Zamneď: Viete, že je to zlé a spoliehate sa na to?

Hm, nič z toho som nezažil. Ale znie to údesne. Takže sa jeden kvázi-promočný projev stal hitom víkendových sociálnych sietí.

Na Farmaceutickej fakulte v Bratislave prednášali špičky, semináre a cvičenia viedli docenti a budúci dekani. Od skúšok sa vyhadzovalo za nevedomosti, takže štátnice boli príjemnou interdisciplinárnou diskusiou. Diplomovky boli plné experimentov, lebo boli súčasťou zahraničných grantov a oponoval to konkurenčný tím. Pracovať v odbore je brnkaćka, pracovať mimo odbor sa ani nedá – znamená to pribrať si k farmácii ešte nejaké manažérske, ekonomické či právnické doplnky.

Na Gymnáziu v našom okresnom meste už dávno pred osemročným modelom som tento absolvoval. Byť extra v predu v niečom bolo pomaly povinnosťou.

Na vojne som bol a videl práve tie dvojciferné IQ. Nehovorím, že som ich musel skúmať 5 mesiacov, ale kedy by som sa zahral na sestričku a videl svojim pracovným partnerom – lekárom, priamo do gágora?

Takže skutočne neviem o čom to ten komentátor-dekan točil. Som zhnusený a som si istý, že by som do takého systému svoje deti nevypustil. Predsa nie som hlupák, aby som vediac, že je nie čo zlé, svoje deti – to najdrahšie čo na svete mám – do toho zlého nútil vstúpiť.

Je to o motiváciách

Nám hovorili, že sú isté možnosti. Hovorili nám o nich v hlbokých 80. rokoch minulého storočia. Hovorili nám o nich v 90. rokoch. Ak dnes o tých možnostiach nikto nehovorí v škole mojim deťom, tak im o nich hovorím ja. A hlavne cez prázdniny im ich ukazujem. Ale možno je to preto, že ma neučili spolieehať sa na systém.

Všemocná škola? Prd baraní! Ak vy, ako rodičia nedáte svojim deťom informáciu o možnostiach – vy ste zlyhali, nie to školstvo. Zlyhá ten, kto sa spolieha na zlý systém, keď vie, že je to zlý systém. Nie, netreba mať ambície zlepšiť školstvo. Stačí sa aktívne vyhýbať jeho zlým vlastnostiam.

Ale ani to netreba. Stačí sa len v tom školskom čase učiť. Ak tá škola má takú nízku laťku, že ju prejdete bez učenia, je len a len vašou osobnou chybou, že v čase vyhradenom na učenie ste sa na tú lokálnu laťku zhnusene nepozerali z ďalekého európskeho nadhľadu.

Európa je jedna. Jazyk je otázkou niekoľkých málo mesiacov. Ak má ten komentátor-dekan v tom prejave pravdu a súčasne si my rodičia myslíme, že to so slovenským či českým školstvom je také mizerné, tak prečo nemotivujeme naše decká skúsiť prímačky na Sorbonu či Oxford?

Nebuďte za hlupákov. Vediac, že to je zlé, sa na to len hlupák spolieha.

Motivujúcich 715, to je to číslo zo štatistík

O rok po testovaní deviatakov zúčtujeme. Ja hovorím, že s 90% úspešnosťou ich nebude menej ako 7015. Viete, priatelia, všetko je to o motivácii.

Bez skúšok sa na (strednú) školu dostane len žiak, ktorý v celoslovenskom testovaní deviatakov dosiahol v matematike aj slovenčine samostatne úspešnosť najmenej 90 percent.

Tento rok dosiahlo takýto výsledok 715 z viac ako 40-tisíc deviatakov. Novela upraví aj kritériá prijímania na školy.

Na gymnáziá sa budú môcť hlásiť len žiaci s priemerom známok do 2,0 a na stredné odborné školy (SOŠ) len žiaci s prospechom do 2,75.

SME.sk | Vláda odobrila Čaplovičov návrh, na gymnázia pôjdu najlepší.

Márne hľadám v tom texte niečo o tom, ako motivuje dobrý život nás prírodovedcov našich potomkov dať sa na túto prírodovednú dráhu.

Ešte toť nedávno bol vzorom ruský kolchozník, dnes… No ďakujem pekne za všelijaké rajské reality šou. Zajtra to bude méta 2,0 a pre tých odvážnejších 90% bodov z deviatackého testu.

Planéta Déjà vu

„Agemsoft nie je v kontakte s ministerstvom školstva, nerokuje o Planéte vedomostí s ministerstvom školstva a ani mu tento produkt neplánuje iniciatívne ponúknuť,“ povedal agentúre SITA Trubač. Tvrdí, že bývalé vedenie rezortu poškodilo spoločnosť, preto teraz Agemsoft komunikuje priamo so školami.

Súčasný minister Dušan Čaplovič koncom apríla pre Hospodárske noviny povedal, že sa kúpe Planéty vedomostí nebráni, pretože ide o dobrý projekt, ktorý si žiada len modernizáciu.

SME.sk | Planéta vedomostí sa snaží preniknúť do ďalších škôl.

Tak teta zas a znovu: Socializmus: Štátny úradník predáva produkty súkromnej firmy. Aha, my máme socialistickú bafuňársku vládu.

Poučenie z jednej prezentácie a niekoľkých reakcií, ktoré odzneli na nejakej konferencii o nejakej Planéte vedomostí. To poučenie je:

Ak štátny úradník predáva produkty súkromnej firmy 20 rokov po prechode od plánovaného hospodárstva k hospodárstvu trhovému, je v takej spoločnosti niečo sakramentsky zle.

Viete, myslel som, že zážitok zo socializmu generácii 40+ stačil. Naivne. Jasné, je to také pohodlné, štát rozhodne za nás, veď myslieť je tak ťažké. Prípadne: My sme štát, tak sme od korýt rozhodli a vy nemáte čo do toho rozprávať.

Stačí inžinier, ja si nepotrpím!

Skúste pouvažovať, ako by sa uplatnil a aké problémy by mal absolvent gymnázia, ktorý by nastúpil ako váš nový kolega na pozícii, kde sa požadujú špecifické vysokoškolské vedomosti.

Podľa Beblavého je to o motivácii. „Na niektoré pozície sa zvýšili oficiálne kvalifikačné nároky, trebárs v štátnej správe. Ak je celý prvý ročník sociálnej práce na škole obsadený ľuďmi z jedného úradu alebo len policajtmi, asi je jasné, že tam všetci nie sú, lebo chcú, ale preto, lebo potrebujú titul pre zamestnanie.“

SME.sk | Veľký biznis: Diplomovka na kľúč v akcii za pár stoviek eur.

Viete, ani mi ten plagiátorský biznis nevadí. Ako audítor a konzultant pre procesné riadenie v lekárenstve som naučený hľadať a vymýšľať podvodné chodníčky. Aby som mohol majiteľom pomáhať tieto podvody ich zamestnancov odhaľovať. Ale hlavne vytvárať také postupy, aby na podvody nebolo miesto. Občas sa dokonca zadarí a zavedieme podvodníka priamo k samoudaniu.

No základnou úlohou je, aby tí, čo dodržiavajú interné smernice, aby z toho dodržiavania profitovali. Aby mali napríklad väčšie prémie, menej práce. Ale nie len preto, že dodržiavajú nejaký zdrap papiera. Ale preto, že vďaka využitiu toho zdrapu papiera dosiahnu také výsledky, ktoré im zvýšia ich plat. Alebo aspoň uľahčia prácu.

Čože, napísať nejaký procesný model, to je otázka na pol hodinku. Ale tomu predchádza niekedy aj 2-3 dňová oponentúra pri ktorej sa hľadajú motivácie majiteľov a motivácie zamestnancov.  Všetci by najradšej ostatných niekam tlačili, namiesto toho, aby ostatných za sebou ťahali. O dobrovoľnom nasledovaní vďaka osobnej motivácii ani nehovoriac.

Ja viem, počas školy alebo tesne po nej je obľúbeným chýrom: „Načo sa to učím, aj tak to nikdy nebudem potrebovať.“   Možno týmto idiotom nikto nepovedal, že to čo sa učia má také a také využitie. Viete, možno sa to stalo preto, že ich aj učia idioti.

A to je ten dôvod, prečo mi to plagiátorstvo nevadí. Učiť sa od idiotov je vlastne veľmi škodlivé. Podvádzať ich snahu o ich idiotský spôsob vzdelávania je v konečnom dôsledku pre spoločnosť užitočné. Možno sa vďaka tomu podarí vykoreniť túžbu po vyššom počet vysokoškolákov.

Vysokoškolákov vraj potrebujeme. Nemyslím v zmysle absolvent vysokej školy, ale v zmysle navštevujúci vysokú školu. Veď je to 5-7 rokov, počas ktorých im nemusíme z našich daní vyplácať podporu v nezamestnanosti. Akurát Španieli nedávno prišli na to, že po 5-7 rokoch títo ľudia predsa len tú podporu v nezamestnanosti potrebujú.

Vraj až 40% mladých ľudí v európskom regióne Španielsko nemá prácu. Čudujete sa? Ja teda vôbec nie. Ak absolvovali 5-7 rokov v rukách idiotov, ktorí ich učili veci bez vysvetlenia na čo  majú tie vedomosti potom použiť…

A veď možno je to vlastne dobre, že sú nezamestnaní. Predstavte si, že by človek, ktorý netuší prečo sa potrebuje naučiť nejakú vysokoškolskú vedomosť, vyšiel do praxe. Len by rozmnožil tú haldu idiotov.

Pod čiarou: Ja si potrpím. Aj na pán, aj na magister farmácie. Ja totiž práve vedomosti získané na tej škole denno-denne úspešne predávam.

Socializmus: Štátny úradník predáva produkty súkromnej firmy

Poučenie z jednej prezentácie a niekoľkých reakcií, ktoré odzneli na nejakej konferencii o nejakej Planéte vedomostí. To poučenie je:

Ak štátny úradník predáva produkty súkromnej firmy 20 rokov po prechode od plánovaného hospodárstva k hospodárstvu trhovému, je v takej spoločnosti niečo sakramentsky zle.

Viete, myslel som, že zážitok zo socializmu generácii 40+ stačil. Naivne. Jasné, je to také pohodlné, štát rozhodne za nás, veď myslieť je tak ťažké. Prípadne: My sme štát, tak sme od korýt rozhodli a vy nemáte čo do toho rozprávať.

Nechcem rozoberať detaily a vystúpenia zúčastnených. Skôr by som vás chcel trochu odtiahnuť od tej konferencie ďalej.

Ešte ďalej…

Ták a ešte pár krokov.

Už máte dostatočný nadhľad?

Ja totiž vidím jednu vec: Štát nevytváral v tomto konkrétnom prípade podmienky, pravidlá, priestor. On, štát, rovno objednal a kúpil konečné riešenie. A teraz samozrejme musí tento svoj biznis storočia aspoň formálne obhajovať. Takýto štát ja nepoznám. To naozaj nie je môj druh štátu.

V mojom svete by sa do takého průseru môj štát nikdy nedostal.

Štát si predstavujem tak, že ministerskí úradníci zadefinujú prostredie a kritériá. Prostredie, v ktorom sa má  virtuálny učebný obsah vytvárať. Kritériá, ktoré má virtuálny učebný obsah spĺňať.

Následne, kto chce, si za formálny licenčný poplatok prevezme podklady k prostrediu a kritériám a vytvorí obsah. Možno 10, možno 20 firiem vytvorí konkurenčný obsah. Tieto firmy časť obsahu nakúpia od samostatných učiteľov. Trošku učešú a ten nechajú štátnu komisiu schváliť. Následne pomocou marketingu voči riaditeľom škôl a učiteľom sa snažia súťažiť a  jednotlivým školám predávať.  Keďže štát schváli len to, čo je kompatibilné s prostredím a vyhovuje kritériám, ktoré definoval, môže jedna škola nakúpiť prírodopis od jednej firmy, dejepis od inej…

Navyše tých 10 až 20 firiem priebežne posiela podklady pre ministerstvo na optimalizáciu a skvalitnenie prostredia a kritérií. Stojí im to za to, veď v tom prostredí musia pracovať. Súčasne nehrozí po voľbách vyhodenie práce do koša a znovuobjavovanie kolesa.

Všimnite si, z daní dostalo ministerstvo školstva peniaze na prevádzku škôl a teda aj na tento projekt. Časť z tých peňazí dostanú:

  1. úradníci, ktorí tvoria prostredie a kritéria.
  2. firmy, ktoré vyrábajú obsah
  3. firmy, ktoré vyrábajú pracovné pomôcky pre firmy vyrábajúce obsah
  4. učitelia, ktorí si už dávno vyrobili pomôcky pre seba a predajú ich ako poloprodukt tým firmám
  5. marketingové agentúry, ktoré spracujú pre firmy reklamy zacielené na školy
  6. a čo ja viem kto ešte tam dolu, v teréne, sa na tom priživí.

Tomu sa hovorí kapitalizmus, trhové hospodárstvo, sloboda, podnikanie, potenciál pre každého z nás…

No tu sa stalo iné. Štátni úradníci rovno kúpili hotové riešenie. Jedno jediné, od jednej firmy za jednu jedinú sumu.

Žiadna iná firma nie je schopná po niekoľko najbližších rokov vytvoriť konkurenčné riešenie.  O tom, že by bol priestor pre učiteľov ani nehovoriac.  Po ďalších voľbách nič a nikto nezabráni, aby sa Planéta nehodila do koša a školám nenadiktoval nový projekt za milióny (vrátane ďalšej malej domov).

Tomu sa hovorí socializmus, klientelizmus, podlizovanie, úplatkárstvo, možnosti pre vyvolených…

Takže, aby aj moje deti pochopili: Keď štát vytvára podmienky na podnikanie – je to kapitalizmus. Keď štátni úradníci predávajú hotové produkty súkromných firiem – je to socializmus.  Pravica je o voľnom podnikaní, ľavica a sociálna demokracia je o socialistickom hospodárení.

Priatelia, všimnite si, že tie dva popisy sa dajú napasovať na akúkoľvek činnosť.  Viete si predstaviť, že by štát predával mlieko namiesto toho, aby definoval pravidlá pre živnostenské podnikanie mliekárov? Aha, vy nerozumiete? Nuž, hovoril som vám, musíte sa na tú konferenciu o Planéte opíc pozerať z dostatočného nadhľadu. Potom uvidíte veci v súvislostiach.

Linky:

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí
Dievčence…ďakujem…pán minister iste pochopil…
učitelia a študenti objavili ďalšiu planétu – planétu vedomostí

Po 20. rokoch je svet stále v najlepšom poriadku

Spisovatelia  a scenáristi nemajú fantáziu. A Exupéri tobôž nie. Oni len chodia na stredoškolské stretnutia po 20. rokoch a opisujú reálne životné príbehy živých ľudí. Vypočul som si 21 unikátnych a neopakovateľných životných príbehov. Skvelých, zaujímavých ľudí. Mohol som pridať 22. a aj ten bol unikátny a iný. A všetci sme si rozumeli a priali z hĺbky srdca navzájom to najlepšie. A tešili sa zo svojich životov navzájom.

Včera som stretol tak cca 22 skutočných živých priateľov hodných tohto pomenovania. Priateľov, pre ktorých som pripravený urobiť skutočne veľmi veľa. Lebo títo priatelia sú skutočne dôležití. Priateľov, s ktorými stačí aj len byť. No povedzte, kto to v dnešných časoch máte?

Z väčšinou som prežil 8 mladých liet ďalšie pribúdajú. Síce už len po dňoch, či hodinách a väčšinou s veľkými prestávkami.  Ale vždy je to o pokračovaní v načatej vete.

Pobudol som si s nimi krásne. Sú to všetko skvelí ľudia a mám ich rád takých akí sú. A verte mi, tak ako som ich poznal za tých 8 respektíve 4 roky, takí sú stále. To je to, prečo sú skvelí. A ak by chceli, môžu si so mnou pobudnúť kedykoľvek sa im to hodí. U mňa sú moji priatelia vítaní kedykoľvek.

Pod čiarou: Číslo s počtom zúčastnených je len orientačné. Boli tam všetci chalani aj baby a niektorí chalani a baby chýbali, tak kto by to počítal.

Prečo si to pamätať, keď si to môžem odvodiť

Farmácia je pre nás matematikov skvelá.

Ak raz niekomu nebolo dané logické myslenie, matematike porozumie len ťažko a s problémami. Keď som napríklad býval na internáte, na ktorom boli aj medici, žasol som, ako sa dokážu za semester naučiť naspamäť osemsto alebo tisícstránkové knihy.

Celé moje učivo na Matematicko-fyzikálnej fakulte ani zďaleka nemalo taký rozsah, čo do počtu strán, aký museli zvládnuť oni.

Tým nechcem porovnávať náročnosť škôl, len povedať, že matematika je o inom, a že bifľovaním sa je prakticky nezvládnuteľná. Matematici nikdy nemusia ovládať látku naspamäť, množstvo vecí si dokážu odvodiť.

Matúš Maciak: Vplýva zápas Sparty so Slaviou na cenu ropy? | Aktuality | veda.sme.sk

Dajte to dohromady, zahrkajte a máte farmáciu.

Aj my sme mali pár bifľovačských protivností. Bez kociek sa lego stavia ťažko a aj o farmakológii sa bez anatómie a farmaceutickej chémie diskutuje len s problémami. A  o farmaceutickej chémii bez  znalosti  chemických princípov a o galenike bez znalosti fyzikálnych princípov si tiež nepokecáme. O to krajšie je, keď nabúšené vedomosti začnete logicky skladať. To nastáva intelektuálny raj.

No čo vám budem hovoriť, milujem farmáciu.  S radosťou budem môcť môjmu fúzatému triednemu na 20. ročnej stretávke o pár dní povedať, že som pre mat-fyz nebol stratený. Aj keď som tam napriek jeho naliehaniu nešiel študovať.

Učiteľ informatiky na Gymnáziu M.R. Štefánika v Košiciach nevie čo je citácia

Upozornenie z 5.3.

Upozornenie z 5.3.

Dňa 5. marca 2011 som upozornil pána Martina Kočiša, aby zjednal nápravu na svojom blogu:

Hej, očakávam, že tento text sa alebo zmení na regulárnu citáciu, teda, že tu bude len kus textu a plnohodnotné zazdrojovanie, alebo táto ukradnutá kópia odtiaľto zmizne.

Zdroj:Ukradnutá kópia

Beriem jeho ignoráciu dvojnásobne osobne. Jednak ukradol môj text a po druhé, je to gymnaziálny učiteľ informatiky.

Možno by som mu mohol poslať aj faktúru.

A mimochodom, možno tam má aj nejaký váš text.  Jeden nikdy nevie. To si človek na niečo zvykne a vzniká pocit, že sa môže čokoľvek.

Originál článku o používaní skrytej kópie v emailoch vyšiel u mňa 20. 12. 2004. (A pôvodne bol písaný pre môj blog na sme.sk)

S internetom na základné školské informácie

Práve som zatrhol internet ako primárnu školskú pomôcku. Akosi staršie decko zabudlo, že o meter vedľa sa povaľuje učebnica s predžutými bazálnymi informáciami.

Je to ako s kanónom na vrabce. Veď hej, človek ľahšie trafí, ale po vtákovi toho veľa neostane. Je potešujúce, že staršie decko už nemá problém používať, dokonca aj kvalitne, rôzne internetové zdroje. V tomto prípade sme sa vzdelali tiež v tom, že aj výber optimálneho zdroja je dôležitý.

Kontrolní otázka, soudruzi: Aký zdroj informácii je človeku najbližšie?
Odpoveď: Vlastná hlava.

Inak, s týmito mojimi deckami je to rovnaké, len o level ďalej.  Nám bola bývala bola na pár chvíľ zatrhnutá kalkulačka, lebo sme akosi pozabudli, že sa dá deliť a násobiť aj ručne a prsty sú stále poruke.

Príšerný článok, ktorý kde-kto chváli

Ide o článok USA: Sprcha hodně studená – Neviditelný pes. Je príšerný, pretože z neho nie je čo ocitovať. Slová, slová, slová a ešte raz slová. Rozťahané do nekonečna a ešte kúsok za roh.

Ten článok je príšerný preto, že trpí presne tým, čo kritizuje.  Aby zrozumiteľne a jasne napísal čo chcel básnik povedať to nie. Veď napíšem rovno, ta ne?

Rečí sa narobí, ale aby si sadli nad knihu a tlačili do hlavy vedomosti, to nie. A ak to niekto vyžaduje, je za tirana.

Výsledky ale hovoria o opaku. Kopec rečí, kopec peňazí a žiaden dril sú cestou k hlúposti a k spoločenskej frustrácii nie k múdrosti a osobnému šťastiu.

Len uvažujem, či nie som tyranský voči tým, ktorí za osobné šťastie a vrchol spoločenského blahobytu považujú starostlivosť a rozhodovanie štátu za nich samých. Možno majú pravdu, keďže som to neskúsil a píšem (a uvažujem) neustále o opaku, tak im asi nemám čo do toho tárať.

A to ste počuli tie reakcie (v SR a ČR) na zlé výsledky v testovaní žiakov? Že nie? Tak vedzte, že najlepším riešením je zrušiť národné testovanie a medzinárodné porovnávanie.