Mesačné archívy: december 2010

Novinári považujú zrkadlo tlače za spravodajský web

Napísané , autor:

Dostal sa mi pod myš dotazník od sme.sk. Snažia sa v ňom zistiť, čo si myslíte o vzťahu blogérov a žurnalistiky. Prvá otázka: „Ktorému médiu najviac dôverujete?“ A k nej rovnocenné možnosti „Tlač“ a „Spravodajské weby“.

Mal som dobú vôľu ten dotazník vyplniť. Po tom, ako opätovne novinári dali v prvej otázke najavo, že nechápu rozdiel medzi webom a papierovými novinami, by to bola strata času.

Viete, vyzerá to pekne. Máme spravodajský web. No hej, ale aký je ich obsah? Nalejme si čistej pepsikoly. Alebo je to koncept (polotovar) pre zajtrajšie papierové vydanie, alebo je to zrkadlo včerajšieho papierového vydania. Akokoľvek sa snažím nájsť niečo webové, furt a stále vidím len iný nosič zobrazujúci to isté a úplne rovnako. Nie, žiaden spravodajský web. Elektronická verzia tlače to je.

A najhoršie na tom je to, že takto to tu, v slovenskom jazykovom priestore, máme od roku cca 2003. Nie, nič sa na tom nezmenilo. Tak ako som vtedy čítal na svojom MDA Compact zajtrajšie noviny, tak je to aj dnes – na konci roku 2010.

Nie toto nie je spravodajský web. Ani sme.sk, ani pravda.sk a veru ani aktualne.sk. Je to len a len zrkadlo papierového vydania. Aj keď sme.sk je o nejakú tú konskú dĺžku vpredu a pol predného kopyta sa už do oblasti spravodajského webu aj občas ponorí. Občas sa tam nejaký ten tretí či štvrtý rozmer zjaví. Asi len náhodou.

Aby som bol aj konštruktívny, ale zas aj dodržal svoje predsavzatia naznačím len jedinú vec. Web je hypertexotvý. Ani jedna elektronická verzia slovenských denníkov sa k skutočnej hypertextovosti nepriblížila. Web je interaktívny v detailoch.  Web je súčasný (nemá ale aj má uzávierku), je o súvislostiach (tagovanie), je o kontinuite (odkazy tam aj späť v čase), je o kontexte (praženica). Dobrý spravodajský web je podobný skutočne výdatnej farmárskej praženici. Ja viem, je to o peniazoch.

Takže ako je to v tom vzťahu blogérov a novinárov? No, keď sa novinári naučia na čo slúži tagovanie, nech za nami blogérmi prídu po ďalšie poučenia. Zatiaľ sa im budeme na blogoch verejne smiať. Čím viac nás budú presviedčať, že už sú spravodajský web, tým hlasnejšie.

Pod čiarou: Aby som nezabudol a aj s rizikom, že ortodoxný novinári budú tušiť – výstrižková služba. To je koncept, ktorého filozofický rozmer mi tu  chýba zo všetkého najviac. Pritom web je nástrojom v doterajšej histórii jedinečným.

Napadlo 20 centimetrov snehu a život sa nezastavil

Napísané , autor:

Keď tak sledujem správy o kolónach na cestách (Hlavne v ČR a špeciálne v Prahe), začínam mať pocit, že nie cestári, ale polícia nezvláda svoju úlohu. Veď kto má organizovať dopravu (a špeciálne kamiónovú)?

Zastavili Pražský okruh a na Lanovom moste to kamionisti už rovno zaparkovali.  Takže od Teplíc sa stojí kompletne.  Poznáte to o tom, ako je šoférom vyčítané, že nepredvídajú, že neprispôsobia jazdu stavu a povahe vozovky. Netreba podobne predvídať a prispôsobiť aj riadenie dopravy stavu a povahe vozovky? To ja len tak mimochodom.

Kto niekedy videl na vlastné oči, ako vyzerá jazda kamiónu do priesmyku s nasadenými reťazami, ten musí chápať, o aký problém v skutočnosti ide.  Plne naložený kamión proste nemá šancu na čo i len centimetrovej brečke.  To nie je o nejakých gumách.  Je tam jedna hnacia náprava a k tomu 14 ton (prázdny) respektíve 40 ton (plný).

Navyše, zaujímalo by ma, či vôbec niečo ako zimné gumy na kamión vôbec existuje. Zimné v tom zmysle ako to chápe väčšina majiteľov osobných áut. V roku 2006, keď sme tu mali tiež podobné snehové podmienky sa niekto vyjadroval, že niečo ako zimná nákladná guma poznajú leda tak Švédi. Aj to len občas.

