Poslanci si pri previerkach sudcov určite robia srandu

Úplatky, opitý v práci, trestná činnosť. Na to naozaj potrebujeme meniť Ústavu, aby sa za toto vyhadzovali z práce? Kua, keby toto tolerovala moja profesná Komora, tak ju ministerstvo dávno rozpustí v kyseline.

Tajné služby či polícia by operatívne informácie o sudcoch odovzdali NBÚ, ktorý by ich posunul Súdnej rade. Tá by vydala odporúčanie prezidentovi, ktorý by určil, či je sudca spôsobilý funkciu vykonávať.

Na rozdiel od štandardnej bezpečnostnej previerky sa podľa Kaníka pri sudcoch budú preverovať najmä tri veci – či nie je sudca vo veľkej hmotnej núdzi, či nie je závislý od alkoholu, alebo drog a či nemá väzby na kriminálne živly.

Zdroj:  SME.sk | Previerky sudcov chcú okrem Smeru a KDH aj SDKÚ a ďalší.

Keď si tak čítam texty¨, ktoré rozoberajú pripravovanú zmenu Ústavy z dielne koalície SMER+KDH, pripadám si ako v nefalšovanom KocúrkovePamáte nie? Veselohra v troch dejstvách od Jana Chalupkovie – Kocúrkovo: alebo Len aby sme v hanbe nezostali.

To naozaj nemôže policajt vyšetrovať dávanie úplatkov? To naozaj sú predsedovia okresných a krajských súdov takí pomätení, že kryjú potácajúcich sa opitých podriadených? To si nikto z väzenskej stráže na vrátnici súdu nepustí nikdy hubu na špacír? Naozaj novinári nedokážu stepovať pred domom známeho spiťáka, aby ho 3-4 či 7-krát ukázali ako na mol opitého?  Naozaj po tom nie je spoločenská objednávka? Fakt by sa to v Novom Čase neujalo aspoň na 8 strane?

Ja myslím, že si poslanci z nás robia skutočne srandu. To nemôžu myslieť vážne. Fakt nie.

Najväčším rizikom je, že sudcu, na ktorého pri previerke nájdu kompromitujúce materiály, Súdna rada nechá súdiť ďalej. Rizikom je to preto, že priamo ovplyvňovať (vydierať) ho bude môcť každý, kto ten spis videl (tajná služba, členovia Súdnej rady).

Rizikom je aj opak – že kvalitného (a morálneho) sudcu na základe nedokázateľných tvrdení (operatívnych informácií) vyštvú z justície.

Celé to teda stojí a padá na dvoch veciach:

že „dodávateľ“ previerky (NBÚ alebo niektorá tajná služba), dodá skutočne kvalitné (relevantné a pravdivé) informácie – teda, že pri previerkach sudcov nepodľahne pokušeniu z niektorého spisu niečo „ubrať“ a k inému zasa niečo „pridať“;

že Súdna rad bude objektívna a morálna.

Zdroj:  Prečo sú previerky sudcov tragický nápad – Aliancia Fair play (blog.sme.sk).

Áno, toto presne sa tou novelou Ústavy pripravuje. Legálne zhromažďovanie kompromitujúcich materiálov na všetkých sudcov prostredníctvom hlavných aktérov Shootyho karikatúr. 

To naozaj musí byť vtip. Pretože v takom štáte sa proste nedá žiť. Proste nedá. V štáte, kde tisícka ľudí má voľný prístup do kompromitujúcim materiálom. Debilkovia moji, to si už naozaj nikto nepamätáte čo našiel Mečiar na stole?

“Ako obyčajne som pracoval vo svojej kancelárii na úrade vlády. O 23.45 som si odskočil na záchod a keď som sa o 23.48 vrátil, na mojom stole ležala zapečatená obálka s magnetofónovou páskou. Neviem, ako sa tam mohla dostať, ale zo záznamu je jasné, že ho urobil Gy. Horn magnetofónom tajne skrytým pod svojím sakom,” vysvetlil pre Ústrednú tlačovú kanceláriu (ÚT KA) V. Mečiar.

Zdroj:  SME.sk | V. Mečiar našiel pásku na stole *osobitná správa.

Ja viem, skurvené súvislosti. S každého dobrého nápadu urobia smradľavú sračku. Nie! Nie súvislosti. Ale skúsenosti a morálne očakávania od nás samých.

Súdna moc je v riti. O tom nie je pochýb. Dokonca poznáme aj presný dátum. Konkrétne presne od 5.2.2010. Pamätám si to presne písmenami môjho blogu:

Logika v hajzli, morálka v hajzli, demokracia… škoda reči. A taký pekný článok mám napísaný. Ale neodvážim sa ho vydať.  A myslím to s plnou vážnosťou. Pod takýmito súdmi naozaj nie.

Prosím, zadržte za mŕtve ideály, zavraždenú etiku a zmasakrovanú morálku minútu ticha.

A aby som nezabudol, prosím vás, keď budete tíško odchádzať, tak nech posledný zhasne.

Zdroj:  Sudcovia ukončili obdobie demokracie na Slovensku | M+M+M+M (4M).

Vtedy vyvrcholila naša ľahostajnosť

My nesmieme byť zavčasu sprostí, lenivý a ľahostajní

Súdnictvo je tretím pilierom demokracie. Je nezávislé a ním formulovaná pravda je v súlade s duchom národa a literou zákona. Sudcovia sú intelektuálnou elitou z nás a  vyvolili sme si ich spomedzi nás na základe využitia tých najprísnejších mechanizmov. Zverili sme im právo vynášať súdy nad našimi životmi a dobrovoľne sme sa rozhodli bezpodmienečne sa podrobovať nimi vyslovenej pravde.

A potom prídu pochybnosti o rozsudkoch. Kým sa nás to netýkalo, tak to ľahostajne necháme plynúť. A dnes sme veľmi prekvapení, že nás naša lenivosť a ľahostajnosť dobehla.

Nechávame bez povšimnutia, že sudcov vyberajú beškrupulózni. Že sú pravidlá výberu sudcov  podliezané. Že je kvalita právnických plzeňsko-šamorínskych fakúlt biedna. Že sa k titulom, profesorov – garantov vzdelávania – dostávajú ľudia nespĺňajúci kritériá ani len na odborného asistenta vysokej školy zo stredu celosvetového rebríčka.

Ak máte pochybnosti o správnosti výroku súdu, spochybňujete vlastnú schopnosť nás všetkých si vybrať dobrých sudcov. V momente dnešného rozsudku je už na všetky náreky neskoro.

Tam niekde, pri výbere svojich zastupiteľov, tam niekde, pri súhlase s drobným každodenným podvůdkem je dôvod toho vášho vnútorného nesúhlasu. Tie obálky putujúce z rúčky do rúčky v zasadačkách kapitánov priemyslu sú súčasťou jedného veľkého kolobehu morálky a etiky, ktorého sme každý jeden z nás každý jeden deň pri každom jednom verejnom prejave súčasťou.

Do prdele, veď to tu okolo nás vyzerá ako by niekto vyhlásil preteky, kto bude väčšia nemorálna sviňa. Už to tak musí byť, normálne tu prebieha regulárny závod o to kto viac a nechutnejšie odrbe blížneho svojho. Heslo preteku je: Kto neoje****, oje**** svoju rodinu.

Ach jo! kam sa podel ten morálny imperatív v nás? Je to na zaplakanie. Keď pôjde najbližšia raketa na Mars, dajte mi vedieť. Zatiaľ si skrátim čas pri stolnej hre Ivana Mládka “Soudruhu nezlobse”. Dúfam, že sa mi podarí včas zohnať kartičku “Kompromaitujúce materiály na člena previerkovej komisie”. Rok 1970 sa blíži priatelia.

Pod čiarou: riešenie som načrtol už v septembri 2012 v článku: Moja charakteristika štátu ako inštitúcie | M+M+M+M (4M).

 

Zdieľať?

Rodinkárstvo medzi sudcami nie je vonkoncom problém

Poukazovať na rodinné vzťahy v súdnictve ako na neuveriteľne veľký problém je vcelku absurdné a komické.  Rozhodne to nie je problém, je to len nepohodlie. Profesie sa dedia úplne bežne. A je to vlastne aj dobre.  Okrem iného to podporuje ambície a ctižiadostivosť.

Iné dve veci sú problém:

  1. Že sa sudca dostane do situácie, že sa chce súdiť. To vzhľadom na požiadavku morálnej a zákonnej bezúhonnosti neprichádza do úvahy.
  2. Nedodržiavanie našich vlastných morálnych a zákonných požiadaviek na osobnosť sudcu pri ich výbere.

Keď si vyberieme gaunerov, nečudujme sa, že nás súdia gauneri. To je proste princíp zastupiteľskej demokracie!

Za to, že boli pozastavené jedny návrhy na sudcov a nahradené inými po posledných voľbách, za to si môžeme sami. Rovnaká je otázka znenia zákona, ktorý definuje spôsob ich výberu. Keď si navrhneme (zasa tá svinská zastupiteľská demokracia) debilné pravidlá, ťažko môžeme vyberať morálne a zákonne bezúhonné osoby.

Laxnosť k pevnému charakteru nás vždy skôr či neskôr dobehne. Reťazou malých ústupkov sa dopracujeme k stavu, ktorý spôsobuje vytriezvenie. A tá kocovina to pľúštenie teraz bolí.

Zákony a regulácie to za nás nedomyslia. Oni nás tak akurát raz v najnevhodnejší čas dobehnú. A je len na našom charaktere, či budeme mať morálnu silu so svojou lenivosťou žiť. Alebo budeme kopať na všetky strany ako zakľatá sviňa. Veď mi nič, to on, to zákon, to poslanec, to lekár, to banka, to počasie, to tie ostatné svine. (Písal som o tom:  Pravidlá nás dobehnú v najnevhodnejšiu chvíľu | M+M+M+M (4M))

My nesmieme byť zavčasu sprostí, leniví a ľahostajní

Súdnictvo je tretím pilierom demokracie. Je nezávislé a ním formulovaná pravda je v súlade s duchom národa/občianstva a literou zákona. Sudcovia sú intelektuálnou elitou z nás a  vyvolili sme si ich spomedzi nás na základe využitia tých najprísnejších mechanizmov. Zverili sme im právo vynášať súdy nad našimi životmi a dobrovoľne sme sa rozhodli bezpodmienečne sa podrobovať nimi vyslovenej pravde.

A potom prídu pochybnosti o rozsudkoch. Pochybnosti o výbere sudcov. Kým sa nás to netýkalo, tak to ľahostajne necháme plynúť. A dnes sme veľmi prekvapení, že nás naša lenivosť a ľahostajnosť dobehla.

Nechávame bez povšimnutia, že sudcov vyberajú beškrupulózni. Že sú pravidlá výberu sudcov  podliezané. Že je kvalita právnických plzeňsko-šamorínskych fakúlt biedna. Že sa k titulom, profesorov – garantov vzdelávania – dostávajú ľudia nespĺňajúci kritériá ani len na odborného asistenta vysokej školy zo stredu celosvetového rebríčka. Že najmenej času venujú štúdiu práve študenti práva. (Písal som už o tom: Nie sú dôkazy, skutok sa nestal – verzia CZ | M+M+M+M (4M).)

Mimochodom, to, že teraz vieme úplne otvorene, aké sú rodinné vzťahy v súdnictve je výsledkom prvej iterácie k normálnosti. Je len na nás, aby sme sa vďaka opakovaným iteráciam k normálnosti dostali od riešenia problémov k riešeniu nepohodlia. Verte mi, keď vyriešime tie horespomenuté dva problémy, už nám bude úplne jedno, že nás súdi otcovho koňa brat.

Zdieľať?

Trpte debilkovia moji, alebo moje myšlienky šírte ďalej

Priatelia, ignorujete môj blog? Máte pocit, že moje politické blogovanie je len také panské huncúctvo?

Tak vám treba, trpte! Ja som vás varoval.

Nejde pritom o novinku, zákonná úprava o absolvovaní TK a EK platí od roku 2005. Po nedávnom prepojení databáz však úradníci rýchlo zistia, ktorí majitelia áut si povinnosť nesplnili.

„Lehoty TK aj EK sa odvíjajú od dátumu prvej evidencie vozidiel. Teda, napríklad, ak niekto zaevidoval nové auto kategórie M1, s benzínovým motorom s riadeným katalyzátorom 31. 12. 2008 potom lehota na vykonanie TK a EK bola najneskôr 31. 12. 2012 do polnoci. Vtedy uplynuli štyri roky od dátumu prvej evidencie,“ vraví Ladislav Čéplő z Obvodného úradu (OÚ) dopravy v Košiciach.

V extrémnom prípade, ak by niekto absolvoval TK a EK až 1. 1. 2013, hoci aj minútu po polnoci, môže dostať pokutu za nedodržanie lehoty na vykonanie TK aj EK!

„Až takto prísne nepostupujeme, snažíme sa riešiť prípady postupne a spravidla začíname prípadmi, keď majitelia nemajú vykonané kontroly už dlhý čas,“ vysvetľuje pracovník OÚ.

Zdroj:  Úrad posiela pokuty za neplatnú STK, aj keď nejazdíte | Spravodajstvo | kosice.korzar.sme.sk.

Tak znovu priatelia: Na mýtnej bráne je kamera, rozpozná ŠPZ auta, z databázy vytiahne adresu majiteľa, pripojená tlačiareň vytlačí pokutový blok, baliaci stroj zabalí do obálky a poštár každé ráno  prevezme na rozoslanie dávku pokút pre ľudí. V kombinácii s fikciou doručenia a pri odoslaní elektronickej verzie do oficiálnej elektronickej poštovej schránky občana (v ČR už existuje ako Datová schránka) nastáva práve prvá doba robotov.

Ja nehovorím, že porušovanie zákonov je správna vec. Ja len hovorím, v akej spoločnosti chcem žiť. Napríklad takej, kde pre nás priemerne poctivých priemerne zodpovedných je život priemerne príjemný. Automatické pokutovanie automatickými sadzbami za automaticky odhalené porušenia pravidiel rozhodne nepatrí medzi príjemný spôsob života.

Ale ono je to vlastne inak. Asi si ani nič iné nezaslúžime. Ups!

Všetky tieto zákony s automatickými sankciami predpokladajú, že sme hovadá a svine a že je nás takých veľmi veľa. Až tak veľa, že  už nestačí, aby občas živý policajt zamával pelendrekom. Až tak veľa, že potrebujeme elektronický dozor. Všade, na každom kroku.  To veľké množstvo v tomto odstavci, to je dôležité.

Pretože je nás hovád a svíň strašne veľa, už neplatí, že štát musí dokázať, že sme porušili zákon. Podľa  konceptu objektívnej zodpovednosti sa musíme do 15 dní vyviniť my sami.  Stačí, aby jedna z nás, mnohých svíň, prípadne jedno z nás hovád vyprovokoval akciu, ktorá skončí odoslaním obálky s pokutou.

Zákonom o objektívnej zodpovednosti sme sa priznali, že my ako spoločnosť sme len samé hovadá a svine. Že nie sme schopní sa sami správať k sebe slušne a potrebujeme aby na nás dohliadali stroje. Stroje, ktoré máme v rukách my hovadá a svine.

Sme v riti. Z tohto kruhu nie je východisko, milí moji spoluobčania. Hovoril som vám to v článku o dedinských radaroch.

Viete prečo nie je východisko? Lebo ma nepočúvate. Môžem sa aj ublogovať, to čo píšem, to je len také panské huncúctvo, že?

Stále vám to nedošlo, debilkovia moji?

Tak znovu, vezmem si kus iného môjho textu.

My nesmieme byť zavčasu sprostí, lenivý a ľahostajní

Súdnictvo je tretím pilierom demokracie. Je nezávislé a ním formulovaná pravda je v súlade s duchom národa a literou zákona. Sudcovia sú intelektuálnou elitou z nás a  vyvolili sme si ich spomedzi nás na základe využitia tých najprísnejších mechanizmov. Zverili sme im právo vynášať súdy nad našimi životmi a dobrovoľne sme sa rozhodli bezpodmienečne sa podrobovať nimi vyslovenej pravde.

A potom prídu pochybnosti o rozsudkoch. Kým sa nás to netýkalo, tak to ľahostajne necháme plynúť. A dnes sme veľmi prekvapení, že nás naša lenivosť a ľahostajnosť dobehla.

Nechávame bez povšimnutia, že sudcov vyberajú beškrupulózni. Že sú pravidlá výberu sudcov  podliezané. Že je kvalita právnických plzeňsko-šamorínskych fakúlt biedna. Že sa k titulom, profesorov – garantov vzdelávania – dostávajú ľudia nespĺňajúci kritériá ani len na odborného asistenta vysokej školy zo stredu celosvetového rebríčka.

Ale vy nie, vy to len tak vezmete jedným uchom dnu a druhým von. Veď čože…

Jedno z prvých rozhodnutí Tomáša Boreca po nástupe do funkcie ministra spravodlivosti sa dotklo výberových komisií. Sudcovia z nich vytlačili profesorov práva aj ľudí s iným vzdelaním.

Preto sa v januári pri výbere sudcu na Okresný súd Košice II stalo, že v komisii boli dvaja krajskí sudcovia z Košíc. Dvojici šéfoval predseda krajského súdu Imrich Volkai a konkurz vyhrala jeho dcéra Lucia Baňacká.

Borec potom zmenil aj pravidlá výberu. Väčšiu váhu dostala ústna časť, ktorú subjektívne hodnotia členovia komisie.

„Z hľadiska výkonu funkcie sudcu je mimoriadne dôležité… aby bol schopný pohotovo a presvedčivo argumentovať aj v reálnom čase na pojednávaniach a aby vedel pojednávania dôstojne viesť,“ obhajuje zmenu Pavol Kubík z tlačového oddelenia ministerstva. Uchádzač musí predtým získať aspoň minimálne počty v písomných častiach.

Nedávno zas minister rozhodol, že preklady už nebudú robiť uchádzači len z angličtiny, nemčiny či francúzštiny, ale aj z ruštiny. Pomôže to najmä starším sudcom.

Zdroj:  SME.sk | Bola blízko firme z Gorily. Teraz ide z ministerstva za sudkyňu.

Aké čože? Ktoré čože? Kto s kým čože?

To som takto včera pozeral správy na ČT a tam:  Bude súkromná oslava Zemana s… a sudcami.

ČSSD chce po odsúdení poslancovi vziať automaticky mandát.

Priatelia, v súvislostiach aj ten najlepší zámer skončí  ako pekná komunistická pí****na. Riešenie kriminálneho činu  poslanca nemá riešenie, pretože je to celé otázka princípov demokracie. Len gaureri si volia ako svojich zástupcov gaunerov. Alebo omylom.

Viete priatelia, aktuálne funkčné obdobie slovenského parlamentu je jeden veľký kolosálny mega dôkaz sporom. Dôkaz, že keď si zvolíte to čo sa teraz na hradnom vrchu potuluje, keď nedáte na moje dobre mienené rady, nebude sa vám páčiť, že vás oslovujem debilkovia moji. 

Takže, aby aj moje deti pochopili:

Keď sa vychádza z bludných premís, výsledkom môže byť jedine totálna p***vina. Takže nekričím na vás preto, že ste idiot. Len nemám tú trpezlivosť čakať, kým na to prídete sám.

Že vám politik spôsobí životné istoty, to bola vaša premisa, že?

Že vám obyčajný ľudia urobia zo vzdialenej politiky niečo pre obyčajných ľudí, to bola vaša premisa, že?

Ale aj to som vám už hovoril.  Ale myslieť, čo myslieť, počúvať, to je pre vás priveľký luxus. Vy by ste sa životom najradšej pregrgali.

Zdieľať?

Prevádzkovateľ má účinne spolupracovať, nie rozhodovať čo je vulgárne

Po nedávnom nepolapení vinníka útoku na nbusk123 súdy zas a znovu zaperlili. Okresný súd rozhodol, že je úlohou majiteľa webu rozhodovať, čo je ešte informácia a čo už urážka vašej cti.

Občianske združenie Klub Strážov musí vyplatiť podnikateľovi Miroslavovi Stachovi päťtisíc eur za poškodenie cti.

Stačilo, že na ich webovom portáli  pb.otvorene.sk Stacha niekto urážal v diskusii pod článkom.

Okresný súd v Považskej Bystrici rozhodol ešte 31. októbra aj o tom, že spravodajský portál musí túto časť diskusie vymazať.

Za anonymný príspevok dostali aktivisti pokutu | Spravodajstvo | povazska.sme.sk.

Áno priatelia, ono sa to nezdá, ale dôsledky niektorých sudcovských výrokov sú ďalekosiahle a mnohokrát ani sudcom nezamýšľané. V tomto prípade si sudca z nás, poskytovateľov diskusného priestoru, urobil svojich podriadených. Ja mám rozhodovať, či niekto pod týmto článkom niekoho urazil a sudca si bude s nohami na stole vegetovať ako stonoha v kúpeľoch? Ja mám skúmať, či tu dolu popísané ste si nevymysleli?

Som ochotný spolupracovať s tým, kto má toto vyšetrovanie a usvedčovanie v popise práce. Ale pri všetkej úcte k sudcom a policajtom (teda nie že by som nejakú veľkú mal) – ja za vás vašu robotu robiť nemienim!

Že polícia a sudcovia dnešnú modernú dobu nechápu, že žijú v historickom kontexte 60-70 rokov minulého storočia, je žiaľ stále pravda.

Ani spravodlivejšie, ani účinnejšie, len ľahšie

Právna zodpovednosť firiem, fikcia doručenia, zodpovednosť vlastníka vozidla, zodpovednosť prevádzkovateľa diskusie… To je len niekoľko idiotských absurdností začiatku konca ľudských práv ako ich dnes poznáme. Všetky spomenuté veci sú ľahšie, pretože sa pri nich šliape na niektoré z ľudských práv. Ich zoznam sa neskutočne rozrastá.

Hej, ľahšie. To je to správne slovo, ktoré to vystihuje. Ani spravodlivejšie, ani účinnejšie, len ľahšie.

Zdieľať?

Sudcovia ukončili obdobie demokracie na Slovensku

Logika v hajzli, morálka v hajzli, demokracia… škoda reči. A taký pekný článok mám napísaný. Ale neodvážim sa ho vydať.  A myslím to s plnou vážnosťou. Pod takýmito súdmi naozaj nie.

Prosím, zadržte za mŕtve ideály, zavraždenú etiku a zmasakrovanú morálku minútu ticha.

A aby som nezabudol, prosím vás, keď budete tíško odchádzať, tak nech posledný zhasne.

Zdieľať?

Pomýlená otvorenosť a demokracia pri uvažovaní o súdoch

Možnosti verejného prístupu k informáciám dostávajú v ére internetového publikovania úplne nový rozmer.

Do internetovej éry bolo potrebné na získanie verejných informácii vynaložiť nezanedbateľné množstvo energie. A práve s týmto aspektom rátali všetky úpravy, vďaka ktorým sú niektoré informácie verejné. A tak je to aj v prípade súdnych rozhodnutí. Väčšina pojednávaní je verejných, takže ktokoľvek si môže sadnúť do lavice a počúvať. S tým sa počítalo odjakživa. Ale kapacitou súdnej siene bola daná aj miera verejnosti celého pojednávania a rozsudku. A intelektuálnou kapacitou bolo dané, kto mal tú výdrž dopracovať sa až ku koreňom informácii.

Máme internet a tak je samozrejmé očakávať, že ak bolo doteraz niečo verejné, tak by predsa nemalo byť problém to skutočne zverejniť formou elektronického dokumentu.

Ale je až takáto miera verejnosti žiadúca? Nie je už v rozpore s nejakými ďalšími zvykmi? V prípade súdov napríklad sú to rôzne výmazy z registra trestov. Google je večný a navyše v USA. Nie je absurdné dovolávať sa aktívne toho, čo nám naše zákony garantujú automaticky, teda zahladenie trestu po XX rokoch?

Zverejnené súdne rozhodnutia mali byť podľa Žitňanskej anonymizované a návrh definoval aj také, ktorých by sa zverejňovacia povinnosť netýkala. Medzi výnimkami mali byť rozhodnutia o osobnom stave, rozhodnutia týkajúce sa maloletých a také časti rozhodnutí, ktoré obsahujú obchodné tajomstvo.

Ups, výnimky. Ale veď vieme, že to akékoľvek výnimky nefungujú. Ich množstvo v čase kontinuálne narastá.

Takže milí priatelia, možno by bolo vhodné sa aspoň zamyslieť nad tým, aký je duch pojmu vec verejná v dobe minimálnych nákladov na zverejnenie a minimálnych nákladov na získanie informácii z negarantovaných zdrojov.

V súvislosti s iniciatívou tej poslankyne ma zaujala ešte jedna vec. Teda, zaujala… Skôr brutálne bachla do gebule:

Verejnosť by podľa Žitňanskej mala mať možnosť posudzovať kvalitu práce súdov priamo a nie sprostredkovane, napríklad prostredníctvom médií. Zároveň by sa tým umožnila verejná diskusia. “Len verejná diskusia o rozhodnutiach dá aj súdom a sudcom spätnú väzbu, čo si myslia občania o ich rozhodovaní,” tvrdí poslankyňa s tým, že zároveň ide o spôsob ako minimalizovať počet škandalóznych rozhodnutí. “Je to prvý predpoklad, aby sme sa dostali k tomu, čo nazývame právna istota,” uzavrela.

SME.sk | Rozhodnutia súdov na internete nebudú

Súdy sú jedným z troch pilierov štátneho usporiadania v ktorom žijeme. Ich výsadným postavením je, že s definitívnou platnosťou rozhodujú. My, ako členovia tejto spoločnosti sme sa dohodli sami so sebou a aj medzi sebou, že skupine 20-30-100 ľudí dáme právo určiť čo je definitívna pravda. Vlastnosťou súdnej moci je konečnosť, z ktorej vyplýva  absolútna podriadenosť rozhodnutiu. Kde tam vidíte priestor na diskusiu?!?

Verím, že ten princíp chápete. Sudca povie a tak to je a basta a konečná a cez to vlak nejde, aj keby bol ten vlak vystrúhaný z dreva mysliaceho hruškovníka. Tak aká diskusia o rozhodnutiach súdov?!?

Aha, ono je to o podivných zákonoch. Tak to si pekne pani poslankyňa kydá do vlastného hniezda. Veď sudca súdi podľa zákonov, ktoré vzišli z diskusie v parlamente.  Je v nich voľnosť? A kto za ten priestor na  dvojzmyselnosť v zákone môže?

Aha, ono na tých súdoch sedia ľudia, ktorí majú problém s morálkou, s demokratickými princípmi, s občianskym spolužitím… Ľudia, ktorých by sme si kvôli nepevnému charakteru nevážili ani ako suseda v bytovke. Hm, ale to je o tých konkrétnych ľuďoch. To rozhodne nie je o funkcii, ktorú zastávajú.

V Čechách včera prišli na to, že  sudcom by mohli byť eventuálne aj ľudia, ktorí získali postgraduálny titul JUDr.  štúdiom, o ktorom sa dá s úspechom pochybovať, že bolo štandardné. Ale veď z princípu, ako môžeme dopustiť, aby bol sudcom človek, ktorý nedokáže byť sám na seba dostatočne tvrdý a poctivý? Tam je koreň problému, v tých konkrétnych ľuďoch. A v nás! Že je nám to 5 minút po správach jedno.

Zdieľať?