Tak som sa teda pozrel na to USA a výsledkom je – zabudnite na ne

Inšpiroval má dovysvetľujúci text Richarda Sulíka: Islamský štát a USA – čo som nestihol povedať v europarlamente – Aktuality.sk., ktorým doplnil jednominútové heslovité vystúpenie v EU parlamente. Bez toho, aby ste si ho prečítali ťažko pochopíte, prečo píšem nasledovné riadky.

Jeho text končí slovami:

Toľko k udalostiam posledných 10 rokov, teraz sa skúsme pozrieť dopredu. Samozrejme, že svetové spoločenstvo musí niečo robiť, avšak opäť by to malo byť v rámci nejakých pravidiel. Navyše, Európska únia ako entita nie je schopná v podstate ničoho a ak, tak len členské krajiny EÚ, ktoré sú zároveň takmer všetky členskými krajinami NATO. A preto, NATO musí koordinovať postup voči Islamskému štátu. A v rámci NATO prispeje aj Slovensko primeraným dielom.

Zdroj:  Komentár Richarda Sulíka: Islamský štát a USA – čo som nestihol povedať v europarlamente – Aktuality.sk.

Presne tak, ako píše Richard, toľko k udalostiam posledných 10 rokov.  Áno, „historia magistra virae“, môžeme sa poučiť. Ale to je tak maximum. Budeme sa v tom čo kde kedy USA urobili či neurobili rýpať ako v hovne? Čo tým dosiahneme?

A to poučenie je hneď v ďalšom kroku. EU môže pekne poďakovať USA, že zbavuje svet diktátorov.  Na rozdiel od Richarda nehrám na to, čo naznačil, že sú malý,  ale ešte ako tak dobrý diktátori. Možno som to zle pochopil, ale je to naozaj len moja chyba, že som to zle pochopil?

Pre mňa je neprijateľný akýkoľvek diktátor. Je len otázka zdrojov a z ich veľkosti vyplývajúcich priorít, ako by sme sa mali postupne na planéte diktátorov zbavovať. Preto by som si vedel predstaviť učenú akademickú dišputu o tom, či mal byť na zozname Saddám pred Kimom či pred Kadáfího stanom. Sadám bol nebezpečnejší nám v EU, Kim je zas nebezpečnejší svojim občanom. Budeme to poradie posudzovať podľa počtu koncentrákov? Neviem.

Fakt neviem. Ale rozhodne som presvedčený, že by sa mala EU viac angažovať vo výbere cieľov. Také tie mandáty a podobné srandičky by mali byť pre EU prioritou. EU má s USA rovnaký pohľad na ľudské práva. Tak nevidím dôvod, aby sme sa nesnažili dohodnúť.

Ale som si istý, že je na mieste USA poďakovať, že ich odstraňuje.  Presne ako hovorí Richard:

Odpratať Saddáma Husajna nebol až taký problém, no USA nikdy nedokázali dostať celú krajinu pod kontrolu, nasledovalo množstvo atentátov, posilnenie pozície warlordov, miestami bezvládie…

Bolo by samozrejme jednoduché všetko zlé hodiť na USA.  To je tá ich svinská expanzívna politika a sledovanie vlastných cieľov – už vás počujem, ako sa vám to derie ústami. Ale čo sme urobili my Slováci ako EU?!? Viete, vinný je aj ten, kto sa len prizerá a medlí si ruky, ako iní pekne triafajú.

Áno, musíme si povedať, že to stojí občas za hovno. Bez toho, aby sme si to povedali nezistíme, že máme problém. Človek uvažujúci nad riešeniami pre budúcnosť považuje za samozrejmé, že:

Ak si myslím, že Slovensko patrí do západnej hemisféry, neznamená to predsa, že odteraz nepoviem pol krivého slova na USA či EÚ.

Ak vymenujem 5 krajín, kde došlo vďaka USA k destabilizácii, neznamená to, že odsudzujem čokoľvek, čo USA kedy urobili.

Ak si toto, čo povedal Richard neuvedomíte, nepodarí sa vám nič presadiť. Budete sa len a len rýpať v sračkách Made in USA.  Viete si prestaviť, ako si takto zababrané ruky podávate s predstaviteľmi USA, keď ich žiadate o podporu na pôde OSN pre budúce projekty?

Šachový úkrok stranou:
Keď rieši vzťahy s Ruskom, tak Európan nemôže predsa ukazovať sám na seba či svojho spojenca, aké blbosti robíme sami kdesi inde. Rusko sa bude len smiať na tom, ako sa hádame. Preto nikdy, ale skutočne nikdy, sa vo svojich článkoch o Ukrajine či v komentároch pod nimi, nenechám zatiahnuť do debaty o krvavých rukách EU a USA niekde na opačnom póle planéty či v úplne inom časopriestore. Dokonca považujem tieto argumenty o USA v článkoch o vzťahoch s Ruskom za jasné priznanie protieurópskych postojov a za podporu putinovkej diktatúry. Proste sa to nemieša.
A vice verza, v tomto článku nie je nič o vzťahoch s Ruskom na tému Ukrajina.
Koniec úkroku stranou

Ako som napísal vyššie, môžeme sa v tom hnoji dnešného sveta šťúrať, alebo môže ako EU občania skutočne aktívne riešiť celoplanetárne problémy.

Takže vykašlite sa prosím vás na USA. Nájdime si naše miesto, miesto EU, miesto NATO v aktívnej geopolitike. Ale kým sa vrhnete do vymýšľania nových kolies trochu vás zabrzdím.

Toto sa mi na Richardovi páči, že je konzistentný v tom, že stačí dodržiavať existujúce pravidlá. 

 

Samozrejme, že svetové spoločenstvo musí niečo robiť, avšak opäť by to malo byť v rámci nejakých pravidiel.

V prvom kroku vôbec netreba vymýšľať nové kolesá. Je tu OSN a ich modré prilby. OSN má tútorský program pre štáty bez vlády. Pod OSN spadá asi tak 4 tony všelijakých Unicefov, ktoré vedia riešiť pragmatické otázky každodenných potrieb. Od pitnej vody, cez školy, vzdelávanie dospelých  až po toaleťák. Skutočne každodenných potrieb.

OBSE je super pripravená v otázke ľudských práv, politiky, systému volieb, terénny pracovníci nízkoprahových centier a tak podobne.

EU, a Slovensko je platný člen EU, by sa malo postarať o rekonštrukciu demokracie v tých krajinách. Takže aj my Slováci musíme prispieť. Prácou, financiami. Inak nemáme právo kritizovať USA chyby.

EU musí aktívne pracovať na pôde OSN na programoch, ktoré tie krajiny upracú. USA v tejto fáze za posledných 10 rokov nič neurobili. Na príklade tých Kurdov, ktorých Richard spomína v texte je to pekne vidieť. USA má chaos v prioritách. To je pre nás Slovákov šanca ako hrom.

Ako EU sme ktorýkoľvek Slovák rovnocenným partnerom pre USA aj pre Rusko aj pre Čínu. Pochybujete o tom? Sebapodceňovanie, to je prvý krok k istej prehre. Nehovorte mi, že nemáme na európskom kontinente dosť ľudí, diplomatov, sociológov, terénnych pracovníkov, ktorí by dokázali vytvoriť kvalitné rekonštrukčné programy pre Lýbiu, pre Sýriu, pre… čo ja viem, kde ešte všade rozpracovali USA cestu k demokracii.

Môžeme sa v tom posranom svetovom poriadku rýpať, môžeme sa kde komu pchať do riti a skončíme ako tá rodinka pásmoníc/tasemnicm. V riti a pekných sračkách. Môžeme sa poobzerať aké nástroje máme v tejto chvíli k dispozícii a začať ten Svet aktívne otáčať k slnečným dňom. Otočiť svoje tváre za slnkom a tiene ostanú za chrbtom. Kto by sa po nich potom obzeral.

Ja budem radšej slnečnica. Tiež ako v inom vtipe, plná budúceho života. Preto ma rozosieranie sveta od USA v mojich článkoch zaujíma len potiaľ, pokiaľ to má pre moju európsku predstavu sveta zmysel.  Pekné od nich, že likvidujú diktátorov.

Pod čiarou: So Sulíkom sme si nepotykali, ale takto píšem vo všetkých svojich článkoch na blogu o všetkých kvázi-autoritách. To viete, odkedy som skončil vysokú školu nemal som šéfa, takže neviem poklonkovať nadriadenému. Ja vlastne ani neviem, čo je to nadriadený, pre mňa je kolega v práci vždy partner.

Pod dvomi čiarami: Ja som niekde hlboko v mozgovni vedel, že mi pre niečo konkrétne vadia facebokové výlevy jedného oného o tom, ako nás (EU) USA dotlačilo do konfliktu s Ruskom skrze Ukrajinu. Pri písaní tohoto článku mi to narazilo do frontálneho laloku: Hrabe sa v sračkách + problém spomenutý v Úkroku stranou.

Zdieľať?