Z podobného súdku: Asi sme už zabudli na koncepciu starších áut (hlavne sovietskych), s motorom vpredu a pohonom zadnej nápravy. Podobne sú na tom dnes mnohé dodávky a celkovo kategória ľahkých úžitkových vozidiel. S Moskvičom či Ladou sme si mnohí užili nejednu zábavnú chvíľku.  To môžete mať aj pneumatiky z traktora.

Ale ono je to aj tak asi jedno. Ak by zastavili policajti dopravu, tak by doprava stála. Aj keď ju nezastavili, aj tak doprava stojí.

Ale viete čo je skvelé? Zajtra to bude už odhrnuté, výhybky rozmrazené. Ja si radšej počkám. Radšej im dám čas. Alebo by ste radšej mali vyššie dane, aby bolo viac nakúpených cestárskych vozidiel?  Košičania akciu armády splácali ešte pár rokov.

Ja viem, niekto, kto sa  bezpodmienečne potrebuje niekam dosť, pretože je tam nepostrádateľný, to vidí úplne inak.

Aj vy sa tešíte tak ako ja z nástroja „vzdialené plocha“? 😉

Na zarosené okná fúkajte teplý vzduch – fyzika nepustí

Napísané , autor:

Celú jeseň sa vám nerosili okná v aute a teraz v zime ako na just začali. Nadávať môžeme akurát fyzike.

Základná poučka: Vlhkosť vzduchu je množstvo vody (vodnej pary v ňom). Toto množstvo závisí priamoúmerne na teplote. Čím je vzduch teplejší, tým je schopný absorbovať viac vody.

Dôsledky sú jasné: Teplý vzduch narazí na okno, tam sa ochladí a začne z neho vypadávať kvapalné voda. A my nevidíme nič. Tak prečo fúkať teplý vzduch? Lebo ide o celkový proces. O dve veličiny: Rýchlosť výmeny vzduchu a jeho teplotu.

Na jeseň pri teplotách do cca +4 funguje v aute klimatizácia. Tá krem toho, že vzduch ochladí, tak ho aj vysuší. Aj tu platí poučka, takže akonáhle sa vzduch v klimatizácii ochladí, začne z neho vypadávať kvapalná voda. Tento vysušený vzduch si následne ohrejeme, takže máme v kabíne auta pekne teplúčko. A sucho. Tento ohriaty supersuchý vzduch je schopný absorbovať vlhkosť z tela pasažierov. Cirkuluje a klíma vháňa nový suchý, škárami nasýtený odchádza von.

V zime sa klimatizácia sebazáchovne vypne. Aby sama seba nezamrzla. Takže do kabíny ide nevysušený vzduch. Preto je jeho schopnosť absorbovať vodu a vyniesť ju von menšia. Navyše nám je často ľúto teplúčko z kabíny vyhnať otvorením okna. A keď sa k tomu pridá kvapalná voda z topánok na podlahe, máme v aute saunu.

Riešenie:

  1. Kým nezačne kúrenie hnať horúci vzduch do kabíny jediný proces je výmena vzduchu. Studený má síce malú kapacitu, ale doženieme to rýchlou výmenou vzduchu.
  2. Keď začne do kabíny prichádzať teplý vzduch, začneme intenzívne kúriť. Síce nebol predvysušený, ale je ohriaty zo studeného na teplý. Takže jeho kapacita a schopnosť nabrať vodu sa ohriatím zvýšila.
  3. Po chvíli otvoríme okno a na chvíľu rázne vyvetráme. Teplý vzduch nasýtený vodou vyženieme von a do kabíny pustíme studený, možno aj nasýtený, ale s nižším obsahom vody.
  4. A zas kúrime. Tento studený vzduch sa ohreje a tým zvýši svoju kapacitu absorbovať vodu.
  5. A tak to dookoloa.  Ohriať, ofúkať, vyvetrať.

Je to na dlhšie ako v ostatných ročných obdobiach, lebo nám nepomáha klimatizácia a nepredsuší nám vzduch.

A aby som neostal dlžný svojej povesti polyhistora: Tu je súvislosť medzi vetraním, vlhkosťou vzduchu a chrípkou. Vlhkosť vzduchu zásadne vplýva na prenos vírusu chrípky

Pod čiarou: Skvelé na odrosenie okna je handra. Kde nepomáha fyzika, musí nastúpiť hrubá sila. A pomáha aj vyliať vodu spod nôh a tú, teraz už  mokrú, handru dať niekam von, alebo do igelitového vrecka.  Tým, že vodu prenesiete z okna do handry sa nestratí. Stále je v kabíne. Zákon zachovania hmotnosti a energie platí tiež, ale to už je iný príbeh.