Archív značiek: financie

Za potenciál si chlieb nekúpite

Napísané , autor:

Včera som chvíľu čítal noviny na svojom MDA a doťapal som sa k zaujímavým článkom. Všetky mali spoločné jedno: Odišiel na psa mráz a bolo treba začať splácať požičané.

Vraj na Islande si ľudia brali pôžičky v zahraničných menách. Tá ich posilňovala, takže to bolo super výhodné. Teraz začala klesať a akosi nestíhajú. Mám niekoľkoročné skúsenosti s tým, ako sa žije v inej mene ako v tej, ktorú zarábam. Takže reálne vidím ako to lieta hore dolu. Raz je to super, inokedy horšie, ale jedna istota tu je. Neexistuje šanca ako to ovplyvniť. A viera je dobrá na dlhodobé (v rádoch večnosti) plánovanie, nie na časné statky.

Vraj budú musieť v nejakej fabrike prepúšťať, lebo im už banka nechce ďalej požičiavať. To akože ich hospodárenie potrebuje externý prísun peňazí z banky? A dokedy? Až raz urobia ten super-miloónový-obchod? Tak to dobre, to si nezaslúžia iné ako skrachovať. Iba čo kazia trh a deformujú ceny. Hm, že všetko podražie? Nuž, minule som sa písal, že kedy ste naposledy kupovali špekáčky. Áno, toto je presne ono. Cena poriadnych  špekáčky  sa skladá z ceny skutočných surovín a z primeraného hrubého zisku.  Žiadne  mínus dotácia z úveru banky. A to z takého hrubého zisku, ktorý pokryje všetky náklady od upratovačky až po kreslo riaditeľa.

Vzdušné zámky

Vzdušné zámky

Keď som sa onehdá pradávno snažil dopátrať jednoduchého vysvetlenia čierneho utorka z roku 1929, tak som narazil na zaujímavé vysvetlenie. Vtedy to vraj bolo tak, že ľudia si požičali na to, aby mohli kúpiť akcie a počítali s tým, že tú pôžičku budú splácať s výnosom z tých akcii. Keďže sa do systému zapájalo stále viac a viac nových ľudí, systém ponuka-dopyt hnal ceny hore. Kde som to len videl?

My prírodovedci tomu hovoríme perpetum mobile.  Síce vieme, že matka príroda je suka a vždy stojí na strane skrytých závad, ale súčasne sme si istý, že nás nikdy nesklame v logike a spravodlivosti. Sú tu isté náznaky v oblasti kvantovej fyziky, ale zatiaľ sa vždy ukázalo, že toho len málo vieme. Naopak, ekonómia považuje perpetum mobile za svoju normálnu súčasť. Že kde to perpetum mobile je? Hladajte kľúčové slovo rast.

Keď som mal onehdá na starosti akvizície, cena lekárne sa určovala veľmi prozaicky a jednoducho. Vzal sa mesačný obrat a vynásobil sa nejakou konštantou. A bola cena na stole. Tento jednoduchý vzorec krásne eliminoval akékoľvek pochybnosti.  Návratnosť investície bola potom v priamej úmere k veľkosti tej konštanty. Celý problém s cenou sa zredukoval len a len na zistenie aký skutočný obrat má daná lekáreň.  Samozrejme predajca sa snažil posunúť túto otázku do roviny potenciálu. Ale keď sa človek s aspoň trochou skúseností pozrel na danú prevádzku cez medailón s hľadáčikom pravdivého videnia, nakoniec sme sa vždy vrátili na zem a diskutovali o skutočnom  obrate.

A teraz my vysvetlite, ako sa stane, že horda ľudí, vysokoškolsky vzdelaných ľudí,  vezme do svojich firiem toľko pôžičiek, že ich nedokáže splácať? Že rovnako vzdelaný ľudia postavia svoj život na obchode s potenciálom, s vierou v budúcnosť? Že sa spoliehajú na  pozitívny vývoj, ktorý nemajú šancu ovplyvniť?

Ale dobre. Bola možnosť, ak ju využili. A vidia možnosť, ako sa zachrániť a pokračovať v rovnakom ďalej. Nie, oni tomu zas budú hovoriť investícia. Teda podojiť naše dane a zaplatiť si z nich dlhy ktoré narobili. Oni totiž tie peniaze strovili na svojich bonusoch a teraz by ich mali vrátiť. Oni ich prejedli a prehýrili a ručili za ne niečím, čo nikdy neexistovalo. Niečím, čo bolo len a len potenciálom.

Viete, myslel som si, že dane platím preto, aby sa nejaká servisná organizácia (štát) postaral o veci, o ktoré ja chcem aby sa postaral. Školstvo, hranice,  upokojenie neprispôsobivých sociálnymi dávkami a podobne. Ale naozaj vo svojich predstavách o úlohe štátu nevidím platenie dlhov súkromných firiem. Skôr tam vidím rýchle odhaľovanie problémových súkromných firiem. Také tie inštitúcie ako: bankový dozor, Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže, dozor nad akciovým trhom a podobne.

Keď som hrával Dračí doupě, tak v návode bol krásny príklad na to, ako určiť hodnotu pokladu. Vyša tlupa vykotúľa zlatú  královskú korunu z dračieho pelechu na svetlo sveta. Koruna je tak veľká, že trpaslík v nej spokojne môže kráčať. A vy si poviete: Tá má ale cenu! Ale houbeles, keďže v okolí nie je ani jeden král, ktorému by sa koruna hodila. Nie je záujem, nie je cena, nebudú prašulky a vaša tlupa sa môže tak akurát prihlásiť na sociálke.  Za  potenciál si chlieb nekúpite.

Ja viem, človek je múdry až keď netreba. Alebo až keď je starší?

Finančná kríza očami lekárnika

Napísané , autor:

A bude aj recept od lekárnika. Čo je samozrejme signifikantné. Že prečo? Čítajte ďalej a ak sa dopracujete ku koncu, tak sa dozviete.

Takže priatelia, ako to vidím ja? Nuž, najprv si dáme niekoľko informácii, len tak, bez ladu a skladu pod seba a dohromady:

Nohy na ramená

Vyberme čo sa dá, povedali si najväčší manažéri najväčších amerických firiem. Keďže v časoch keď sa darilo, si dohodli výhodné revolvingové úvery, tak nejako náhodne sa viacerí zhodli, že naplnia svoje trezory hotovosťou. Pretože nemajú chuť postávať pred bankami dňom i nocou rovnako, ako českí drobní střadatelé pred vytunelovanými kampeličkami v deväťdesiatych rokoch.

Nepožičiam ani bratovi

Banky si medzi sebou nie sú ochotné požičať ani na zmrzlinu. Nahodili úroky tak vysoké (že vraj 10%), že v podstate tým povedali, že nepožičajú ani vlastnému bratovi.

Pasca merateľných cieľov

V bankách pracujú manažéri. Každý manažérsky plat pozostáva zo základu a z prémii. Je to tak všade na svete, v každej firme a v každom odvetví. Ľudia majú tendenciu považovať prémie za samozrejmú súčasť platu. Touto absurdnou ilúziou trpia všetci, od kozmetičiek podlahových plôch po riaditeľov GM, GE a cGMP. A teraz pozor, sledujte ma: Prémie sú vždy vyplácané za dosiahnutie merateľných cieľov. Toto je kľúčové: merateľné ciele. Ani všeobecné blaho, ani stabilita odvetvia nie sú merateľnými cieľmi. Tými sú počty klientov, percento zisku, hodnota obratu.

Veď aj základný princíp sám radí

Banky sú vraj postavené na dôvere v banky. Preto pre ne vraj platí samonapĺňajúce sa proroctvo o tom, že keby sa všetci rozhodli v jeden móment, ten móment, vybrať svoje peniaze, tak vlastne tie naše peniaze nám nebudú schopné dať, pretože vlastne toľko peňazí nemajú a bánka zémře.

Závoďáci radia užívať si

Závoďáci, teda ľudia, ktorí sú za vodou a vlastnia firmu s reálnou hodnotou (teda nie hodnotou akcii, ale hodnotou, ktorú je niekto ochotný zaplatiť) v stovkách miliónov a majú podpisové právo (a právo rozhodovať) k všetkým jej bankovým účtom, hovoria, že nechápu, že sa niekto stále naháňa za ďalším a ďalším miliónom. Oni takí nie sú. Oni si ich užívajú.

Odborníci radia

Kto je väčší odborníka ako právoplatne odsúdený a popravený podvodník, najatý aby zachránil ankh-morporskú banku v úlohe riaditeľa Vlahoš von Rosret a analytik tejto banky Hubert?

Počúvajte Huberta na strane 87 v románe Terryho Pratcheta Nadělat Prachy.  Je to tam rozťahané na asi dve strany ale  záver je jednoznačný:

A skončíme v situaci, kdy se nemůžeme pohnou, protože si stojíme na vlastních rukou. Pracovní príležitosti mizí, lidé bez úspor trpí, platy klesají, farmy se mění v divočinu, rozzuření trollové slézají z hor.

Potom chvíľu Vlahoš von Rosret diskutuje s Hubertom o tom, že Trollovia už sú medzi nami, takže Hubert zmení názor:

Dobře, tak v tom případě myslím, že by se rozzuření vraceli zpět do hor. No… tedy já bych to na jejich místě udělal.

Vlahoš von Rosret neverí tomuto vedcovi a namieta:

A vy myslíte, že by se to opravdu mohlo stát? To vám vážně řekne hromada skleněných trubek, baněk a kbelíků?

Huber ti je istý:

Simulují vzájemné vztahy jednotlivých událostí velmi přesně, pane Rosrete. A souvislosti událostí se dají objevit ve všem a uplatňují se i tam, kde byste to rozhodně nečekal. Vědel jste třeba, že je ověřená skutečnost, že v době národních krizí mají lemy ženksých sukní tendenci se zvedat?

Recept je tu

Takže ako to vidím ja? Keďže máme za sebou módne obdobie super krátkych sukní, niektorí na tie nemerateľné ciele myslieť budú a tento blog číta len hŕstka občanov a ľudia a vlády majú tendenciu konať rozumne až keď sa vyčerpajú všetky ostatné možnosti, tak to vidím optimisticky.

Viete, optimizmom ma napĺňa to, že prírodné vedy sú nezávislé na definícii merateľných cieľov za ktoré sú vyplácané osobné odmeny manažérov. Ľudia budú lieky potrebovať stále. V mene zachovania rodu a druhu sú ľudia ochotní vynaložiť akékoľvek peniaze. Takže zbrojársky a farmaceutický priemysel prosperujú za akejkoľvek konštelácie bankového sektoru.

A teraz odpoveď na otázku z úvodu, prečo je to signifikantné. Pretože tak ako  všetci mudrlanti ktorí do toho zaručene vidia (a je im úplne jasné čo tie vlády majú robiť aby zachránili ich peniaze), je divné, keď recepty vydáva lekárnik. On ich má predsa prijímať. Má to v popise práce a z tej aj vyplýva, že má na to školy. Na prijímanie receptov a vydávanie liekov.

Takže priatelia, môj recept, postoj, popis toho čo robím a urobím poznáte. A ako sa zachováte vy?

Nominujte najabsurdnejší bankový poplatok

Napísané , autor:

Ako sa na správne hospodárske noviny patrí, vyhlásili súťaž o Najabsurdnejší bankový poplatok 2007

„Až do konca novembra môžu klienti bánk na stránke www.hnonline.sk nominovať bankové poplatky, ktoré považujú za nezmyselné alebo zbytočné. Hlasovať sa začne od decembra.“

Moja osobná nominácia je poplatok za účtovnú položku. Zdôvodnenie je nasledovné: Banky za tento poplatok skrývajú svoju marketingovú stratégiu poskytovať služby zadarmo. Veď to poznáte: platba kartou u obchodníka je zadarmo, prvých xyc výberov z bankomatu v mesiaci je zadarmo a podobne. Ale hups, na výpise z účtu zistím, že som zaplatil pri rovnakom počte úkonov väčší počet poplatkov ako na českom účte, kde síce platím poplatok za konkrétnu transakciu, ale už žiadnu prirážku za marketing banky. Schválne neporovnávam hodnotu, len celkový počet poplatkov. Lebo tisíckrát trochu zdolá aj vola.

Tu by som kľudne mohol skončiť. No tento týždeň mám nejakú filantropickú náladu. Napriek mojej zásade neradiť komerčným subjektom, že niečo robia zle, trochu sa rozpíšem o stránke http://www.hnonline.sk/

Fotja obrazovky hn.skJe absurdá rovnako ako predmet vyhlasovanej súťaže. Nominácie pridajte do komentárov, to si môžem dovoliť ja ako amatér, nie horda programátorov HN. To je taký problém urobiť jeden formulár, ktorý umožní vybrať z doteraz navrhnutých a súčasne poskytne možnosť pridať aj svoj nezávislý návrh. Celé to uložiť do jednej tabuľky a do admin rozhrania doprogramovgať nástroj na pohodlnú editáciu nezávislých návrhov. Večer si k tomu poverený pracovník sadne, presunie nové návrhy medzi ostatné, niektoré absurdnosti vyhodí, vymaže spam a kraviny. A na druhý deň už môžu ľudia nominovať z rozšíreného zoznamu. Guľaté rohy, trochu zrkadlových prechodov a mohli sa prihlásiť so súťaže SME.sk

Je absurdná po grafickej stránke. Záhlavie, lišta, reklamná lišta, nadpis, vyhľadávacie políčko, doporučte známenu, eTarget, názory čitateľov, pošli do vybrali sme a mnoho ďalších súčiastok sa zobrazuje natvrdo bez akéhokoľvek podmieneného skúmania logiky. Len zo psa noha tam chýba. A každý pes iná ves, každá súčiastka inej farby, iného písma, inak orámovaná, no fuj. Tento týždeň jednoznačný víťaz o najdivokejší vhľad webu. Do spôsobu komunikácie stránky so mnou sa nebudem ani púšťať. Čerešničkou na tortičke je, ako sa mi oznamovým oknom snažila stránka oznámiť moju IP adresu. Nepodarilo sa jej to, namiesto toho tam bolo čosi o nejakých PHP premenných.

No srandy kopec som si tam užil. Ale nominovať sa mi pošťastilo.

Platba za služby a obsah na sieti – sumarizácia napísaného

Napísané , autor:

Úvod: (Preskočte!) Škoda začínať nové témy. Radšej rozviniem tie, o ktorých som už bol býval bol písal. To sú tie výhody dlhodobého blogovania. Inak, tak mi napadlo, že by som mohol do hlavičky toho blogu zakomponovať vetu „Založené roku 2003.“ Možno by to dodalo taký ten punc solídnosti, trvanlivosti a pevnosti. Alebo aj nie. Budem ešte o tom uvažovať.

Ale vráťme sa k meritu veci. Čo som to… Á, už viem!

Peniaze. Peniaze za obsah, peniaze za webové služby, platba za obsah. Venoval som sa tomu už niekoľkokrát:

Dnes pridám dve zamyslenia z iných strán. Jedno, ktoré obsahuje aj poznatky všeobecnej ekonomickej teórie, v petržalských luhoch a hájoch známej aj pod krycím menom „vetko“, nájdete v článku Obejde se online svět bez peněz? – LUPA. Hm, teoretizovanie o potrebnosti peňazí končí v momente, keď vás premkne hlad. To končí každá sranda a nastupuje boj o prežitie. Jasné, v súčasnej dobe, keď na každom rohu máme hypermarket plný potravy, ťažko hovoriť o boji. Napriek tomu, nezabúdajme, že jednou zo základných podmienok pre život je prísun potravy. A naplnenie tejto podmienky je bez peňazí v súčasnej dobe nemožná.

Ako hovorí klasik: Čokoľvek sa oplatí robiť pre peniaze, treba robiť pre peniaze.

Druhé zamyslenie je v článku O webu zdarma. (neodpustím si poznámku na vzdialený okraj: Redizajn ako noha – title bez nadpisu, fuj!) Je to celé asi o tomto:

Protože stejně jako prací vzniká vlastnictví, tak prací vzniká hodnota. Cena je výrazem vynaložené práce. Takže i věci, které jsou zdarma či bezplatně, mají svou cenu, pokud vznikly prací. Prosté. Přesto jsou lidé, kteří se s tím nechtějí smířit.

A končí to slovom chucpe. To slovo priamo volalo po akcii, tak som naladil Google a vypadla Chucpe – Wikipedie, otevřená encyklopedie.

Toľko zhromaždenie článkov na danú tému na jedno miesto. Pokračujem zamyslením sa nad riešením problému, ako speňažiť obsah.

Hm, zamyslení po fúru aj trošku, ale reálny spôsob platby za obsah zatiaľ v nedohľadne. Takže ostáva jediné, spoliehať na donácie (dary) dobrovoľníkov.

Trochu sa pohrávam s myšlienkou na spoplatnený obsah na tomto blogu. Nástroje sú, prispejete cez paypal (čiže zaplatíte platobnou kartou) a pošlem heslo k zaheslovaným článkom. Platnosť hesla na mesiac, na rok, na vždy. A čo by bolo za poplatok? Čo ja, viem, teraz ma napadá, že by to mohli byť rešeršné články z edície celúlozový výluh. Bonusový obsah Lekárne na webe. Alebo RSS bez reklám (časom, keď bude plné Adsensu, a to mi verte, že bude)

Totiž, to čo je v jednotlivých celulózových výluhoch verejne publikované je len časť toho, čo som si počas prechádzania sieťou poznamenal. V mojom Gooogle notebooku sa povaľuje mnoho odkazov a komentárov k nim, ktoré považujem za dobré vedomosti. A zdá sa mi, že by bola škoda pripraviť sa o konkurenčnú východu tým, že na tieto vedomosti upozorním. Jasné, všetko sú to v originále voľne dostupné zdroje. No hľadajte ich v kope internetového sena. Máte na to čas?

Zamyslenie berte ako uvažovanie nahlas. Myslím, že sa začína rysovať pridaná hodnota. Ešte chvíľu to nechám rozvaľovať sa v mozgovni a možno z toho čosi bude. Alebo aj nie. Edison vraj hovoril, že tých 4000 márnych pokusov bolo užitočných, pretože medzi nimi bolo schované fungujúce vlákno žiarovky. Čo vy na to