Čo bude s nami o rok, o dva, o desať?

O 4 týždne budeme oslavovať narodenie. Krásnych okrúhlych 2016 plus mínus nejaké tie drobné. Spoločnosť od počiatku vekov niekam smerovala. Dnes vieme, kam smerovala v stredoveku, kam smerovala v staroveku a dokonca vieme aj kam smerovala v roku 1939.

Advent, to je obdobie prípravy na príchod. Príchod niekoho, kto mal čosi zalubom. Niečo plánoval, čo ostáva veľkým tajomstvom. Mnohé nám povedal, skrz evanielistov a iných spisivateľov jeho myšlienok, priamo a otvorene.

Mal plán.

Advent, to znamená, že niečo príde a je čas na to sa pripraviť. Zamyslieť sa čo to vlastne príde, či to tak chceme a hlavne, čo si od toho sľubujeme. Ako to dosiahnuť, ako to spraviť, ako sa pričiniť.

Je dobré mať plán. Čo bude s nami o rok, o dva, o desať. Ale veď hej, ak chcete Boha rozosmiať, porozprávajte mu svoje plány. No zabudli ste? Dal nám slobodnú vôľu. Nie len tak pre srandu svoju, králikov a štyroch chichotavých slonov. Ale preto, aby sme sami mohli rozhodovať ako budme žiť.

Návod je to dobrý. Máme desatoro. Máme 7 hlavných hriechov. Máme Listy apoštolom, Knihu príslový a kadejakú inú spisbu. Tam všade je kopu dobrých návodov. Ale máme plán?

Oslava narodenia je oslavou budúcich možností. Prísľuby sme dostali, tak ako ich využijeme? Máte plán?

Už po mnoho rokov sa na začiatku Adventu venujem niečomu, čo nás viac ako len trochu presahuje. vytvoril som si totiž vtedy plán a držím sa ho.

Skúsiť byť o rok o niečo lepším človekom ako pred rokom. Aspoň to skúsiť.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Hádam vám len nevadia cudzie názory 

Celý včerajší deň som krútil hlavou a asi dvakrát som si prečítal “To jsem nenapsal!” od Arthura. Manželka je mi svedkom, ako som prechádzal komentáre Sulíkovho vyjadrenia od elity národa, nádeje vlasti a postupne uvidel každú jednu odpoveď:

Mějme větu: „Jel jsem vlakem s černochem, který smrděl a krkal.“ Co touto větou její autor říká? Co z ní lze vyvodit?

 

a) že jel vlakem s člověkem, který měl černou kůži, a ten člověk smrděl a krkal.
b) že lidé co jezdí vlakem smrdí a krkají
c) že kdo krká, ten smrdí
d) že černoši smrdí
e) že černoši jezdí vlakem, protože nemají na auto
f) že vlaky jsou plné černochů, co smrdí
g) že je svět nespravedlivý, protože on musí jezdit vlakem, kde mu smrdí černoši
h) že vždycky když jede vlakem, tak sedí s krkajícím smradlavým černochem
i) že když někdo krká a smrdí, tak je černoch
j) že mimo vlak není možno krkat
k) že smrdí jen černoši
l) že by bylo potřeba všechny černochy vyhnat
m) že kdo jede vlakem, pojede s černochem
n) že černoši žijou ve vlacích
o) že kdyby nejel vlakem, tak krkajícího smradlavého černocha nepotká
p) že nesnáší černochy
q) že se považuje za lepšího než onen černoch
r) že za to může Klaus
s) že vlak není dobrý dopravní prostředek
t) že se považuje za odborníka přes železnici
u) že nemá sociální cítění
v) že každý, s kým kdy jel vlakem, krkal a byl černoch
w) že krkání je způsobeno jízdou ve vlaku
x) že už nikdy vlakem nepojede
y) že jel jednou jedinkrát vlakem
z) že cesta vlakem způsobuje, že krkající černoši smrdí

Krútil som hlavou nad intelektuálnou silou, ktorá to po sebe nevidí. A zamýšľal som sa nad tým, či je teda naozaj bezpečnejšie v týchto časoch radšej držať hubu. Ľudia nedokážu rozumieť písanému textu, tak čo si ubližovať. Človek povie, “nechce mať deti” a v televízii z toho urobia, že “nenávidí černochov a deti”.

To zamýšľanie mi trvalo asi 3 sekundy a skočilo sebakritikou: “A čo ti šibe? Hanbiť sa za názor? Čo sme v 70. rokoch 20. storočia?”

Hm, niektoré veci nie sú jednoduché. Aj ja by som si prial, aby svet fungoval trochu inak. Ale nie som utopista. Od toho mám priďaleko. Ale zamrzí to. Ten svet, myslím. Tak aspoň o tom píšem.

Pozerám, že aspoň nie som sám.

Môžeme, samozrejme, o tomto názore diskutovať a je to aj plne legitímne. Môžeme diskutovať aj o tom, či náhodou nemajú mať všetci šudia sveta rovnaké práva na Slovensku ako občania SR. Ale musím povedať, ako hanlivo a netolerantne voči inému názoru reagovali ľudia, ktorí sa považujú za intelektuálov, ma teda riadne prekvapilo. Zdroj: Občania Slovenska sú privilegovaní. Na Slovensku.

Áno, pôda okolo ľudských práv je kvôli prizme Druhej svetovej vojny práve v Európe veľmi žhavá. Až taká žhavá, že pre istotu budeme tak politicky korektný, až úplne vychladneme?

A možno je to s tou prizmou trochu inak. Možno to nie je prizma toho zlého, čo sa vtedy udialo. Možno je to obyčajný osobný strach, ktorý spôsobuje, že sa zľakneme samých seba. Bojíte sa, že pri diskusii o právach by sa vám mohlo stať, že skĺznete do fašizmu, nacizmu či komunizmu  a tak si pre istotu hyperkorektne zakážete akúkoľvek zmienku o tom, že by eventuálne v niektorých oblastiach nemuseli byť ľudia rovný?

Hm, je mi to čudné. Pretože moja profesia ma naučila, že ľudia naozaj nie sú rovnakí. Sú ženy s antikoncepciou a muži s karcinómom prostaty, sú černosi s kosáčikovitou anémiou a aziati s menšou pôrodnou hmotnosťou… Farmakológia nie je politicky korektná, nikdy nebola a ani nebude. Je preto pre mňa normálne uvažovať nad rozdielnymi právami ľudí s ohľadom na ich prirodzenosť.

Hm, je mi to čudné. Pretože moja profesia poučuje denno denne môj život, že som na strane zachraňovania, nie zabíjania.

Hm, je mi to čudné. Pretože som si kedysi v mladosti absolvoval jeden taký menší a komornejší migranov experiment a od vtedy viem, že by som umrel ako odbojár. To človeka zbaví všelijakých vnútroných pochybností.

Možno len pre to, že mám túto prizmu, tej vašej nerozumiem. Tej hyperkorektnej hyperchladnej, hyperkvykalkulovanejm prizme, ktorá vás núti byť preventívne opatrný. Lebo sa sami seba bojíte, bojíte sa toho nácka vo vás, že by mohol ožiť?

Pre záujemcov o hlbšie skúmanie: V tej vete je napísané. “rovnaké práva.” Nikde nie je “ľudské práva”. To len vaše predsudky z jedného slova urobia niečo viac. Nie on, ale vy ste si to vyložili ako nacisti o Židoch. Viac v texte: To jsem nenapsal! Zdroj: Kto je mi ľudsko-právne rovný nemusí mi byť ústavno-zákonne rovný | M+M+M+M (4M)

Áno, často používam v diskusiách “Na to, že nie sú dôkazy tak sa skutok sa nestal. A že keď povedal tekutina tak nemyslel voda. Tak na to od čias mečiarizmu nehrám.”. Používam, lebo som si vedomí všetkých rizík. Vrátane toho, že ja viem čo on nie (že skutok sa stal, či že jeho tekutina bola naozaj voda) a nie je dôležité mu odhaľovať zdroje a vedomosti. Vrátane toho, že sa autor ohradí, že “To nenapsal!” a že bude mať pravdu. Nie vždy je totiž dôležité vyhrať. Niekedy je zaujímavé si dobre zahrať.

Svet je chvála Bohu farebný a dúhový a preto volím program SaS na ich kandidátke (a rozhodne nie naopak). Dúhové pochody nemám rád. Veď viete čo to robí s dopravou. Hlavne v Marseilles.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Vyváženosť ľudskosti a nacizmu

Sú tri uhly pohľadu:

  1. Za
  2. kritický
  3. proti

Keď ste za, vyberáte si to čo sa vám hodí do argumentácie. Keď ste proti, môžete si vybrať. Buď budete kritický alebo budete vyberať to, čo sa vám hodí.

Ľudskosť je absolútna veličina. Je to absolútna pravda. Skritizovať niekoho za ľudskosť rovná sa prihlásenie k “najlepším” tradíciám nacizmu. Ja viem, je to tvrdé, no je to tak.

Nie, neexistuje žiadna protiváha k ľudskosti, ktorú by ste mohli využiť v boji za vyváženosť verejného priestoru. Proti ľudskosti nedokážete nájsť žiadne ALE.

