Úplatky, opitý v práci, trestná činnosť. Na to naozaj potrebujeme meniť Ústavu, aby sa za toto vyhadzovali z práce? Kua, keby toto tolerovala moja profesná Komora, tak ju ministerstvo dávno rozpustí v kyseline.
Tajné služby či polícia by operatívne informácie o sudcoch odovzdali NBÚ, ktorý by ich posunul Súdnej rade. Tá by vydala odporúčanie prezidentovi, ktorý by určil, či je sudca spôsobilý funkciu vykonávať.
…
Na rozdiel od štandardnej bezpečnostnej previerky sa podľa Kaníka pri sudcoch budú preverovať najmä tri veci – či nie je sudca vo veľkej hmotnej núdzi, či nie je závislý od alkoholu, alebo drog a či nemá väzby na kriminálne živly.
Zdroj: SME.sk | Previerky sudcov chcú okrem Smeru a KDH aj SDKÚ a ďalší.
Keď si tak čítam texty¨, ktoré rozoberajú pripravovanú zmenu Ústavy z dielne koalície SMER+KDH, pripadám si ako v nefalšovanom KocúrkovePamáte nie? Veselohra v troch dejstvách od Jana Chalupkovie – Kocúrkovo: alebo Len aby sme v hanbe nezostali.
To naozaj nemôže policajt vyšetrovať dávanie úplatkov? To naozaj sú predsedovia okresných a krajských súdov takí pomätení, že kryjú potácajúcich sa opitých podriadených? To si nikto z väzenskej stráže na vrátnici súdu nepustí nikdy hubu na špacír? Naozaj novinári nedokážu stepovať pred domom známeho spiťáka, aby ho 3-4 či 7-krát ukázali ako na mol opitého? Naozaj po tom nie je spoločenská objednávka? Fakt by sa to v Novom Čase neujalo aspoň na 8 strane?
Ja myslím, že si poslanci z nás robia skutočne srandu. To nemôžu myslieť vážne. Fakt nie.
Najväčším rizikom je, že sudcu, na ktorého pri previerke nájdu kompromitujúce materiály, Súdna rada nechá súdiť ďalej. Rizikom je to preto, že priamo ovplyvňovať (vydierať) ho bude môcť každý, kto ten spis videl (tajná služba, členovia Súdnej rady).
Rizikom je aj opak – že kvalitného (a morálneho) sudcu na základe nedokázateľných tvrdení (operatívnych informácií) vyštvú z justície.
Celé to teda stojí a padá na dvoch veciach:
že „dodávateľ“ previerky (NBÚ alebo niektorá tajná služba), dodá skutočne kvalitné (relevantné a pravdivé) informácie – teda, že pri previerkach sudcov nepodľahne pokušeniu z niektorého spisu niečo „ubrať“ a k inému zasa niečo „pridať“;
že Súdna rad bude objektívna a morálna.
Zdroj: Prečo sú previerky sudcov tragický nápad – Aliancia Fair play (blog.sme.sk).
Áno, toto presne sa tou novelou Ústavy pripravuje. Legálne zhromažďovanie kompromitujúcich materiálov na všetkých sudcov prostredníctvom hlavných aktérov Shootyho karikatúr.
To naozaj musí byť vtip. Pretože v takom štáte sa proste nedá žiť. Proste nedá. V štáte, kde tisícka ľudí má voľný prístup do kompromitujúcim materiálom. Debilkovia moji, to si už naozaj nikto nepamätáte čo našiel Mečiar na stole?
„Ako obyčajne som pracoval vo svojej kancelárii na úrade vlády. O 23.45 som si odskočil na záchod a keď som sa o 23.48 vrátil, na mojom stole ležala zapečatená obálka s magnetofónovou páskou. Neviem, ako sa tam mohla dostať, ale zo záznamu je jasné, že ho urobil Gy. Horn magnetofónom tajne skrytým pod svojím sakom,“ vysvetlil pre Ústrednú tlačovú kanceláriu (ÚT KA) V. Mečiar.
Zdroj: SME.sk | V. Mečiar našiel pásku na stole *osobitná správa.
Ja viem, skurvené súvislosti. S každého dobrého nápadu urobia smradľavú sračku. Nie! Nie súvislosti. Ale skúsenosti a morálne očakávania od nás samých.
Súdna moc je v riti. O tom nie je pochýb. Dokonca poznáme aj presný dátum. Konkrétne presne od 5.2.2010. Pamätám si to presne písmenami môjho blogu:
Logika v hajzli, morálka v hajzli, demokracia… škoda reči. A taký pekný článok mám napísaný. Ale neodvážim sa ho vydať. A myslím to s plnou vážnosťou. Pod takýmito súdmi naozaj nie.
Prosím, zadržte za mŕtve ideály, zavraždenú etiku a zmasakrovanú morálku minútu ticha.
A aby som nezabudol, prosím vás, keď budete tíško odchádzať, tak nech posledný zhasne.
Zdroj: Sudcovia ukončili obdobie demokracie na Slovensku | M+M+M+M (4M).
Vtedy vyvrcholila naša ľahostajnosť
My nesmieme byť zavčasu sprostí, lenivý a ľahostajní
Súdnictvo je tretím pilierom demokracie. Je nezávislé a ním formulovaná pravda je v súlade s duchom národa a literou zákona. Sudcovia sú intelektuálnou elitou z nás a vyvolili sme si ich spomedzi nás na základe využitia tých najprísnejších mechanizmov. Zverili sme im právo vynášať súdy nad našimi životmi a dobrovoľne sme sa rozhodli bezpodmienečne sa podrobovať nimi vyslovenej pravde.
A potom prídu pochybnosti o rozsudkoch. Kým sa nás to netýkalo, tak to ľahostajne necháme plynúť. A dnes sme veľmi prekvapení, že nás naša lenivosť a ľahostajnosť dobehla.
Nechávame bez povšimnutia, že sudcov vyberajú beškrupulózni. Že sú pravidlá výberu sudcov podliezané. Že je kvalita právnických plzeňsko-šamorínskych fakúlt biedna. Že sa k titulom, profesorov – garantov vzdelávania – dostávajú ľudia nespĺňajúci kritériá ani len na odborného asistenta vysokej školy zo stredu celosvetového rebríčka.
Ak máte pochybnosti o správnosti výroku súdu, spochybňujete vlastnú schopnosť nás všetkých si vybrať dobrých sudcov. V momente dnešného rozsudku je už na všetky náreky neskoro.
Tam niekde, pri výbere svojich zastupiteľov, tam niekde, pri súhlase s drobným každodenným podvůdkem je dôvod toho vášho vnútorného nesúhlasu. Tie obálky putujúce z rúčky do rúčky v zasadačkách kapitánov priemyslu sú súčasťou jedného veľkého kolobehu morálky a etiky, ktorého sme každý jeden z nás každý jeden deň pri každom jednom verejnom prejave súčasťou.
Do prdele, veď to tu okolo nás vyzerá ako by niekto vyhlásil preteky, kto bude väčšia nemorálna sviňa. Už to tak musí byť, normálne tu prebieha regulárny závod o to kto viac a nechutnejšie odrbe blížneho svojho. Heslo preteku je: Kto neoje****, oje**** svoju rodinu.
Ach jo! kam sa podel ten morálny imperatív v nás? Je to na zaplakanie. Keď pôjde najbližšia raketa na Mars, dajte mi vedieť. Zatiaľ si skrátim čas pri stolnej hre Ivana Mládka „Soudruhu nezlobse“. Dúfam, že sa mi podarí včas zohnať kartičku „Kompromaitujúce materiály na člena previerkovej komisie“. Rok 1970 sa blíži priatelia.
Pod čiarou: riešenie som načrtol už v septembri 2012 v článku: Moja charakteristika štátu ako inštitúcie | M+M+M+M (4M).
