Nedávno som bol býval v nadpise bol spomenul Sirupus simplex, čo po slovensky znamená jednoduchý sirup. On je naozaj jednoduchý. Je to len voda a klasický cukor teda Saccharum. Ozaj Saccharum. Raz sme likvidovali jednu lekáreň a mali sme to rozplánované na celý deň. Ráno sa nám samozrejme nechcelo začínať bez kávičky. A tú ja rád pekne ocukrovanú a ideálne aj s práškovým mliekom. Kancelária a kuchynka už boli vypratané tak dôkladne, že by som sa ani kryštálika nedopátral. No lekárnik si vie vždy rady. Suroviny z labáku ešte máme? Som sa opýtal sťahovákov. Že vraj hej, že to nechceli chytať, aby tie chemikálie náhodou na seba nevyliali. Tak som zašiel k škatuliam, vybral pikslu s nápisom Sacharóza p.a. (stupeň čistoty pre analýzu), hodil za lyžičku do hrnčeka. Poviem vám, vychutnával som si tú kávu, ako dávno nie. A rovnako som si vychutnával tie zdesené pohľady sťahovákov na lekárnika páchajúceho samovraždu cukrom.
No ale poďme späť k Sirupusu simplex. Asi som to nevyskloňoval v správnej latinčine, ale keď nám lekárnikom stačí k šťastiu genitív: Recipe (magistře poslyš) vezmi koho čoho. Ale zas odbieham. Tak teda Sirupus simplex. To je zázrak sám. Je to dobré a nekazí sa to. Ešte pridať trochu špiritusu, trochu morfia… (Raz som miešal takýto lahodný, no smutný drijáčik). Svojou podstatou sám seba konzervuje. Sirupus simplex je podľa liekopisu 64% roztok sacharózy v čistenej vode (normálni ju poznajú pod pojmom destilovaná). A 64% to je poriadna sila. Ešte trochu viac a sacharóza by to so sebou nevydržala a začala by z roztoku vystupovať a kryštalizovať. Ale 64% je OK. To sa nepokazí. Pri 64% je tam taký osmotický tlak, že to nevydrží žiaden mikrób či pleseň. Vysaje to z neho všetku vodu, až imploduje. Preto sa napríklad nekazia ani sladké zaváraniny. Ani med vám preto nesplesnivie.
Tak na toto som myslel, keď som včera z pohára medu bral za vrchovatú lyžičku a potom ňou miešal jogurt plný všakovakých dobrých mikróbov a húb. S tebou je to fajn, ty si bezpečný, nie ako ten včerajší Adeps suillus. Keď som vyhadzoval zľahka zaplesnú masť, tak som si hovoril: Ha, ty nie si tak osmoticky aktívna, v tebe narastie bárčo, nie len Pseudomonas (to je taká potvora čo vraj rastie aj v destilke). Keby si tak bola sirupusom simplexusom, tak sa nepokazíš. A ona na to, že potom by som na nej nič neusmažil. Ešte chvíľu sme zotrvali v súdružskom rozhovore nad odpadovým vedrom. Ona tvrdila, že veď nemusím hneď vyhadzovať celý pohár, stačí, keď len pozberám tie zelené bodky z vrchu. Oj, zaliečala sa veru potvora klzká, zaliečala, ale nedal som sa obmäkčiť. Hovorím jej: Ty huba jedna! Ktovie ako dlho si tu prerastala celým substrátom, kým si konečne vystrčila hlavičku na povrch. A ten humus, čo si už do tej masti načúrala… Fuj s tebou do kompostu za tvojimi príbuznými.
A to je koniec príbehu. Aké z toho plynie poučenie? Nenechajte sa oklamať tým čo vidíte, spoliehajte sa radšej na svoje vedomosti.
Na opasku sa mi hompáľajú kľúče od jednej takej skrinky. Ale nie, berte to s nadsázkou a nadhľadom. Tá je nám lekárnikom priam súdená. Veď ako inak sa dá rozumne prežiť do defilé, poväčšine smutných osudov, ktoré skrz recepty denno-denne čítame. O tom a možno o inom zas niektorí ďalší utorok.