Ak by som ja hlasoval, na 55% by som bol za asociačnú dohodu a na 45% by som sa zdržal

Uvažujem, ako sa postaviť k asociačnej dohode EU-Ukrajina,. ktorú sme toť nedávno uzavreli. A napadajú mi samé rozporuplné pocity.

Pravidlá ekonomiky pre všetkých rovnako

Naša EU je spoločensko-ekonomická organizácia. Z tohto pohľadu  kroky k prijatiu Ukrajiny k nám znamenajú pre Ukrajinu tisíce a tisíce zmien. Nám je to jedno, či budú trvať roky či desaťročia. EU je dosť veľká na to, aby potrebovala Ukrajinu. Samozrejme, z nášho Slovenského, Poľského a Maďarského parciálneho záujmu je jasné, že by sa nám hodilo by´t vďaka Ukrajine viac v strede EU ako na jej periférii.

Z čisto ekonomického pohľadu, je to na dlho. Fááákt na dlho. Konverzia ekonomických pravidiel nie je len o napísaní zákonov. Je to aj o zmene etických hodnôt každého jedného z občanov Ukrajiny. Áno, ich, pretože oni sa chcú pridať a tak by mali v prvom kroku oni prispôsobiť seba.

Na druhej strane, stále tu máme dva stupne. Členstvo v EU a Eurozónu. Ekonomika Ukrajiny môže byť ešte dlho oddelená. Ani na eu-dane (eurofondy) nemusia len tak ľahko dosiahnuť. Ale je toto dôvod na odmietnutie asociačnej dohody s Ukrajinou?

Ja si uvedomujem, že tak ako ja som viac zameraný na slobodu a demokraciu, opačný pohľad môžu mať tí, čo sú zameraní na blaho aj môjho brucha. A som rád, že sa ozývajú.

Mám veľkú obavu, že sa budú v prípade Ukrajiny podliezať pravidlá, ktoré boli postavené pred krajiny vstupujúce pred desaťročím. Ale je to dôvod sťahovať gate, keď je brod ešte ďaleko? Veď to máme plne v rukách. Môžeme kontrolovať, upozorňovať, podieľať sa členstvom v posudkových komisiách EU. Naozaj, veď prístupový proces je už otestovaný na príkladoch viac ako desiatky krajín, stačí ho dodržiavať.

Pravidlá demokracie vždy a rovnako

Pre fungovanie parlamentu po vyhlásení nových volieb platí, že už by nemal prijímať významnejšie rozhodnutia. Jeho úlohou do volieb je „svietiť a kúriť“. Nie som si tak úplne istý, či ratifikácia asociačnej dohody je vo svetle aktuálnej situácie tak nevyhnutná.

Na druhej strane, Ukrajina je prezidentská demokracia a tie voľby tam už boli. Veď hovorím, ťažko to rozsúdiť.

Naopak, tlak demokracie z EU na jednotlivých členov je veľký a veľmi blahodárny pre rozvoj slobody a ľudských práv. Ono sa to nezdá, ale argument Bruselom v oblasti ochrany demokracie, slobody a ľudských práv funguje výborne. Veď aj nám pomohol pri demontáži mečiarizmu. A vždy sa nájde nejaký Orbán na ktorom sa to aktuálne testuje.

Bude dôležité, ako sa postavia občianskoprávne organizácie z EU k otázkam demokracie a ľudských práv na Ukrajine. Asociačná dohoda nás oprávňuje strka´t viac a viac nos do týchto záležitostí a naopak, Ukrajina podpisom počíta s tým, že akceptuje kontrolu demokratických princípov zo strany kohokoľvek z nás z EU.

Nie som presvedčený, že je nejaký významný dôvod cítiť sa previnilo, že sa Ukrajine EU páči viac ako nejaký Euroázijský sovietsky zväz. Dokonca si nemyslím, že je dôvod si od Ruska nechať vojensky diktovať zahraničnú politiku EU.

Paralelne nie sériovo

EU potrebuje zásadnú reformu. No nemyslím si, že by sme sa mali teraz uzavrieť pred okolím a len a len sa sústrediť na seba samých. Myslím si, že je v silách EU, aby súčasne riešila vzťahy s Ukrajinou (a tým aj vzťahy s Ruskom, keďže sa do toho z nejakých Putinovích podivných dôvodov mieša)  a súčasne riešiť aj zmeny EU vo vnútri.

Nastolené a podčiarknuté, už len tozhodnúť

Ak by som ja mal hlasovať, na 55% by som bol za asociačnú dohodu a na 45% by som sa zdržal hlasovania. Určite by som nebol proti. Ja som viac na strane takých tých huncúctiev ako sú sloboda, ľudské práva a demokracia.

