Úrady viac a viac jednajú, viac a viac rozhodujú a všetko taja pred občanmi

Sledujem často informácie v médiách, ktoré začínajú “.. a podali sme žiadosť podľa infozákona”.  A vždy mi napadne: A prečo vôbec niekto tie informácie nesprístupnil, prečo boli tajné?

A to je myslím jadro celého problému, na ktorý sa sťažujú úrady a obce.

Zástupce ředitele krajského úřadu Pardubického kraje Miroslav Mocek vidí problém v zákoně, který by měl dát obcím i úřadům šanci, aby se zjevně nesmyslnými a neopodstatněnými žádostmi vůbec nemusely zabývat. Těch podle něj stále přibývá.

Agenda související se zákonem o informacích se podle něj neúměrně zvětšuje. „Před pár lety to byla vedlejší činnost jednoho úředníka, dnes je to na krajském úřadu specializovaná činnost, kterou se zabývá několik lidí,“ řekl Mocek.

Zdroj:  Stěžovatel trápí patologickými dotazy malou obec, pomůže jen změna zákona – iDNES.cz.

Pointou infozákona je umožniť dostať sa k informáciám.  Možno by stačilo, aby tie informácie boli voľne k dispozícii a ľudia sa prestanú trápiť s infožiadosťami.  A ak sa niekto opýta na informáciu, ktorá bola dokázateľne v čase podania žiadosti voľne dostupná, tak má úrad právo na takúto žiadosť neodpovedať.

Celý ten prípad z obce so 160 obyvateľmi je podľa mňa dôkazom, že infozákon funguje. Je to zásadný nepriamy tlak na okamžité zverejňovanie.

Že je toho veľa? Tak prečo tak veľa úrad jedná a rozhoduje?

Všetky zápisnice sa píšu na počítačoch. Ako to, že okamžite neputujú na web? Už od počiatku sú v elektronickej podobe.

Pre ČR: Ako to, že úrady nemajú svoje CMS napojené priamo na datové schránky a jedným kliknutím sa vygeneruje A-zamietavá, B-voľne na webe, C-ručná odpoveď priamo zaslaná do datovej schránky občana či do služby Českej pošty na zasielanie papierových dokumentov?

V SR to isté len v bledomodrom. Namiesto toho, aby štátna Slovenská pošta robila servis štátu a obciam pri doručovaní papierových dokumentov, ide podnikať v telekomunikáciách.

Viete, mám takú životnú skúsenosť: Ak niekto tlačí na môj čas, nemyslí to so mnou dobre. To, že niekto informácie zneprístupní a ja strácam svoj čas, aby som sa k nim dostal, je indícia, že na mňa šije habaďúru. Ak niekto zverejní počet prejednaných prípadov ako nekonečný textový súbor, ak uvedie rýchlosť v lakťoch za dekádu, má nejaký cieľ. Cieľ zabaviť ma, zmiasť, potrestať stratou času.

Ja som taký naivný, že si myslím, že úrady sú pre ľudí a nemajú čo pred nami skrývať. My si ich platíme z našich daní. Čím menej agendy, tým menej nákladov na naplnenie infozákona. Ušetríme dvakrát. Na platoch úradníkov plniacich infozákon a na platoch úradníkov, ktorý tvoria predmet infozákona. .

Zdieľať?

Život samožer, neúprosný a nespravodlivý

Konečne sa dostanete domov po dvoch rokoch zajatia. A čo povinné poistenie? A čo poplatky za odpad?

Dva roky byly Antonie Chrástecká a Hana Humpálová drženy jako rukojmí ozbrojenci zřejmě přímo z Al-Káidy. Včera večer se podařilo turecké charitativní organizaci IHH vyjednat jejich propuštění a obě dívky už jsou v Česku.

Zdroj:  Tajné služby mlčí. Chovanec ale vyloučil výkupné — Domácí — ČT24 — Česká televize.

Keď sa po dvoch rokoch zrazu objavíte, prvé čo vás privíta, sú penále a ak máte smolu, tak aj exekúcie.

Na Slovensku by ani nemali nárok na poriadnu zdravotnú starostlivosť. Veď neplatili dva roky zdravotné poistenie!

Veď by bolo vrcholne nespravoldivé k dvoj-trojročným občanom, že oni sú už štátu dlžní a títo dospelí nie.

V Česku v současnosti žije kolem 150 tisíc dětských dlužníků. Jejich závazek nezřídka zavinili nezodpovědní rodiče, kteří za své potomky neplatili obci poplatky za svoz komunálního odpadu. Děti se tak o dluhu často dozví až od exekutora po dosažení osmnácti let. Pomoci jim má novela zákona o místních poplatcích.

Zdroj:  Tisíce dětí dluží poplatky za odpad. Když dospějí, končí v exekuci – iDNES.cz.

Ešte môže dúfať, že že nemala ani jedna z nich auto a nevypršala mu technická a emisná kontrola. O povinnej poistke sa nebudem zmieňovať. To je pokuta istá. Rovnako za televízor a rádio.

