O etike na sieti sa musí diskutovať

Hm, no jediné ďalšie (po tom ako prišiel cca 52. komentár pod pôvodným článkom sa etický rozmer konečne začal preberať aj tam)  miesto, kde sa trochu rozvlnila  etická rovina nedávneho prípadu,  boli články na mojom blogu.

Vezmime to ale z lepšieho konca. Vykašlime sa na tento konkrétny príklad. Vezmime to všeobecnejšie, tak ako k tomu napáda Jozef v článku Otázky, nad ktorými sa oplatí zamyslieť

O tom, či sa autor článku svojim konaním prehrešil voči etike sa dá diskutovať … dalo by sa tiež povedať, že by sa malo diskutovať. Ani nie tak o etických aspektoch tohto konkrétneho prípadu, ako trochu všeobecnejšie – o zodpovednosti a etike v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou súkromia vo svete Internetu. Nejde totiž ani tak o tento konkrétny prípad (škoda sa už stala), ale o to, že je celkom pravdepodobné že aj v budúcnosti sa na Slovensku vyskytnú podobné situácie a s nimi aj podobný problém – ako upozorniť na objavený bezpečnostný nedostatok tak, aby upozornenie bolo účinné a zároveň nedošlo k zbytočnému poškodeniu práv a záujmov tých, ktorí svoje (osobné) údaje zverili organizácii u ktorej bolo objavená bezpečnostná chyba. Zdroj: Otázky, nad ktorými sa oplatí zamyslieť. Blog – Jozef Vyskoč (blog.sme.sk)

Žiaľ ani v tom jeho článku som sa nedočítal reálny názor na etickosť, či neetickosť. O nejaké odvolanie sa na už existujúce morálne pravidlá ani nehovoriac. Istým spôsobom, to chápem. Jednak by sa hlavná pointa článku mohla rozpustiť. A tiež, diskusia o etike je pravdepodobne komplikovanejšia, ako sú jednoduché možnosti blogovacích nástrojov. Tiež si myslím, že diskusia o etike formou diskusie pod článkami rýchlo prerastie do niečoho, čo popisuje fenomén Trvalo udržateľná krava. V prípade, že ako autor článku nemáte možnosť diskusiu moderovať a udržat ju v téme článku, je to škoda vôbec písať.

Napriek tomu by bolo fajn, keby sme o etike na sieti diskutovali. Napísali o tom občas nejaký článok na svoj blog, do majstrémových offlinových  plátkov. Zorganizovali stretnutie internetových profesionálov na túto tému alebo aspoň ako povinný bod každej IT či webovej konferencii zaradiť bod o etických otázkach hlavnej témy danej konferencie.  Pretože len aktívni (v zmysle vytvárajúci obsah)  užívatelia internetu môžu rozumne a pre seba vhodne postulovať etické pravidlá.

Ak som prehliadol nejaký článok zaoberajúci sa etikou bezpečnostných profesionálov, odkaz doplním rád.

Je všetko len sobotná náhoda?

Mám taký zvyk si púšťať hudbu podľa náhodného výberu. Práve preto je dobré si svoje CD previesť do mp3. Ale o tom som nechcel. Skôr o tej „náhodnosti“.

Tak si teda v sobotu pri surfovaní púšťam hudbu podľa náhodného poradia. Náhodný výber z celej databázy používam už odpradávna, dávnejšie ako to vynašiel iPod Shuffle (Ono sa to ešte stále predáva?!? ;-). Udržiavam si archív v počúvateľnom stave. Pekne otagovaný a žiadne raritky a absurdnosti, ktoré raz stačilo. Cez týždeň počúvam muziku pri surfovaní len veľmi veľmi zriedka a dlho mi to nevydrží. Predsa len, treba sa trochu sústrediť a slovenská popmusik 80. a 90. rokov je moja obľúbená. Ale cez víkend je to iné. Ale o tom som nechcel, tak konečne k tej „náhodnosti“.

Začal som čítať článok Co mě zaujalo a pri čítaní Arturovho apelu:

Lidi! Pamatujte si:Pokud k vám přijde exhibovat nějaký takový jedinec, tak jeho komentář bez výčitky smažte. Smazat komentář od hovada není cenzura, není to potlačení cizího názoru, je tověc soukromé psychohygieny! Zdroj: misantrop.info

Tak pri čítaní tejto rozumnej rady som si uvedomil, že na pozadí mi hrá druhá polovica Nohavicovej  pesničky Babylon.

Ale dosť bolo sobotného internetu. Idem si niečo von ugrilovať. Ak pôjdete okolo, zastavte sa ;-), nejaké kuriatko sa vždy nájde. Pustím si k tomu  Človeka hromadného výskytu. Práve prišiel akurát „náhodne“ na rad. Uvarím včera vykopané zemiaky uvarené v slanej vode, ako príloha ráno zo záhonu odtrhnutá šalátová uhorka nakrájaná na tenké plátky, trochu nasolená a zaliata smotanou. Asi dám aj trochu roztlačeného cesnaku, ako ma to naučila moja láskavá manželka. Ale o tom som nechcel, to skôr o tej „náhodnosti“.

Doplnené: Tesne po publikovaní tohoto článku mi zazvonil telefón a naši ma pozvali na obed. Bude vyprážaný karfiól, mňam. Naozaj nemajú možnosť čítať ten to článok. No skúste ma dnes niekto presviedčať o „náhodnosti“!  Pošlem vás do Egypta ťavy dojiť.

PRP: Premenujte si východiskovú kategóriu

V každom CMS, v ktorom sú články povinne zaradené aspoň v jednej kategórii je jedna z kategórii nastavená ako východisková. Urobte s ňou jednu z nasledujúcich dvoch vecí:

  1. Premenujte ju z Uncategorized na niečo zmysluplné, napríklad ´Rôzne. Aby sa vám neplietla do abecedného poradia dajte na začiatok napríklad dĺžeň nad medzeru (teda apostrof).
    • Ak zabudnete zmeniť kategóriu, tak sa vám nepripletie do verejnej časti nejaký divný anglický názov. Ten apostrof zabezpečí, že si to na konci zoznamu kategórii vo verejnej časti rýchlejšie všimnete.
  2. Nastavte si kategóriu s najväčším počtom článkov ako východiskovú
    • Ušetríte hafo klikov. Ak zabudnete na zaradenie do kategórie, v skutočnosti nezabudnete. Váš CMS to urobí za vás a s vysokou pravdepodobnosťou sa aj trafí.

Určite si ako východiskovú kategóriu nenastavuje tú, ktorú prezentujete špeciálnym spôsbom. V prípade, že zabudnete na zmenu kategórie pri písaní článku, môže vzniknúť trápna situácia, že v špeciálnom RSS kanály je úplne nesúvisiaci článok, alebo na mieste , kde zobrazujete úvodník sa objaví recenzia.
Vysvetlenie skratiek v článku:

  • CMS – systém na správu obsahu, napríklad aj blogovací nástroj ako je WordPress je CMS-ko.
  • RSS kanál – ďalšia forma, ako ľudia čítajú váš web.
  • PRP – Pikiho rada na piatok – nová pravidelná súčasť nového edičného plánu na sezónu 2008/2009, toho času v testovaní. Počas leta pravidelnosť nezaručená. Uvidím, ako sa mi to osvedčí.

Hasselblad H3DII-50 má na palube 50 megapixelov

Len porovnanie, ako ide čas a technika v oblasti fotografovania.

Rok 2002 a špičkový najdrahší a najlepší uviedol s veľkou slávou 16,5 megapixelový foťák. Ani som radšej nepátral, koľko stotisíc to vtedy stálo.

Photokina 2002: EXCLUSIVE: We have managed to get a sample from Kodak Pro’s new DCS 645H mounted on a new Hasselblad H1 medium format camera. The sample was taken in a studio environment and measures 4072 x 4072 pixels (16.5 megapixels). Zdroj: Hasselblad H1 & Kodak 645H sample: Digital Photography Review

Prešlo 6 rokov a Canon uviedol low end čo má na senzore 12 megapixelov v podobe Canon EOS 450D /Rebel XSi.

Máme rok 2006 a Hasselblad assembles megapixel monster. Na scénu prišiel 50 megapixelový foťák. Myslím, že keď nastupoval digitál a bol ešte len v plienkach, tak sa kinofilmisti vysmievali digitalistom, že práve na tom kinofilmovom políčku je v prípade amatérskeho materiálu práve cca 50 megapixelov. A dnes je to na na digitálnej stene formátu 645:

Engineers at Swedish medium format specialist Hasselblad have cooked-up the highest resolution 48 x 36 mm camera: the H3DII-50. The company has announced its intention to produce a 645 format sensor. Continuing the company’s long history of collaboration with Kodak, the new camera is based around the US company’s new 50MP sensor.

Prejde ďalších 6 rokov kým bude 50 megapixelov lowendovým štandardom?

Viem, naháňačka za megapixelami pomaly stráca na význame, ale aj tak, zaujalo ma to.

Od zrodu po hrob slovenských internetových služieb – tažká úvaha

Prechádzal som sa po svojom osobnom agregátore a zaujala ma informácia, že Většina starých mobilních telefonů leží doma v zásuvkách a není recyklována

Základem průzkumu byly rozhovory s 6 500 lidmi ze 13 zemí, mezi něž patří Finsko, Německo, Itálie, Rusko, Švédsko, Velká Británie, Spojené arabské emiráty, USA, Nigérie, Indie, Čína, Indonésie a Brazílie.

Trochu som sa zamyslel, to to viete Homo Sapiens a vyliahol sa nasledujúci nápad:

V zásade by išlo o bazárový servis, inzertný predaj. No vždy je dôležité, ako sa urobí zázemie. Niekoľko základných konkurenčných výhod

  • Ajaxovo roletkové menu na výber toho môjho telefónu
  • Kalkulačka na výpočet rozumnej ceny na základe veku, typu a poškriabanosti
  • Zaradenie mobilu do databázy na tri kliknutia
  • Veľká offline kampaň za európske peniaze určené na Zelené projekty.
  • Úzka špecializácia, jednoduchý dizajn, konské písmo.

Viete, občas by som si rád kúpil nejaký ten funkčný telefón za 200 Sk.

Ako obvykle na záver zvolanie: Už len to zrealizovať s vyrovnaným rozpočtom. Do komentárov môžete nápad ľubovolne rozvíjať.

Pozor ešte nekončím, prichádza ťažká úvaha.

Chýba biznis model

Keď som dokončil redakčnú prácu nad tým to textom, uvážil som, že v nápade chýba biznis model. Takže je to celé na draka. Ono totiž, čo sa oplatí robiť pre peniaze, treba robiť pre peniaze. Inak príde niekto, kto to pre tie peniaze začne robiť. Preplatí vám ľudí a celá služba pôjde do hája. Nie sú ľudia? Na planéte nie sú ľudia? Jáj, na slovenského projektového manažéra by boli, ale na anglického už nie?

Možno absencia biznis modelu, teda absencia plánu vytvoriť rentabilný a nedotovaný projekt je začiatkom konca internetového projektu. Ak je naozaj problém  zaplatiť schopného projektového manažéra, niekde vo finančnom hospodárení je chyba.

Možno je to spočítané dobre a jednoducho potenciál služby na to nemá.

Chýba finančný potenciál

No dobre, tak projekt má svoj biznis model. Ale ten ukáže, že chýba finančný potenciál na udržateľný rast.

Rovnako cez peniaze vidím nezáujem portálov o udržiavanie kódu svojich služieb na pulze dňa. V skutočnosti vôbec nemusí ísť o nezáujem. Jednoducho sa to neoplatí. Máte službu, konečne začne plodiť peniaze a splácať úvery. Ale plodí len akurát toľko, že splatí doterajšie dlhy. Ale už nezostáva na údržbu. Čo stačilo s ohľadom na bežné vedomosti užívateľov včera, nestačí dnes. Včera nebol k dispozícii skript, pomocou ktorého si každý môže odkryť skryté polia na akejkoľvek stránke. Dnes na to treba reagovať, teda zaplatiť niekomu, aby urobil úpravy. Ale chyba lávky, výnos zo služby je tak akurát na splatenie starých dlhov. No programátora treba zaplatiť, konektivitu treba platiť tiež. Známe sú problémy služby Twitter, prípadne známe čísla ohľadne hospodárenia YouTube do momentu akvizície, ktorá bombu dočasne uhasila. Odhadujem, že podobne sú na tom slovenské portály.

A teraz kardinálna otázka: Koľko je na slovenskom (to je dôležité s ohľadom na obmedzené zdroje v peňaženkách zákazníkov) internete takýchto podfinancovaných služieb? Služieb, ktoré sú časovanou bombou obete vlastného úspechu.

Podobnú úvahu som si dovolil v článku Vicemiss je vždy krajšia ako víťazka.

Včera som trochu rozvíjal myšlienku o tom, čo by sa dalo super urobiť z jedného super blogu. Určite krásna idea mať na webe super obsahový web. Ale ak sa to nezaplatí, tak to nevznikne. Takže to nevznikne, rovnako ako sa nerozvinú stovky na prvý pohľad zaujímavých obsahových webov. Nie je biznis model. A ak by aj bol, ukáže, že nie je finančný potenciál.

Z tohoto pohľadu je pre mňa fascinujúce, že mnohé internetové služby napriek absencii biznis modelu fungujú. Nie je ten internet náhodou perpetum mobile?

Artur Dent si pravidelne pripaľuje päťstokorunáčkou a iné ptákoviny

V dnešnom celulózovínovom výluhu budú ptákoviny dve a jedna kandidátka na Prelu mesiaca.

Artur Dent si pravidelne pripaľuje päťstokorunáčkou (českou, takže prepočet na euro nebude). Ako inak si vysvetliť jeho bohaté skúsenosti  s priebehom horenia, ktoré ventiloval v článku To jsou mi novoty v súvislosti s jeho prekvapivým zistením, že je bohatý až až.

Že bych si na oslavu zapálil pětistovku místo doutníku? Což, to bych mohl, ale když hoří ten hliníkovej pásek, tak mě to škrábe v krku.

Možno, asi, pravdepodobne… Tak je to správa, alebo osobný názor, alebo infornácia o exaktne zistených výsledkoch? Túto otázku som si kládol pri čítaní textu Personalizace nemusí každého nadchnout na Lupa.cz. Toto je presne to, čo mnohí kritizujú na našej forme prezentácie vedeckých výsledkov.

Možná, že u personalizace neplatí nic jako „více/méně je lépe“. Může to být třeba tak, že malá hodnota je (statisticky) úspěšná, střední uživatele rozčiluje a vysoká už zase funguje. Možná, že výše zmíněná studie neukázala problematičnost personalizace příliš vysoké, ale té, která je nějak „mezi“.

Motáme do výsledkov exaktnej veda laické názory až tak dokonale, že nakoniec z článku je veľmi komplikované zistiť, čo bolo zistené a čo je interpretácia výsledkov a čo sú dohady z dobře vytopené trouby.

A na záver tú kandidátku na Perlu mesiaca. Objavovanie kolesa mám rád (ako koza nôž). myslím, že Synopsi, ehmo, lammerik, ooooo či aké aktuálne meno má, práve objavil koleso v podobe dokonalej charakteristiky malého jeduvitého Jánošíka.

Výsledkom pokusov trvajúcich pol roka bolo, že som sa dočkal urážlivých komentárov zo strany samotných Azeťákov, ktorí si z oznamovaných zraniteľností nič nerobia. Jedinou možnosťou ako Azet donútiť zaoberať sa bezpečnosťou bolo urobiť niečo, čo nezapadne len tak prachom. Zdroj: Niečo viac o objavení kolesa

Takto ale veľký dospelácky svet nefunguje! Pretože to odporuje etickým zásadám našej stredoeurópskej civilizácie. Tiež som mal s tým problém, tiež mi to trvalo pár rokov, kým som si uvedomil, že treba zvoliť vhodné prostriedky.

A pritom už na strednej škole sa vrámci základov matematickej analýzy učí, že najúčinnejšou metódou hádania  sa je dôkaz sporom. Netreba objavovať koleso znovu a znovu. Stačí priznať, že má dotyčný pravdu a postupnosťou krokov mu ukázať, že jeho tvrdenie je grandiózny omyl. Som rád, že takýto dôkaz o absurdite svojho konania  nakoniec priniesol Synopsi sám:

Azet je v pohode, trošku to prehrmelo a ide sa ďalej. Najviac dotknutí sú samotní užívatelia, k čomu som sa sám pričinil. Na Slovensku veľmi chýba legislatíva, ktorá by podobné pochybenia trestala a umožňovala poškodením efektívne sa chrániť. Bohužiaľ, na Slovensku je to tak.

Týmto ďakujem za potvrdenie môjho tvrdenia, že zvolené prostriedky na boj proti Azetu sú neetické. Čo je, prosím vás, etické na tom, že sa rukojemníkmi v tomto boji za lepší a bezpečnejší slovenský internet stali užívatelia služby, ktorú niekto, podľa niekoho subjektívneho hodnotenia, slabo zabezpečil? č.b.t.d

Tunelovanie a mosty na super blogu

Ďalší zo série mojich blogových objavov. Myslím, že by sa hodilo zaradiť články objavujúce dobré blogy a inteligentných blogérov do novorodiaceho sa edičného plánu na sezónu 2008/2009. Uvidím. No akokoľvek, je tu článok o mojom najnovšom objave v blogosfére.

Vďaka načúvaniu jednému del.icio.us kontu som sa dostal k veľmi zaujímavému blogu Martina Marušiča. Píše veľmi, veľmi príjemne o veľmi profesionálnych veciach. Nie je to len také zo života. Je to o konkrétnych témach, doplnené veľmi dobrými dokumentárnymi fotografiami. Články sú dlhé až predlhé, informačne napchaté k prasknutiu. Ideálne na dlhý zimný večer, alebo na čítanie pod slnečníkom v päťmetrovom priestore medzi brehom mora a zvyškom pláže.

Ako návnadu vám podhodím Niekoľko pohľadov na vysokohorské priehrady. Je to jeden z najlepších článkov, ktoré som za ostatný čas na osobných blogoch čítal.

Dnes sa budem venovať priehradám – stavebným konštrukciám, ktoré prehradzujú údolie, a využívajú sa na výrobu elektrickej energie. Pôjde trošičku o zmesku gravitačných betónových, klenbových betónových a jednej sypanej, verím však, že každá z nich je niečím zaujímavá, už iba preto, že takmer všetky sa nachádzajú vo výške okolo 2000 metrov nad morom. Článok voľne nadväzuje na starší článok o betónových obroch Schlegeis a Zillergründl a pridružených nádržiach v Zillertali.

Žiaľ superlatív v nadpise je len polovičný. Dotýka sa len a len obsahovej stránky blogu. Na príklade Martinovho blogu je vidieť v plnej nahote všetky slabiny blogovania na free blogovacom systéme.

Čo by sa s takýmto blogom dalo robiť na vlastnej doméne?

  • Napríklad doplniť o slovník pojmov, ktorý by automaticky acronymoval pojmy v článkoch.
  • Vypísať súťaž na zasielanie fotografií technických diel a následne ich odborne otagovať, rozdtriediť a dodať im odbornú pridanú hodnotu.
  • Urobiť užívateľskú galériu technických pamiatok.
  • Linkovník na stránky s odboru.
  • Inštruktážne videá, ktoré by záujemcov naučili základy odboru.
  • Didaktické ukážky…
  • Cieľom by tiež mohol byť postupný prerod blogu do štandardného obsahového webu, ktorý aj po skončení blogovania otca zakladateľa bude mať svoju hodnotu a nezapadne v čase a blog.sme.sk respektíve Google priestore.
  • A isto vás napadnú ďalšie možnosti rozvoja..

Vďaka za inšpiráciu Ruziklanovi a dávam do pozornosti ronymu pre jeho Elitu.

Kampaň: Web BEZ eurokalkulačky

Prosto pridajte sa.

Podmienky sú jednoduché: V žiadnom podadresári webu sa nesme nachádzať formulár násobiaci či deliaci zadané číslo konštantou 30,126.

Odmenou bude dobrý pocit, že ste nestrávili pol dňa vyvíjaním kolesa a jeho maľovaním na ružovo. Jediná užitočná eurokalkulačka bude tá čo nám pošle vláda v októbri či novembri a budem si ju môcť vopchať do vrecka.

A ak sa neviete na počítači zaobísť bez rýchleho prepočtu meny, tak si k zástupcovi pre aplikáciu Kalkulačka (calc.exe) vo vašom operačnom systéme dajte klávesovú skratku. Ja som Slovák tak mám už roky CTRL+ALT+K.  Prípadne objavte, kde sa vo vašom mobile nachádza aplikácia Kalkulačka. A aby ste to nerobili nadarmo, navrhujem, aby v polovici novembra usporiadalo ministerstvo financií preteky v rýchlosti zadania čísla 30,126 na mobile.

Aktualizované 10.7.: Súvisiaci článok: EuroKalkulačka do mobilu – neplaťte za ňu, je aj zadarmo

Alebo vidíte skrytý benefit eurokalkulačky na vašom webe, ktorý som prehliadol?

[Snaha o vtipný záver] A mimochodom, uvedomujete si, že eurokalkulačka môže byť miestom potencionálneho úniku citlivých informácii? Predstavte si, že niekto bude logovať všetky zadané sumy a potom ich  začne analizovať a dávať do súvislostí. Prípadne niekto vytvorí aplikáciu, ktorá bude tieto sumy zbierať zo všetkých slovenských webov. Aby ste sa nečudovali. [Koniec snaha o vtipný záver]

Konverzný kurz je 30,126 SKK za 1 €

Hm, toľko informácia o konverznom kurze.

Ešte mi napadlo, že by sa hodilo:

  • Znak Euro sa na klávesnici získa pomocou pravého ALT + E a ešte ďalšími možnými postupmi.
  • Znak € je po slovensky vždy za číslom: 30,126 €. Doporučuje sa na oddelenie čísla a znaku eura použiť nedeliteľnú medzeru.  V MS Worde ju docielite kombináciou kláves CTRL+SHIFT+medzerník a na webe pomocou entity    
  • Do konca roku vraj budú mať banky pre výmenu eura komerčný kurz, vrátane rozdielu medzi nákupom a predajom. Takže ak si zmeníte do konca roka čo i len jedu korunu za Euro, bude to istá strata.
  • Gramaticky sa slovo euro ako pomenovanie menovej jednotky píše v slovenčine s malým e. Znak € je vždy za číslom: 30,126 €. Celkový prehľad o gramatike slova euro v iných jazykoch je prehľadne spracovaný v článku Linguistic issues concerning the euro (Wikipédia)
  • Prehľad krajín, kde síce euro neplatí, ale ich mena je v konštantnom kurze voči euru prináša článok Currencies related to the euro. Z blízkych krajín je to napríklad Bulharsko (1.95583 leva za €) a Maroko. Potom sú to ešte koloniálne pozostatky francúzskeho franku. A vraj aj švajčiarsky frank má nezáväzne dlhodobo kurz  1,55 CHF za €.
  • Okolité krajiny si naplánovali euro nasledovne:
    • v roku 2012 Estónsko a Litva
    • 2013 vraj Česká republika, Lotyšsko a Poľsko
    • Nie skôr ako v roku 2014  Bulharsko a Maďarsko
    • Rumunsko až od roku 2015

Nuž, zatiaľ je to sranda. Priostrí sa od 8.8.2008, keď sa začnú vedľa seba tlačiť na minime priestoru čísla v korunách aj v eurách a objavia sa samozvaný vymáhači práva v obchodoch, ktorí budú prudiť kvôli starým cenovkám.

Preto sa pre istotu už niektoré odbory poisťujú výnimkami. Čo viem isto, tak lekárnici (a celkovo zdravotníci) majú v istých situáciách výnimku z duálneho zobrazovania. Viac o vyhláčke MZ SR č. 247/2008 tu. Vraj taxikári a aj mobilný operátori sa tiež poistili výnimkou. A aby  som nezabudol na najväčšiu výnimku. V prípade, že má firma len päť alebo menej zamestnancov, tak stačí ceny výrobkov a služieb v slovenských korunách aj v eurách zobraziť len v cenníku, ktorý je na viditeľnom mieste.

A najzábavnejší zmätok nastane od 1.1 do 16.1.2009, kedy budú obchodníci povinní prijať koruny, ale vydať už budú musieť v eurách.

Veľa trpezlivosti a ochoty prepáčiť formálne chyby a čo najmenej zdražovacích vykukov nám prajem.

Tisíce etických otázok po tretíkrát a naposledy

Z Azetu uniklo štvrť milióna e-mailov. Unikli samé? Predstavte si ako sa štvrťmilióna e-mailových adries vybralo samo od seba na potulky Bratislavou a gúľajú sa na zavináčoch dolu Námestím SNP.

Pohľad prvý

Vždy je to len uhol pohľadu. Hovoríme tomu prizma. Tak si dajme na oči iné okuliare a prizrime sa na problém unikajúcich e-mailov inak.

Tie e-mailové adresy neunikli len tak. Niekto im otvoril bránku a cielene ich vysosol z cudzej databázy a spracoval z nich krátky výťah. Okrem toho vytvoril aplikáciu (šperhák), pomocou ktorej niekto iný tie e-maily vysosol z cudzej databázy a vystavil verejne na sieť.

Pohľad druhý

A dajme si na oči ešte iné okuliare, aby sa nám prizma opäť trochu zmenila.

Je pravda, že sa vlámal do otvorených dverí, ale z etického pohľadu je to stále rovnaká krádež. Už chýba, aby sa ukázalo, že… Ale to si domyslíte po prečítaní predchádzajúcich častí miniseriálu Tisíce etických otázok.

Pod čiarou: Mojim zmäteným čitateľom sa týmto vysvetľujúcim článkom úprimne ospravedlňujem.