Tí čo sú na strane ekonomických a egoistických záujmov, tí by hlasovali úplne opačne. Tí by boli proti. Môj eu-poslanec hlasoval „zdržaním sa“. Ono to tak zodpovedá aj tým mojím rozporuplným pocitom, ktoré som sa tu snažil načrtnúť. Ale, len tíško medzi nami, mohol byť radšej za.

Zdieľať?

A zas som mal pravdu s EU

Od decembra bude Poliak „prezidentom EU“:

Žiadne diktátorské hovado vám dnes nebráni, aby ste celému národu, či dokonca celej EU vnútili svoju pravdu. Iba vy sami si v tom bránite. Keď budete o pár hodín hodnotiť 17. november 1989, uvážte, čo by sa s vami stalo  bez tej revolúcie.

Zdroj:  Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru | M+M+M+M (4M).

 

Zdieľať?

Putinovci v diskusiách valcujú a budú voliť v eurovoľbách

Vysielači signálov makajú na plné obrátky. A už sa chystajú, ako vyšlú signály v najbližších voľbách. Na Slovensku máme nedávnu skúsenosť , ako vyslalo signál 71 tisíc banskobytrických neonacistov.

Veľmi presne a výstižne varuje pred nimi Ďuro na Facebooku:

V Európe neexistuje tradícia ozbrojeného odporu, ľudia sa neuchyľujú k radikálnym metódam fyzického násilia ako v Amerike. Zato však, ako odpoveď na skorumpovanú elitu, cez médiá drzo klamúc voličom, rastie podpora radikálnych strán. V Anglicku má napríklad vo voľbách do europarlamentu najvyššie preferencie UKIP, vo Francúzsku Národný Front Marine le Pen.

Ľudia volia extrémistov preto, že vláda neplní svoje úlohy a politický mainstream neprináša riešenia. Výsledkom je podpora ľudí ako je u nás Kotleba, na Ukrajine Tiagnybok či Jaroš, ktorí sú dokonca už vo vláde a volajú po „konečnom riešení“ národnostnej, rasovej a náboženskej otázky. A v Amerike sa hlasom odporu stáva Cliven Bundy
Zdroj: Facebook Juraj Poláček – Štát zlyháva, orgány vládnej moci si prisvojujú….

Ľudia volia to, čo je v ponuke. Niekoho vybrať nakoniec vo voľbách musia – niekto je nakoniec vždy zvolený.

Z dlhodobého hľadiska sú len len tri možnosti.

  • Podporovať rozvoje lepšej  ponuky – Napríklad úspešnými príkladmi víťazných kandidátov z ľudu a príkladmi, ako sa im podarilo zmeniť svet k lepšiemu.
  • Lepší marketing hlavného prúdu  – Nehovorte mi, že vysielanie signálov formou volenia neonacistov sa nedá prebiť silnejším a profesionálnym marketingom.
  • Rehabilitáciou obsahu slova „populizmus“  – Ak verím, že môžem zlepšiť svet vo veciach, po ktorých voliči túžia, nie je dôvod sa za to hanbiť. Treba to ľuďom opakovane pripomínať.

Ale čo fčul, keď sú eurovoľby už toť za dverami? Ponuka už je daná, nie je veľmi čas na nejaké nové angažované tváre. Už ostáva len lepší marketing a nebrániť sa populizmu.

Lepší marketing, to sú aj jasné posolstvá. Zas, a to že zas je dvojnásobne potešujúce, tak teda, zas ma potešili chlapi a baby v SaS. Robia zábavný marketing a neboja sa populizmu vo svojom kabatere. Zábavne parodujú to zlé, čo by chceli na pôde EU meniť.  Ale hlavne dali jasné a zrozumiteľné posolstvo:

No aj keď sú tieto problémy veľmi reálne a vážne, bojovať proti nim euroskepticizmom znamená vylievať vaničku aj s dieťaťom. Riešením nie je rozpad Európskej únie, ale jej návrat k pôvodným princípom – slobodné cestovanie a obchodovanie.

Zdroj:  Voľby do Európskeho parlamentu 2014 vyhrá v Holandsku Widers.

Priatelia demokracie a priatelia demokrati! Hľadajte posolstvá, ktoré nechcú vylievať decko aj s vaničkou. Putinovci sa už chystajú vyslať signál a zvoliť nejakého svojho miestneho šikulu priemerných – na všetko schopného diktátora. Myslíte si, že sa vzápätí nezbratá so sebe blízkou vranou na východe?