Nie, naozaj nechcem aby ma pokutoval robot.

Priatelia, štát je tu pre nás. Je to náš štát a zákonodarný zbor sú naši zástupcovia. Takto super sa k sebe správame.

 

Zdieľať?

Zamneď: Šípim šípim… ešte som sa nerozhodol či komunizmus alebo nacizmus

Je taký vysnívaný svet. Média sú závislé na predplatiteľoch, politici zastupujú občanov pri tvorbe prostredia pre občanov, podnikatelia napĺňajú ekonomiku nápadmi  a pracujúci predávajú svoju pracovnú silu za plat podnikateľom. Za ten plat  si kupujú noviny, čím si sami financujú dozor nad svojimi politikmi-zástupcami a informovanie o dianí v ekonomike.

Tým vzniká vzájomná spätná väzba a situácia osciluje okolo rovnovážneho stavu. Pričom rovnovážny stav popisuje kvalitu a kvantitu vyhovujúcu požiadavkám väčšiny.

Navŕtajte sa do toho systému a systém prestane vyhovovať väčšine.  Ja nie som vôbec náročný a už vôbec nie som puntičkár. Mne bohate stačí, keď sa budeme  k dobrému svetu len limitne blížiť a to “epsilon kladné” nemusí byť ani ktovie ako malé.

Kým si neuvedomíme, že média, občania, podnikatelia sú nesúmiestne a nesúčastné entity, tak dobre nebude.

  1. Veď kto by nechcel byť sám sebe dozorcom? To je stav v ČR, kde jedno je média+politik+podnikateľ.
  2. Veď kto by nechcel byť sám sebe tvorcom legislatívy? To je stav v SR, kde politik+podnikateľ  a čerstvo aj +médiá jedno je.

Preto tieto dva štáty ako inštitúcie prestali fungovať. Zamyslite sa, takto v nedeľu s plným bruchom po obede, koho podporujete. Či podporujete niekoho, kto chce byť len a len politik, len a len podnikateľ či len a len pracujúci (to platí napríklad aj pre odborárov). Alebo si volíte milovníkov kumulovaných funkcii či kumulovaných stavov.

Všimli ste si, ako sa kumulom pritrafilo, že už vôbec nevnímajú ako absurdné, že sa kumulujú politik s podnikateľom?

Odložím si tunák taký malý citátik.

Mezi komunikační agendu ministra financí Andreje Babiše naopak vůbec nepatří zhoršení ukazatelů vývoje státního rozpočtu a špatný výběr daní. A média to respektují a ministra financí těmito tématy neobtěžují. A kdo by na to přesto upozornil, tak je třeba mu vlepit pohlavek s tím, že je nejspíš posedlý Andrejem Babišem.

Když ve sněmovně položili opoziční poslanci Andreji Babišovi otázku na zhoršující se trendy ve vývoji státního rozpočtu, tak odpověděl podle oficiálního stenografického zápisu takto:

“Takže já říkám: My určitě rozpočet nezhoršujeme, naopak držíme ten trend, kdy jsme spustili tu spotřebu. Já jsem nikdy neřekl, že bude rozpočet 2017 na nule. Já jsem řekl, že bych si to přál. Ono to jsou vždycky ty mediální… A to závisí samozřejmě na tom, jestli se nám povedou ty karusely (výbuch smíchu napravo). Nevím, co je na tom směšné tedy.“

V médiích se ale žádný výbuch smíchu nekoná. Novináři se naučili dělat, že realita není reálná. Nechat si vzít svobodu od někoho tak komického totiž není vůbec legrace.

Zdroj:  PAVEL ŠAFR: Babiš nebo svoboda a když už realita není reálná | Reflex.cz.

Už sa mi v nedávnych článkoch dralo z mozgovne do klávesnice nejaké tušenie. Stále je to len taký ciťák, že sa tu v Prahe deje taková nepěkná véc. 

Možno len počujem trávu rásť, možno len vidím hrable kvitnúť. Choďte si tie svoje skontrolovať, možno už pučia. Šípim, že tie české už veru puky majú.

Zdieľať?

Diagnostika MERS – ďalší dôkaz ako štát na Slovenksu nefunguje

Štát si tvoríme preto, aby sme naň delegovali niektoré úlohy, ktoré sa lepšie riešia kolektívne ako individuálne. Jednou z nich je aj ochrana proti infekčným chorobám.

Nuž takto: Už niekoľko rokov vám vtĺkam do hlavy, že Slovensko ako štát nefunguje. Chcete vidieť ukážku?

Keď sa však jeho zdravotný stav začal zhoršovať, navštívil svoju lekárku Elenu O. v súkromnej poliklinike ProCare v Bratislave. Okrem antibiotík mu urobila iba CRP. Diagnostikovala mu bližšie neurčený akútny zápal hltana. Tomášovu lekársku správu má SME k dispozícii.

„Nedostal som žiaden výmenný lístok nikam,“ odpovedá na otázku, či ho poslala na nejaké odborné vyšetrenie napriek tomu, že jej hovoril o svojej obave z MERS.

Keďže zdravotné komplikácie neprechádzali, iniciatívne sa obrátil na Polikliniku cudzokrajných chorôb v Bratislave, na Kliniku infektológie a geografickej medicíny na bratislavských Kramároch a oslovil aj HPL laboratóriá, ktoré robia pre spomínané dve špecializované pracoviská laboratórne vyšetrenia.

Všade dostal rovnakú odpoveď. MERS nevedia diagnostikovať, nerobia naň ani laboratórne vyšetrenia.

Zdroj:  SME.sk | Slovensko si s MERS nevie rady, nedokážu ho u nás diagnostikovať.

A??? Hotovo??? Bodka???

Áno, platí pravidlo, keď počujete dupot, neočakávajte ťavu. Ale tento chalan prišiel zo SAE. Tam je viac tiav ako koní.

Ja netvrdím, že každý jeden obvoďák má mať set na testovanie MERS. Dokonca netvrdím, že ten test musíme byť schopný urobiť na území Slovenska. Máme tu EU predsa.

Ale je neuveriteľné, keď človek, ktorý príde z ohniska nákazy, vykazuje nejaké príznaky, pobehuje od dverí k dverám bez akejkoľvek možnosti diagnostiky. Dokonca aj po tom, čo skontaktoval špecializovanú kliniku. Vitajte v treťom svete.

Jediné šťastie, že to  nelieta vzduchom. Ale ani podanie tejto upokojujúcej a možno aj všetko riešiacej informáciu zo strany špecializovanej kliniky nikde v tom texte nevidím.

Do riti, do riti s takýmto štátom (inštitúciou), ktorá pre takéto prípady vypracovaný systém postupných krokov, ale nefungujú. Nemusíme všetko diagnostikovať doma. Sme súčasťou EU, tak to konečne začnime používať.  Biologický materiál odobrať hádam vieme.

Máme skutočne prepracované systémy pre profesné informovanie.  Ako to, že v prípade MERS zlyhali? Kto je za ich správne napĺňanie zodpovedný? Kto má kontrolovať využívanie týchto profesných informačných kanálov.

Ja netvrdím, že MERS je tak nebezpečná ako ebola. Ale práve aj takúto informáciu majú dostať.  A pozor, v tom článku sa nebavíme o zlyhaní nejakej obvoďáčky. Ale o zlyhaní na úrovni vysoko kompetentnej kliniky. Bavíme sa o zlyhaní kontrolných mechanizmov v systéme prevencie.

Ako je možné, že nespolupracuje s ostatnými podobnými zariadeniami v EU a nemá od nich informácie? A hlavne: Prečo nepodali plnohodnotnú informáciu? Takou je aj, že diagnostika nemá zmysel vzhľadom na klinický priebeh, vzhľadom na ubehnutí čas, vzhľadom na… Ja neviem čo všetko. Ale hlavne by z tej odpovede malo byť jasné, že vedia čo robia. 

Aby ste, laici mali trochu prehľad. Napríklad v prípade liekov je zriadený ŠUKL, ktorý má na starosti dohľad nad liekmi. Akonáhle sa niekde zistí, že nejaká šarža lieku nevyhovuje, okamžite ŠUKL vydá informáciu o stiahnutí tejto šarže. Táto informácia sa behom 1 dňa dostane do lekární. Lekáreň je povinná prijímať tieto informácie. Pri svojich kontrolách to ŠUKL sleduje. Sme tak vycepúovaný, že toto je jedne z najvýznamnejších šlamastík, ktorú nám môžu zistiť. Rovnako na tom musia byť aj lekári a nad nimi príslušný odbor ministerstva zdravotníctva. Ak nie, načo tam sedia? Načo ich platíme?

Všimnite si, debilkovia moji, že ide o systém. Aby sme boli ako občania tohto štátu chránení, musí fungovať systém. To je to, čo na Slovensku v tomto prípade zlyhalo. Štát ako inštitúcia nezafungoval. Načo máme takýto štát?

Viete priatelia, 90% z nás ani len netuší, ako funguje náš štát ako inštitúcia. Problém, a že to nie je len obyčajné nepohodlie ale skutočný problém, tak problémom je, že ten nediagnostikovaný pacient je len jedena z ukážok ako štát (ako inštitúcia) na Slovensku nefunguje. Chcete  ďalšie?

Dražby a realita

Obstarávateľ v elektronickej aukcii podľa ceny vyberie pre seba najvýhodnejšiu ponuku.

Ak však potom dodávateľ nemá presný druh tovaru v sklade, alebo obstarávateľ potrebuje rýchlo aj iný podobný tovar, pristúpi na bežné maloobchodné ceny a príde o výhodu nízkej ceny vysúťaženej v aukcii.

Zdroj:  Ako vyhrať tender s nereálne nízkou cenou a dobre zarobiť | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

My občania so volíme si tých, ktorí pre nás spravujú inštitúciu štát. Čo si zvolíme, to máme.

Pod čiarou: Možno na všetky moje výhrady štátne inštitúcie odpovedali a to len novinár chcel mať nejakú senzáciu. Pracujem so sekundárnym zdrojom informácii a pre vás som terciálnym. Ak vám to niečo hovorí. Takže šanca pre Štát s.r.o. tu ešte je.

Zdieľať?

Takýto štát nikto nepotrebuje

Jednou, samozrejme nie jedinou, úlohou štátu ako inštitúcie je vytvoriť sociálnu sieť pre ľudí, ktorým sa nezadarilo.

Třísková sepsala hned loni po krádeži žádost o prominutí vrácení dotace a půl roku čekala, jak ministerstvo práce a sociálních věcí rozhodne. Jenže kvůli zmatkům na úřadu práce se její žádost na ministerstvo vůbec nedostala. Třísková proto nyní podala odvolání a chystá další žádost o prominutí.

“Na úřadu práce mi říkali, ať s odpuštěním moc nepočítám,” říká žena. Ministerstvo totiž s promíjením povinnosti vrátit dotace šetří.

Mají se připojistit, říká ministerstvo

“Takové situace se stávají, těch lidí je nám líto, ale už jsme je několikrát vyzývali, aby si auta nechali připojistit proti krádeži, vandalismu a živelním pohromám,” uvedl Petr Sulek z tiskového oddělení ministerstva.

Problém je, že o dotaci žádají většinou právě lidé, pro které by tisícikoruna měsíčně na pojištění znamenala citelný zásah do rozpočtu.

Zdroj:  Ženě s postiženým synem ukradli auto, ministerstvo po ní chce 180 tisíc – iDNES.cz.

Konkrétne poučenie je, že štát by si mal svoju sociálnu pomoc alebo sám poistiť, alebo ju poskytovať ako leží a beží. To znamená, že ak raz bola posúdená ako oprávnená, už na ňu viac nesiahať. Sociálna pomoc nie je investícia.

A všeobecné poučenie? To, že nakoniec sociálnu pomoc poskytli namiesto štátu ľudia, ktorí platia  kladné dane tomu istému štátu, ktorý si platia z daní, aby sa oni sami nemuseli starať o poskytovanie sociálnej pomoci. A to nedáva zmysel. Taký štát nikto z nás nepotrebuje.

Zdieľať?

“Za socíku bolo lepšie”, hovoria dnešní päťdesiatnici. Naozaj?

Základom všetkého je matematika. Aby aj debilkovia pochopili, použijem jednoduché vety.

Dnes je rok 2013. Nežná revolúcia prebehla v roku 1989. To je pred… No pred 24 rokmi. Ak máte dnes 50, za socíka ste mali menej ako 26 rokov!

A potom sa dočítam:

„Najlepšie nám bolo za komunistov, vtedy mal každý prácu,“ mudruje Lýdia Mušúková. Dnešná politika ju nezaujíma, má iné starosti. Muž jej dostal infarkt a teraz je všetko na jej pleciach. Každý deň chodí s káričkou za dedinu na haluzinu. Otočí sa aj štyrikrát za deň.„Už je zima, treba kúriť, aby sme nepomrzli,“ hovorí. Má 50 rokov, vyzerá však oveľa staršie.

Zdroj:  Starosta Pravice sa vzdal svojho platu, úraduje z domu | Zaujímavosti | novohrad.sme.sk.

Tak naozaj? Ako to bolo pred 24 rokmi? Keď som mal ja 17, bol som práve na konci kurzu na vodičák a tak som bol strašný frajer. Bol som v treťom najkrajšom ročníku gymnázia a všetko za mňa platili rodičia. Nikdy som sa nemal tak skvele, ako za socíka. Tak naozaj?

Tak inak. Keď som mal jej 26. bol som čerstvo atestovaný a konečne som sa vymanil z chudoby študenta a bezpraxového ucha. Jedno decko už nenosilo plienky a bol som na svojej prvej vlastnoručne zaplatenej dovolenke.

Jo, debilkovia moji, pred 24. rokmi mi bolo sveta žiť.

Áno, ten povzdych je úplne o niečom inom. Je o prichádzajúcej starobe, o meniacom sa svete, o ľudských právach, o našej solidarite. O mnohom, ale dnes už naozaj nie o socializme či kapitalizme. A mimochodom, ale naozaj len mimochodom, Smer je socialistická strana budujúca socializmus ako vystrihnutý z 80. rokov 20. storočia. HZDS bola od stredu do ľava. EU je socialistická kontinuálne, čo sme do nej vstúpili. Ale táto súvislosť je už asi nad možnosti a chápanie, že?

A pre tých, čo sa nad osudom tej obce chcú viac zamýšľať, nejaké riešenie som bol býval bol spomenul v článku Štátna sociálna sieť: Na dôchodok postupne

Ako kapitalista sa často sám seba pýtam: Predstav si (tykám si, veď nie som kráľ), čo by ťa motivovalo dlhodobo zamestnávať človeka, ktorému sa z vekom zhoršuje výkonnosť? Ako docieliť, aby sa jeho konkurencieschopnosť na trhu práce udržala na porovnateľnej úrovni, akú má tridsiatnik s 5-7 rokmi praxe?  Zásadne, ako kapitalistovi, by mi vadilo, ak by šesťdesiatnik pracoval dlhšie na rovnakej úlohe. To by ma konkurencia zamestnávajúca tridsiatnikov prevalcovala skôr, ako prejde vitamín C obličkami. Aby som to eliminoval (nie ten vitamín C, ale tú klesajúcu produktivitu práce), pokojne by som zamestnal na tú prácu dvoch takých šesťdesiatnikov. Ale zaplatil by som im len jeden plat. A ten druhý by dorovnal štát formou renty.

Pod čiarou: Toto je už 4 moja reakcia na niečo, čo prehliadli novinári pri svoje práci za ostatné 3 dni. Neupozornili nadšeného guvernéra ČNB, že sa mu kurz vrátil naspak. Nevideli porušenie rovnakého zákona z opačnej strany. A ani sa nezamysleli nad IT pokrytectvom vo svojich statusoch na sociálnych sieťach. Nuž Gabo asi  nedostal grant.

Zdieľať?

"Za socíku bolo lepšie", hovoria dnešní päťdesiatnici. Naozaj?

Základom všetkého je matematika. Aby aj debilkovia pochopili, použijem jednoduché vety.

Dnes je rok 2013. Nežná revolúcia prebehla v roku 1989. To je pred… No pred 24 rokmi. Ak máte dnes 50, za socíka ste mali menej ako 26 rokov!

A potom sa dočítam:

„Najlepšie nám bolo za komunistov, vtedy mal každý prácu,“ mudruje Lýdia Mušúková. Dnešná politika ju nezaujíma, má iné starosti. Muž jej dostal infarkt a teraz je všetko na jej pleciach. Každý deň chodí s káričkou za dedinu na haluzinu. Otočí sa aj štyrikrát za deň.„Už je zima, treba kúriť, aby sme nepomrzli,“ hovorí. Má 50 rokov, vyzerá však oveľa staršie.

Zdroj:  Starosta Pravice sa vzdal svojho platu, úraduje z domu | Zaujímavosti | novohrad.sme.sk.

Tak naozaj? Ako to bolo pred 24 rokmi? Keď som mal ja 17, bol som práve na konci kurzu na vodičák a tak som bol strašný frajer. Bol som v treťom najkrajšom ročníku gymnázia a všetko za mňa platili rodičia. Nikdy som sa nemal tak skvele, ako za socíka. Tak naozaj?

Tak inak. Keď som mal jej 26. bol som čerstvo atestovaný a konečne som sa vymanil z chudoby študenta a bezpraxového ucha. Jedno decko už nenosilo plienky a bol som na svojej prvej vlastnoručne zaplatenej dovolenke.

Jo, debilkovia moji, pred 24. rokmi mi bolo sveta žiť.

Áno, ten povzdych je úplne o niečom inom. Je o prichádzajúcej starobe, o meniacom sa svete, o ľudských právach, o našej solidarite. O mnohom, ale dnes už naozaj nie o socializme či kapitalizme. A mimochodom, ale naozaj len mimochodom, Smer je socialistická strana budujúca socializmus ako vystrihnutý z 80. rokov 20. storočia. HZDS bola od stredu do ľava. EU je socialistická kontinuálne, čo sme do nej vstúpili. Ale táto súvislosť je už asi nad možnosti a chápanie, že?

A pre tých, čo sa nad osudom tej obce chcú viac zamýšľať, nejaké riešenie som bol býval bol spomenul v článku Štátna sociálna sieť: Na dôchodok postupne

Ako kapitalista sa často sám seba pýtam: Predstav si (tykám si, veď nie som kráľ), čo by ťa motivovalo dlhodobo zamestnávať človeka, ktorému sa z vekom zhoršuje výkonnosť? Ako docieliť, aby sa jeho konkurencieschopnosť na trhu práce udržala na porovnateľnej úrovni, akú má tridsiatnik s 5-7 rokmi praxe?  Zásadne, ako kapitalistovi, by mi vadilo, ak by šesťdesiatnik pracoval dlhšie na rovnakej úlohe. To by ma konkurencia zamestnávajúca tridsiatnikov prevalcovala skôr, ako prejde vitamín C obličkami. Aby som to eliminoval (nie ten vitamín C, ale tú klesajúcu produktivitu práce), pokojne by som zamestnal na tú prácu dvoch takých šesťdesiatnikov. Ale zaplatil by som im len jeden plat. A ten druhý by dorovnal štát formou renty.

Pod čiarou: Toto je už 4 moja reakcia na niečo, čo prehliadli novinári pri svoje práci za ostatné 3 dni. Neupozornili nadšeného guvernéra ČNB, že sa mu kurz vrátil naspak. Nevideli porušenie rovnakého zákona z opačnej strany. A ani sa nezamysleli nad IT pokrytectvom vo svojich statusoch na sociálnych sieťach. Nuž Gabo asi  nedostal grant.

Zdieľať?

Štátna sociálna sieť: Na dôchodok postupne

Uvažujem, ako sa šikovne vysporiadať s príchodom do dôchodkového veku. Ak máte 40 ako ja, je najvyšší čas si to naplánovať.

No a ja som si to naplánoval takto: Postupne s každým rokom dožitia si navyšovať prijímanú rentu. Tak ako bude klesať moja produktivita práce, tak bude rásť podiel môjho príjmu z pasívnych zdrojov. Pretože pokles príjmov z aktívnych zdrojov je nevyhnutný. Fyziológia nepustí.

A prečo by to takto nemohlo fungovať aj globálne?

Máme tu v spoločnosti jeden zásadný problém. Nudiaci sa vitálni dôchodcovia, ktorým produktívni tridsiatnici závidia, že si len tak poberajú rentu. Nehovorte, že to tak nie je! Pod  naškrobenou háškovanou dečkou lásky k blížnemu vám vykúka vaša xenofóbia ako hovado. Navyše sa všetci trasiete od radosti, ako si budete šunky váľať za peniaze od niekoho iného. Nehovorte mi, že sa nedržíte komunistického “zaslúženého odpočinku” a súčasne ako najväčší z pokrytcov nenadávate na vysoké dane a odvody, ktoré dostávajú tí iní na “zaslúžilom odpočinku”.

A druhým problémom je produktivita práce. Bez jej udržania na úrovni konkurencie sa v trhovom hospodárstve nedá podnikať. Ja viem, tie neviditeľné ruky trhu už pod záľahou socialistických regulácii ani nevidno, ale verte mi, trh a chápadlá konkurencia si vás nakoniec nájdu.

Ako kapitalista sa často sám seba pýtam: Predstav si (tykám si, veď nie som kráľ), čo by ťa motivovalo dlhodobo zamestnávať človeka, ktorému sa z vekom zhoršuje výkonnosť? Ako docieliť, aby sa jeho konkurencieschopnosť na trhu práce udržala na porovnateľnej úrovni, akú má tridsiatnik s 5-7 rokmi praxe?  Zásadne, ako kapitalistovi, by mi vadilo, ak by šesťdesiatnik pracoval dlhšie na rovnakej úlohe. To by ma konkurencia zamestnávajúca tridsiatnikov prevalcovala skôr, ako prejde vitamín C obličkami. Aby som to eliminoval (nie ten vitamín C, ale tú klesajúcu produktivitu práce), pokojne by som zamestnal na tú prácu dvoch takých šesťdesiatnikov. Ale zaplatil by som im len jeden plat. A ten druhý by dorovnal štát formou renty. 

Keď vám je 65 šiklo by sa vám pracovať už len 4-6 hodín. Takže na rovnaký výsledok by to chcelo už troch. Stále by som ich platil jedným platom tridsiatnika a zvyšok by im dorovnala plynule rastúca renta. Im by sa to oplatili, mne by sa to oplatilo. A spoločnosti ako celku niekoľkonásobne.

Pointa: Žiaden skokovo priznaný dôchodok. Pekne pomaly rastúca renta zo sociálneho systému štátu v nepriamej úmere k poklesu produktivity práce, aby sa podnikateľom oplatilo zamestnávať aj starých ľudí s nižšou produktivitou práce. A pokojne by som začal už od 50. roku života.

Technicky: Zamestnávateľ vyplatí mzdu podľa svojich možností, urobí zúčtovanie pre Sociálnu poisťovňu a tá nasledujúci mesiac každému oprávnenému pošle peniaze. Pošle nie percento z vyplatenej mzdy, ale percento (podľa veku stále rastúce) z fiktívneho dôchodku v národnom hospodárstve.

Keďže sú tie príspevky všeobecne známe, nemá zamestnávateľ výčitky, že postupne znižuje vyplácanú mzdu. Je si istý, že celkovú sumu na život zamestnancovi neznižuje. Ak zamestnávateľ vyplatí prémie, zamestnanec sa nehnevá, svoje od štátu dostane.

Dokonca je tu možnosť zo strany štátu podporiť motiváciu zamestnávať starších. Stačí nastaviť správne strmosť rastu percenta renty s pribúdajúcim vekom. Potom  produktivita neklesá tak strmo, ako mu klesajú výdavky. Ani zamestnanec nemá problém s tým, že sa mu znižuje mzda. Celkové peniaze, ktoré dostane sú stále rovnaké.

Ruka v ruke s tým musí ísť nastavenie ostatných parametrov ceny práce tak, aby v celkovom súčte bolo úplne jedno, či danú cenu práce dostane jeden alebo traja zamestnanci.

Čím sme bohatší štát, tým je tento stredný dôchodok v národnom hospodárstve lepší. Ak by sme chceli byť jemnejší, mohlo by byť viac čísiel, pre každé odvetvie jedno. Samozrejme sa bavíme o podpore z prvého piliera. Pretože prvý pilier je len a len solidárny. Druhý je o tom, že niekto zarábal lepšie a tak má lepší dôchodok, teda zásluhový. O spôsobe čerpania z druhého piliera by mal právo sporiteľ rozhodnúť ako sa mu zapáči. Ale chápať takto rozdielnu úlohu pilierov dôchodku vyžaduje po tom, čo socialistická vláda stvára so sociálnym systémom, poriadnu invenciu.

Keď hovorím kontinuálne rastúca renta, myslím skutočne kontinuálne. Pretože s rastúcim vekom dožitia sa zvyšujú náklady na rôzne kompenzačné pomôcky a lieky proti smrti. Je vecou cti každej spoločnosti, aby mal každý jeden jej člen možnosť si tieto sociálne služby objednať. Aby bola zachovaná osobná dôstojnosť. Lebo nič tak neposiluje osobnosť, ako možnosť o sebe slobodne rozhodovať. Nech si intlektuáli hovoria čo chcú, peniaze sú (nie jediným)  prostriedkom k slobode.

Medzi nami, vraj Čínsky štát podporuje niektoré firmy dotáciami, aby boli konkurencieschopnejšie voči Západu. Medzi nami, dnes tu máme štátne podpory kde-akým firmám za to, že zachovajú pracovné miesta.

To o čom hovorím, nie je nič iné, ako podobná podpora pre zamestnávanie starších. Podobná, to je súčasť pointy. Podobná, nie taká ako dnes. Ide o to, že peniaze dostane priamo ten, čo ich má dostať.

Áno, priatelia, to čo tu navrhujem je nie nepodobné konceptu odvodového bonusu SaS.  Aj v tom prípade sa hovorí o postupnom, nie skokovom, uberaní podpory sociálne potrebných. Keď sa čo i len trochu sami posnažia o seba postarať a zlepšiť svoju situáciu vlastnými silami, nepoškodia sami seba. Na rozdiel od debilne nastaveného systému odvodov z dohôd a dividend od dnešnej socialistickej vlády.

Áno, priatelia, to čo navrhujem sa komplikovanejšie uplatňuje, chápe a akceptuje u nás intelektuálov, ktorí veríme, že dokážeme v teple kancelárie či z domu pracovať aj s chatrnou telesnou schránkou. Pre nás hrá významnú úlohu práve ten druhý pilier a vlastný aktívny prístup. Naopak, oveľa jednoduchšie sa to uplatňuje u klasických manuálnych či technicko-hospodárskych rutinných zamestnaní.

Ľavicový prostredníček

Ľavicový prostredníček

A o to priatelia ide! Že sa má štát primárne starať o záchrannú sociálnu sieť pre nich. Veď jak chcete vládnout lidem, kterým nerozumíte a o kterých nic nevíte? Ak chceme ako pravičiari presadiť svoju pravdu, musíme toho zakopaného psa neúspechu prebrať k životu:

Pravica nedokáže presvedčiť človeka s volebným právom, že keď sa mu nezadarí, že ho pravicový štát ochráni. Že mu niekto chápavý podá pomocnú ruku a nenechá ho umrieť v sračkách len preto, že si nenašetril sám. Stručne: Že solidarita je istotou.

Kým to pravica nedokáže, bude na nás ten graf vystrkovať socialistický prostredníček.

Zdroj:  Zakopaný pes neúspešnej pravice | M+M+M+M (4M).

Zdieľať?

Budem sa snažiť, aby Slovenská republika prestala byť firmou Štát s.r.o. a bola nástrojom spolužitia

Hľadám postupne tie správne formulácie. Tak jednoduché, aby sa z nich dal vytvoriť plnohodnotný životný program na najbližších mojich 10 rokov. Nejde to jednoducho, snažím sa kde-kade inšpirovať, súhlasiť či nesúhlasiť. Dnes som narazil na dva brilantné články, z ktorých toho budem určite ešte veľa extrahovať. Sú to dva zaujímavé články o firme Štát s.r.o. a o nástroji spolužitia, ktorý voláme štát.

V tom prvom mi trochu chyba solidarita. Podľa mňa k vete “…kdybychom vykázali stát do jeho přirozených mezí: do role ochránce občanů před násilím?” by som ešte dodal “pred násislím a smrťou hladom a zimou.”  Naopak, je tam pekne ukázané, že firmy nie sú občania. Že firmy naozaj nemajú k štátu žiadne morálne povinnosti. Že je len na občanoch, ako ten ich štát bude vyzerať.

Postavení občanů, jež stát každý měsíc okrádá o jejich poctivě vydělané peníze, však není tak beznadějné, jak se na první pohled zdá. Známý bonmot, sice říká, že na světě jsou jen dvě jistoty, tedy smrt a daně, přinejmenším jednu tuto jistotu však lze poměrně snadno rozbořit. Žádná politika, třeba sebevíc ničemná, totiž nemůže obstát před vůli veřejnosti. Filozof Leonard Peikoff jednou prohlásil, že zachránit svět je tou nejsnazší věcí – stačí jen začít přemýšlet. Dalo by se říct, že stejně snadné je ochránit své peněženky před loupeživým státem – stačí jen začít konečně přemýšlet: o právech, o hodnotách, o nezávislosti a svobodě.

via Google pod tlakem parazitů. Blog – Luboš Zálom (blog.iDNES.cz).

A tím druhým je kapitola z dejepisu pre 9. ročník a akýkoľvek ročník vo vzdelávaní dospelých.

Dvadsať rokov „budovania štátu“ malo tri základné fázy, ktoré sa dajú pomenovať podľa premiérov.

Hoci sa jednotlivé obdobia od seba v mnohom odlišujú, jedno majú spoločné: v žiadnom z nich sa štát nestaval na základoch, ktoré by boli pevné a trvalé.

via Nebudovanie štátu | Názory | komentare.sme.sk.

Článok sa končí zásadnou výzvou: “Po dvadsiatich rokoch od vzniku republiky krajina naliehavo potrebuje hlbokú a zásadnú zmenu svojho spravovania.”

Je to tak. Štát potrebujeme, Homo Sapiens je spoločenský tvor a potrebujeme žiť s ostatnými. Je to naša prirodzenosť. Celý ten druhý článok hovorí o tom, že sme sa za ostatných 20 rokov dopracovali do stavu, že štát nie je nástrojom spolužitia, ale stal sa firmou Štát s.r.o., v ktorej sa politici tvária, že dostali úlohu niečo manažovať a vytvárať  nejaký zisk. Navyše si ten zisk rozdeľujú pre osobné potreby.

Štát s.r.o. je absurdita a ako taká si zaslúži rozhodné nie!

Som presvedčený, že demokracia poskytuje dostatok nástrojov, aby sa nám podarilo presvedčiť našich spoluobčanov, že inštitúcia štátu má slúžiť len a len ako záchranná sieť pred násilím a smrťou hladom a zimou. Na rozdiel od prvého článku si myslím, že je z našej ľudskej podstaty, z podstaty príslušnosti k Homo sapiens,  našou morálnou povinnosťou občanov podporovať štát ako nástroj solidarity s neúspešnými (nech už za neúspech považujeme čokoľvek od choroby cez ľudskú hlúposť až po krach podnikateľského zámeru). No takouto inštitúciou štát Slovenská republika dnes rozhodne nie je!

Druhá možnosť je proste v tichosti odísť. Je každého demokratické právo rozhodnúť sa, či bude alebo nebude nejakú firmu podporovať. Alebo vy cítite k nejakej firme morálne povinnosti?

Zdieľať?

Po Slovensku aj Česko pristúpilo do spolku nezmyselných štátov

Serem vám na vaše výzvy k pochopeniu vašich snáh. Pokiaľ pôjde z daní čo i len jediný cent na nezmyselný štát.

Politolog Josef Mlejnek soudí, že za odvoláním Karolíny Peake je boj o vliv na armádní zakázky. A to i ty minulé. “Karolína Peake začala provádět čistku na obraně a začala vracet do funkcí některé lidi, kteří mají vazbu na bývalého ministra obrany Martina Bartáka,” řekl Mlejnek.

Prezidenta i premiéra však nejspíš rozzlobilo zejména odvolání Vlastimila Picka. Ten totiž má ke Klausovi blízko, v minulosti mu dělal náčelníka hradní vojenské kanceláře. Na ministerstvu vyjednával klíčovou smlouvu o dalším pronájmu stíhaček Gripen.

Do čela svého kabinetu postavila muže spjatého s trestně stíhaným exministrem obrany Martinem Bartákem; na svou bývalou funkci se vrátil šéf Bartákova kabinetu Aleš Klepek, bývalý člen dozorčí rady ČEZ. Radit ministryni měl bývalý asistent lidoveckého poslance Pavla Severy a pozdější člen TOP 09 Pavel Kotrba. Na místo šéfa vyzbrojování po Bulantovi, odvolaném za průtahy v nákupu uniforem, jmenovala Jaroslava Štrupla, který přitom za tuto zakázku odpovídal.

 

via Nečas s Klausem sesadili Karolínu Peake, obranu vedla osm dní – iDNES.cz.

Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok. Namiesto toho, aby politici realizovali volebný program, aby napĺňali delegovanú vôľu občanov, podnikajú vo firme Štát s.r.o.  ako jej vlastníci.

Toto podnikanie sa deje len a len v záujme ich osobných cieľov. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinely, ale hracou plochou tohto ich podnikania.

Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.

Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:

Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno “štátny”. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.

Bodka. Koniec návodu.

Až keď sa nám podarí zjednodušiť štát tak, aby aj posledná učňovská mládež chápala, čo sa deje s ich daňami a zdravotným poistením, až potom môžete vypustiť z úst, že sa demokraticky rozhodla.

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať.  Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického. (Moja charakteristika štátu ako inštitúcie)

Do riti, to si tú politiku mám robiť sám?

Zdieľať?