Evanjelium podľa Lukáša, 2. kapitola

Narodenie Ježišovo

1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. 2 Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. 3 Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. 4 Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, 5 aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v po žehnanom stave. 6 Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila.

7 I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni
pre nich nebolo miesto. 8 A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. 9 A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. 12 A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.
13 A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali:

14 Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!

15 Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. 16 Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. 17 Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. 18 A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. 19 Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. 20 Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Keď sa chceš niekam dostať, tak choď

…hovorí jedno Muphyho pravidlo. V inej podobe ho rozviedli na blogu Copyblogger v článku 10 Steps to Becoming a Better Writer. Aj by som kus odcitoval, ale cituje sa to hovadsky ťažko. Veď posúďte sami. Prvý pokus. Citujem:

  1. Write.

No hovoril som, že sa to cituje blbo. Tak druhý pokus. Citujem:

  1. Write more.

A takto by som mohol pokračovať ďalej. Napríklad tretí pokus by mohol byť:

  1. Write even more.

Stále citujem, ale stále mám pocit, že to nie je ono. Nejako sa mi nedarí vyhmátnuť tú správnu myšlienku. Je to také citovanie vytrhnuté z kontextu, teda skôr, tým citovaním sa veta len vytrhne z kontextu. Hm. Skúsim ešte posledný pokus, bacha citujem:

  1. Write even more than that.
  2. Write when you don’t want to.
  3. Write when you do.
  4. Write when you have something to say.
  5. Write when you don’t.

Nooo, už mám pocit, že sa mi podaril nájsť tú správnu pasáž na ocitovanie. Už začínam mať pocit, že toto je ono. Ale, na druhej strane, nicméně, ma chytá pochybnosť, či táto pasáž by nebola nebývala nebola na ocitovanie predsa len lepšia, citujem:

  1. Write all the time.
  2. Keep writing.

Tak čo poviete, ktorý citát najlepšie vystihuje ducha pôvodného článku?

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Slovné perly tohto týždňa

Najprv sa zadarilo serveru medialne.sk, ktorý rovno v nadpise TA3 dnes spustila svoj inovovaný portál, chce byť informačne nasýtenejší upozorňuje na vyhladovanosť jedného portálu, ktorý by sa už konečne rád poriadne nasýtil. No predstav si, pozeráš na stránku a zrazu na teba vycerí zuby, zhltne ťa aj s klávesnicou a káblik od myši elegantne vcucne ako špagetu. Už len grgnutie chýba.

Druhá perla, ktorá ma prinútila toto celé blognúť sa zadarila v článku Počet slov nič neznamená, kde sa snažia ani naboso ani obuto, ani pešo, ani za vozom, proste politicky čo najkorektnejšie vyjadriť, že eventuálne ceny aj markantne klesajú, ale pravda je aj taká, že miera markantnosti je predsa len mierna. Citujem:

V ostatnej dobe, kedy ceny výrobkov, využívajúcich túto technológiu, začali markantným spôsobom mierne klesať, stali sa dostupnými aj pre užívateľov menej zaťažených na technické novinky.

Celkovo ten článok po štylistickej stránke stojí za to.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Pracovať v piatok po obede je proti prírode

Návšteva odišla, návšteva prišla a potom píšte príspevky. Leto začína správne konfigurovaným týždňom. Streda voľno a nám cezpoľným sa šikne aj štvrtok voľný. A keďže pracovať v piatok po obede je proti prírode, moja pracovná morálka počas tohoto víkendu od utorka poobede do pondelka rána je na úrovni 30 stupňov celzia.

Apropó ten piatok poobede. To je vyskúšaná a praxou overená vec. Svoju diplomovku som robil na Ústave experimentálnej farmakológie SAV. V skratke povedané, potkanom sme vybrali srdce, zavesili na mimotelový obeh, stabilizovali (cca 20 min.), na 30 minút sme mu ten mimotelový obeh vypli a po tých 30. minútach ischémie sme hodinu sledovali (EKG) ako sa to srdiečko zotaví (výskyt arytmií a tak). Občas sme mu pridali nejaké lieky a sledovali, či to zotavenie bude kvalitnejšie. Vtedy som zažil skutočný zázrak života. Posledným úkonom celého pokusu bolo vždy odváženie srdiečka. Po tom skoro dvojhodinovom pokuse, keď som ho skladal z aparatúry veľkosti 1mx1mx1m stále bilo. Stále v ňom bolo kus života. (Znalí vedia niečo o srdečnej automácii, ale to by už nebolo také romantické).

Ale späť k piatku poobede. Nuž robíme si takto ďalší z piatich paralelných meraní pre každú látku, proste rutina. Na rutinu poučka o piatku poobede dosah nemá. Keď tu zrazu, zo susedného labáku príde laborantka za mojim školiteľom, že sa im nedarí a nedarí rozbehnúť pokus. Školiteľ odbehne i vráti sa po nejakom čase, že skutočne, skúšajú zľava, zprava a nič. Utrúsil som poznámku o piatku poobede a bol som poučený, že v labáku šéfa ústavu musia veci bežať aj v piatok poobede. Ale nebežali a v pondelok ráno, bez akýchkoľvek zmien a zásahov, sa pokus rozbehol.

Takže priatelia, opakujem:

Pracovať v piatok poobede je proti prírode.

Zdieľajte obsah s priateľmi: