Zamneď: Rozprávka o synergickom efekte investícii

Toto je blog a ako taký je to čisto subjektívny žáner. Čistota žánru mi priam prikazuje, aby som písal názory, ktoré sú zmesou

  1. faktov
  2. osobnej skúsenosti
  3. osobného presvedčenia
  4. túžby po inej realite

Preto na “nie sú dôkazy, skutok sa nestal” už dávno nehrám. Dôkazy sú len jedne z faktorov, ktoré ovplyvňujú naše činy.

Na osobnom postoji som staval svoje články o ruskej okupácii Krymu a ruskom útoku na juhovýchodnú Ukrajinu. Chvíľu to trvalo a vy ste dostali aj svoje vysnívané dôkazy. Mal som jasno od začiatku a riskoval som, že sa budem mýliť. Aj najlepší z najlepších ježkov občas z lezú z kefy. A ja vám dávam priestor, aby ste mi to, aký som somár pomýlený, v komentároch či na svojom blogu pripomenuli. Blogovanie je proste fér.

Ak by som mal stavať svoj život len na dôkazoch, nikdy by som sa tak dobre nepobavil na nasledovnom citáte:

Máte pravdu, je za pět minut dvanáct, pokud chceme hrát v médiích významnější roli. Je tady příležitost nakoupit více médií a vytvořit konsolidovanou skupinu. Druhým jasně ekonomickým důvodem je synergie s našimi dalšími aktivitami. Když máte větší podíl na trhu, tak jste silnější při jednání se zadavateli reklamy a dosahujete lepší ceny. Penta má silné retailové části. Lékárny Dr. Max, sázkovou kancelář Fortuna, zdravotnické projekty, pojišťovny, polikliniky. Budeme schopni výhodněji pracovat s inzercí na všechny tyto produkty. To jsou ekonomické důvody, proč nakupujeme média.

Zdroj:  Nákupem médií posouváme zemi k Německu, říká šéf Penty – Echo24.cz.

Áno, dôkazy k uvedenému synergickému efektu mám. Mám veľký prehľad o fungovaní lekárenských sietí. Tam ten synergický efekt jasne vidím. Dokážem ho pekne pomenovať a pri svojej konzultačnej práci pre lekárenské siete na to myslím.

Ale je tu ešte jeden synergický efekt. A ako som spomenul, sme na blogu, budú pocity. Bez dôkazov, takže tento druh synergického efektu sa nikdy nestal.

Úkrok stranou.
Len na vysvetlenie mladším, menej pamätajúcim. Výrok “Nie sú dôkazy, skutok sa nestal” je Mečiarovo/Lexovo/súdu vyjadrenie,  ktoré vychádza z kontextu, že Krajči zmaril referendum/SIS odvliekla Kováča mladšieho. Keďže Mečiar udelil amnestie, nesmie sa  to už nikdy vyšetrovať. Takže nikto už nikde nehľadal dôkazy. Neboli dôkazy, skutok sa nestal. Hm, ale na referendovom lístku chýbala otázka a Kováč ml. sa prebudil v Hainburgu. A súd rozhodol, že sa nesmieme pýtať a ani o tom hovoriť.  Ako sa zachovali občania? HZDS do dnes vyhráva voľby?
Koniec úkroku stranou.

Život nie je súdne pojednávanie. Môžete pokojne robiť rozhodnutia podľa pocitov, bez akejkoľvek väzby na dôkazy. Dokonca môžete robiť rozhodnutia na základe svojich osobných skúseností, ku ktorým nemusíte nič dokazovať. Slobodný občan v slobodnej krajine môže pokojne robiť aj sprostosti.

Tak vám teraz ukážem moje osobné rozhodnutie na základe osobnej skúsenosti:

Viem si veľmi dobre a farbisto predstaviť, že rozpad redakcie Sme bol po vstupe investícii jedných z kapitánov priemyslu nevyhnutný.

Pýtate sa, aká skúsenosť ma k tomu vedie?

Svoje osobné skúsenosti vám nebudem rozprávať. Namiesto toho vám porozprávam jednu rozprávku:

Kapitáni priemyslu sú v pred-predvolebnom čase navšetvovaný politikmi. Títo politici im za požičanie peňazí na zvolenie sľúbia po zvolení vrátenie peňazí. Niektorí kapitáni priemyslu teraz budú môcť ponúknuť nie len peniaze, ale aj materiálnu pomoc v podobe mediálneho priestoru. To je ten synergický efekt, pomocou ktorého si dokážu posilniť svoje investície do predvolebnej kampane.

Koniec rozprávky. Nikto to nikdy nedokázal, nie sú dôkazy, takže je to len obyčajná rozprávka.

Je to len rozprávka, nie sú dôkazy, takže sa skutok nikdy nestal. Stačí keď sa opýtate každého jedného z kapitánov priemyslu a ich sekretárok a skutočne zistíte, že sa žiaden taký skutok v roku 2006 nestal. Že na žiadnom stole neostali žiadne syrové misy, ktoré niekto nedojedol vlastnými ústami a v žiadnej kancelárii neostalo teplo na stoličke po boxeroch ťažkej váhy.

Nie sú dôkazy, skutok sa nestal. Ale redakcia Sme sa rozpadla.

Při nepochopení politického boje kolem předchozích voleb na Slovensku, kde vytáhli deset let známý pamflet, který už v té době všichni novináři na Slovensku, včetně těch ze SME, důvěrně znali. Média naběhla zájmu dvou politických uskupení, kterým se to hodilo. (Strana Sloboda a Solidarita tehdejšího šéfa parlamentu Richarda Sulíka a strana 99 procent, pozn. red.). Sulík vytáhl Gorilu jako neuvěřitelný objev. Přestože to každý v Bratislavě včetně redaktorů SME roky znal. A vždycky předtím to zahodili, protože to byly nesmyslné seznamy lží a blábolů. Najednou se to ale před volbami hodilo. Sulík se hned Gorily chytl, hned zaútočil na Dzurindu a žádal jeho rezignaci. Tihle ti revolucionáři ze SME se stali nosnými motory celé gorilí kampaně. No a vždycky hledali nového nepřítele. Tak si v Gorile našli Pentu a tehdejší pravicovou vládu.

Zdroj:  Nákupem médií posouváme zemi k Německu, říká šéf Penty – Echo24.cz.

 

Neverte mi, toto je len rozprávka. Prečo by ste mi verili, veď neprinášam žiadne dôkazy. Ani ten test pozornosti nie je autentický. To by musela byť tá gorila hranatejšia.

Táto rozprávka patrí do série mojich článok Zamyslenie na nedeľu. Keď sa zamyslíte, prečo mi neveríte, splnila táto rozprávka svoj cieľ. A ak sa vám nepáčila tá moja, tu je odškodné:

Zdieľať?

Zamneď: Vyserte sa na svoj štát a zblúdilá guľka poľahky trafí vaše dieťa

Dnešné zamyslenie na nedeľu bude trochu drsné. Tento týždeň mnou otriasli dve fotografie. Na prvej boli voľne korzujúce tanky zapojené do bežnej premávky v niektorom z tisícových miest na juhovýchodnej Ukrajine. Na druhej fotke nesie chlap skrvanené dieťa  v náručí.  Ešte pridám opis jednej fotky z nedávnych čias. Sú na nej rodiča, ktorí povzbudzujú a fotia deti spoločne s neoznačenými samopalníkmi v kuklách.

Veľká prča, že? Vás sa to vôbec netýka, že sa niekto poneviera s tankom plným munície po ulici. Veď keď chcú, tak nech si tie kalašnikovy ládujú čim chcú pred obecným úradom, že?

Hups!

Vaše decko si nedalo povedať a pobehovaloi po ulici. Chlapík nezvládol koordináciu samopal, zapaľovač, cigareta a ozvala sa rana. Vaše decko leží mŕtve.

Keď vidím závery z dnešného Iraku či dnešnej Ukrajiny, vidím kopu chlapov, ktorých jediným životným záujmom je držať v rukách samopal. Je to predsa strašný prča, že sa ich ostatní potom boja. Môžu si kedykoľvek čokoľvek odkiaľkoľvek vziať.  Keď majú chuť, povozia sa na tanku po meste, spravia si ohňostroj výstrelom z nejakej sochy. Z dlhej chvíle vyhlásia samostatnú Hornú-Potň-al-humás.

Keď nad tým tak uvažujem, Rusku ani netreba nič aktívne robiť. Stačí sa vhodne pozerať inam, keď sa títo samopalníci presúvajú z Kaukazku na Ukrajinu. Pošepkajú im, že tam a tam sa tiež môžu fotiť so samopalmi, tam a tam stojí niekoľko tankov s plnou nádržou. Že ich ostraha sa bude tiež náhodou pozerať na futbalový zápas.

A čo my? Tiež sa budeme pozerať radšej na opačnú stranu ulice, keď po nej pôjde tank?

Tak to vám potom držím palce vo výchove vašich detí, že ste ich naučili poslúchať. Že sú tak poslušné, že keď im poviete, aby nevystrájali na ulici, že ich môže niečo trafiť, tak že radšej ostanú v dome. V dome, ktorý si tankysta vyberie ako zaujímavý pre skúšku zameriavača.

Čo spravíte? Zavoláte políciu, že na námestí je nejaký tankysta? A ste si istý, že sa dovoláte a že bude toho, kto to za vás vyrieši? Ste si istý, že váš štát je toho schopný?

Viete pre mňa je absolútne nepredstaviteľné, že by po námestí SNP v Bratislave išiel tank ako bežná súčasť premávky. Rozhodne by som sa niečo snažil spraviť. Niekam zavolať, upozorniť okoloidúcich. Zistiť, kam má namierené, čo sa to vlastne deje. Schovať náhodné deti na ulici. Proste by ten tank zásadným spôsobom ovplyvnil moje ďalšie kroky a správanie.

WTF? Ale nie tie tanky, ale tá “normálma” premávka navôkol?

Čo to kua je, že tým obyvateľom je úplne normálne, že sa im po uliciach ponevierajú tanky. A potom sa tvária ohromne prekvapene, keď sa z tých tankov a do tých tankov začne strieľať a ich decko sa pripletie k tomu. A my sa tvárime ohromne pohoršene, že umierajú deti.

Som si istý, že by som sa pred ten tak nestaval. Ani svojim autom by som sa sním nesnažil aktívne bojovať tam a na tom mieste. No rozhodne viem, že by zásadne ovplyvnil moje ďalšie kroky. Nejako by som sa snažil zistiť, čo môžem urobiť pre to, aby sa už žiaden tank plný munície v budúcnosti len tak neponevieral po uliciach. Viete, možno stačí, aby armáda dostala informáciu, že tam je nejaký debilný samopalník.

Keď sa pozerám na zábery z Ukrajiny či Iraku, úplne v pohode by stačila podpora obyvateľstva svojho štátu svojim vlastným vojakom, ktorých si platia zo svojich vlastných daní.

Čokoľvek  je lepšie ako prekvapená pasivita, že to za nich niekto vyrieši. To sa tiež môžu o 25 rokov prebudiť do rovnakého stavu ako dnes. A budú stále nadávať, že si na ich území vybavujú účty USA a Rusko.

Zamyslite sa, kua, nad sebov!

Áno, tam, kde sú na uliciach samopaly a tanky, tam na uliciach umierajú ľudia. Umierajú takí, ktorí chceli žiť.  Márnosť šedivá, ja žijem rád. Starajme sa zavčasu o to, aby sa z ničoho nič neobjavili samopalníci uprostred našich miest.

Debilkovia moji, nebuďte dementní demokrati, ktorí si myslia, že to je tak úplne samozrejmé a že to pre vás niekto zariadi, aby ste mohli slobodne chodiť po ulici a nemuseli sa báť zblúdilých guliek. Že to niekto iný spraví akosi automaticky.

Na drsné argumenty len drsná odpoveď:

Priatelia a to ste naozaj dokázali zabudnúť za 2 mesiace, že zo skríň vytiahli miestny samopalníci kalašnikov a hor sa obsadiť najbližšiu radnicu? Toto sú ich obete. Neviem ako vy, ale ja nechcem byť ich obeť len preto, že si otvorím hubu a volím pravicových liberálov.

Naozaj si myslíte, že sa má  nápadom samopalníkov ustupovať, len aby sme náhodou netrafili nejakého nevinného civilistu? Fakt si môže každý pomätenec so sluchátkami na ušiach pobehovať po ulici Devínskej a vy mu ešte donesiete obed v obedári? Fakt?

Myslite priatelia keď hádžete zodpovednosť na Ukrajinskú vládu. Keď sa smejete z toho, ako materiálna vojenská podpora USA pre Irak skončila v rukách takýchto samopalníkov. Bolo to tak, že tí sporiadaní občania uplatnili svoje zhromažďovacie právo, zišli sa na demonštrácii na námestí a Ukrajinská armáda do nich strieľa? Hovno! Vytiahli zbrane, aby presadili svoj názor.

Nie neexistuje dobré riešenie keď sa na ulici strieľa. Ale povedzte mi, kto iný má udržiavať na uliciach poriadok ako vláda danej krajiny, jej armáda a jej polícia? No kto má udržiavať na našich uliciach poriadok ako naša armáda NATO a naša polícia EU? Tí samopalníci, čo sa ráno zobudili a keď nevedeli čo z načatým dňom, tak hor sa postaviť nejaký palpost? Takýto ľudia?

Ako chcete dostať dnes, teraz v tejto chvíli tých samopalníkov z ulice? Tak konečne odpovedajte na túto jasnú otázku! Postovať fotky nevinných obetí ako argument proti silovému zásahu je len znakom vašich plných gatí od strachu a vašej bezradnosti. Je to len podpora samopalníkom, ktorí nevedeli čo z načatým večerom.

Ak majú tí samopalníci pravdu a väčšina obyvateľov chce, aby sa naplnila ich predstava o smerovaní Ukrajiny, kde sú tie desaťtisícové demonštrácie ob deň a 2x do mesiaca generálna stávka? Kde sú tie desaťtisíce ľudí v jednom šíku?  Ako to, že sa za tými tankami na tom videu nevytvorila spontánna manisfestácia stoviek automobilov a desaťtisícov pochodujúcich?  To si už nikto nepamätáte ako sa komunisti posrali pred nasadením ľudových milícii proti tím tisícom československých občanov denno denne na Letenskej pláni? To si už nikto z obyvateľov juhovýchodnej Ukrajiny ako prebiehali protesty na Majdane?!?

Nie neexistuje dobré riešenie keď sa na ulici strieľa. Neuveriteľne ma sere, že ukrajinská armáda nedáva väčší pozor. Strašne ma to hnevá.

Prekvapená pasivita, že to za nich niekto vyrieši. Buď sa Ukrajinci postavia aktívne na stranu svojho štátu, alebo aktívne na stranu nového samostatného juhovýchodu Ukrajiny. Alebo budú robiť aktívnu demokraciu (zhromažďovacie právo je súčasťou demokracie), alebo sa môžu o 25 rokov prebudiť do rovnakého stavu ako dnes. A budú stále nadávať, že si na ich území vybavujú účty USA a Rusko.

Vyserte sa na svoj štát vyserte sa na EU, vyserte sa na NATO, vyserte sa na demokraciu a zblúdilá guľka poľahky trafí vaše dieťa. Ja som vás, kua, varoval.

Zdieľať?

Zamneď: Z odstupom 68, 98, 198 rokov…

Dnes vás nechám zamýšľať sa len tak v tichosti. Nebudem búšiť do vás slovami, ale fotografiou. Je to fotografia z cintorína vo Valašskom Meziříčí.  Je to fotografia cintorína, kde sú pochovaní ľudia.

Vedľa seba tam uvidíte náhrobky Nemcov, ktorí bojovali proti židom, ktorý tam tie náhrobky majú  vedľa Turkov, ktorí tam bojovali po boku alebo proti otcom tých Nemcov. A dole nižšie ležia české deti tých otcov, čo ich všetkých v prvej aj v tej druhej vojne pobili.

Židovské hroby

Židovské hroby na cintoríne, Valašské Meziříčí.

Nemecké hroby

Nemecké hroby – cintorín Valašské Meziříči

Priatelia, hranica je len čiara. Všetci sme ľudia.

Začiatok mája je čas, kedy sa patrí si to pripomenúť. Zbytok roka je 365 dní, počas ktorých by sme z tohto pripomenutia mali žiť.

Zdieľať?

Zamneď: Výdavky štátu venované firmám verzus výdavky štátu venované priamo občanom

Zamýšľam sa takto v nedeľu, ako ľavicovým voličom vysvetliť, že socializmus im škodí. Tak som si vzal to, čo tak na socialistickej rétorike oceňujú: Hnusných kapitalistov.  A budem ich pekne pravicovo topiť.

Pojmom ako sloboda či solidarita, takým pojmom sa nad výplatnou pásku so 700€ ťažko dôveruje. Naopak, prvé čo vás napadne je, že si ten hnusný kapitalista nechal všetky nápady, čo som za ostatný mesiac vymyslel.

Preto si musíme nájsť trochu iné rozlišovacie znaky.

Rozdelme si výdavky štátu na:

  1. tie pre ľudí
  2. tie pre firmy

Koľko z nadchádzajúceho štátneho rozpočtu dostanú firmy? Peniaze na diaľnice, podpory zahraničným investorom, štátna realitka, zdravotné poisťovne, podpora fotovoltaických elektrární a tak ďalej a tak podobne.

Hádam si priemerný pravičiak urobí predstavu, čo mám na mysli.  A aby aj lavičiak pochopil – sú to peniaze, ktoré sa presúvajú v prvom kroku zo štátneho rozpočtu na účet súkromnej firmy. A pre ľudí? Zdravotná starostlivosť, dôchodky, podpora v nezamestnanosti, sociálne dávky.  Teda peniaze, ktoré sú priamo vyplácané do rúk občanom.


Uvažujete chvíľu so mnou?

Nejde o to, že niekde potom máme z toho všetci úžitok. Ide o to, že medzitým sa tie peniaze dva-tri krát otočia na účtoch hnusných kapitalistov.

Dokáže ľavicový volič pochopiť, že peniaze na diaľnice sú sčasti výplaty pre ľudí? Že si  štát zamestnávaním svojich nezamestnaných takto kupuje sociálny zmier?  Nie je to pre neho tak trochu veľa krokov, kým konečne uvidia tie peniaze vo svojich rukách?

Možno by naozaj stačilo využiť nevyhnutný dôkaz sporom, ktorý socializmus poskytuje:

Priatelia, zapamätať, naučiť a spamäti opakovať a opakovať:

Letos stála podpora čisté energie celkem 36 miliard korun, necelou třetinu z toho (11,7 miliardy) poslal stát přímo z rozpočtu.  …. Jen pro srovnání – ona přímá částka dotace z rozpočtu je třeba o dvě miliardy víc, než kolik stát loni vydal na podporu v nezaměstnanosti, třikrát víc, než dává na podporu bydlení sociálně slabých, a šestkrát víc, než činí dávky všem zdravotně postiženým.

Geniálny argument proti súčasnému štátnemu rozpočtu.

Vidíte to? Výdavky štátu venované firmám verzus výdavky štátu venované priamo občanom. Komunistické výdavky verzus voľný  trh. Keď nebudeme živiť firmy, nemusíme toľko vyberať na daniach.

Č.B.T.D.

Zdieľať?

Zamneď: Elektrický pohon – zatiaľ len hrajkanie so štedrou podporou

Som veľký priaznivec elektrického pohonu. No stále čakám na dozretie tohto bájneho ovocia na strome budúcnosti. No aj napriek jeho kyslosti ho štedro dotujeme z verejných zdrojov.

Nedávno prišli chlapci kórejskí so super elektickým autom. Jediná chybička bola, že benzínové autá v tej kategórii stoja cca 250000 Kč, kým toto super zelené bolo za 900000 Kč. Cenový rozdiel je cca 228 tisíc kilometrov jazdy na benzín.

Práve som čítal čosi o skútri na elektriku. Všetko super. Jednoduchá obsluha, 90% účinosť elektromotora, náklady 5-15 Kč na 100 kilometrov. Ale druhá baterka stojí 20 tisíc Kč a celý skúter 60 tisíc. Benzínové v tej kategórii (do 45km/hod) sú za tretinu ak nie aj za šestinu.

Aby bylo srovnání férové, musíme uvést i nevýhody elektrického pohonu. Benzinové skútry jsou kdykoli připravené vyrazit na cestu, elektroskútr vás může zaskočit vybitou baterií. Zatímco se spalovací padesátkou můžete jezdit celý den nebo vyrazit na cestu kolem republiky a občas si dotankovat, protože čerpací stanice jsou v dnešní době takřka kdekoli, s elektroskútrem musíte přece jen trochu plánovat rozsah a frekvenci jízd, abyste neskončili daleko od domova s prázdnou baterií.

Levnější už je jen chodit pěšky: elektroskútr jede 100 km za pět korun

S tou dobou nabíjania je to skutočne hrôza. Pritom je dojazd len okolo 100 km. To je v skutočnosti často len o 50 km vzdialenom cieli. Treba sa predsa len vrátiť späť bez potreby žobrať o elektrickú zásuvku. Keď vezmem všeobecný fakt, že chlapi sa neradi pýtajú na cestu, elektromobil je vlastne vhodný len pre ženy.

Ešte jedna vec ma zaráža na tejto elektrickej konštrukcii. Žiadne fotovoltaické články na kapote. Nehovorím, že očakávam kompletné dobýjanie, ale z časti by  to mohlo pomôcť o nejaké to percentíčko predĺžiť dojazd. Veď nemusí pršať, stačí gonorrhea. A kým nakupujem, tak sa automaticky dobíja už len preto, že  stojí na slnku. Ale nie! Články nikde.

Pritom toto nebude o cene. Solárna energobanka (teda aj s akumulátorom) pre mobily má koncovú cenu aj s maržami cca 2500 Kč. Odrátať akumulátor, napočítať väčšoiu plochu a neverím, že by naozaj šlo o cenu. Leda ak…

Leda ak je to celé v dnešných dňoch ešte tak trochu nezmysel. Vrcholne nevyzreté technológie. A ako také zatiaľ patria do rúk len párpercentným nadšencom. No rozhodne nie do rúk celej spoločnosti. A už vonkoncom nie do rôznych verejnoprospešných podporných programov.

Trochu zovšeobecnenia

Tak kedy by mala spoločnosť podporovať z verejných zdrojov nové technológie?

Priatelia, rozoberme si tú otáku. Spoločnosť, to sme každý jeden z nás. Z verejných zdrojov, to znamené z peňzí, ktoré medzi sebou vyberieme a uložime na jednu kopu. Ten výber voláme dane a tú kopu štátny rozpočet. To sú naše, každého jedného z nás, peniaze.

A čo je to tá nová technológia? Nuž, pre účely podpory je to niečo, čo už dávno dobre funguje. Čo trh overil, že má zmysel. Teda, že sa našlo mnoho a mnoho ľudí, ktorý svojím nákupom zahlasovali za to, že daná technológia má zmysel.

Takže nám ide len a len o to, aby aj tí, ktorí musia uvažovať či kúpia prastarú alebo novú technológiu mali ľahšie uvažovanie.

Takže moja odpoveď na otázku, “Kedy by mala podporovať spoločnosť z verejných zdrojov nové technológie?”, je: Keď tú podporu využijú len chudobní, pretože stredná vrstva už novú technológiu svojim nákupom schválila za užitočnú.

Viete, mám pocit, že sa zamieňajú dve veci.

  1. Podpora výskumu.
  2. Podpora používania overených technológii.

Nevyzreté technológie potrebujú peniaze na výskum. Ale namiesto vedcov, s ich vedeckými metódami, podporujeme obchodníkov s ich marketingom. Asi lepšie vedia naťahovať ruku.

Uvažujte nad tým, takto po nedeľnom obede, či by nebolo lepšie dať radšej zlomok  z tej verejnej podpory obchodníkov radšej vedcom, nech tie fotovoltaické a iné elektrické dzindzíky a bazmegy poriadne domyslia a nech tie obnoviteľné zdroje začnú byť naozaj použiteľné.

Zdieľať?

Zamneď: Viete, že je to zlé a spoliehate sa na to?

Hm, nič z toho som nezažil. Ale znie to údesne. Takže sa jeden kvázi-promočný projev stal hitom víkendových sociálnych sietí.

Na Farmaceutickej fakulte v Bratislave prednášali špičky, semináre a cvičenia viedli docenti a budúci dekani. Od skúšok sa vyhadzovalo za nevedomosti, takže štátnice boli príjemnou interdisciplinárnou diskusiou. Diplomovky boli plné experimentov, lebo boli súčasťou zahraničných grantov a oponoval to konkurenčný tím. Pracovať v odbore je brnkaćka, pracovať mimo odbor sa ani nedá – znamená to pribrať si k farmácii ešte nejaké manažérske, ekonomické či právnické doplnky.

Na Gymnáziu v našom okresnom meste už dávno pred osemročným modelom som tento absolvoval. Byť extra v predu v niečom bolo pomaly povinnosťou.

Na vojne som bol a videl práve tie dvojciferné IQ. Nehovorím, že som ich musel skúmať 5 mesiacov, ale kedy by som sa zahral na sestričku a videl svojim pracovným partnerom – lekárom, priamo do gágora?

Takže skutočne neviem o čom to ten komentátor-dekan točil. Som zhnusený a som si istý, že by som do takého systému svoje deti nevypustil. Predsa nie som hlupák, aby som vediac, že je nie čo zlé, svoje deti – to najdrahšie čo na svete mám – do toho zlého nútil vstúpiť.

Je to o motiváciách

Nám hovorili, že sú isté možnosti. Hovorili nám o nich v hlbokých 80. rokoch minulého storočia. Hovorili nám o nich v 90. rokoch. Ak dnes o tých možnostiach nikto nehovorí v škole mojim deťom, tak im o nich hovorím ja. A hlavne cez prázdniny im ich ukazujem. Ale možno je to preto, že ma neučili spolieehať sa na systém.

Všemocná škola? Prd baraní! Ak vy, ako rodičia nedáte svojim deťom informáciu o možnostiach – vy ste zlyhali, nie to školstvo. Zlyhá ten, kto sa spolieha na zlý systém, keď vie, že je to zlý systém. Nie, netreba mať ambície zlepšiť školstvo. Stačí sa aktívne vyhýbať jeho zlým vlastnostiam.

Ale ani to netreba. Stačí sa len v tom školskom čase učiť. Ak tá škola má takú nízku laťku, že ju prejdete bez učenia, je len a len vašou osobnou chybou, že v čase vyhradenom na učenie ste sa na tú lokálnu laťku zhnusene nepozerali z ďalekého európskeho nadhľadu.

Európa je jedna. Jazyk je otázkou niekoľkých málo mesiacov. Ak má ten komentátor-dekan v tom prejave pravdu a súčasne si my rodičia myslíme, že to so slovenským či českým školstvom je také mizerné, tak prečo nemotivujeme naše decká skúsiť prímačky na Sorbonu či Oxford?

Nebuďte za hlupákov. Vediac, že to je zlé, sa na to len hlupák spolieha.

Zdieľať?

Zamneď: Muž a žena po 21 rokoch

Deti sa včera sťažovali, že na ich otázky odpovedáme rovnakými slovami.

Manželka mi pred odchodom kládla na srdce, že mám niečo urobiť. Vzápätí som zabudol čo. O 20 minút mi napadlo, že by bolo treba umyť vaňu a priľahlé kachličky. Mozgovňou mi prebehla číro-číra sebecká kalkulácia, že keď tú vaňu umyjem, bude mať žena ušetrený čas, ktorý mi bude môcť dať.

Hej, to s tou vaňou bolo to, čo mi kládla na srdce.

Takže, ako to s tým manželstvom teda vlastne je?

Čas pracuje pre vás

V jeden moment tu budete mať decká, ktoré bude treba naučiť ako funguje Brawnov pohyb. Ty žena, zrazu pocítiš ten pocit, že je to dobré.

A ty chlape, raz prídeš domov odpoludnia z práce, bude tak trištvrte na jeseň, žena bude čistiť na dvore cibuľu, decká pri tom pomáhať či pobehovať po pokosenom dvore. A ty pocítiš, že toto je dobré.

V jeden moment sa zobudíš o druhej ráno na to, ako vaše decko vrieska. Lebo ho žena nakŕmila, ale mlieka mala málo. Ticho a pragmaticky vezmeš prvú fľašu, ktorá ti príde pod ruku, pripravíš Bebu, natiahneš na ňu cumeľ. Vaše dieťa zasýtite v spoločnom objatí a manželku pohladíš po vlasoch. A žena bude vedieť, že toto je dobré.

Niektoré veci sa ani v manželstve nedejú obom rovnako.

V jeden moment sa postavíte niekde uprostred Európy a poviete si, že je fajn, že ste to dokázali vlastnou silou, sami, bez pomoci. A obaja sa chytíte za ruku a budete na toho druhého hrdý.

Po 20 rokoch sa vrátite na miesto, kde ste si dali svoj prvý bozk a poviete  si tam, že svadobný deň bol krásny deň.

Čas pracuje naozaj pre vás. Príde deň a vy stretnete svojich vnukov v tom vašom svadobnom kostole, keď si budete obnovovať spolu s vašimi deťmi manželské sľuby. Vy 50 ročné a oni 25 ročné. Vtedy budete vedieť, že svadobný deň bol tým najlepším rozhodnutím v živote.

A niektoré veci sa zas dejú dohromady.

Toto sa mi stalo, dohromady aj samostatne a sú to najkrajšie chvíle môjho manželstva. Nič lepšie vám priať neviem. Len to, aby vám čas priniesol vaše vlastné spoločné dobré spomienky.

Je to také “ukáž a rozprávaj”

Každý z nás čo toto čítate a držíme sa teraz potajme pod stolom za ruky, by sme mohli rozprávať svoje najkrajšie chvíle svojich manželstiev. Že? Každý máte taký ten moment, keď sa navonok udiala obyčajná vec, ale vás stislo srdiečko.

Ale nejde o to, čo by sme opisovali. Ide o to, že sú to príklady, že to ide. Všetci tu čo toto čítame by sme takým príkladom, že šťastie existuje,  mohli byť. To šťastie je tu medzi nami, všetci ho cítime.

Nuž, tak o tomto to manželstvo v skutočnosti je. Aj to vaše?

Zamneď: Zamyslenie na nedeľu. Na piatok mám radu a na nedeľu si dáme zamyslenie. A aby to bolo vaše zamyslenie, bude to len taká malá nenápadná otázka. Ja vám na ňu odpoveď nedám. Máte na ňu celú nedeľu a pondelok na jej realizáciu je hneď naporúdzi. Na tú dnešnú celé vaše manželstvo.

Zdieľať?

Už som tú dnešnú realitu niekde videl

Je sombota, vysávam si takto úplne nevinne so sluchátkami na ušách. Manželke som kúpil také fešácke bezdrôtové, aby si mohla púúšťááť pri rannom varení.

A tak som si teda aj ja pri vysávané púúšťáál. Ako obvykle náhodný výber z celého disku.

Vysávanie ja rád, je to taká intelektuálne nenáročná činnosť, takže si pri nej môžem pokojne rozmýšľať v samote. A s tými sluchátkami je to skutočne fajnové.

Dnes mi ale akosi to rozmýšľanie nešmakovalo. Myšlienky len tak vo vysokej entropii pobehovali po mozdovni. Ale počítačom náhodne vybratá pesnička prichádzajúca zvukovodom ich dala to pozoru tak, že entropia dopadla ako hmota v neutrónovej hviezde.

Tak, už mi je jasné, kde som tú dnešnú realitu videl. Film Rabaka asi tak 28. minúta

Majú z nás prču. Bohatý obsluhujú chudobných. Mňa nekonečne rozčuľujú tie ich oduté ksichty. Ten nenormálny pocit nezraniteľnosti.

Malý princ na planéte krásnych báb. Na planéte kšeftárov a ľahostajných. Malý princ na planéte vráskavých sympaťákjov.

Nie je to trochu silné?

Hm, nie len poctivosť ale aj počestnosť a neľahostajnosť. Proste diskusia o charaktere.

Pod čiarou: Ak neviete, kto je to ten Malý princ, tak vecte, že je to ten betálny chalan, čo furt prudí s nejakým párnokopytníkom.

Zdieľať?

Zamneď: Skúsenosti predkov prinášajú pohodlie

V našom kostole máme nápis: Dedičstvo otcov zachovaj nám pane. Často si naň spomeniem, takto vo svete potĺkajúci sa.

Naposledy dnes, keď už po druhýkrát čítam, ako práve to jednoduché riešenie predčilo akékoľvek moderné magické škrabania sa pravou rukou poza koleno za ľavým uchom.

FF na G+ potreboval poradiť ako dostať z Austrálie na svoj počítač v Prahe vyše 2GB súbor s rodinným videom.  Veľmi sa mi páčili návrhy ako Teamwiever či Pošta. V prvom prípade je to riešenie systémové a eliminuje problémy s vysvetľovaním. To druhé je také starosvetské. Ale veď prečo nie, keď to už zo 300 rokov funguje.

Davídek nádherne vyriešil problékm dnešnej rannej zmeny času:

Dnes u některých spotřebičů sundám přelepku z displeje a na jiné ji nalepím. Je to snazší než pátrat, jak se třeba u takové trouby mění čas.

Twitter / @DavidGrudl: Dnes u některých spotřebič ….

Veľmi elegantné.

Využiť skúsenosti a nástroje predkov je pohodlné. Áno, pohodlie je to, čo novým magickým riešeniam veľmi často chýba. Chceme byť na pulze dňa, trendy, kúl a čo ja viem ako ešte sa dá vyjadriť… Veď viete čo.  Nové riešenia sú možno ekonomickejšie, možno rýchlejšie a možno aj ekologickejšie.  Ale čo pohodlie?

Viete, pohodlie je aj to, že sa nemusíme príliš zamýšľať. Že sa nemusíme kvôli presunu vidiea cez pol zemegule učiť nové a pre prežitie nepraktické činnosti. Niekedy naozaj stačí využiť dedičstvo predkov.

Zdieľať?

Pustia veľmoci šancu ovládať Európu?

Najväčšia bitka okolo ostatných zmien fungovania EU bola okolo hlasovacích pomerov.  Veľké a staré krajiny si uvedomili, že po ostatnom rozšírení sú už len 1 z 27, nie 1 z 15.

A tak musel ustúpiť princíp národný a nastúpiť princíp ľudový.  Z nových krajín tak Poľsko malo zarobiť. Ale okrem početnejšej úlohy v Iraku ho európske veľmoci k máločomu pustili. Malé krajiny sa chceli k Poľsku pritúliť a tak si vymysleli Višegrád dobrý tak akurát na výmenu kulinárskych receptov prezidentských paničiek. A tak veľké staré krajiny riadia čo riadili doteraz.

Po internete kolujú zvesti o tom, že si Nemecko tlačí marky. Že si Írsko dalo tlačiť tie svoje oné… Ešte chvíľu a aj keď nikto nikdy pri tlačiarenskom stroji nestojí a štočky nových bankoviek nekontroluje, tak sa tisíckrát opakované stane sveto-svete pravdou.  My, čo si pamätáme, ako sa delila československá mena vieme, že na oddelenie peňazí postačia aj kolky…

Ale iné ma na týchto rečiach zaujíma. Či si nemeckí alebo francúzsky národ nechá ujsť tú jedinečnú šancu ovládať celú Európu.  Za ostatných 150 rokov sa o to snažili niekoľkokrát a vždy neúspešne. A teraz keď sú na dohľad konečnému víťazstvu a konečnému riešeniu, tak by voliči nadiktovali svojim politikom ústup? Len preto, že niekoľko menežérov v bankách, v honbe za svojimi bonusmi, nakúpili tony a tony absurdných štátnych dlhopisov?

Po vypuknutí bankovej krízy v USA snáď na celom svete neexistuje proletár, ktorý by nehádzal bankárov do jedného vreca s lupičmi. (Za to, že im požičal, aj keď vedel, že to nie sú schopní splatiť.) A títo istí ľudia teraz podriadia svoj názor na existenciu EU následkom činov týmto bankárov.  A akcionári týchto bánk, doteraz vyplácajúci odmeny za zisky z týchto už vtedy toxických aktív, rozhodnú o existencii projektu EU.

Viete čítal som teraz názor, že proeurópsky politici budú musieť konečne vypočuť svojich nacionalisticky zmýšľajúcich voličov.  Z ohľadom na to, že o existencii EU rozhodujú  spomenutí akcionári, je tento hlas v skutočnosti volaním do vesmíru.

Ale dajme tomu, že teda nacionalisticky zmýšľajúci… No nemajú nacionalisti posledných 3000 rokov v popise práce pohlcovať ostatné národy a prevracať ich na svoj obraz? Ale možno je to naopak, keď to tvrdí Klaus. On totiž brojí v ostatných vyhláseniach za väčší príklon k národnému a nacionálnemu. A k oddeľovaniu sa v Európe od seba navzájom. Asi vypočul tých voličov, keďže už nemôže byť zvolený.

A vrátim sa ešte k tým novým lisabonskám pravidlám. Tak horko-ťažko sa v EU pripravil nový spôsob hlasovania o zásadných veciach a na schválenie eurovalu sa dohodne, že treba 95% súhlas.

To sú paradoxy, to sú podivnosti.

Viete, ani by som sa nečudoval, keby sa v budúcich dejepisoch písalo, že vtedy si mysleli, že žijú v ére postmodernej, ale bol to ich veľký omyl.

Je to tu číro číra nesvojprávnosť. Žiadne slová už nenesú svoj význam.  Slová a skutky sa od seba oddelili. Slová rozprávajú zvolení a voliaci občania, skutky vykonávali samozvaní. Akcia nevyvolávala reakciu. Reakcia vyvolávala akciu. Pravidlá sa tvoria a prijímajú, no skutky sa nimi nikdy neriadia. A celé to riadia lúzri, čo boli schopní prehospodáriť aj posledné cudzie gate.

.

..

A o 36 hodín bola!

..

.

Viete, pekne ma už tento blázinec a nesvojprávnosť serie.  Asi pôjdem kúpiť kus poľa s lesíkom niekde na samote pod kopcom. A postavím si tam peknú útulnú hobitiu dieru. Ten welšan má recht.  Ani Stívi, akýkoľvek to bol fasa vizionár, si tých 7 miliárd zo sebou nevzal. Nechal nám ich tunák. Ako správny budhista vedel čo robí.

Zdieľať?