne vymedziť pojmy. Ale aj z otázok kapitalistov.

Problémom je  odlíšiť tri veci:

  1. Odmenu konateľovi na základe mandátnej či inej zmluvy medzi s.r.o. a človekom
  2. Pravidelne nepravidelnú výplatu odmeny konateľovi či spoločníkovi len tak (z titulu konateľstva či spoločníctva v spoločenskej zmluve).
  3. Výplatu podielu na zisku za rok 2010. (Na základe uznesenia spoločníkov o rozdelení zisku za predchádzajúci finančný rok.)

Ja teda netuším, čo je momentálne tou najkrajšou výnimkou. A ako by sme v roku 2011 mali najvýhodnejšie nazývať mzdu, aby v roku 2012 pri zúčtovaniach daní a odvodov dobre bolo. Práve preto, že málokde odvážny radcovia dokážu jasne odlíšiť jednotlivé body od ostatného SZČO a zamestnaneckého balastu. No a práve preto si platím účtovníčku. Cez ňu žiadna lokomotíva ťahajúc účtovné doklady neprefrčí pokiaľ nie sú jasne nastavený výhybky.

Čo je ale isté, do konca januára sa to isto utrasie (a účtovníčku vyškolia). A ako poznám ministra, sám jasne napíše, čo novelou vlastne chcel povedať.

Pod čiarou: A ten ministrov vtip o tom, ako sa bude miera dohôd sledovať, poznáte?

U mňa o odvodoch a výnimkách:
Utekajúc kričal: “Chytajte zlodeja, okradol som ich!”
Nebyť za idiota, to je motto rušenia výnimiek

Utekajúc kričal: „Chytajte zlodeja, okradol som ich!“

Milujem absurdné obrazy každodennosti. Dnes odpočuté na Facebooku:

Pan Mihal uz nevie ako ludi odrat o peniaze sam sa ale pritom roky vyhybal platbam – lebo nasiel nejaku dieru v zakone a platil si len nejake srandovne minimum 🙁 Kvoli tomuto choremu postupu budem protestovat tak ze kazdemu kto o to bude mat zaujem poradim ako si ulozit peniaze v zahranici ziskat urok bez zdanenia a NEPLATIT odvody a dane z urokov na ktore ma kazdy narok lebo istinu uz raz ZDANIL !!!

Reakcia na zámer zrušenia výnimiek na platby odvodov a daní z prímov zamestnanca posielaných zamestnávateľom do 3. piliera dôchodkového sporenia.

Áno, je neuveriteľné, že niekto ide do vlády s ambíciou všetky diery, ktoré využíval zaplátať. Také neuveriteľné, tak neslovanské, také neľudské!

Utekajúc kričal: "Chytajte zlodeja, okradol som ich!"

Milujem absurdné obrazy každodennosti. Dnes odpočuté na Facebooku:

Pan Mihal uz nevie ako ludi odrat o peniaze sam sa ale pritom roky vyhybal platbam – lebo nasiel nejaku dieru v zakone a platil si len nejake srandovne minimum 🙁 Kvoli tomuto choremu postupu budem protestovat tak ze kazdemu kto o to bude mat zaujem poradim ako si ulozit peniaze v zahranici ziskat urok bez zdanenia a NEPLATIT odvody a dane z urokov na ktore ma kazdy narok lebo istinu uz raz ZDANIL !!!

Reakcia na zámer zrušenia výnimiek na platby odvodov a daní z prímov zamestnanca posielaných zamestnávateľom do 3. piliera dôchodkového sporenia.

Áno, je neuveriteľné, že niekto ide do vlády s ambíciou všetky diery, ktoré využíval zaplátať. Také neuveriteľné, tak neslovanské, také neľudské!

Zamestnanci, nevadí vám zvýšenie daní zaplatených štátu o 10%?

Ekonomickí experti radia nerušiť všakovaké výnimky v sociálnych odvodoch, ale namiesto toho prispieť štátu o 10% viac zvýšením zdanenia spotreby. Radia totiž zvýšiť DPH o 2 percentuálne body. Tieto dva percentuálne body zodpovedajú pri základe 19 percentuálnych bodov práve 10,5 percentám.

Áno, chce to matematický počet základnej školy, aby sme si spočítali, ako to skutočne myslia tí, čo sa postavili proti umravneniu výnimkového systému v odvodoch.

O DPH, aby to aj moje deti pochopili

Dnes je DPH 19%. Ak niečo stojí 100€ bez DPH, tak s DPH je to 119€ na pulte pre zákazníkov. Z toho je 100€ predajná cena tovaru a 19€ hodnota DPH pre štát.

Zvýšenie na 21% znamená, že ak niečo stojí 100€ bez DPH, tak potom bude stáť 121€ na pulte pre zákazníkov. Z toho je 100€ predajná cena tovaru a 21€ hodnota DPH pre štát.

O koľko percent sa zvýšila DPH, ktorú dostane štát? 21€/19€*100%=110,5% Hodnota zaplatených daní sa zvýšila o 10,5%

Tak, tak, to je život, to sú percentá. Naozaj chcete platiť o 10,5% väčšie danie? Má štát dostávať o 10,5% viac?

Poučenie z reality o zdanení spotreby

DPH neplatíme všetci. Všetko to, čo je firemné  a používané na firemné účely sa nakupuje bez DPH. Firemný laptop, firemné auto, firemný dáždnik, firemný gril… Naproti tomu, všetko to čo máte doma v domácnosti, od potravín po chladničku, od laptopu po auto nakupujeme s DPH.

Výnimky z odvodov naproti tomu majú len vybrané skupiny obyvateľov, ktorí v tom vedia chodiť a zvolia si to správne pomenovanie svojho príjmu. Slovo mzda to rozhodne nie je a bežní zamestnanci medzi využívateľov výnimiek z platby odvodov rozhodne nepatria. Áno, tí zamestnanci, ktorí v tom vedia chodiť, tí si vedia k výnimkám dopomôcť. Ale chcete byť za hlupáka, len preto, že na to nemáte žalúdok?

Skutočne nerozumiem, že sa zamestnanci neozývajú voči tomu, že experti chcú namiesto opatrení, ktoré ich nepostihnú zaviesť opatrenia, ktoré na zamestnancov dopadnú na 100% a úplne na všetkých. Alebo si naozaj myslíte, že o 10,5% vyššiu DPH určenú pre štát predajcovia nepremietnu do cien?

Prečo by to robili? Veď s depehačky  obchodníci nič nemajú! Je to čistý príjem štátu. Príjem (respektíve zisk) obchodníka je rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou a to hlavne v číslach bez DPH.

Teraz je ten čas na pripomienky

Viete, teraz je ten čas na pripomienky. Tak ako reptajú výnimkoví živnostníci a supervýnimkoví poberatelia autorských honorárov, tak by mali naopak teraz reptať proti nim tí, čo solidaritu v sociálnom systéme platia aj za nich. Keď budú zákony schválené, ostane už len možnosť štrajkovať a to už bude na demokraciu neskoro. Už to nebude o návrhu, o diskusii, o argumentácii, o nájdení koncenzu a akceptácii väčšinovej vôle.

Demokrati šancu na diskusiu nikdy neprepásnu. Preto je skvelé, že návrhy Mikloš s Miháľom predniesli dopredu na diskusiu. Preto je škoda, že premiérka sa z prebiehajúcej národnej diskusie poučila tak, že nabudúce budú rovno prednesené hotové riešenia.  Akoby príliš rýchlo niektorých demokratov prešla trpezlivosť so svojim národom a svojimi novinármi.

Pod čiarou: Text rozporuje  dosiaľ hypotetické návrhy ekonomických expertov na zvýšením DPH z 19% na 21%. Môže to byť na 20%, môže to byť na 22%. Dnes to nikto nevie povedať s určitosťou. Isté sú len tie dopady na všetkých verzus na výnimkárov. Autor sympatizuje s pravicou a za text, ktorý sa od prvého po posledné písmeno zastáva ľudí práce si udelil trest desať klikov. S percentami sa dá všelijako čarovať, preto si autor udelil ďalších 10 klikov na vyše.

Nebyť za idiota, to je motto rušenia výnimiek

Vraj sa tu idú zvyšovať dane? Fatálny omyl. Tieto opatrenia rušia výnimky a zľavy čím sa zaplátajú zneužívané diery.

Zo života výnimiek

Ty si hlupák zamestnanec a berieš mzdu? Keby si dostal 12x dar zo sociálneho fondu  a na výplate bolo napísané príspevok k životnému jubileu tak neplatíš odvody. O výplate formou poukážok sa už ani nezmieňujem. Nevieš v tom chodiť, plať!

Keď prepíšete byt na deti, budete im platiť za prenájom a za deti vyplníte daňové priznanie, dosiahnete na ďalší daňový bonus.

Ak pôjdete na služobku pre zamestnávateľa autom vašej manželky, nebude ani on ani vy musieť platiť cestnú dať. Prečo? Ja vám fakt neviem, ale v zákone to tak je a daňový úrad vám tento výklad aj s príkladom naservíruje na podnose. Stačí len vedieť.

Hlupák zamestnanec, ktorý v tom nevie chodiť  a neuplatňuje si 60% paušálne výdavky spisovateľa. Že to písanie je reálne dve vety každý mesiac na nejakom obskurnom internetovom plátku… Vie v tom chodiť, ušetril. Ale na kom?!?

Hovoríte, kto by to takto robil? Nuž, hovorí sa, že bohatí sú preto bohatí, že menej míňajú 😉

Za debila kvôli štátnym pravidlám

Viete, nikdy som nemal rád rozhovor s mojou mamou v čase môjho prerodu zo študenta na zamestnanca o tom, do akej poisťovne som sa mal dokedy prihlásiť, aký poplatok dokedy zaplatiť. Vždy som vyzeral ako ignorant. Naopak, ona v tom vie chodiť. Pozná všetky termíny, povinnosti, sleduje zmeny, výnimky… Ale je toto účelom štátu?

Keď Jožo Miháľ na svojom Facebooku (alebo kdesi inde vo virtuálne) vyhlásil, že všetky tieto neprehľadné záležitosti vyčistí, najprv som mu napísal, aby som sa teda uistil, že fakt dobre vidím, či to myslí vážne. Jozef Miháľ ma uistil, že absolútne vážne.

Viete, ten istý Jožo napísal knihu o tom, ako sa v daňovom a odvodovom systéme súčasnosti pohybovať a využiť jeho zákutia do maximálna. Z jej predaja má zisk, z ktorého žije. Viete, Jožo mal firmu, ktorá organizuje školenia pre mzdárov, aby vedeli ako v tom systéme majú chodiť. Takže čím zložitejší systém, tým lepšie pre neho. A on, tento istý Jožo, príde s myšlienkou, že vbehne do politiky preto, aby systém zjednodušil a aby všetko to, čo doteraz naštudoval a všetky tieto vedomosti, ktoré predáva aby mal na chleba a nejaké tie hypotéky, aby to všetko bolo od nejakého 1.1. úplne zbytočné.

Dobré úmysly dláždia cestu do pekla

Výnimky sú nástroje, ako podporovať nejakú skupinu obyvateľov. No každá výnimka má aj druhú stranu mince. A tou je problém, obrovský problém, ako zabezpečiť, aby výnimku využívali práve a len tí ľudia, ktorí do danej skupiny patria.  Ešte sa nikomu nepodarilo napísať výnimku tak, aby okolo nej boli dostatočne vysoké ochranné bariéry. Veď to poznáte – demokracia, rovnosť príležitostí, pozitívna diskriminácia a iné huncútstva.

Veď kto je to autor? Píšuci novinár do SME? Alebo aj ja, ktorý píšem na tento blog? Alebo som autor, ak napíšem procesný manuál pre nejakú lekáreň? Veď píšem…  Kto to určí? A keď život prinesie ďalšiu variantu publikovania a písania, čo potom?

Viete, ak by sme boli čistí a poctiví ako sú malé deti, nebol by problém s daňovými a odvodovými výnimkami. Ale stav je taký, že síce chvíľu fungujú ako sme si vysnívali, ale rýchlo sa nájdu ľudia, ktorí v tom začnú vedieť chodiť. Ide o peniaze, vlastné peniaze a rád by som videl toho človeka, kto by platil štátu viac ako mu prikazuje zákon. Len tak dobrovoľne.

Tretia strana mince výnimiek

Výnimky špeciálne v sociálnych odvodoch sú nástroj, ako podporovať niektoré formy príjmu. No vďaka tejto vlastnosti sa z výnimky v sociálnych odvodoch stáva nástroj kompenzujúci problémy v úplne inej oblasti. Dokonale ukážkovo to ilustrujú lekári, ktorí kričia, že sa… To je tak dokonale skrížené, že by som to nevymyslel, tak to ocitujem:

Platy majú podľa nich nízke už teraz. Po zaplatení odvodov z príjmov, ktoré dostávajú za pohotovosť doma, dostanú ešte menej.

„Je ťažké hodnotiť takéto opatrenia, keď dodnes nie je doriešené primerané a dôstojné ohodnotenie práce lekára. Platí to aj pri ohodnotení za službu v pohotovosti, kde roky dostáva almužnu a ešte aj z toho má platiť odvody,“

Ako sa vás dotkne zvýšenie daní a odvodov? | Spotrebiteľ | ekonomika.sme.sk.

Takže to, že spoločnosť nie je schopná nájsť peniaze na zaplatenie pohotovostí, ktoré doktori pre túto istú spoločnosť slúžia, je kompenzované výnimkou na sociálnych odvodoch? Vidíte v tom niekto logiku? Aha, jedna by tu bola. Problém chvíľu nie je vidieť. Vďaka zásahu v sociálnom systéme, zdravotný si oddychuje. Zahmlieva sa, hladina sa upokojí, aj vlk je sýty aj ovca sa pasie a na jazere a pasienkoch zavládne sociálny mier.

O učiteľoch a ich práci na dohodu namiesto normálneho zamestnania a prázdninách na pracáku platí to isté v bledomodrom. Schwarz-systém stavebných robotníkov si svoju farbu nesie aj sám. Do dokonalosti sa systém dostáva, keď každý občan poberá nejakú výnimku. Už nemáme k tomu ďaleko a možno preto sa rušenie výnimiek zamieňa so zvyšovaním daní.

Sny na záver

Žiadny zamestnanec už nebude za hlupáka. Nech sa príjem volá akokoľvek, bude sa z neho platiť všetko rovnakým systémom. Každý si vyberie formu pracovnoprávneho vzťahu podľa skutočných potrieb, nie podľa potrieb daňového priznania. A na daňovom priznaní a sociálnom a zdravotnom zúčtovacom doklade bude 128 kolóniek pre rôzne formy prímu, ale v kolónkach odpočítateľnej položky a sadzby budú predtlačené čísla. Sloboda a solidarita. Sloboda výberu a istota fungujúceho solidárneho systému záchrannej siete.

A keď sa začnú daňoví poradcovia húfne hlásiť na úrade práce, budem oslavovať.  Napríklad pri vatre zo zbytočných daňových a odvodových príručiek. A ako prvú slávnostne podpálim Miháľovu knihu.

Konatelia začnú zvažovať, kde sú hranice ich solidarity

Systém sociálnej poisťovne je vraj málo solidárny. Pozitívom bude, že aj konatelia budú mať nárok na dôchodok. To sú dve doterajšie argumentácie Joža Miháľa na to, že by aj konatelia mali platiť sociálne odvody.

Trochu z pozadia a vedľajších efektov podnikania ako konateľ s.r.o.

Z podnikateľskej odmeny sa následne neplatia dane  a ani odvody. To je jeden zo zásadných benefitov. Raz zdanený zisk s.r.o. je podnikateľskou odmenou a viacmenej čistým príjmom konateľov.

Kto vie a má potenciál, rieši podnikanie ako spôsob zábezpeky pre starobu. Časť svojich podnikateľských príjmov investuje či odkladá  tak, aby na starobu nebol odkázaný na štát. Robíme to z dvoch dôvodov. Jednak ako konatelia vidíme, ako štát hospodári.  A tiež my, Husákove deti, neveríme, že dôchodkový systém, ako si ho užívala generácia socialistických a tesne postsocialistických dôchodcov a ako si ho užívajú naši rodičia, bude rovnako štedro vydržiavať aj nás o 30 rokov. To je aj výsmech a vyvrátenie Jožovho argumentu, aké je to pozitívne, že budeme mať nárok na starobný dôchodok.

Neverím, že pôjde o zaslúžený odpočinok a za dôchodok budem ako vitálny dôchodca cestovať po Európe a užívať si ako dnešní 65 roční Nemci.  Súčasná predstava optimistov je, že o 30 rokov bude dôchodkový vek 72 rokov a v zdraví si ho užijeme 2-5 rokov (aj to len 60% z nás). Pričom výška dôchodku bude 30-40% priemernej mzdy v národnom hospodárstve. No schválne, koľkí ma v komentároch označíte za prílišného optimistu? V tomto odstavci sa mimochodom skrýva aj návod, ako nás presvedčiť, že platiť sociálne odvody má zmysel. Už by to chcelo konečne nejaká garancie. Nie len, že dnešní dôchodcovia nebudú postihnutí zmenami, ale aj že dnešní platitelia neutrú nos. Ale to by už nebolo o solidarite, ale o poistení a druhom pilieri a to je iný príbeh.

Teraz k tej solidarite  z nadpisu

Neplatiť nič, nie je etické. To rozhodne! Nič, znamená, že nie sme solidárni s ostatnými občanmi žijúcimi medzi Tatrami a Dunajom ani len trochu. A trochu by sme mali byť solidárni všetci navzájom. Iste, sú tu nejaké tie rozpory, prečo s podtatrancami a nie hanoverčanmi či bretóncami. No zatiaľ má EU k štátnosti ďaleko, tak teda akceptujme prežívajúcu feudálnu tradíciu z čias otrokárstva, že by sme mali byť solidárni so spoluobčanmi z dediny, do ktorej nás pánbožko pohodil.

Solidaritu treba pre strýčka príhodu. Nikto nevidíme svoj osud na 30 rokov dopredu a je dôležité, aby sme sa starali o záchrannú sieť bez akýchkoľvek podmienok. No aká hustá má byť tá sieť? Aká mäkká? Dovolím  si tvrdiť, že tým, ako sa k spôsobu živobytia postavíme výberom s.r.o. ako formy, tak dosť jasne naznačujeme, akú mieru solidárnosti sme ochotní akceptovať. Rozhodne to teda nie je do výšky zdanenia podnikateľských odmien. Rozhodne je to niečo okolo životného minima ako základu pre odvody.

Preto pripomínam Jožovi, kým je čas, starý príbeh o  priateľoch, ktorý sa delili o zaplatenie obeda.

Žilo bylo 10 pánů, kteří spolu chodili každý den do restaurace na oběd. Za oběd měli pokaždé zaplatit dohromady přesně 1000 korun. Pánové se dohodli na tom, ze se na té tisícovce budou podílet tak, jak platí daně. Takže první čtyři, ti nejchudší, neplatili nic. Pátý zaplatil 10 korun, šestý 30 korun, sedmý 70 korun, osmý 120 korun, devátý 180 korun a desátý, ten nejbohatší, 590 korun. Takhle to šlo celé roky a nikdo si nestěžoval.

Až jednou hostinský přišel s tím, že jim dá slevu a bude po nich chtít každý den za oběd jen 800 korun místo 1000, protože jsou to stálí zákazníci. To bylo od něho moc hezké. Jak si ale rozdělit těch ušetřených 200 korun? Kdyby každý z deseti pánu platil o 20 korun méně, prvních pět pánů by dokonce dostávalo peníze za to, ze chodí na oběd. Hostinský jim navrhl se o úsporu podělit tak, v jakém poměru platí za oběd. Vzal si papír a tužku a začal počítat. Vyšlo mu toto: Pátý pán už nebude muset platit nic, stejně jako první čtyři, takže 100 % úspora. Šestý bude platit 20 korun, místo 30, ušetří 33 %. Sedmý bude platit 50 místo 70 korun, ušetří 28 %. Osmý pán zaplatí 90 místo 120 korun a ušetří 25 %. Devátý zaplatí 140 místo 180 korun, takže ušetří 22 %. Desátý pán, nejbohatší, bude platit 490 místo 590 korun. Úspora 16 %. Každý z těch šesti na tom bude lépe než předtím, a ti první čtyři mohou i nadále jíst zadarmo.

Jak se ale vzápětí ukázalo, velké nadšení ten návrh nevyvolal. „Takže já z těch 200 korun dostanu jen 10?“, křičel šestý pán, ukázal na desátého, nejbohatšího, a pokračoval: „A tenhleten dostane hned 100!“ „To je pravda!“, křičel pátý pán, „Já ušetřím jen 10 korun, ale on desetkrát víc!“. „Opravdu!“, přidal se sedmý, „takže jemu stovku a mně jen dvacku?!“. Rozkřičeli se i první čtyři pánové: „A my nedostaneme vůbec nic? Jak k tomu přijdeme? Zase jsou na tom nejhůř ti nejchudší, jako vždycky!“ A všech devět se vrhlo na toho desátého a ztloukli ho.

Příštího dne se desátý pán u oběda neobjevil. Nijak jim to nevadilo, prostě si sedli a jedli bez něho. Když ale došlo k placení, zjistili zajímavou věc: Všichni dohromady neměli ani na polovinu sumy, kterou zrovna projedli. A pokud mezitím neumřeli hlady, tak se tomu diví dodnes.

Pokud dojde k daňové úlevě, mají z toho nejvíc ti nejbohatší. Pokud by ale museli platit příliš, může se stát, že se příští den u našeho stolu neobjeví. Ve Švýcarsku, v Karibiku a i jinde na světě je spousta pěkných restaurací.

Nejde o to, že by podnikatelia vyvážali zisky. Ide o inú pointu toho príbehu. Solidarita nikdy nie je o spravodlivosti. Je to o hrdosti na to, že ju konáme. A veľkosť solidarity je priamoúmerná škrípaniu zubov. Na nízku solidaritu sme hrdí, na vysokú… Tá, ako nám hovorí príbeh, vlastne nikdy nenastane.

Štátny webový portál vyvinul desktopovú aplikáciu

DRSR.sk opätovne pokračuje v absurdných riešeniach vyplývajúcich z elementárnej neschopnosti. Vytvoril ďalšie provizórium.

Špecifická aplikácia pre elektronické podávanie súhrnných výkazov :

Daňové subjekty môžu pre elektronické podanie súhrnného výkazu k DPH použiť za týmto účelom pripravenú aplikáciu, ktorá poskytuje možnosť podania súhrnného výkazu vrátane jeho podpísania zaručeným elektronickým podpisom alebo elektronickou značkou. Pri použití aplikácie nie je potrebné prihlasovať sa na portál daňovej správy.

Inštalačný balík aktuálnej verzie 1.0.0.10.

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky

Celé riešenie daňového portálu už prinieslo niekoľko provizórií, ktoré sú zúfalou prehliadkou informačného pekla. Je ich už toľko, že tie provizórne riešenia budeme čoskoro počítať na desiatky.  Všetky záplaty a slamky topiacemu financujeme z našich daní. V prípade daňového portálu hádam ani neexistuje absurdnejšieho paradoxu.

Dnešná situácia už nie je vôbec o nejakej konštruktívnej debate o vývoji. Je len o jednej jedinej otázke: Dokedy? Čakajúc na odpoveď nám neostáva len kvílenie a škrípanie zubov. Je to dokonané peklo.

P.S.: 11 z 10 lekárnikov odporúča pri práci s drsr.sk používať starú guľôčkovú myš pripojenú k počítaču aspoň drôtom sedmičkou.