Po Sudetských Nemcoch alias východoukrajinských Rusoch nasleduje v scenári dohoda Molotov-Ribbentrop alias…  Ten scenár podľa Hitlerovho vzoru z prvej polovice 20. storočia je až desivo presne napĺňaný. Ale trpte debilkovia moji, alebo moje myšlienky šírte ďalej. Mávam až príliš často pravdu. Až sa mi to nepáči.

Viete priatelia, aktuálne funkčné obdobie slovenského parlamentu je jeden veľký kolosálny mega dôkaz sporom. Dôkaz, že keď si zvolíte to čo sa teraz na hradnom vrchu potuluje, keď nedáte na moje dobre mienené rady, nebude sa vám páčiť, že vás oslovujem debilkovia moji.

Takže, aby aj moje deti pochopili:

Keď sa vychádza z bludných premís, výsledkom môže byť jedine totálna p***vina. Takže nekričím na vás preto, že ste idiot. Len nemám tú trpezlivosť čakať, kým na to prídete sám.

Že vám politik spôsobí životné istoty, to bola vaša premisa, že?

Že vám obyčajný ľudia urobia zo vzdialenej politiky niečo pre obyčajných ľudí, to bola vaša premisa, že?

Ale aj to som vám už hovoril.  Ale myslieť, čo myslieť, počúvať, to je pre vás priveľký luxus. Vy by ste sa životom najradšej pregrgali.

Zdroj:  Trpte debilkovia moji, alebo moje myšlienky šírte ďalej | M+M+M+M (4M).

Že vám Rusko spôsobí krajšie zajtrajšky, to je vaša premisa? Že vám koniec EU uľahčí život, to je vaša premisa?

Aby aj moje deti pochopili: Nie je čas byť tolerantný k diktátorom. Nie je čas byť ticho. Nie je čas sa sebatrízniť.

Pod čiarou: Áno, som štváč demokracie a áno, budem v EU voľbách voličom SaS.

Zdieľať?

EU to je aj pohodlie a je na nás či bude socialistická alebo pravicová

Baví ma zbierať nadávky ľudí na stretnutie s hraničnou byrokraciou.  Hodí sa to, keď spravidla tí istí nadávajú na existenciu EU.

Že je EU dnes socialistická nie je dôvod, aby neexistovala. Je to výzva, aby sme ju vo voľbách zas nasmerovali doprava.

 

 

Zdieľať?

Sloboda pohybu a právo usadiť sa neznamená povinnosť akceptovať drzosť prišelcov

Ujasnime si dve zásadné veci: 1. Čo je to a aký zmysle má  sloboda pohyb a právo usadiť sa; 2. Aký má zmysle riešiť dodržiavanie pravidiel a zákonov hostiteľskej krajiny.

Sloboda pohybu a právo usadiť sa kdekoľvek v priestore EU (ďalej len sloboda pohybu) je predpokladom. Bez jej zaručenia nič ďalšie nemôžete. Ani priniesť sebe lepší život, ani vykradnúť banku na cudzom území. Aj jednému aj druhému absencia zaručenej slobody pohybu bráni. Všetky slobody si chráňme a prehlbujme ich. Je to jediná obrana bez totalitárnymi a diktátorskými nápadmi. História nás to učí.

Sloboda pohybu je spätná väzba pre domácich politikov, či pracujú pre svojich občanov, alebo len pre svoje vrecká. Neodpíľme si tento konár pod sebou. Ľahkosť s akou môže občan opustiť svojho politika-ledačinu je mementom pre vedenie štátu, regiónu. Keď zlyhajú demokracia a ekonomická sloboda, už vám ostane len právo odísť.

Potom je tu ešte pár prozaických dôvodov pre podporu a rozvoj slobody pohybu, ako je miešanie genofondu a myšlienok, ktoré dokáže hýbať vývoj vpred. Ale takými prasačinkami a prízemnosťami by sme sa predsa nezaoberali, že? To by sme museli myslieť trochu v medziodborovom presahu, poznať históriu a nejakú tú náuku o vývoji spoločnosti. Nuž stačí, keď si zapamätáte, že vaša budúca žena by mala mať iný kroj.

Ak tú slobodu pohybu stále nechápete, postojte si na štátnych hraniciach a uvažujte, prečo by mal tamto ten mať iné podmienky na život ako henten tam!

Takže sme si vyriešili otázku, ako sa dostať do cudziny. Vyriešili sme si otázku zmyslu práva na presídlenie. Ak vám to ešte nestačí, dám vám svoj osobný príklad.

Viete, u nás v kostole je veľký nápis: Dedičstvo otcov zachovaj nám pane. Ak to má byť chudoba, tak do ďakujem pekne. Keď doma nebola práca, na dedovizeň sa človek poľahky vykašle. Viem o čom hovorím, spravil som to. A ide tam, kde tá práca je. Ide tam, kde môže svojim umom pomôcť vyriešiť potreby tých, ktorí za jeho prácu chcú platiť.  Ako Slováci by sme na to nikdy nemali zabúdať.

Takže sme prišli a sú tu nejaké miestne pravidlá. Ukazuje sa, že domorodci majú výhrady, že sme sa dostatočne neprispôsobili. Dobre, je to ich právo, boli tam prvý a aj skúsenosť hovorí, že prispôsobiť sa je v záujme prišelca. Veď práve to, že tam kam prišiel je lepšie ako doma ukazuje, že tá iná tradícia, to iné dedičstvo otcov, funguje lepšie ako to, čo sme sme opustili. Bola by somarina si privliecť so sebou predpoklady pre tú núdzu z ktorej utekáme.

Ak toto nechápu prišelci, domáci im to majú pripomenúť. Formou zákonov a ich vymáhania. Francúzi majú nejakú predstavu, ako má fungovať kočovanie Rómov a keď sa do tejto predstavy nezmestili Rumuni, tak ich poslali preč. Je to celé o vymáhaní domáceho práva. Ono stačí trochu ukázať, že Briti budú tvrdo sledovať vyplácanie sociálnych dávok a prídu tam len takí, čo chcú pracovať. Tých príkladov je niekoľko.

No jo no, ale to treba zapracovať. Ľahšie je zatiahnuť železnú oponu, že? A vyliať slobodu pohybu na smetisko dejín.

EU je tu krátko a svojimi novými pravidlami nastoľuje aj novú rovnováhu. Spoločnosť je dynamický útvar. Zmenou pravidiel sa samozrejme zvýši dynamika. Navyše sa EU stále rozširuje a to k umierneniu dynamiky tiež neprispieva. Ba naopak. Ak udržíme nastavené pravidlá bez revolučných zmien a súčasne ak ich dokážeme tvrdo vymáhať, po nejakom čase sa pohyb obyvateľstva po EU ustáli. Ale tu nehovorím o nejakom roku dvoch. Tu hovorím o 10-15 rokoch.

Ale to by sme museli byť trpezlivý.

A ešte je tu jeden nástroj, ktorý nám zlyháva. Je ním podpora ekonomického vyrovnávania regiónov prostredníctvom eurodotácii. Je to nástroj, ktorý je vymyslený ako brzda dynamiky pohybu obyvateľstva. Nalejme si čistej pepsikoly. Bohaté krajiny podporou rozvoja krajín chudobnejších si zabezpečia, že ich obyvatelia nebudú mať až takú potrebu migrovať na ich územie. Je to presne ten istý model, podľa ktorého bojujú USA proti teroristom v Afganistane, Iráku. Radšej tam, aby neprišli k nám.

V EU nám nefunguje dobre spolupráca a odkukávanie od susedov. Namiesto toho, aby sme odkukali od Nemcov ich zbohatnutie, riešime nejaké debilné lokálne špecifiká, ktoré nás priviedli na chvost ekonomických a sociálnych štatistík.

Ak dole v Aténach nemajú schopného finančníka, prečo by tam nemohol byť ministrom financií henten superŠvéd? Sme v EU, alebo v národných štátoch? Moja vízia s národnými štátmi nepočíta. Počíta s malými a menšími regiónmi. Samosprávnymi celkami, ktoré využívajú pravidlá pre prostredie a riešia si svoje potreby podľa seba.  A keď potrebujú, tak sa poradia s niekým na druhom konci EU, ktorý už podobné veci riešil. Spolupráca.

Bez slobody pohybu sa spolupracovať nedá.

Ale to by sme sa museli chcieť toho druhého počúvať.  Ľahšie je zatiahnuť železnú oponu, že? A vyliať aj svoju slobodu pohybu na smetisko dejín.

Pod čiarou: Doplnkové čítanie: Vízia pre EU | M+M+M+M (4M) Ešte stále ma nazývate eurohujerom a multikulturalistom? Aspoň slušne pozdravte, debilkovia moji, keď už nechápete písaný text.

 

Zdieľať?

Nemecké dialničné poplatky ako impulz k európskej dezintegrácii

Nemci dávajú impulz pre európsku dezintegráciu:

V poslednej verzii návrhu koaličnej zmluvy, z ktorej citoval Frankfurter Allgemeine Zeitung, sa píše: „K dodatočnému financovaniu údržby a výstavby našej siete diaľníc zavedieme primeraný príspevok pre držiteľov osobných áut neregistrovaných v Nemecku (vigneta), a to tak, aby žiadny držiteľ vozidla v Nemecku nebol viac zaťažený. Zavedenie bude urobené tak, aby bolo v súlade s právom EÚ. Príslušný zákon by mal byť schválený počas roka 2014.“

Zdroj:  SME.sk | Cudzinci budú platiť za nemecké diaľnice.