Keď chodím nakupovať, pri zásobníku na košíku stáva ten istý bezdomovec. Nedávam mu mincu z košíka. Teda vlastne áno, pravidelne na Vianoce. Nie, moja ľudskosť nie je na takej vysokej hladine, aby som sa rozdal každý týždeň.

Nikdy nebudem kritizovať a už vôbec nikdy nebudem proti, keď mu niekto iný tú mincu dá. Som matematik, viem, že pravdepodobnosť, že tú mincu počas dňa dostane je na jeho strane. Keď ma osloví niekto oveľa ľudskejší, či by som jemu nepomohol s pomocou pre toho bezdomovca, asi by som sa už pridal. Aj to je moja forma ľudskosti.

A teraz skúste nájsť opačný postoj, ktorý v menej vyváženosti použijete. Buď to bude iná ľudskosť alebo nacizmus.

Tak, tak, vyvažovať ľudskosť v menej objektivity, v mene boja za vyvážený postoj, to je ako delenie nulou. Nie že to nemá riešenie, to je proste nezmyselné zadanie.

Inšpirované tromi desiatkami nacistov:

Pořad pro děti Planeta Yó vyvolal rozruch, když se dětem snažil minulé pondělí vysvětlit příčiny a následky uprchlické krize. „Má tu přistát několik uprchlíků z planety Ne. Na planetě Ne je to od rána do večera horor, proto z ní všichni utíkají – ani se jim nedivím,“ řekl moderátor Tomáš Kyselka. „Jídla je tady dost pro všechny a kráterů máš habaděj. Silnější má pomáhat slabším,“ zastávali se moderátoři uprchlíků. Tento postoj však rozzuřil část veřejnosti. „V posledních několika dnech obdržela rada skoro tři desítky stížností. Zpravidla rodiče malých diváků vyjadřují rozhořčení nad tím, že tento pořad cílí na děti údajně proimigrantskou propagandu,“ popsal serveru Lidovky.cz předseda rady Ivan Krejčí. Někteří rodiče na sociálních sítích také kritizovali, že pořad pro děti nebyl objektivní a ukazoval pouze jeden úhel pohledu na migrantskou krizi.

Zdroj: Rada řeší dětský pořad ČT. Zastal se uprchlíků, stěžují si desítky lidí | Média | Lidovky.cz

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Zamneď: Existenciálne otázky

Sedím s laptopom na kolenách na sedadle spolujazdca, auto odparkované na jednej z mnohých benzíniek v jednom väčšom meste. Ozaj, prečo sa to stále volá benzínka, keď tu predávajú aj nafru. Možno onedlho budú benzínový motor raritou. Potom budeme čerpať naftu na naftinke elektriku na elektrinke?

Teda, laptop na kolenách, MDA compact v nabíjačke a surfujem si cez GPRS transformer na kolenách, Android v nabíjačke a surfujem po jeho 3G  wifi. Celkom to ide. Pozerám, na ceste sa pravidelne vytvorí rad áut. Čakajú na semaforoch na červenú. Šoféri sa zmudene obzerajú, niektorí sa špárajú v nose. Ešte že máme ti mikroorganizmy. Viete si predstaviť tú kopu šušňov pri každej križovatke?

Doobeda som išiel ta, teraz sa skoro po rovnakej ceste vraciam. Malý princ to považuje za čudné. Ľudia sú naozaj čudný. Jedny idú tam, iní zas päť. No nebolo by nám lepšie, keby sme ostali tam kde sme?

Hrá mi tu CD-MP3. V náhodnom poradí. Teda tak sa to volá, ale s náhodnosťou má dosť problémy často sa stane, že sa usadí v nejakom adresári a nie a nie náhodne preskočiť na náhodne inú pesničku z náhodne iného adresára. Pomohol som mu ručne. Naozaj sa s nami hrá v kocky?

Čo by som ešte. Aha, už viem. Počasie. Je pekne, svieti slnko. Milujem toto obdobie v roku. Celé auto mi vonia jablkami a hroznom, čo veziem domov. Nado mnou gýčovito modrá obloha. Pre dospelých: na teplomery je 19 stupňov a máme tlakový výš.

Len toľko som vám chcel povedať, vtedy v piatok 6.10.2006 okolo obeda, keď som si surfoval uprostred ľudí a tak sám.

Keď sa pozerám, čo som musel oproti pôvodnému článku škrtnúť a nahradiť, svet sa až tak nezmenil. Len toľko som vám chcel povedať, takto v nedeľu 13.9.2015.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

V rodokmeni mojich detí je 760 ľudí, samí čistí Slováci

Položili ste si otázku, kto je to Slovák? Položili ste si otázku, kto že sme to my, občania Slovenskej republiky? Vraj národné záujmy… Vraj štátotvorný národ… Vraj občania Slovenskej republiky…

Do roku 1918 sme boli storočia súčasťou multinárodného Rakúsko-Uhorska. Vraj až 1/4 Viedenčanov neboli Rakúšania. Pardón, čo to trepem, žili vo Viedni a neboli Rakúšania? Nezdá sa vám to divné?

Zatiaľ som robil poriadny genealogický výskum len vo vetve môjho otca. Niekde sa to človek naučiť musí a tak nejako som tušil, že v tejto vetve sa nestratím. Všetci predkovia sa motkali v Žiarskej kotline, ešte že boli tie kroje. Až do siedmej generácie samý kováč či kováčsky pomocník. Odtiaľ evidentne pochádza to naše priezvisko.

A potom si môj otec vzal moju mamu. Východ Slovenska, juh Východného Slovenska, Miškolc. A to som ešte nič neskúmal, len zaznamenal listinné dôkazy a spomínanie. Rakúsko-Uhorsko ako vyšité.

Švagrinej deti? Z jednej strany Slováci šmrncnutý Maďarskom, z druhej strany Slováci šmrcnutí, a tu to začína byť superzaujímavé, šmrncnutí Slovákmi z ktorých rok 1919 urobil Poliakov.

A nebude to jednoduchšie. Moja dcéra mi komplikuje život (krížovkársky rébus: komplikuje vám život na 5 písmen) už niekoľkým rokom s Čechom. Keby s Čechom! To je liberečák a u tých nevieš ani generácie ani hodiny, kedy skončíš v genealogickom výskume niekde pri Rostocku. Možno tam žijú vedľa neterí a synovcov mojej mamy.

Sedím za klávesnicou v Prahe.

To všetko napriek a totálne pacifisticky počas obdobia, feudalizmu, národného buditeľstva a železnej opony. Období charakterizovaných brutálnym dôrazom na hranice. Počas obdobia brutálneho delenia európskeho kontinentu na drobné administratívno-ekonomické útvary.

Slovenská republika je administratívno-ekonomický útvar. Už najmenej 2000 rokov a pokojne by som povedal, že aj viac. Občas len od Tatier k Malému Dunaju, občas od Haliče po Terst. Nič viac a nič menej. Administratívny a ekonomický útvar.

Konečne po tisícoch rokov vývoja ľudskej spoločnosti sa nám podarilo zjednotiť administratívno-ekonomické hranice s hranicami geografickými. Jeden kontinent – jedny pravidlá spolužitia. Slovensko od Helsiniek po Gibraltar a občas aj ďalej.

Nie je to ešte dokonalé, sme na ceste. Chápem, že po tisícoch rokov je to v skutku zmena. Chápem, že zmenu takto dlho zažitých zvykov nie je len tak jednoduché pochopiť.

Národné záujmy v 21. storočí? Hranice administratívnej Slovenskej republiky? Ty vole, súťažíš o zlatú mrežu svojej cely v hitparáde o najvtipnejšieho nácka?

Som Európan, obyvateľ tejto planéty. Preto mi srdce plače pri pohľade na každé Božie dieťa, ktoré umrelo len preto, že nejaký iný človek chcel.

Všimli ste si? Čím sa príslušník rodu Homo Sapiens má ekonomicky a pocitovo lepšie, tým sa menej množí. Toto je riešenie! Čím sa budeme mať na tejto planéte lepšie, tým sa budeme menej množiť. My, čo sme predbehli v životnej úrovni dobu a zvyšok planéty, si tak ochránime svoje pohodlie.

Udržovať hranice, bombardovať samozvaných samopaľníkov, to sú isto účinné postupy. No nie sú udržateľné. V jeden moment príde čas na spoluprácu, na lásku, na zvedavosť.

Viete priatelia, naozaj nevidím jediný dôvod, prečo by sa v Sýrii, Bangladéši, Novosibirsku, Čečejovciach  či Kongu  nedalo žiť ako na území Nemecka. Hranica je len debilná čiara a nemajte radi ľudí, ktorí ju neustále kreslia. Pracujme na tom, aby hranice po čase stratili zmysel. Tak, ako sa nám to podarilo v Európe.

Nemajte radi ľudí, ktorí v mene svojho vlastného pohodlia, vyrábajú skutočné problémy svojmu okoliu. Pracujme na tom, aby problémy neboli na celej planéte. Tak, ako sa nám to podarilo v Európe. Za trochu nepohodlia ani pán farár nič nepovie.

Zdieľajte obsah s priateľmi: