PRP: Rozkážte si ajťákom, veď to platíte

Keď lekár povie, že venuje 15 minút pacientovi a potom k tomu 45 minút vypisuje papiere, automaticky musí nasledovať otázka: „Požadoval lepšie SW riešenie?“

A sme doma. Podnikatelia v zdravotníctve, áno, mám na mysli ambulantných lekárov, nenakupujú špičkový SW.

Už 10 mesiacov po zavedení eReceptov do plnej prevádzky sa zas objavujú chyby spôsobené neaktualizovaním databáz liekov v ambulantných SW.

Je to stále dookola. Preto moja rada na tento piatok znie:

Rozkážte si ajťákom, veď to platíte

A nie je to len v oblasti zdravotníctva. Keď by sme to vzali do dôsledkov, tie debilné štátne služby, keď nosíme lajstrá z úradu do úradu, aj tam je to o tejto rade.

V obchode a za vlastné peniaze sme schopní aj 3x reklamovať, kým nedostaneme očakávanú kvalitu. Hodiny vyberáme, porovnávame parametre výrobkov od rôznych výrobcov.

A keď si máme rozkázať lepšiu ergonómiu v SW riešeniach, tak čušíme. Trikrát sa to reštartuje, poradie políčok je v rozpore s obvyklou  praxou. Musíme sa 1000x za deň triafať do ikonky veľkosti 3×3 milimetre. A čušíme.

PRP: Zapojenie do fašistickej či ruskej propagandy je voľba a zodpovednosť v jednom

V dnešnej Pikiho rade na piatok  si dáme jednu z učebnice demokracie.

Zdieľajte si čo len chcete a neste si potom aj od slobody neoddeliteľnú zodpovednosť za svoje činy.

Nie, nebudem vám prikazovať či zakazovať. Obyčajne sa len opýtam, či viete do čoho sa svojim zdieľaním zapájate. Verím, že viete rozlíšiť otáznik od výkričníka. V mojej vete, ktorou sa vás snažím upozorniť, je otáznik a 4 slovami sa pýtam: „Prečo zdieľate fašistické hovadiny?“

Zdieľajte si čo chcete a neste si potom aj zodpovednosť za svoje činy. V každej demokratickej krajine po II. svetovej vojne je fašizmus a nacizmus súčasťou trestného zákona z naozaj dobrých dôvodov. Keď sa chcete zapojiť do fašistickej a nacistickej propagandy, je to vaša voľba a neoddeliteľne aj vaša zodpovednosť.

Aby aj moje dedi, inžinier a zememetač pochopili: Sloboda ide ruka v ruke so zodpovednosťou. Naozaj si môžeme v slobodnej krajine robiť slobodne čokoľvek. Aj sprostosti. To je najväčší dôkaz slobody – robiť aj málo zmysluplné veci. Neoddeliteľnou súčasťou tejto slobody je osobná zodpovednosť. Musíte byť ochotní niesť si svoju zodpovednosť za to čo robíte. čo robíte sebe, čo robíte iným, aký dopad má vaše slobodne zvolené konanie na svet okolo vás.

Pod čiarou: Pikiho rada na piatok – to je taká nepravidelná séria článkov, kde sa snažím naozaj jednoduchou formou poradiť. A v duchu dnešnej rady – je na vašej slobodnej vôli, či si poradiť necháte. Za následné dopady svojho rozhodnutia potom už ponesiete svoju vlastnú zodpovednosť.

 

PRP: Ako zahnať hastoroša z diskusie

Po dva piatky som vo svoje Pikiho rade na piatok vybral tie dve najhrôzostrašnejšie a súčasne sa aj najčastejšie opakujúce figúry diskutérov-deprivantov. Takže už tušíme, že „ad hominem“ sa nerobí a aj „odvedenie pozornosti“ si zaslúži poriadne opovrhnutie. Dnes si ukážeme ako sa také vysporiadanie s komentárovým deprivantom vykonáva.

Sú celkovo tri nástroje:

  1. „On mi ten komentár zmazal.“ (komentár obsahujúcu chybnú argumentačnú figúru proste zmažeme)
  2. „A čo furt píše – No a? -“ (necháme komentujúceho rozvíjať jeho chybnú argumentačnú figúru ad absurdum)
  3. „Svojim čitateľom toho veľa dlhuješ.“ (Čistá ignorácia, nech sa v tých komentároch aj pozabíjajú.)

 

K prvému bodu: Akákoľvek argumentačná figúra z bohatej palety chybných úsudkov akúkoľvek diskusiu končí. Ak niečo diskusiu končí, naozaj nie je dôvod, aby takýto ukončovací komentár vôbec zotrvával pod článkom. Skúsenosť hovorí, že chybné argumentačné figúry majú tendenciu sa špirálovito rozvíjať. Nič neprinášajú, práve preto že sú to komentáre založené na chybe v logickej úvahe.

Aby aj moje deti a inžinieri pochopili: Argumentačné fauly v komentároch riešime Prvou metódou Indiana Jones. Proste ich bez akejkoľvek veľkej slávy a pompéznosti zmažeme.

Dobře je známe. Nafoukaní blogéři, co se považujou za elitu. Navzájem se poplácávají po ramenech a lezou si – víte kam. Je mi z nich zle. Dělají ze sebe Dušíny a přitom důsledně cenzurujou všechny negativní komentáře. Kde je svoboda slova? O čem to asi tak svědčí? Hm? Zrovna dnes jsem mu napsal příspěvek kritizující jeho morálku. Bez pravopisných chyb. Bez nadávek. Vyzval jsem ho k férové diskusi. Ať se obhájí! Měl možnost.  Zdroj: Nadutá elita maže komentáře » La Trine

 

K druhému bodu:  Občas je potrebné poodhaliť pravé pohnútky komentujúceho, preto sa snažím podráždiť a vyzvať komentujúceho, aby rozvinul svoju podivnú argumentáciu. Aby bolo vidieť, aké sú skutočné ciele komentátora. Skúsenosť hovorí, že komentujúci často konečne natvrdo ukáže, aký je to vrah, nacista či komunista.

Aby aj moje deti a inžinieri pochopili: Vyprovokokvanie komentujúceho k rozvinutiu jeho chybnej argumentácie pomôže doviesť ho následne jeho vlastnými slovami do sporu s realitou sveta.  Dobré sú otázky:

  • No a čo ďalej?
  • Takže ich postrieľame?
  • Takže čo s nimi, keď sú na ceste a moknú?
  • Takže ich necháme ďalej kradnúť?
  • Takže nevolením zvolíš?
  • A ako to tvoje  „xxxxx“ súvisí s článkom? – aspoň 3x opakovať

K tretiemu bodu: Nie ste povinný písať články na blog. Blog je čisto subjektívny žáner. Nikto z komentujúcich nie je ani nadriadeným ani si na základe objednávky a predplatného nemôže objednať žiadny text. Nepochopili, čo si chcel v článku napísať? Ich problém. Blogér nie je povinný riešiť bezvýznamné životy každého komentujúceho, čo sa mu urobil názor a vypľul ho do komentárov.

Aby aj moje deti pochopili: Záležať má človeku na názoroch ľudí, ktorých si váži. Nie je dôležité počúvať, čítať, či pozerať čokoľvek čo existuje. Nie je povinnosť mať na blogoch komentáre.

Dnešný diel bol inšpirovaný:

První zásada při setkání s Trvale Udržitelnou Krávou zní: Na komentáře, v nichž rozpoznáte některý z logických podrazů nebo nějakou nečistou polemickou figuru, nemusíte odpovídat vůbec,natož věcně. Je jasné, že jeho autor je pitomec, lexikálně postižený nebo se vás snaží vyprovokovat, takže je zcela přijatelné podobný komentář nechat bez povšimnutí, smazat jej nebo dotyčného krátce a úderně slovem „plesknout“. Nemá smysl argumentovat; pokud protistrana použije logického lapsu nebo polemické figury, je každé argumentování odsouzeno k rozpliznutí v argumentam ad nauseam. Zdroj: Trvale udržitelná kráva – Misantropův zápisník

Teraz si dáme v oblasti argumentačných faulov trochu prestávku. Veď koniec-koncov, v texte je odkaz na text, ktorý je pre mňa inšpiráciou  a teda môžete pokračovať v samoštúdiu tam.

Vyhodnotenie komentárov k minulému článku

1.

Derivanti nesklamali a dokončili svoje útoky „ad hominem“. Dokonalé! Fascinujem ma, že títo komentujúci si nezaložia svoje vlastné blogy. Ich komentáre sú rozsiahle, plné odkazov kade tade, argumentov, ktoré sú v kontexte článku totálne mimo, no ak by to bol samostatný článok na blogu, tak by sa to dokonca aj čítať dalo.

2.

GINGER 18. OKTÓBER 2015 17:03:  PRP: Označovať každého, kto je v rozpore s názormi autora článku, za nacistu, sa v článkoch nerobí.

Ginger z mne známej IP adresy je môj totálne neobľúbený komentátor. Píše somariny vycucané z prstu pomocou totálne chybných argumentačných figúr. Som presvedčený, že na rozdiel od mnohých iných, on si dokonca aj uvedomuje, že jeho logika je bezchybne zlá. Bez ohľadu na obsah, na čisto mojom blogu by jeho komentáre odfiltroval spam filter podľa metódy Indiana Jones.  Možno zas prejdem od riešení 2 a 3 k jednotke.

3.

xxxx xxxxxx xxx (nie autor, ale slová článku, autor = „ad hominem“) xxxxx. xxxxxxxx xxx Viac už nenapíšem, aby som sa vyhol obvineniam „ad hominem“ alebo „odvedením pozornosti“. Ale predsa ešte niečo. Článok (nie autor – dôvod viď vyššie) opäť jednoznačne vylučuje iný názor – kto s ním nesúhlasí, je NACISTA!

Je príjemné vidieť je, že sa tieto rady niekomu hodili. Dokáže identifikovať niečo zlé sa snaží sa toho vyvarovať. Zabúda však, že tých argimentačných faulov a logických chýb v úsudku je niekoľko desiatok. Nie len dve. Jednou z nich je… Ale o tej zas niekedy nabudúce.

To, že správne zareagujte na argumentačný faul z vás samozrejme nerobí nacistu. Dokonca ani to, že máte svoje vlastné pevné názory z vás nerobí nacistu. Dokonca ani to, ak vylučujte správnosť iného názoru z vás nerobí nacistu. Tohoto som si vedomí, takže ťažko môže byť pre mňa niekto, kto so mnou nesúhlasí nacista.

Áno, nasista je u mňa ten, kto sa schválne pozerá na druhú stranu ulice, keď nacisti odvádzajú do koncentrákov, keď sa niekto schválne pozeral na druhú stranu ulice, keď vojaci „Srbskej krajiny“ odvádzali obyvateľov Srebrenice. Nacista je ten, ktorý sa pozerá schválne na druhú stranu, keď na Srbsko-Chorvátskej hranici ľudia moknú v blate, zime, bez jedla. Toto tvrdé a ultimatívne označenie som začal používať, keď sa v našom okolí začali objavovať udalosti, ktoré nám história pripomína. Tá samozná sa môže aj rozdrapiť od snahy nás poučiť. Tak jej treba občas pomôcť. Môžno toto ultimatívne označenie niekoho bachne do nosa a zamyslí sa.

 

PRP: Ad hominem sa v komentároch nerobí

Predstavte si, milé moje deti a inžinieri, že napíšete článok o architektúre. Alebo o farmácii. Riešite konkrétny problém statiky troch budov.  Prípadne konkrétny problém očkovania.

Milé deti a inžinieri: Čo patrí do komentárov?

Starý skúsený blogér vám odpovedá: Do komentárov patrí diskusia o statike a o očkovaní. Namiesto logických protiargumentov k téme článku sa nemá zaútočiť na autora. Neprípustné je:

  • Taký žlčovitý dedo by nemal písať a kaziť tak ostatným radosť.
  • Čo tu táraš, veď všetci vieme, že volíš SaS.
  • A ty tiež zarábaš na očkovaní!
  • Ty tu vychvaľuješ Nemecko a chodíš na dovolenku do Čiernej Hory.
  • A ty si tiež ekonomický emigrant.

Inšpirované:

12. Argument ad hominem. Místo logického protiargumentu se zaútočí buď přímo na autora: „Takový žlučovitý dědek by neměl psát a kazit tak ostatním radost“, nebo na nějaký jeho vedlejší znak: „Co tu žvaníš, vždyť víme, že jsi zaměstnanec Microsoftu!“. Lze použít obrat „Ty taky!“ – „Co tu vychvaluješ Linux, vždyť máš doma Windows!“ Zdroj: Trvale udržitelná kráva – Martin Malý (blog.sme.sk)

Teraz už len rozprávanie starého blogéra.

V starých časoch, tak okolo 8:30 hod roku 2003-2007, blógéri často komentovávali pod článkami iných blogérov. Bola to relatívne konzistentná skupina, len s občasnými výhonkami. No nevedeli sme , čo a ako. A tak niektorí čosi kdesi naštudovali v offline svete a ublogli si o tom. A tak sme sa postupne vychovávali.

A potom prišiel Facebook. Ako starý blogér som hneď z kraja napísal, že mnohí, čo budú na  svoje f-steny písať si neuvedomujú, že blogujú. O sebe, o svojich deťoch, o žúrkach a tak podobne.

Starý blogér už má nejaké skúsenosti s tým, ako dopadá komentovanie. Starý blogér už má nejaké skúsenosti s tým, ako dopadá samotné blogovanie o výsostne súkromných veciach.

Ale počúvali ste ho? Veď to je len taký dedulo, čo nám nechce dopriať trochu novej radosti s modernými technológiami. Davakrát ste nepočúvali: Ani tu: A máme tu 350 miliónov nových blogérov, a ani tu: Takí ľudia blogujú, čo by jakživ neblogovali. Ja viem, vy viete všetko najlepšie. A tak si spokojne komentujete ad hominem a čudujete sa, že vás starý skúsený blogér maže rýchlosťou prvej metódy Indiana Jones.

Tak, ako existuje v etikete stolovania pravidlo, že vľavo sa ukladá vedľa taniera vidlička, tak existuje v etikete komentovania pravidlo, že ad hominem sa v komentároch nerobí.

 

PRP: Dbajte prosím na dobrú spoločnosť okolo vás

Názory sa občas nemusia líšiť. Veď pokojne sa môžu nájsť ešte ďalší dvaja z vás, čo nemajú radi kôprovú omáčku tak ako ja. Ako sa hovorí: Nenávisť ku kôprovej omáčke ide naprieč politickým spektrom.

Dbám na dobrú spoločnosť. Preto nebudem zdieľať práve tvoj nesúhlasný názor na kôprovú omáčku. Prečo tvoj nie a iného pokojne nazdieľam? Pretože si neonacista. Nebudem hovoriť, že nás je viac, že napríklad aj ty nemáš rád kôprovú omáčku. Máš proste smolu, pre mňa nie si tou dobrou spoločnosťou.

Aby aj moje deti a inžinieri pochopili: „Dobrá spoločnosť“ je komplexný pohľad.

Zdieľanie odmietavých názorov na kôprovú omáčku budem realizovať v dobrej spoločnosti. Tvoj neonacizmus/komunizmus/ŠTBáctvo spôsobuje, že nie si tou dobrou spoločnosťou.

Je taký Murphiho zákon, ktorý som spoznal počas vysokoškolských štúdii a odvtedy sa ho snažím držať:

Nediskutuj s hlupákom, mohli by si ťa pomýliť.

Kurt Josef Waldheim bol skutočne dobrý politik povojnového Rakúska. Ďaleko povojnového Rakúska bol dokonca prezidentom. Václav Havel, napriek tomu, že mu kancelára robil Schwarzenberg, sa najviac ako len mohol vyhýbal stretnutiam s ním.

Mr. Havel, President of a country less than a year out of bondage, visits the Austrian President. Ever since he took office, Mr. Waldheim has been boycotted because he lied about where and how he had served the German Army. He knew that telling the truth would have prevented him from becoming Secretary General of the United Nations. Zdroj: ON MY MIND – Havel and Waldheim – NYTimes.com

Kurt Waldheim nebol dobrou spoločnosťou. Keď prišiel Havel na pozvanie nemeckého von Weizsaeckera v lete roku 1990, ako súkromná osoba podĺa svojich slov, do Saltzburgu, mnohí veru mnohí mu vyčítali, že si na pódiu podával ruku s Waldheimom. Poľahky si ho mohli pomýliť.

 

PRP: Ja som vedel, že môj vzťah ku gramatike je správny

Dejte prostě šanci těm co zoufale hledají možnost jak to autorovi ukázat. Jak mu říct, že je to hlupák, pitomec, neumětel, že by rozhodně neměl psát. Autor musí být ten, jehož čest a vůbec všechno může být čtenáři pošlapáno a rozcupováno na kusy. Protože jedině tak lze uspokojit dav hladový po cupování, aniž by se věnoval věcem podstatným.

Zdroj:  TIP#034: V článku musíte vždy nechat alespoň jednu chybu | @365tipu.

„Takže nie je to chyba. Je to vlastnosť“, budem už odo dnes všade hovoriť. Veď to hovorí sám veľký DBD.

No dobre priatelia, koniec irónie. Dano často píše veci, ako by žil v inom vesmíre. Dejú sa mu udalosti, ktoré sa mi ani pri veľkej snahe nedarí replikovať. To s tou úmyselnou chybou je jedna z nich.

Inokedy zas píše ako z môjho vesmíru. Úplne presne vystihne čo sa mi deje. To s tou chybou, to je presne ako z môjho vesmíru.

Ups, len neviem, či som si teraz nezavaril. Aby ma náhodou nezablokoval. Bola by to škoda, mať tieto postrehy z tohto aj iných  vesmírov.

Skutočne poučenie na piatok: Formálne chyby a hlavne ich podmnožina – gramatické a štilistické chyby čitateľov vyrušujú. Prestávajú sa sústrediť na to čo im chcete povedať.  Áno, vyrušujú, je tá presná chrakteristika, ktorú som získal rokmi tvrdého výskumu. Mne môžete veriť, materiálu pre výskum mám skutočne dosť. 

A aby som parafrázoval môjho obľúbeného mluvčího: „Načo ste to potom písali?“

Pod čiarou: Viete čo je na tomto vesmíre skvelé? Moja milovaná manželka ma miluje aj napriek tomu. Dokonca s vedomím tejto mojej vlastnosti súhlasila so životom so mnou. Neexistujú beznádejné chyby.

PRP: Problém nastane o tri dni, myslieť musíte už dnes

Dnes je vraj niečo ako Black Friday. Teda prvý piatok po dni Vďakyvzdania v USA. Je to najzúfalejší nákupný deň, keď všetci ako ovce na porážku nakupujú. O 3-4 dni bude rovnaký nával na poštách, keďže práve dnes sú super zľavy na mnohých eShopoch.

Kedysi dávno som napísal text o tom, že podvečer umierajú globálne internetové služby. A isto by sa šlo mnoho ďalších udalostí, ktoré sú druhou amplitúdou sínusoidy. To druhou je na tom dôležité.

Bežne človek ráta s tým, že v piatok bude na cestách nátresk, lebo v piatok končí pracovný týždeň. Príčina – následok v rýchlom slede prípade, ideálne, v priamej súvzťažnosti.

Moja auditorská prax a prax tvorcu procesných modelov pre procesné riadenie ma naučili, že vždy treba myslieť na tú druhú vlnu sínusoidy. Že dnešná akcia vyvolá nejakú čoskorú reakciu podobnej intenzity. Že tá reakcia bude intenzívna a všetci sa budú čudovať, odkiaľ prišla. A len a len ten, kto tieto druhé vlny sínusoidy očakáva získa konkurenčnú výhodu.

Keď budete nakupovať dnes v tých supervýhodných zľavách, skúste si nechať odložiť odoslanie o pár dní. Vyhnete sa čakaniu v dave na pošte prípadne nedochvíľnosti kukriéra, ktorý nebude stíhať.

Pod čiarou: Black Friday sa tomu vraj hovorí podľa zhnusenia policistov, ktorý museli niekedy v 60. rokoch riešiť dopravnú kalamitu pri nákupných strediskách.

PRP: Nebuďte sprostí, neberte si pôžičku na darčeky

Čo dodať? No nebuďte sprostí.

Po Vianociach budú výpredaje. Darček nikto neocení, keď je za požičané. Stratíte slobodu. Veci potrebujete, keď ich potrebujete, nie keď ich potrebuje niekto iný predať. A už vôbec nie, keď je slnovrat.

Čo majú, prosím vás, spoločné Vianoce s nakupovaním? Nebuďte za debilkov.

PRP: Odložte platbu za Piano

Už budúci týždeň sa môže hodiť presun predplatného od Sme.sk do nového projektu. Takže ak ste na hrane platnosti svojho predplatného, vyčkajte.

Internetový denník Projekt N, ktorý založilo bývalé vedenie denníka Sme, začne sčasti fungovať už na budúci týždeň. Pre Mediálne.sk to potvrdil konateľ vydavateľstva N Press a bývalý zástupca šéfredaktora Sme Lukáš Fila. „Cesta k plnohodnotnému webu bude rozdelená do viacerých etáp, v najbližších dňoch plánujeme spustiť prvú z nich,“ ozrejmil plán L. Fila.

Zdroj:  Projekt N spustia budúci týždeň, mimoriadne vyjde aj v tlačenej verzii | Tlač | Mediálne.sk.

Áno, ak sa zapoja do Piana, tak sa aj tak sa výnosy presúvajú tam, kde čítate. Takže by to bolo najšikovnejšie. No v systéme to funguje tak, že web, kde sa zakúpi predplatné dostáva nejakú automatickú časť. Ak sa nezapoja do Piana, budú mať u mňa jedno významné mínus, no na pár prvých období si predplatím namiesto Piana ich.

Nikto zadarmo neobedoval. Ani nový projekt. Preto si predplatím. Viete, priatelia, nejde ani tak o nejaké nové iné spravodajstvo či kauzy. Ide mi o vznik nového projektu a vznik kopy prázdnych pracovných pozícii. Aj v starom sme.sk aj v novom Projekte N.

Tým, že kopa ľudí odišla, tam bude musieť Sme.sk nabrať a zaplniť diery. Niekto to robiť musí. Samozrejme, ťažko niekto bude robiť rovnaký projekt rozhovorov ako Karol. Ale po ňom ostalo miesto pre niečo nové. A bez podporenia Projektu N sa v decembri môže niekoľko ďalších odchádzajúcich zháčiť práve s vidinou kariérneho postupu na ktorý by inak nemali. .

A naopak, s autormi odchádzajú ich autorské projekty. Ak sa chcem zabávať na karikatúrach či čítať skvelé dlhé a dlhé rozhovori, tak musím podporiť ich domovské sídlo. Inak sa poľahky stane to, že autorské projekty zahynú, lebo autori pôjdu kvôli svojim hypotékam montovať šrauby do nejakých strojární.

Priznám sa bez mučenia a aj bez zveráka. Politické pozadie celého pohybu je mi viac ako menej ľahostajné. Viete prečo? Pretože to,  že nastal ten pohyb, je dobrá správa pre nezávislosť a slobodu slovenského mediálneho priestoru. A to má zmysel podporiť vždy. A nie len v novembri.

Keď sa podarí Projekt N udržať pri živote aspoň rok, bude to signál, že si slovenský mediálny priestor nemôže nik kúpiť. Pretože je tu vždy šanca, aby popri nakúpených mohol existovať aj slobodný.

PRP: Viete koho sa dotýkal ten, koho ste sa dotýkali vy?

Všetko okolo eboly závisí od toho, ako pravdivo budeme dnes reagovať (inkubačná doba je o tom, čo urobím dnes a teraz pre iných) a či sme nepodvádzali včera (cesty prenosu z človek na človeka sú o tom, čo som spravil včera pre seba).

Minulosť

Medzi ľuďmi sa  vírus prenáša priamym stykom s infikovanými telesnými tekutinami ako sú napríklad krv alebo sliny. Takže priatelia, koho telesných tekutín ste sa včera dotýkali? A koho sa dotýkal ten, koho ste sa dotýkali vy? Teraz, keď sedíte za počítačom, už sa všetko okolo prenosu stalo.

Keď začnete uvažovať o prenose na vás, už je všetko dávno za vami. Už uvažujete len o minulosti. Nemá zmysel dnes riešiť vaše včerajšie dotyky.

Už chápete, prečo vo svojich textoch, keď spomeniem prevenciu, hovorím o tom, že musíme byť zavčasu preventívne opatrní? UŽ TO CHÁPETE?

Preberte si to ako chcete. Našťastie to nelieta vzduchom, takže dostať to nie je až také samozrejmé. A tiež nie je známe, ako sa bude prenášať v prostredí našich európskych hygienických zvyklostí. Ale ruky by som si prestal podávať už od včera. A oblizovať mŕtvych už predvčerom.

Vakcína ako nástroj pre olizovačov neexistuje. Proste nie je k dispozícii nič, čo by ste si pichli či zjedli a mohli ste potom oblizovať petriho misku plnú vírusov a choroba by sa u vás neprejavila.

Takže minulosťou sa nebudeme zaoberať, pozrieme sa do vašej súčastnosti.

Súčasnosť

Inkubačná doba vírusu Ebola môže byť v rozsahu od 2 dní do 3 týždňov (obvykle 7-10 dní) Takže čo urobíte dnes vy pre mňa a ostatných vo vašom okolí?

Budete pobehovať a šíriť vírus či paniku? Dnes je pre nás všetkých zásadne dôležité vedieť, že každý jeden z nás pôjde s každou jednou infekciou k doktorovi. Žiadna prechodená chrípka! Títo ľudia sú najväčším nebezpečenstvom dnes. Ľahostajní k svojmu okoliu. Debilné zvyky zo známych chorôb aplikované na ebolu sú dnes najväčším nebezpečenstvom.

NIČ TAKÉ STE NEZAŽILI!

Panika z eboly nemá zmysel. Strach z ľudí, ktorí pobehujú po ulici pokojne s chrípkou či angínou, ten je dnes na mieste. Ten je namieste odjakživa. To nie je nič nové. Bezohľadné správanie vyvoláva strach okolia odjakživa.

Nikto nemôže za to, že niekde stretol vírus či baktériu akejkoľvek choroby a jeho imunitný systém dovolil chorobe prepuknúť. Ale zásadné je, čo dnes s tou chrípkou, nádchou, žltačkou, angínou urobí! Bude pobehovať po Prahe ako ten debil čo ho chytali na Hlavnej stanici?

Budúcnosť

Úmrtnosť, to znamená počet mŕtvych z tých, ktorí boli nakazení, je 50-90%. Závisí od kmeňa vírusu. Takže v prípade nakazenia o akejkoľvek budúcnosti nemá vlastne zmysle hovoriť. Vaša budúcnosť sa scvrkne na 7-10 dní. Ak ste vírus niekde stretli a vzali si ho so sebou, žiadnu budúcnosť už nemáte. Potom je to už len lotéria s pravdepodobnosťami podobnými podania tiketu  v športke.

Budúcnosť máte, len keď sa vírus do vašeho tela nedostane.

Ja viem, neviete si to predstaviť. Úmrtnosť na akúkoľvek doterajšiu infekciu, ktorú sme zažili, je nula nula prd z nakazených. Na všetky také máme totiž očkovanie alebo antibiotickú liečbu. Ebola má 50-90% bez diskusii. Špecifická liečba, ktorá by váš organizmus zbavila vírusu, neexistuje.

NIČ TAKÉ STE NEZAŽILI!

Pri chrípkovej epidémii je nakazených kopa. Ale z týchto nakazených umiera len pár promile. A aj to nie na chrípku, ale na tie iné choroby, ktoré tí ľudia už mali dávno pred chrípkou. Dokonca aj na žltačku typu C sa síce s istotou umiera, ale až po rokoch.

Na gymnáziu na matematike sme riešili mnoho vtipných príkladov. Je taký matematický vtip z oblasti výrokovej logiky. Jedná sa o kopu zajacov a zajačíc. Každá zajačica má dve otázky, aby zistila či je jej jej zajac verný. Ak zistí, že jej je neverný, tak ho zabije. Zajace môžu odpovedať pravdivo aj nepravdivo. Už si úplné detaily zadania nepamätám. Len viem, že kým sa zajačice vypytovali, tak boli zajace v bezpečí. Ale v jeden moment to celé prasklo. Presne si pamätám otázku tej matematickej úlohy: „Na ktorý deň začne všeobecné zabíjanie?“

Takže na ten deň sa teraz čaká. Verte mi, nič také ste nezažili.