Štatistika hovorí, že je to 5% cudzincov na nemeckých diaľniciach. Možno by stačilo, aby dostali Nemci primeranú  časť z vybraných poplatkov v ostatných krajinách.  Možno by si mohli nárokovať vrátenie dane. Možno by to mohla preplácať partnerská „zdravotná dopravná poisťovňa“. Nech ma nikto nepresviedča, že by Nemcom americká NSA neposkytla dáta o počte kilometrov najazdených autami s nenemeckými registračnými značkami.

A pardón, všetko je akosi inak. Voľný pohyb osôb znamená, že sa na občana inej krajiny EU pozerá, ako by bol občan tej krajiny, kde sa práve nachádza. S rovnakými právami (napríklad zdravotné poistenie) ale aj povinnosťami (napríklad riadiť sa zákonmi danej krajiny). Nemecko na to zabúda. Alebo chce tento princíp rozbiť?

Veľmi som zvedavý, či ostatné krajiny pristúpia na spustenie salámovej metódy pri demontáži pravidiel európskej integrácie len preto, že ide o Nemecko – najväčšieho financovateľa ekonomického vyrovnávania sa európskych krajín.

Zdieľať?

PRP: Korene komunistického bulšitizmu vanúceho z EU

Všetky rozhodnutia a Smernice Európskej únie majú v moci ovplyvniť, modifikovať, stvoriť  či zamietnuť volení zástupcovia jednotlivých krajín. Ak by aj na nižších postoch niečo uniklo, vždy je tu Rada Európskej únie – čo nie je nič iné, ako:

Rada EÚ – známa aj ako Rada, je inštitúciou, kde sa stretávajú ministri členských štátov, aby prijímali právne predpisy a koordinovali politiky.

Čo robí Rada?

  1. Prijíma právne predpisy EÚ.
  2. Zabezpečuje všeobecnú koordináciu hospodárskych politík členských štátov EÚ.
  3. Uzatvára dohody medzi EÚ a inými štátmi.
  4. Schvaľuje rozpočet EÚ.
  5. Zodpovedá za zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ.
  6. Koordinuje spoluprácu medzi justičnými a policajnými orgánmi členských štátov.

Zdroj:  EUROPA – Rada Európskej únie.

Náš parlament si za šéfa Výboru pre európske záležitosti zvolil človeka, ktorý je hlavným ideológom socialistov. Človeka, pre ktorého je Hogo Chávez vzorom skutočného ľavičiara.

Ak hlavnému ideológovi Smeru Ľubošovi Blahovi imponoval Hugo Chávez natoľko, že ho pokladal za skutočného ľavičiara, mal by svoje obdivné marxistické úchylky realizovať mimo funkcie predsedu Výboru NR SR pre európske záležitosti, uviedol poslanec a tímlíder pre Zahraničnú politiku

Zdroj:  Sloboda a Solidarita | Prípad Blaha: Sme pobúrení.

Jednak je to človek, ktorý šéfuje Výboru, ktorý by mal hrať významnú úlohu pri napĺňaní kontrolnej funkcie Parlamentu voči Vláde v otázkach EU.

Ale hlavne, je to hlavný ideológ pre všetkých tých ministrov a predsedu vlády, ktorí zasadajú v Rade EU, v ktorej prijímajú právne predpisy EU. A tie sú vzorom pre implementáciu v našich národných pravidlách.

Ešte sa čudujete, že z EU prichádzajú komunistické bulšity?

Môžete Európskej únii prisudzovať akékoľvek nedemokratické a diktátorské maniere úplne pokojne. Za Slovensko ju reprezentujú ľudia, ktorých ideológia má veľký problém s princípmi demokracie.

Každému voličovi socialistov pripomeňte, keď bude nadávať na hnusnú EU, že on osobne volí tých poslancov a tých ministrov, ktorí tie komunistické bulšity z EU tvoria a schvaľujú.

Tento text plynule naväzuje na predchádzajúci článok Obrovský kôň a iný bulšit.

A keďže je piatok a v piatok vám dávam svoje Pikiho rady na piatok, dám vám jedno poučenie:

Hľadajte fakty, získavajte vedomosti, pýtajte sa. Uvidíte súvislosti tam, kde sa ostatní musia spoliehať na demagógiu vládcov a tisíckrát opakované klamstvá.

Jedným z tých opakovane a opakovane tvrdených omylov je, že nemáme možnosť zasahovať do toho, čo sa na nás valí z inštitúcii EU. A pritom stačí si pozrieť veľmi prehľadnú stránku EU, kde sú vysvetlené úlohy jednotlivých orgánov EU a väzby medzi nimi. Naozaj, stačí sa opýtať: „A čo je to tá Rada EU zač?“, a súvislosti začnú naskakovať samé.

Sociálnu politiku, politiku zamestnanosti rieši za Slovensko človek, čo si nevedel spomenúť na tému svojej bakalárskej práce. Školstvo… Nebudem pokračovať, neskazím vám predsa celý víkend.

Zdieľať?

Ááá, pomóóc, socializmus! Neutekajte, ale voľte demokratov.

EU potrebujeme. Ale takáto socialistická nedáva zmysel.

Brusel má podle plánu komisaře Andora od všech vlád členských států vyžadovat takzvanou záruku pro mladé. Ta má zajistit, že nikdo do věku 25 let nebude bez práce. Právě v tomto věku je v některých zemích, například ve Španělsku či Řecku, nezaměstnanost nejvyšší. Stát bude mít povinnost zaručit mladým práci nejen po dokončení studia, ale i v případě, že dostanou výpověď ze zaměstnání a ještě nepřesáhli věk 25 let,

via Mladí do 25 let povinně do práce, plánuje Brusel – E15.cz / zprávy.

 

Pre poučenie mladší na východe a všetkých na západe:

V 80. rokoch minulého storočia mali všetky socialistické štáty v ústave zakotvenú povinnosť pracovať.  Každý občan mal v občianskom preukaze razítko zamestnávateľa. Verejná bezpečnosť (pre tých na západe – Polícia) vás zastavila na ulici a skontrolovala toto razítko. Ak ste ho nemali, predviedli vás na oddelenie VB a obvinili z príživníctva. Za  to vás súd odsúdil do basy.

Je mi dvojnásobne protivné, že s takýmto nápadom prišiel syn Maďarskej ľudovej republiky. 

Viete, slobodný človek v slobodnej krajine si môže slobodne robiť aj sprostosti. Napríklad chodiť po brigádach a popri tom cestovať po celej Európe. Bez pasu, len tak na občianku. Bez debilného šacovania na hraniciach. Bez preukazovania kadejakým úradným tajtrlíkom, že ste naozaj vyštudovaný v danom odbore.

„Kefalíne, a čo si predstavujete pod pojmom robiť sprostosti?“ – Nuž, asi tak, k tej slobode.

Organizáciu koordinujúcu prostredie na život a prácu na našom európskom kontinente rozhodne potrebujeme. Je zásadne príjemnejšie byť občanom EU ako občanom akéhokoľvek štátiku obohnaného trojmetrovým múrom špecifických predpisov, v ktorom  strieľajú po každej muche, čo si dovolí slobodne preletieť ponad.

Verím, že my z postkomunistických štátov ten rozvinutý západ presvedčíme, že socializmus vedie k mravnej a ekonomickej chudobe a zotročovaniu občanov.

Zdieľať?

Hľadám 55 ročné mierové obdobie v európskej histórii

Zadanie: Nájsť dlhšie mierové obdobie v histórii krajín dnešnej 27 ako je obdobie od roku 1957 do roku 2012. Teda obdobie bez konfliktov medzi dvomi štátmi v Európe dlhšie ako 55 rokov.

Keď nájdete takéto obdobie, môžeme začať diskutovať či vtedy a dnes bol mier vďaka existencii európskej ekonomickej a politickej integrácie alebo z iných príčin.

A potom je tu ešte tá drobnosť s ostnatým drôtom na hraniciach alebo slovenským morom hen pri Benátkach.

To len tak na margo euroskeptických Hujerov smejúcich sa z podivného udelenia tohtoročnej Nobelovej ceny za mier.  Áno, je to podivné udeľovať ceny inštitúciám. Ale čo narobíme, keď tu za posledných 55 rokov nebol žiaden Vodca. Čo je mimochodom skvelá vizitka.

Rád sa nechám poučiť pri zdôvodňovaní, prečo nebol minulý týždeň rozháňaní grécky dav tankami ekonomických (či politických) mocností podobne ako v roku 1956 ten budapeštiansky. Veď protestovali proti plateniu svojich dlhov voči bankám v našich krajinách.

Viete, socializmus v EU – to je len nepohodlie. Ostnatý drôt a ozbrojený colník každých 100 kilometrov – to je skutočný problém.

Zdieľať?