Napíšte mi do komentárov moju charakteristiku

Je piatok, bežne publikujem Pikiho radu na piatok (PRP). Sú to moje krátke rady s dlhým zdôvodnením, prečo tak či inak niečo robiť. Dnes to otočím. Požiadam o radu vás.

Ako ma vidíte?

  • Blogér?
  • Lekárnik?
  • Optimista?
  • Politický komentátor?
  • Stavač Lega?
  • Gramatický nedouk?
  • Fotograf?
  • Správca jednotných sortimentov lekárenských sietí?
  • Matematik?
  • Respiratoer?

Napíšte do komentárov.

Mám dať dohromady svoj životopis v priamej reči. Dosť som z toho zhrozený. Ja mám rád skôr štrukturované dokumenty. Navyše to má mať maximálne 500 znakov, lepšie menej. A vybrať z môjho polyhistorného (lekárnik – posledný polyhistor v Európe) záberu niečo tak, aby som na niečo pre vás zásadné nezabudol, je dosť ťažké.

Navyše, tentokrát sa odo mňa chce, aby som napísal v priamej reči:

  • čo mám za sebou
  • zaujímam sa o … (ktorodina, jazyky, zahraničné pôsobenie…)
  • v súčasnosti pôsobím…
  • Za svoj najväčší úspech považujem…
  • Venujem sa problematike… (na vysvetlenie agendy, ktorú by po zvolení riešil).

Pokojne tam niečo so svojho štrukturovaného prehľadu na LinkedIn natrieskam. No pred tým sa radšej opýtam: A ako ma vidíte vy? 

Keď píšem, do komentárov, myslím do komentárov na blogu, teda tu.

 

Zdieľajte obsah s priateľmi:

PRP: Ako zahnať hastoroša z diskusie

Po dva piatky som vo svoje Pikiho rade na piatok vybral tie dve najhrôzostrašnejšie a súčasne sa aj najčastejšie opakujúce figúry diskutérov-deprivantov. Takže už tušíme, že “ad hominem” sa nerobí a aj “odvedenie pozornosti” si zaslúži poriadne opovrhnutie. Dnes si ukážeme ako sa také vysporiadanie s komentárovým deprivantom vykonáva.

Sú celkovo tri nástroje:

  1. “On mi ten komentár zmazal.” (komentár obsahujúcu chybnú argumentačnú figúru proste zmažeme)
  2. “A čo furt píše – No a? -” (necháme komentujúceho rozvíjať jeho chybnú argumentačnú figúru ad absurdum)
  3. “Svojim čitateľom toho veľa dlhuješ.” (Čistá ignorácia, nech sa v tých komentároch aj pozabíjajú.)

 

K prvému bodu: Akákoľvek argumentačná figúra z bohatej palety chybných úsudkov akúkoľvek diskusiu končí. Ak niečo diskusiu končí, naozaj nie je dôvod, aby takýto ukončovací komentár vôbec zotrvával pod článkom. Skúsenosť hovorí, že chybné argumentačné figúry majú tendenciu sa špirálovito rozvíjať. Nič neprinášajú, práve preto že sú to komentáre založené na chybe v logickej úvahe.

Aby aj moje deti a inžinieri pochopili: Argumentačné fauly v komentároch riešime Prvou metódou Indiana Jones. Proste ich bez akejkoľvek veľkej slávy a pompéznosti zmažeme.

Dobře je známe. Nafoukaní blogéři, co se považujou za elitu. Navzájem se poplácávají po ramenech a lezou si – víte kam. Je mi z nich zle. Dělají ze sebe Dušíny a přitom důsledně cenzurujou všechny negativní komentáře. Kde je svoboda slova? O čem to asi tak svědčí? Hm? Zrovna dnes jsem mu napsal příspěvek kritizující jeho morálku. Bez pravopisných chyb. Bez nadávek. Vyzval jsem ho k férové diskusi. Ať se obhájí! Měl možnost.  Zdroj: Nadutá elita maže komentáře » La Trine

 

K druhému bodu:  Občas je potrebné poodhaliť pravé pohnútky komentujúceho, preto sa snažím podráždiť a vyzvať komentujúceho, aby rozvinul svoju podivnú argumentáciu. Aby bolo vidieť, aké sú skutočné ciele komentátora. Skúsenosť hovorí, že komentujúci často konečne natvrdo ukáže, aký je to vrah, nacista či komunista.

Aby aj moje deti a inžinieri pochopili: Vyprovokokvanie komentujúceho k rozvinutiu jeho chybnej argumentácie pomôže doviesť ho následne jeho vlastnými slovami do sporu s realitou sveta.  Dobré sú otázky:

  • No a čo ďalej?
  • Takže ich postrieľame?
  • Takže čo s nimi, keď sú na ceste a moknú?
  • Takže ich necháme ďalej kradnúť?
  • Takže nevolením zvolíš?
  • A ako to tvoje  “xxxxx” súvisí s článkom? – aspoň 3x opakovať

K tretiemu bodu: Nie ste povinný písať články na blog. Blog je čisto subjektívny žáner. Nikto z komentujúcich nie je ani nadriadeným ani si na základe objednávky a predplatného nemôže objednať žiadny text. Nepochopili, čo si chcel v článku napísať? Ich problém. Blogér nie je povinný riešiť bezvýznamné životy každého komentujúceho, čo sa mu urobil názor a vypľul ho do komentárov.

Aby aj moje deti pochopili: Záležať má človeku na názoroch ľudí, ktorých si váži. Nie je dôležité počúvať, čítať, či pozerať čokoľvek čo existuje. Nie je povinnosť mať na blogoch komentáre.

Dnešný diel bol inšpirovaný:

První zásada při setkání s Trvale Udržitelnou Krávou zní: Na komentáře, v nichž rozpoznáte některý z logických podrazů nebo nějakou nečistou polemickou figuru, nemusíte odpovídat vůbec,natož věcně. Je jasné, že jeho autor je pitomec, lexikálně postižený nebo se vás snaží vyprovokovat, takže je zcela přijatelné podobný komentář nechat bez povšimnutí, smazat jej nebo dotyčného krátce a úderně slovem „plesknout“. Nemá smysl argumentovat; pokud protistrana použije logického lapsu nebo polemické figury, je každé argumentování odsouzeno k rozpliznutí v argumentam ad nauseam. Zdroj: Trvale udržitelná kráva – Misantropův zápisník

Teraz si dáme v oblasti argumentačných faulov trochu prestávku. Veď koniec-koncov, v texte je odkaz na text, ktorý je pre mňa inšpiráciou  a teda môžete pokračovať v samoštúdiu tam.

Vyhodnotenie komentárov k minulému článku

1.

Derivanti nesklamali a dokončili svoje útoky “ad hominem”. Dokonalé! Fascinujem ma, že títo komentujúci si nezaložia svoje vlastné blogy. Ich komentáre sú rozsiahle, plné odkazov kade tade, argumentov, ktoré sú v kontexte článku totálne mimo, no ak by to bol samostatný článok na blogu, tak by sa to dokonca aj čítať dalo.

2.

GINGER 18. OKTÓBER 2015 17:03:  PRP: Označovať každého, kto je v rozpore s názormi autora článku, za nacistu, sa v článkoch nerobí.

Ginger z mne známej IP adresy je môj totálne neobľúbený komentátor. Píše somariny vycucané z prstu pomocou totálne chybných argumentačných figúr. Som presvedčený, že na rozdiel od mnohých iných, on si dokonca aj uvedomuje, že jeho logika je bezchybne zlá. Bez ohľadu na obsah, na čisto mojom blogu by jeho komentáre odfiltroval spam filter podľa metódy Indiana Jones.  Možno zas prejdem od riešení 2 a 3 k jednotke.

3.

xxxx xxxxxx xxx (nie autor, ale slová článku, autor = “ad hominem”) xxxxx. xxxxxxxx xxx Viac už nenapíšem, aby som sa vyhol obvineniam “ad hominem” alebo “odvedením pozornosti”. Ale predsa ešte niečo. Článok (nie autor – dôvod viď vyššie) opäť jednoznačne vylučuje iný názor – kto s ním nesúhlasí, je NACISTA!

Je príjemné vidieť je, že sa tieto rady niekomu hodili. Dokáže identifikovať niečo zlé sa snaží sa toho vyvarovať. Zabúda však, že tých argimentačných faulov a logických chýb v úsudku je niekoľko desiatok. Nie len dve. Jednou z nich je… Ale o tej zas niekedy nabudúce.

To, že správne zareagujte na argumentačný faul z vás samozrejme nerobí nacistu. Dokonca ani to, že máte svoje vlastné pevné názory z vás nerobí nacistu. Dokonca ani to, ak vylučujte správnosť iného názoru z vás nerobí nacistu. Tohoto som si vedomí, takže ťažko môže byť pre mňa niekto, kto so mnou nesúhlasí nacista.

Áno, nasista je u mňa ten, kto sa schválne pozerá na druhú stranu ulice, keď nacisti odvádzajú do koncentrákov, keď sa niekto schválne pozeral na druhú stranu ulice, keď vojaci “Srbskej krajiny” odvádzali obyvateľov Srebrenice. Nacista je ten, ktorý sa pozerá schválne na druhú stranu, keď na Srbsko-Chorvátskej hranici ľudia moknú v blate, zime, bez jedla. Toto tvrdé a ultimatívne označenie som začal používať, keď sa v našom okolí začali objavovať udalosti, ktoré nám história pripomína. Tá samozná sa môže aj rozdrapiť od snahy nás poučiť. Tak jej treba občas pomôcť. Môžno toto ultimatívne označenie niekoho bachne do nosa a zamyslí sa.

 

Zdieľajte obsah s priateľmi:

PRP: Ad hominem sa v komentároch nerobí

Predstavte si, milé moje deti a inžinieri, že napíšete článok o architektúre. Alebo o farmácii. Riešite konkrétny problém statiky troch budov.  Prípadne konkrétny problém očkovania.

Milé deti a inžinieri: Čo patrí do komentárov?

Starý skúsený blogér vám odpovedá: Do komentárov patrí diskusia o statike a o očkovaní. Namiesto logických protiargumentov k téme článku sa nemá zaútočiť na autora. Neprípustné je:

  • Taký žlčovitý dedo by nemal písať a kaziť tak ostatným radosť.
  • Čo tu táraš, veď všetci vieme, že volíš SaS.
  • A ty tiež zarábaš na očkovaní!
  • Ty tu vychvaľuješ Nemecko a chodíš na dovolenku do Čiernej Hory.
  • A ty si tiež ekonomický emigrant.

Inšpirované:

12. Argument ad hominem. Místo logického protiargumentu se zaútočí buď přímo na autora: “Takový žlučovitý dědek by neměl psát a kazit tak ostatním radost”, nebo na nějaký jeho vedlejší znak: “Co tu žvaníš, vždyť víme, že jsi zaměstnanec Microsoftu!”. Lze použít obrat “Ty taky!” – “Co tu vychvaluješ Linux, vždyť máš doma Windows!” Zdroj: Trvale udržitelná kráva – Martin Malý (blog.sme.sk)

Teraz už len rozprávanie starého blogéra.

V starých časoch, tak okolo 8:30 hod roku 2003-2007, blógéri často komentovávali pod článkami iných blogérov. Bola to relatívne konzistentná skupina, len s občasnými výhonkami. No nevedeli sme , čo a ako. A tak niektorí čosi kdesi naštudovali v offline svete a ublogli si o tom. A tak sme sa postupne vychovávali.

A potom prišiel Facebook. Ako starý blogér som hneď z kraja napísal, že mnohí, čo budú na  svoje f-steny písať si neuvedomujú, že blogujú. O sebe, o svojich deťoch, o žúrkach a tak podobne.

Starý blogér už má nejaké skúsenosti s tým, ako dopadá komentovanie. Starý blogér už má nejaké skúsenosti s tým, ako dopadá samotné blogovanie o výsostne súkromných veciach.

Ale počúvali ste ho? Veď to je len taký dedulo, čo nám nechce dopriať trochu novej radosti s modernými technológiami. Davakrát ste nepočúvali: Ani tu: A máme tu 350 miliónov nových blogérov, a ani tu: Takí ľudia blogujú, čo by jakživ neblogovali. Ja viem, vy viete všetko najlepšie. A tak si spokojne komentujete ad hominem a čudujete sa, že vás starý skúsený blogér maže rýchlosťou prvej metódy Indiana Jones.

Tak, ako existuje v etikete stolovania pravidlo, že vľavo sa ukladá vedľa taniera vidlička, tak existuje v etikete komentovania pravidlo, že ad hominem sa v komentároch nerobí.

 

Zdieľajte obsah s priateľmi:

PRP: Dbajte prosím na dobrú spoločnosť okolo vás

Názory sa občas nemusia líšiť. Veď pokojne sa môžu nájsť ešte ďalší dvaja z vás, čo nemajú radi kôprovú omáčku tak ako ja. Ako sa hovorí: Nenávisť ku kôprovej omáčke ide naprieč politickým spektrom.

Dbám na dobrú spoločnosť. Preto nebudem zdieľať práve tvoj nesúhlasný názor na kôprovú omáčku. Prečo tvoj nie a iného pokojne nazdieľam? Pretože si neonacista. Nebudem hovoriť, že nás je viac, že napríklad aj ty nemáš rád kôprovú omáčku. Máš proste smolu, pre mňa nie si tou dobrou spoločnosťou.

Aby aj moje deti a inžinieri pochopili: “Dobrá spoločnosť” je komplexný pohľad.

Zdieľanie odmietavých názorov na kôprovú omáčku budem realizovať v dobrej spoločnosti. Tvoj neonacizmus/komunizmus/ŠTBáctvo spôsobuje, že nie si tou dobrou spoločnosťou.

Je taký Murphiho zákon, ktorý som spoznal počas vysokoškolských štúdii a odvtedy sa ho snažím držať:

Nediskutuj s hlupákom, mohli by si ťa pomýliť.

Kurt Josef Waldheim bol skutočne dobrý politik povojnového Rakúska. Ďaleko povojnového Rakúska bol dokonca prezidentom. Václav Havel, napriek tomu, že mu kancelára robil Schwarzenberg, sa najviac ako len mohol vyhýbal stretnutiam s ním.

Mr. Havel, President of a country less than a year out of bondage, visits the Austrian President. Ever since he took office, Mr. Waldheim has been boycotted because he lied about where and how he had served the German Army. He knew that telling the truth would have prevented him from becoming Secretary General of the United Nations. Zdroj: ON MY MIND – Havel and Waldheim – NYTimes.com

Kurt Waldheim nebol dobrou spoločnosťou. Keď prišiel Havel na pozvanie nemeckého von Weizsaeckera v lete roku 1990, ako súkromná osoba podĺa svojich slov, do Saltzburgu, mnohí veru mnohí mu vyčítali, že si na pódiu podával ruku s Waldheimom. Poľahky si ho mohli pomýliť.

 

Zdieľajte obsah s priateľmi:

PRP: Ja som vedel, že môj vzťah ku gramatike je správny

Dejte prostě šanci těm co zoufale hledají možnost jak to autorovi ukázat. Jak mu říct, že je to hlupák, pitomec, neumětel, že by rozhodně neměl psát. Autor musí být ten, jehož čest a vůbec všechno může být čtenáři pošlapáno a rozcupováno na kusy. Protože jedině tak lze uspokojit dav hladový po cupování, aniž by se věnoval věcem podstatným.

Zdroj:  TIP#034: V článku musíte vždy nechat alespoň jednu chybu | @365tipu.

“Takže nie je to chyba. Je to vlastnosť”, budem už odo dnes všade hovoriť. Veď to hovorí sám veľký DBD.

No dobre priatelia, koniec irónie. Dano často píše veci, ako by žil v inom vesmíre. Dejú sa mu udalosti, ktoré sa mi ani pri veľkej snahe nedarí replikovať. To s tou úmyselnou chybou je jedna z nich.

Inokedy zas píše ako z môjho vesmíru. Úplne presne vystihne čo sa mi deje. To s tou chybou, to je presne ako z môjho vesmíru.

Ups, len neviem, či som si teraz nezavaril. Aby ma náhodou nezablokoval. Bola by to škoda, mať tieto postrehy z tohto aj iných  vesmírov.

Skutočne poučenie na piatok: Formálne chyby a hlavne ich podmnožina – gramatické a štilistické chyby čitateľov vyrušujú. Prestávajú sa sústrediť na to čo im chcete povedať.  Áno, vyrušujú, je tá presná chrakteristika, ktorú som získal rokmi tvrdého výskumu. Mne môžete veriť, materiálu pre výskum mám skutočne dosť. 

A aby som parafrázoval môjho obľúbeného mluvčího: “Načo ste to potom písali?”

Pod čiarou: Viete čo je na tomto vesmíre skvelé? Moja milovaná manželka ma miluje aj napriek tomu. Dokonca s vedomím tejto mojej vlastnosti súhlasila so životom so mnou. Neexistujú beznádejné chyby.

Zdieľajte obsah s priateľmi: