Úrady viac a viac jednajú, viac a viac rozhodujú a všetko taja pred občanmi

Sledujem často informácie v médiách, ktoré začínajú “.. a podali sme žiadosť podľa infozákona”.  A vždy mi napadne: A prečo vôbec niekto tie informácie nesprístupnil, prečo boli tajné?

A to je myslím jadro celého problému, na ktorý sa sťažujú úrady a obce.

Zástupce ředitele krajského úřadu Pardubického kraje Miroslav Mocek vidí problém v zákoně, který by měl dát obcím i úřadům šanci, aby se zjevně nesmyslnými a neopodstatněnými žádostmi vůbec nemusely zabývat. Těch podle něj stále přibývá.

Agenda související se zákonem o informacích se podle něj neúměrně zvětšuje. „Před pár lety to byla vedlejší činnost jednoho úředníka, dnes je to na krajském úřadu specializovaná činnost, kterou se zabývá několik lidí,“ řekl Mocek.

Zdroj:  Stěžovatel trápí patologickými dotazy malou obec, pomůže jen změna zákona – iDNES.cz.

Pointou infozákona je umožniť dostať sa k informáciám.  Možno by stačilo, aby tie informácie boli voľne k dispozícii a ľudia sa prestanú trápiť s infožiadosťami.  A ak sa niekto opýta na informáciu, ktorá bola dokázateľne v čase podania žiadosti voľne dostupná, tak má úrad právo na takúto žiadosť neodpovedať.

Celý ten prípad z obce so 160 obyvateľmi je podľa mňa dôkazom, že infozákon funguje. Je to zásadný nepriamy tlak na okamžité zverejňovanie.

Že je toho veľa? Tak prečo tak veľa úrad jedná a rozhoduje?

Všetky zápisnice sa píšu na počítačoch. Ako to, že okamžite neputujú na web? Už od počiatku sú v elektronickej podobe.

Pre ČR: Ako to, že úrady nemajú svoje CMS napojené priamo na datové schránky a jedným kliknutím sa vygeneruje A-zamietavá, B-voľne na webe, C-ručná odpoveď priamo zaslaná do datovej schránky občana či do služby Českej pošty na zasielanie papierových dokumentov?

V SR to isté len v bledomodrom. Namiesto toho, aby štátna Slovenská pošta robila servis štátu a obciam pri doručovaní papierových dokumentov, ide podnikať v telekomunikáciách.

Viete, mám takú životnú skúsenosť: Ak niekto tlačí na môj čas, nemyslí to so mnou dobre. To, že niekto informácie zneprístupní a ja strácam svoj čas, aby som sa k nim dostal, je indícia, že na mňa šije habaďúru. Ak niekto zverejní počet prejednaných prípadov ako nekonečný textový súbor, ak uvedie rýchlosť v lakťoch za dekádu, má nejaký cieľ. Cieľ zabaviť ma, zmiasť, potrestať stratou času.

Ja som taký naivný, že si myslím, že úrady sú pre ľudí a nemajú čo pred nami skrývať. My si ich platíme z našich daní. Čím menej agendy, tým menej nákladov na naplnenie infozákona. Ušetríme dvakrát. Na platoch úradníkov plniacich infozákon a na platoch úradníkov, ktorý tvoria predmet infozákona. .

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Život samožer, neúprosný a nespravodlivý

Konečne sa dostanete domov po dvoch rokoch zajatia. A čo povinné poistenie? A čo poplatky za odpad?

Dva roky byly Antonie Chrástecká a Hana Humpálová drženy jako rukojmí ozbrojenci zřejmě přímo z Al-Káidy. Včera večer se podařilo turecké charitativní organizaci IHH vyjednat jejich propuštění a obě dívky už jsou v Česku.

Zdroj:  Tajné služby mlčí. Chovanec ale vyloučil výkupné — Domácí — ČT24 — Česká televize.

Keď sa po dvoch rokoch zrazu objavíte, prvé čo vás privíta, sú penále a ak máte smolu, tak aj exekúcie.

Na Slovensku by ani nemali nárok na poriadnu zdravotnú starostlivosť. Veď neplatili dva roky zdravotné poistenie!

Veď by bolo vrcholne nespravoldivé k dvoj-trojročným občanom, že oni sú už štátu dlžní a títo dospelí nie.

V Česku v současnosti žije kolem 150 tisíc dětských dlužníků. Jejich závazek nezřídka zavinili nezodpovědní rodiče, kteří za své potomky neplatili obci poplatky za svoz komunálního odpadu. Děti se tak o dluhu často dozví až od exekutora po dosažení osmnácti let. Pomoci jim má novela zákona o místních poplatcích.

Zdroj:  Tisíce dětí dluží poplatky za odpad. Když dospějí, končí v exekuci – iDNES.cz.

Ešte môže dúfať, že že nemala ani jedna z nich auto a nevypršala mu technická a emisná kontrola. O povinnej poistke sa nebudem zmieňovať. To je pokuta istá. Rovnako za televízor a rádio.

Nie, naozaj nechcem aby ma pokutoval robot.

Priatelia, štát je tu pre nás. Je to náš štát a zákonodarný zbor sú naši zástupcovia. Takto super sa k sebe správame.

 

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Zamneď: Šípim šípim… ešte som sa nerozhodol či komunizmus alebo nacizmus

Je taký vysnívaný svet. Média sú závislé na predplatiteľoch, politici zastupujú občanov pri tvorbe prostredia pre občanov, podnikatelia napĺňajú ekonomiku nápadmi  a pracujúci predávajú svoju pracovnú silu za plat podnikateľom. Za ten plat  si kupujú noviny, čím si sami financujú dozor nad svojimi politikmi-zástupcami a informovanie o dianí v ekonomike.

Tým vzniká vzájomná spätná väzba a situácia osciluje okolo rovnovážneho stavu. Pričom rovnovážny stav popisuje kvalitu a kvantitu vyhovujúcu požiadavkám väčšiny.

Navŕtajte sa do toho systému a systém prestane vyhovovať väčšine.  Ja nie som vôbec náročný a už vôbec nie som puntičkár. Mne bohate stačí, keď sa budeme  k dobrému svetu len limitne blížiť a to “epsilon kladné” nemusí byť ani ktovie ako malé.

Kým si neuvedomíme, že média, občania, podnikatelia sú nesúmiestne a nesúčastné entity, tak dobre nebude.

  1. Veď kto by nechcel byť sám sebe dozorcom? To je stav v ČR, kde jedno je média+politik+podnikateľ.
  2. Veď kto by nechcel byť sám sebe tvorcom legislatívy? To je stav v SR, kde politik+podnikateľ  a čerstvo aj +médiá jedno je.

Preto tieto dva štáty ako inštitúcie prestali fungovať. Zamyslite sa, takto v nedeľu s plným bruchom po obede, koho podporujete. Či podporujete niekoho, kto chce byť len a len politik, len a len podnikateľ či len a len pracujúci (to platí napríklad aj pre odborárov). Alebo si volíte milovníkov kumulovaných funkcii či kumulovaných stavov.

Všimli ste si, ako sa kumulom pritrafilo, že už vôbec nevnímajú ako absurdné, že sa kumulujú politik s podnikateľom?

Odložím si tunák taký malý citátik.

Mezi komunikační agendu ministra financí Andreje Babiše naopak vůbec nepatří zhoršení ukazatelů vývoje státního rozpočtu a špatný výběr daní. A média to respektují a ministra financí těmito tématy neobtěžují. A kdo by na to přesto upozornil, tak je třeba mu vlepit pohlavek s tím, že je nejspíš posedlý Andrejem Babišem.

Když ve sněmovně položili opoziční poslanci Andreji Babišovi otázku na zhoršující se trendy ve vývoji státního rozpočtu, tak odpověděl podle oficiálního stenografického zápisu takto:

“Takže já říkám: My určitě rozpočet nezhoršujeme, naopak držíme ten trend, kdy jsme spustili tu spotřebu. Já jsem nikdy neřekl, že bude rozpočet 2017 na nule. Já jsem řekl, že bych si to přál. Ono to jsou vždycky ty mediální… A to závisí samozřejmě na tom, jestli se nám povedou ty karusely (výbuch smíchu napravo). Nevím, co je na tom směšné tedy.“

V médiích se ale žádný výbuch smíchu nekoná. Novináři se naučili dělat, že realita není reálná. Nechat si vzít svobodu od někoho tak komického totiž není vůbec legrace.

Zdroj:  PAVEL ŠAFR: Babiš nebo svoboda a když už realita není reálná | Reflex.cz.

Už sa mi v nedávnych článkoch dralo z mozgovne do klávesnice nejaké tušenie. Stále je to len taký ciťák, že sa tu v Prahe deje taková nepěkná véc. 

Možno len počujem trávu rásť, možno len vidím hrable kvitnúť. Choďte si tie svoje skontrolovať, možno už pučia. Šípim, že tie české už veru puky majú.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Takýto štát nikto nepotrebuje

Jednou, samozrejme nie jedinou, úlohou štátu ako inštitúcie je vytvoriť sociálnu sieť pre ľudí, ktorým sa nezadarilo.

Třísková sepsala hned loni po krádeži žádost o prominutí vrácení dotace a půl roku čekala, jak ministerstvo práce a sociálních věcí rozhodne. Jenže kvůli zmatkům na úřadu práce se její žádost na ministerstvo vůbec nedostala. Třísková proto nyní podala odvolání a chystá další žádost o prominutí.

“Na úřadu práce mi říkali, ať s odpuštěním moc nepočítám,” říká žena. Ministerstvo totiž s promíjením povinnosti vrátit dotace šetří.

Mají se připojistit, říká ministerstvo

“Takové situace se stávají, těch lidí je nám líto, ale už jsme je několikrát vyzývali, aby si auta nechali připojistit proti krádeži, vandalismu a živelním pohromám,” uvedl Petr Sulek z tiskového oddělení ministerstva.

Problém je, že o dotaci žádají většinou právě lidé, pro které by tisícikoruna měsíčně na pojištění znamenala citelný zásah do rozpočtu.

Zdroj:  Ženě s postiženým synem ukradli auto, ministerstvo po ní chce 180 tisíc – iDNES.cz.

Konkrétne poučenie je, že štát by si mal svoju sociálnu pomoc alebo sám poistiť, alebo ju poskytovať ako leží a beží. To znamená, že ak raz bola posúdená ako oprávnená, už na ňu viac nesiahať. Sociálna pomoc nie je investícia.

A všeobecné poučenie? To, že nakoniec sociálnu pomoc poskytli namiesto štátu ľudia, ktorí platia  kladné dane tomu istému štátu, ktorý si platia z daní, aby sa oni sami nemuseli starať o poskytovanie sociálnej pomoci. A to nedáva zmysel. Taký štát nikto z nás nepotrebuje.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Štátna sociálna sieť: Na dôchodok postupne

Uvažujem, ako sa šikovne vysporiadať s príchodom do dôchodkového veku. Ak máte 40 ako ja, je najvyšší čas si to naplánovať.

No a ja som si to naplánoval takto: Postupne s každým rokom dožitia si navyšovať prijímanú rentu. Tak ako bude klesať moja produktivita práce, tak bude rásť podiel môjho príjmu z pasívnych zdrojov. Pretože pokles príjmov z aktívnych zdrojov je nevyhnutný. Fyziológia nepustí.

A prečo by to takto nemohlo fungovať aj globálne?

Máme tu v spoločnosti jeden zásadný problém. Nudiaci sa vitálni dôchodcovia, ktorým produktívni tridsiatnici závidia, že si len tak poberajú rentu. Nehovorte, že to tak nie je! Pod  naškrobenou háškovanou dečkou lásky k blížnemu vám vykúka vaša xenofóbia ako hovado. Navyše sa všetci trasiete od radosti, ako si budete šunky váľať za peniaze od niekoho iného. Nehovorte mi, že sa nedržíte komunistického “zaslúženého odpočinku” a súčasne ako najväčší z pokrytcov nenadávate na vysoké dane a odvody, ktoré dostávajú tí iní na “zaslúžilom odpočinku”.

A druhým problémom je produktivita práce. Bez jej udržania na úrovni konkurencie sa v trhovom hospodárstve nedá podnikať. Ja viem, tie neviditeľné ruky trhu už pod záľahou socialistických regulácii ani nevidno, ale verte mi, trh a chápadlá konkurencia si vás nakoniec nájdu.

Ako kapitalista sa často sám seba pýtam: Predstav si (tykám si, veď nie som kráľ), čo by ťa motivovalo dlhodobo zamestnávať človeka, ktorému sa z vekom zhoršuje výkonnosť? Ako docieliť, aby sa jeho konkurencieschopnosť na trhu práce udržala na porovnateľnej úrovni, akú má tridsiatnik s 5-7 rokmi praxe?  Zásadne, ako kapitalistovi, by mi vadilo, ak by šesťdesiatnik pracoval dlhšie na rovnakej úlohe. To by ma konkurencia zamestnávajúca tridsiatnikov prevalcovala skôr, ako prejde vitamín C obličkami. Aby som to eliminoval (nie ten vitamín C, ale tú klesajúcu produktivitu práce), pokojne by som zamestnal na tú prácu dvoch takých šesťdesiatnikov. Ale zaplatil by som im len jeden plat. A ten druhý by dorovnal štát formou renty. 

Keď vám je 65 šiklo by sa vám pracovať už len 4-6 hodín. Takže na rovnaký výsledok by to chcelo už troch. Stále by som ich platil jedným platom tridsiatnika a zvyšok by im dorovnala plynule rastúca renta. Im by sa to oplatili, mne by sa to oplatilo. A spoločnosti ako celku niekoľkonásobne.

Pointa: Žiaden skokovo priznaný dôchodok. Pekne pomaly rastúca renta zo sociálneho systému štátu v nepriamej úmere k poklesu produktivity práce, aby sa podnikateľom oplatilo zamestnávať aj starých ľudí s nižšou produktivitou práce. A pokojne by som začal už od 50. roku života.

Technicky: Zamestnávateľ vyplatí mzdu podľa svojich možností, urobí zúčtovanie pre Sociálnu poisťovňu a tá nasledujúci mesiac každému oprávnenému pošle peniaze. Pošle nie percento z vyplatenej mzdy, ale percento (podľa veku stále rastúce) z fiktívneho dôchodku v národnom hospodárstve.

Keďže sú tie príspevky všeobecne známe, nemá zamestnávateľ výčitky, že postupne znižuje vyplácanú mzdu. Je si istý, že celkovú sumu na život zamestnancovi neznižuje. Ak zamestnávateľ vyplatí prémie, zamestnanec sa nehnevá, svoje od štátu dostane.

Dokonca je tu možnosť zo strany štátu podporiť motiváciu zamestnávať starších. Stačí nastaviť správne strmosť rastu percenta renty s pribúdajúcim vekom. Potom  produktivita neklesá tak strmo, ako mu klesajú výdavky. Ani zamestnanec nemá problém s tým, že sa mu znižuje mzda. Celkové peniaze, ktoré dostane sú stále rovnaké.

Ruka v ruke s tým musí ísť nastavenie ostatných parametrov ceny práce tak, aby v celkovom súčte bolo úplne jedno, či danú cenu práce dostane jeden alebo traja zamestnanci.

Čím sme bohatší štát, tým je tento stredný dôchodok v národnom hospodárstve lepší. Ak by sme chceli byť jemnejší, mohlo by byť viac čísiel, pre každé odvetvie jedno. Samozrejme sa bavíme o podpore z prvého piliera. Pretože prvý pilier je len a len solidárny. Druhý je o tom, že niekto zarábal lepšie a tak má lepší dôchodok, teda zásluhový. O spôsobe čerpania z druhého piliera by mal právo sporiteľ rozhodnúť ako sa mu zapáči. Ale chápať takto rozdielnu úlohu pilierov dôchodku vyžaduje po tom, čo socialistická vláda stvára so sociálnym systémom, poriadnu invenciu.

Keď hovorím kontinuálne rastúca renta, myslím skutočne kontinuálne. Pretože s rastúcim vekom dožitia sa zvyšujú náklady na rôzne kompenzačné pomôcky a lieky proti smrti. Je vecou cti každej spoločnosti, aby mal každý jeden jej člen možnosť si tieto sociálne služby objednať. Aby bola zachovaná osobná dôstojnosť. Lebo nič tak neposiluje osobnosť, ako možnosť o sebe slobodne rozhodovať. Nech si intlektuáli hovoria čo chcú, peniaze sú (nie jediným)  prostriedkom k slobode.

Medzi nami, vraj Čínsky štát podporuje niektoré firmy dotáciami, aby boli konkurencieschopnejšie voči Západu. Medzi nami, dnes tu máme štátne podpory kde-akým firmám za to, že zachovajú pracovné miesta.

To o čom hovorím, nie je nič iné, ako podobná podpora pre zamestnávanie starších. Podobná, to je súčasť pointy. Podobná, nie taká ako dnes. Ide o to, že peniaze dostane priamo ten, čo ich má dostať.

Áno, priatelia, to čo tu navrhujem je nie nepodobné konceptu odvodového bonusu SaS.  Aj v tom prípade sa hovorí o postupnom, nie skokovom, uberaní podpory sociálne potrebných. Keď sa čo i len trochu sami posnažia o seba postarať a zlepšiť svoju situáciu vlastnými silami, nepoškodia sami seba. Na rozdiel od debilne nastaveného systému odvodov z dohôd a dividend od dnešnej socialistickej vlády.

Áno, priatelia, to čo navrhujem sa komplikovanejšie uplatňuje, chápe a akceptuje u nás intelektuálov, ktorí veríme, že dokážeme v teple kancelárie či z domu pracovať aj s chatrnou telesnou schránkou. Pre nás hrá významnú úlohu práve ten druhý pilier a vlastný aktívny prístup. Naopak, oveľa jednoduchšie sa to uplatňuje u klasických manuálnych či technicko-hospodárskych rutinných zamestnaní.

Ľavicový prostredníček

Ľavicový prostredníček

A o to priatelia ide! Že sa má štát primárne starať o záchrannú sociálnu sieť pre nich. Veď jak chcete vládnout lidem, kterým nerozumíte a o kterých nic nevíte? Ak chceme ako pravičiari presadiť svoju pravdu, musíme toho zakopaného psa neúspechu prebrať k životu:

Pravica nedokáže presvedčiť človeka s volebným právom, že keď sa mu nezadarí, že ho pravicový štát ochráni. Že mu niekto chápavý podá pomocnú ruku a nenechá ho umrieť v sračkách len preto, že si nenašetril sám. Stručne: Že solidarita je istotou.

Kým to pravica nedokáže, bude na nás ten graf vystrkovať socialistický prostredníček.

Zdroj:  Zakopaný pes neúspešnej pravice | M+M+M+M (4M).

Zdieľajte obsah s priateľmi: