Mýlil som sa. Č-reklama tromfla R-agentúry

Minulý týždeň predviedol podnikanie firmy Štát, s.r.o. r-minister. Myslel som, že keď tromfol t-sociálne podniky, že už sa hádam v podnikaní štátu nedá dosiahnuť hlbšie. Kajám sa a priznávam: Mýlil som sa.

Ak sa vyučíte za podlahára, je viac ako 60-­percentná pravdepodobnosť, že si nenájdete prácu.

Ešte horšie sú na tom klampiari, v ich odbore bola miera absolventskej nezamestnanosti vlani v septembri 80 percent. Rok predtým bola ešte vyššia. Vyplýva to z údajov Ústavu informácií a prognóz školstva.

Minister školstva Dušan Čaplovič chce propagovať študijné programy, ktoré majú vyššiu mieru nezamestnanosti ako gymnazisti.

Reklamu by mal dostať napríklad odbor kaderník. Nezamestnanosť tu bola v septembri 2012 viac ako 13 percent. U cukrárov to bolo takmer 20 percent, u pekárov 25 percent.

 

Zdroj:  SME.sk | Čaplovič chce dostať mladých aj tam, kde sa ťažko uplatňuje.

Sľubujem, nabudúce si dám pozor. Zdá sa, že podnikateľské dno je oveľa oveľa hlbšie ako sa jednému kapitalistovi môže prisniť v tom najhoršom sne.

Je marec – mesiac podávania príspevkov kapitalistov na financovanie podnikania firmy Štát, s.r.o.

Každá veľká firma bude súčtom malých, rozhodol Štát s.r.o.

Na každú reguláciu sa v slobodnej spoločnosti vždy promptne nájde riešenie. V tomto prípade je to založenie holdingu.

Takzvané kolektívne zmluvy vyššieho stupňa presadil už prvý Ficov kabinet, nestihol ich však zaviesť do praxe. Dosiaľ ich mohli uzatvárať len podniky združené v zamestnávateľských zväzoch. Ak však nový vládny návrh podporí aj parlament, o necelý polrok by mali pravidlá platiť pre všetky firmy v sektore s viac ako 20 zamestnancami bez ohľadu na to, či v zamestnávateľskom zväze sú, alebo nie. Podmienkou už nebude ani súhlas zamestnávateľa.

Veľká či malá firma, výhody zamestnancov budú rovnaké – Správy – Domáce – Pravda.sk

 

Ako to tam je? Aká je v tejto regulácii výnimka? Aha, 20 zamestnancov ako hranica. Takže firmu s 5-6 oddeleniami rozdelíme do „holdingu“ 5-6 firiem, každá po 19 zamestnancov..

Dokonca tu je aj výrok Protimonopolného úradu, že takto zorganizované zoskupenie nekoná v zhode.

Druhá možnosť ako udržať produktivitu práce je 5-6 zamestnancov vyhodiť a prácu pridať tým čo ostali a majú teraz vyjednané vyššie platy.

Kua-kua, to musíte byť riadny idiot, keď po zavedená niekoľkých takýchto opatrení poviete, že za rast nezamestnanosti môže kríza, nie vy.

Absurdná a nezmyselné? Áno, ukážem vám prečo to dospelo až sem. Z pohľadu štátu ako inštitúcie sa týmto nápadom totiž privatizuje povinnosť štátu vytvárať a udržiavať záchrannú sociálnu sieť.

Neviem ako vy, ale ja od štátu práve toto očakávam. Že sa spoločne poskladáme na to, aby keď niekto urobí životnú chybu, keď niekto nedostal od Boha toľko talentu ako vy alebo ja, aby sa stále mohol cítiť ako ľudská bytosť. Aby sa stále mohol cítiť ako rovný príslušník našej spoločnosti. Aby sa z neho nestal občan druhej kategórie.

Tento štát takto nefunguje! Preto jeho existencia v tejto podobe nedáva žiaden zmysel.

Aha, ja som vám to už bol býval bol hovoril, že „inštitúcia štát“ v slovenskom podaní  nedáva zmysel. Ak sa na na tento útvar pozriete ako na firmu Štát s.r.o., tak už to zmysel dáva. Ale je predsa nezmysel, aby bola „inštitúcia štát“ firmou Štát s.r.o.

Politici hospodáriaci vo firme Štát s.r.o. zdá sa usúdili, že organizovanie záchrannej siete a tvorba podmienok pre rast životnej úrovne je nad ich sily. Tak sa týchto úloh postupne zbavujú a prenášajú ich na bedrá firiem tvoriacich zisky zo svojho podnikania.

Prečo by mali ale potom títo podnikatelia prispievať firme Štát s.r.o. na niečo čo nerobí?!?

Svoje obligátne upozornenie pre tvorcov regulácii som už musel rozšíriť o slová „v slobodnej spoločnosti“.  Po tom, ako sa socialistickí vodcovia Vlády a Parlamentu minulý týždeň prihlásili k najlepším tradíciám mečiarizmu začína byť  v ohrození už bazálna sloboda.

Neviem ako vy, ja som v procese a to nemám 20 zamestnancov.

Příštího dne se desátý pán u oběda neobjevil. Nijak jim to nevadilo, prostě si sedli a jedli bez něho. Když ale došlo k placení, zjistili zajímavou věc: Všichni dohromady neměli ani na polovinu sumy, kterou zrovna projedli. A pokud mezitím neumřeli hlady, tak se tomu diví dodnes.

Pokud dojde k daňové úlevě, mají z toho nejvíc ti nejbohatší. Pokud by ale museli platit příliš, může se stát, že se příští den u našeho stolu neobjeví. Ve Švýcarsku, v Karibiku a i jinde na světě je spousta pěkných restaurací.

Zdroj:  Konatelia začnú zvažovať, kde sú hranice ich solidarity | M+M+M+M (4M).

Pod čiarou: Pôvodne som ani nechcel niečo o tom písať. Je to také debilina, že by sa mohlo uplatniť Murphyho pravidlo o diskusii s hlupákom.

Ďalší príklad nebezpečia podnikania firmy Štát s.r.o

My zdravotnícky pracovníci milujeme prevenciu. Jednak nemusíme nasadzovať krk zodpovednosti a po druhé, poľahky presvedčíme spoločnosť, že ju to vyjde lacnejšie. Prevenciou pred pokušením politika odsypať si z našich daní do svojho vrecka je nedať mu k dispozícii toľko daní a zakázať mu podnikať vo firme Štát s.r.o.

Dědictví bývalého ministra práce a sociálních věcí Jaromíra Drábka (TOP 09) a jeho prvního náměstka Vladimíra Šišky, který skončil ve vazbě, stíhá rána za ranou. Nyní projekt sKaret napadla firma, která dokazuje, že na velmi podobný systém drží už řadu let řádně přihlášený patent.

Zdroj:  Na sKartu máme patent my, tvrdí firma a žaluje ministerstvo – iDNES.cz.

Keby boli bývali boli vytvorili pravidlá, formáty výmeny dát a legislatívny rámec a podmienky pre udelenie licencie na dobu určitú, bola by bývala bola tá firma to bola bývala bola zrealizovala a nemala by teraz ani najmenšej potreby útočiť na Štát s.r.o.

A možno by sa bola bývala bola našla iná konkurenčná firma, a nie náhodou by sa našla vo Švédsku (Š-védsko ako Š-karta (Pozrite si film Pelíšy)) a celková cena prevádzky by bola nižšia.

Č.b.t.d. dôkazom sporom. Ako vždy, keď vládnu komunisti.

Budem sa snažiť, aby Slovenská republika prestala byť firmou Štát s.r.o. a bola nástrojom spolužitia

Hľadám postupne tie správne formulácie. Tak jednoduché, aby sa z nich dal vytvoriť plnohodnotný životný program na najbližších mojich 10 rokov. Nejde to jednoducho, snažím sa kde-kade inšpirovať, súhlasiť či nesúhlasiť. Dnes som narazil na dva brilantné články, z ktorých toho budem určite ešte veľa extrahovať. Sú to dva zaujímavé články o firme Štát s.r.o. a o nástroji spolužitia, ktorý voláme štát.

V tom prvom mi trochu chyba solidarita. Podľa mňa k vete „…kdybychom vykázali stát do jeho přirozených mezí: do role ochránce občanů před násilím?“ by som ešte dodal „pred násislím a smrťou hladom a zimou.“  Naopak, je tam pekne ukázané, že firmy nie sú občania. Že firmy naozaj nemajú k štátu žiadne morálne povinnosti. Že je len na občanoch, ako ten ich štát bude vyzerať.

Postavení občanů, jež stát každý měsíc okrádá o jejich poctivě vydělané peníze, však není tak beznadějné, jak se na první pohled zdá. Známý bonmot, sice říká, že na světě jsou jen dvě jistoty, tedy smrt a daně, přinejmenším jednu tuto jistotu však lze poměrně snadno rozbořit. Žádná politika, třeba sebevíc ničemná, totiž nemůže obstát před vůli veřejnosti. Filozof Leonard Peikoff jednou prohlásil, že zachránit svět je tou nejsnazší věcí – stačí jen začít přemýšlet. Dalo by se říct, že stejně snadné je ochránit své peněženky před loupeživým státem – stačí jen začít konečně přemýšlet: o právech, o hodnotách, o nezávislosti a svobodě.

via Google pod tlakem parazitů. Blog – Luboš Zálom (blog.iDNES.cz).

A tím druhým je kapitola z dejepisu pre 9. ročník a akýkoľvek ročník vo vzdelávaní dospelých.

Dvadsať rokov „budovania štátu“ malo tri základné fázy, ktoré sa dajú pomenovať podľa premiérov.

Hoci sa jednotlivé obdobia od seba v mnohom odlišujú, jedno majú spoločné: v žiadnom z nich sa štát nestaval na základoch, ktoré by boli pevné a trvalé.

via Nebudovanie štátu | Názory | komentare.sme.sk.

Článok sa končí zásadnou výzvou: „Po dvadsiatich rokoch od vzniku republiky krajina naliehavo potrebuje hlbokú a zásadnú zmenu svojho spravovania.“

Je to tak. Štát potrebujeme, Homo Sapiens je spoločenský tvor a potrebujeme žiť s ostatnými. Je to naša prirodzenosť. Celý ten druhý článok hovorí o tom, že sme sa za ostatných 20 rokov dopracovali do stavu, že štát nie je nástrojom spolužitia, ale stal sa firmou Štát s.r.o., v ktorej sa politici tvária, že dostali úlohu niečo manažovať a vytvárať  nejaký zisk. Navyše si ten zisk rozdeľujú pre osobné potreby.

Štát s.r.o. je absurdita a ako taká si zaslúži rozhodné nie!

Som presvedčený, že demokracia poskytuje dostatok nástrojov, aby sa nám podarilo presvedčiť našich spoluobčanov, že inštitúcia štátu má slúžiť len a len ako záchranná sieť pred násilím a smrťou hladom a zimou. Na rozdiel od prvého článku si myslím, že je z našej ľudskej podstaty, z podstaty príslušnosti k Homo sapiens,  našou morálnou povinnosťou občanov podporovať štát ako nástroj solidarity s neúspešnými (nech už za neúspech považujeme čokoľvek od choroby cez ľudskú hlúposť až po krach podnikateľského zámeru). No takouto inštitúciou štát Slovenská republika dnes rozhodne nie je!

Druhá možnosť je proste v tichosti odísť. Je každého demokratické právo rozhodnúť sa, či bude alebo nebude nejakú firmu podporovať. Alebo vy cítite k nejakej firme morálne povinnosti?