Možno by namiesto postovania blbiniek na Facebook bolo rozumnejšie zariadiť preprogramovanie blog.sme.sk v duchu textu: Facebook má rád dobrú štruktúru stránky. Aj na blog.idnes by sa možno potešili. Užívatelia Facebooku určite. Alebo možno sme.sk čaká, kým sa umravní Facebook. V konečnom dôsledku, veď aj Google čaká, kým Facebook uhasí most, čo spálil za ich stretnutím (hovorili na GDD).
Archív značiek: sme.sk
Prekladové recenzie na sme.sk bez štipky vlastnej práce?
Sú indície, že Samsung S5230 to wi-fi nemá. Alebo má?
Vďaka 3,0” WQVGA dotykovému displeju a zabudovanému Wi-Fi pre vás otvára dvere mobilného internetu a multimediálnej zábavy do korán.
Samsung S5230 – dotykom na internet vo vrecku | Správy | mobil.sme.sk
Navyše bez akejkoľvek odozvy autora v komentároch. Ešte sa majú tí novinári od blogérov hoodne (alebo Googne?) čo učiť 😉 Mne stačilo zavolať na predajnú linku jedného z operátorov.
Staré argumenty v prúde času zvetrávajú
Keď som po štarte projektu staznosti.sme.sk tento projekt kritizoval za riziko subjektívneho výberu čo sa bude a nebude uverejňovať, Tomáš ma uisťoval argumentom „sila osobnosti Marianny nedovolí…“. Usmieval som sa popod fúzy, pretože som vedel, že príde moment, keď samo sme.sk tento argument zosmiešni tým, že do spravovania projektu vloží ďalších a ďalších ľudí.
Piki, Ty hovoríš, že nemáš dôvod Maryši by default dôverovať, že sa stavia k sťažnostiam objektívne. Toto je naozaj veľmi citlivý projekt na dôveru k autorom a my si to veľmi dobre uvedomujeme.
Reálne je to tak, že keby tento projekt nerobila Maryša, tak by ho SME nerealizovalo, pretože nemáme iného človeka, do ktorého by som dokázal vložiť stopercentnú dôveru, že nepodľahne volaniu davu a vždy sa bude pozerať na vec aj zo strany firmy a hľadať pravdu, nie organizovať pohon na firmu.
Komentár Tomáša Bellu k článku „Hádka, ktorú nikto nemôže vyhrať“
Nie nemyslím si, že ďalší a ďalší správcovia by boli menej alebo viac zodpovední ako Marianna. Len som si trochu zauvažoval nad tým vtedajším argumentom. A áno, bez vánku sa lístok ani na osike nepohne, nie to aby som napísal nejaký článok na svoj blog.
Ale možno som niečo prehliadol a projekt staznosti.sme.sk informuje o vývoji svojich interných procesov.
Doplnené po vydaní
Manažérsky dodatok: Úlohy vždy prideľujte funkcii nie osobe. Úloha, funkcia, osoba – druhý diel seriálu o skapatých psoch a mŕtvych koňoch. Potom vám ani argumenty ani úlohy nezvetrajú a dokážete aj najlepšiemu priateľovi vynadať, že nesplnil čo sa od jeho funkcie očakávalo.
Samostatné služby ma začínajú unavovať
Tomáš mi poslal upozornenie na službu zajtrajšie.sme.sk Tak som sa tam poobzeral a keďže som bol dnes doobeda nejaký rozbitý, tak sa mi nechcelo okolo toho spisovať všelijaké elaboráty. No prečítal som si ronyho Stavte sa, že SME.sk o pár týždňov spustí nový projekt a povedal som si, že veď nebudem horší.
Ale vážne, vyburcovalo ma to, ako rony píše o potenciále pre budúcu integráciu do článkov. A mne sa do popredia mozgovne opäť pretlačila moja obľúbená téma práce na pozadí.
Kam sa podela integrácia?
Je super, že máme desiatky funkcii, ale prečo musí byť každá z nich samostatne, prečo neexistujú prepojenia, prečo sa výsledky z jednej služby neintegrujú kontextovo do vizuálu inej??? Ale veď hej, raz sa k tomu možno dopracujeme, že sa pod článkom odkazy na súvisiace články, na zoznam lokalít na mape, na fotky užívateľov z danej lokality, na stávku k predmetu článku, na…. Na pravý stĺpec naplnený vysosanými kontextovými informáciami z môjho konta z danej domény a z mojich kont na úplne iných službách.
Problém práce na pozadí je, že ju nevidno. Programátor sa namaká pri integrácii, pri zapracovaní API, užívateľ sa namaká pri geotagovaní stoviek fotiek v Picase a vedľa článku na sme.sk o penzinskej skládke sa zobrazí jedna moja fotka, ktorú som bol odfotil pred rokmi a 4 fotky ostatných mojich priateľov, ktoré si uložili na Facebooku.
Chápem, že pochváliť sa so samostatnou službou je super. Je to rýchle a hneď vidieť nejaké výsledky. Ale mňa to už začína unavovať. Skôr by som privítal niečo v duchu: „Spravili sme novú službu G a keď ju začnete v prostredí starej služby B používať, tak si obohatíte stránky služby C.
Podľa mňa už na sme.sk uzrel čas na vytvorenie nejakého iGoogle, kde jednotlivými „gadgetami“ sú vysosané informácie z kont jednotlivých služieb, ktoré zastrešuje smelogin. Možno pre web istej veľkosti uzrel čas na myšlienky, ktoré nadhodil beznádejne nerozvíjaný Google Friend Connect. A možno je na čase oprášiť a reinkarnovať slovo portál v modernom a dnešnom zmysle slova. Ak sa pri takomto projekte bude klásť dôraz na prácu na pozadí, som presvedčený, že návštevníci získajú to o čom nevedeli, že to potrebovali.
ABCDFT-Priatelia, kam sa len pozriem
A ešte jeden moment z ronyho článku ma zaujal. Sú to ABCDEFT-priatelia. Mám sumu f-priateľov na Facebooku, T-priateľov na Twitteri, G1-priateľov v G-talku, G2-priateľov v Google Readeri, G3-priateľov na 4M, I-priateľov v ICQ, P-priateľov v Picase… Ale veď sú to stále tí istí ľudia, tak prečo by som so mal robiť ďalší zoznam s-priateľov na sme.sk. Ja viem, že každá firma chce urvať a byť tým najväčším správcom online identít. V záujme možného budúceho ryžovania.
A vtip na záver: Áno, to sú tie potenciály. Zaujímavé, že tej potencálovej hladine, ktorú máme každý na dosah sa všetci vyhýbame. Tej s úrovňou 230 V v elektrickej zásuvke.
P.K (pre komentujúcich): tento článok nie je o novej službe na sme.sk, len ma jej uvedenie vyprovokovalo k takej úvahe.
Zaujalo ma, že projekt zastrešený sme.sk prevádzkuje poberateľ 2% pre neziskovky
Neziskovky sú zaujímavý útvar. Zisk nevytvárajú, ale platy vyplácajú. Ako vedia, či sú primerané svojmu zisku? 😉 (Točím o www.cenastatu.sk)
Sťažnosti.sme.sk ako nástroj cenovej vojny
Netajím sa svojím odmietavým postojom k projektu sťažnosti.sme.sk Hneď na začiatku kariéry tohoto projektu som písal, že firmy absurdne posilňujú vplyv tejto súkromnej stránky ochotou spolupracovať. Na argument brutálnej sily v podobe uverejnenia sťažnosti Cenu zvýšili takmer na dvojnásobok, rozdiel v kvalite nevidím bolo treba čakať len pár mesiacov.
Znenie sťažnosti:
Rad by som upozornil na nasledovnu situaciu v Kadernictve Relax prevadzka na Zahradnickej ulici c.4.
Pri obycajnom panskom strihu som v tomto kadernictve platil v marci 2008 90,- Sk, avsak koncom maja 2008 to uz bolo 120,- Sk. Pri tom istom strihu dna 3. septembra 2008 ma poplatok za strihanie (jedna sa vzdy iba o zakladny strih) prekvapil svojou vyskou, ktora je 160.- Sk. Zdroj: Cenu zvýšili takmer na dvojnásobok, rozdiel v kvalite nevidím
Boli pravdepodobne len dve možnosti ako so sťažnosťou naložiť. Obe vedú k veľkému problému, ktorý o slove výzva ani len netuší že existuje.
Nezverejniť sťažnosť
No, jo, existujú teda nejaké interné kritériá súkromného subjektu, podľa ktorých sa kritika zákazníkov znesie verejne na jeden subjekt a iný bude neželanej publicity uchránený. Áno, toto je môj obľúbený argument, prečo nepodporovať súkromné subjekty v hone na čarodejnice. Je skutočne len a len na tom súkromnom subjekte ktorá čarodejnica je čarovnejšia.
Máme tu predsa policajtov, súdy a keď privriem obe oči tak aj SOI. Riešme ich schopnosti či neschopnosti vymôcť právo. Ale nepodporujme rôzne domobrany, uličné výbory a hliadky rodičov proti alkoholizmu mladistvých.
Mať nejaké interné pravidlá neodporujúce zákonom je základný princíp spoločnosti v ktorej chceme žiť.
Zverejniť sťažnosť
Takže nabudúce bude rovnako zverejnená sťažnosť otcovho koňovho brata na ceny v konkurenčnom kníhkupectve cez ulicu. Naozaj nechcem vyzývať k akcii, ale bavil by som sa dobre.
Ako môže na takúto sťažnosť zareagovať osočený subjekt aby z toho vykorčuľoval bez straty hviezdičky? Nijako! Toto je grand plijé, ktoré nedokáže firma žiadnym spôsobom obhájiť. Mať nejaké interné pravidlá neodporujúce zákonom je základný princíp spoločnosti v ktorej chceme žiť.
Len podotýkam, že autorov otec koňa nemá, takže ak niekto neexistuje, nemôže ani sťažnosť na konkurenta posielať.
Ale predsa len mám jednu pozitívnu reakciu na adresu stránky staznosti.sme.sk. Ak teda pozitívom je, že niečo neexistuje. Nemajú tam kontextovú reklamu. Viete si predstaviť inzerát, pekne cielený na lokalitu, v pravom stĺpci? Neinvenčným napoviem:
Najlepšie ceny v meste
Bratislavské kaderníctvo pri MHD
Pánsky účes za 159 SKK
www.konkurencia.cezulicu
Hn, neviem, či oprava interných procesov v pár firmách, ktoré boli cieľom útoku sťažovateľa nestráca zmysel pri pohľade na sťažnosť na cenovú politiku nejakého súkromného kaderníctva. Tento spor je hlavne o princípoch.
- Súvisiace:
- Hádka, ktorú nikto nemôže vyhrať
m.sme.sk objavilo svoje vlastné koleso
Sme.sk uvádza mobilnú verziu m.sme.sk Ups, ale veď oni už minimálne od roku 2003 majú mobilnú verziu na adrese http://avantgo.sme.sk/avantgo/rubrika_sme.asp?sek=sme&id=print
Ups, bavím sa dobre a na ich účet, tak prepáčte, ako bude nasledujúci text trochu nadhadzovať.
Tak si čítam sme.sk, reku čo nového pri ďalšej z radu okupácii Goliáša na území Dávida. A tu som si všimol na titulke niekoľko odkazov na článok SME už aj vo vašom mobile. Hovorím si, to bude nejaký omyl, veď mobilnú verziu sme.sk používam už roky rokúce. Tak som sa začítal a môj údiv a fascinácia s každou vetou narastali:
Dnes sme spustili prvú testovaciu verziu špeciálnej stránky SME prispôsobenej pre displeje mobilných telefónov. Nájdete ju na adrese: m.sme.sk
Na konci nechýba ani obligátna beta-výzva na poslanie pripomienok a nápadov na zlepšenie.
Keď som dočítal článok, no nasmial som sa, reku idem pozrieť do diskusie. A povedal som si, že prispejem, niečo v tom duchu, že veď mohli trochu oprášiť staré Avantgo kanále. Tak nejako som si matne pamätal, že som sme.sk čítal na svojom PDA iPAQ 3610 aj bez nutnosti Avantgo na pozadí. Priamo v prehliadači. A hneď som to bol skontrolovať.
Stránka http://pda.sme.sk/ ma privítala tak, ako som ju poznal. Keď už som bol tam,vyskúšal som, či kanále stále fungujú. Keď sa mi otvorila stránka http://avantgo.sme.sk/avantgo/rubrika_sme.asp?sek=sme&id=print skoro mi spadol laptop z kolien.
Uff! Ozaj, prečo vynašli koleso? Dokonca svoje vlastné??? Veď textovú verziu majú už roky rokúce! To skutočne budú platiť vývoj novej mobilnej verzie? Nestačilo by trochu umravniť URL?Akokoľvek, iPhone robí marketingové divy. Akokoľvek, sú to ich peniaze, keď chcú, môžu si vyvinúť aj 4 mobilné verzie a rýchlosť svetla k tomu.
Myslím, že je načase oprášiť moje staré články o PDA a textovom internete. Ako preddavok vám ponúkam základnú pravdu dlhoročného mobilného surfera:
S Džejmsom (tak volám svoje PDA, teraz už MDA) sa dá surfovať po Internete, je klasická marketingová sprostosť. Nedá sa. Jedine po stránkach optimalizovaných pre PDA. Hovorím tomu Textový internet. Na surfovanie si kúpte zariadenie s obrazovkou aspoň 30×23 cm.
Napísal som to v marci 2004 a nasledujúce roky ma v tom len a len utvrdili. Dnešné uvedenie m.sme.sk je toho príkladom, vznik spešl verzii veľkých webov šitých na mieru verzie Safari pre iPhone je argumentom ďalším.
Apropo, m.sme.sk. Pohybujem sa už dosť dlho na oboch stranách marketingového stolu na to, aby som nepochyboval, že uvedenie iPhone 22.8 u Orange a dnešné uvedenie m.sme.sk bola len náhoda. A napriek tomu iPhone a aj napriek duplicite vývoja m.sme.sk kvitujem, že m.sme.sk má charakter univerzálnej textovej verzie, nie iPhoňáckej. Veď v zásade ide len o to, ako inak sa dá rovnaký obsah uložiť na pididisplej.
Naozaj považujem sme.sk za technologickú špičku vrámci obsahových webov na slovensku a teší ma každá (teda okrem priamo konkurenčných 😉 ) implementácia nových trendov. Ale dnes, uvedením niečoho, čo majú na inom url minimálne od roku 2003, ma skutočne pobavili.
S tým súvisí aj moja odpoveď na výzvu napísať, čo by sme na m.sme.sk chceli vidieť: To isté, čo je na pôvodnej PDA verzii a v rovnakom formáte 😉 Ak m.sme.sk je teraz v testovacej verzii, tak 5 ročný prototyp sa veľmi osvedčil.
—-
ad 2003: to je rok, kedy som si istý, že pda.sme.sk boli na svete. Číslo zmením ak viete odkedy presne je k dispozícii subdoména pda.sme.sk so svojim aktuálnym obsahom. Myslím, že vtedy to bolo urobené v súvislosti s príchodom firmy HP a ich iPAQ 3630 na trh. Tie farebné čudá na tej stránke sú farebné jakety, ktoré mali byť cool a fun pre masový trh. Hm, vtedy sa HP nepodarilo urobiť dostatočný marketingový humbuk. Dnes sa to Apple evidentne darí. Na radosť nám starým internetovým surferom. Uff, už mi len chýba, aby mi niekto po prívlastku starý blogér dal prívlastok starý mobilný surfer. 🙂
Správy z Gruzínska – dobré využitie moderného internetu na sme.sk (Aktualizované)
Najprv som chcel ohodnotiť pokrytie udalostí v Gruzínsku známkou 1-, ale potom mi napadlo: Pozri sa, chlape (potykal som si a oslovil sa), na ich mapu správ. A… A tak som im dal známku 3 (slovom: tri). Aktualizované: Známka sa vrátila na jedna mínus. Podrobnosti v komentároch. Preto by mal nadpis správne znieť: Správy z Gruzínska – využitie moderného internetu v podaní sme.sk na výbornú.
Práca s časom na jedničku
Aktualizácia článkov sa mi veľmi pozdáva. Mohli by jednotlivé doplnenia označiť časovou známkou. Preto to pôvodné jedna mínus. Ak by dokázali urobiť verzovanie na spôsob wiki systémov, tak to by bolo už za hranicami geniality. S tým súvisí aj druhé moje upozornenie. V prípade tak aktuálnej udalosti, ktorá sa skutočne rýchlo vyvíja je šikovné, keď sú súvisiace články (zoznam pod článkom) doplnené aj o dátum ostatnej aktualizácie. Človek potom nekliká na súvisiace, ktoré sú už informačne prastaré. Alebo naopak, vie si urobiť chronologickú predstavu.
S tým súvisí aj tortička na čerešničke ankiet a výskumov o náladách čitateľov. Pod jedným článkom som videl anketu v zmysle, komu to celé dávate za vinu. Rozhodnutie v takýchto otázkach je vždy ovplyvnené tým, aké informácie sú aktuálne dostupné. Preto by bolo dobre v prípade, že propaganda na jednej čo drujeh strane vypustí nieoč zásadné, reštartovať hlasovanie. Staré si odložiť ako dobrý materiál pre následný analitický článok, napríklad.
Geo-Error ako Everest
Aktualizované: Chyba nebola primárne v sme.sk prijímači, Ako vysvetlil Tomáš v komentároch.Takže moje hodnotenie sa vracia na jedna mínus.
Čo ale brutálne podcenili, to je absencia geotagov pre aktuálne články o Gruzinsku (Georgia – východné pobrežie čierneho mora). V prípade Gruzínskeho konfliktu sa ukazuje ako najdôležitejšie práve to lokalizovanie. Ak by išlo len o územie separatistov, tak je možné o Ruskej agresii roky diskutovať. Ak ide o územie, kde doteraz nebola diskusia a Rusi sa tam motajú, ako u nás pred 40. rokmi, tak fuj s nimi. A práve preto je geotagovanie tak zásadné.
Súvislosti prinášajú pridanú hodnotu
Trošku viac by som očakával vrámci využitia nástroja Súvisiace. Teda lepšie prepojenie článkov a aj prepojenia do obrazového materiálu. Možno by sa šiklo mať jedno url, kde by boli zobrazené všetky vydeá pod sebou, tak ako vnikajú. Podobne jedno URL s aktuálnymi forkami a ich 2-3 vetovým popisom. Také obrazové fleshové správy.
Ale naopak, integrácie videa z rôznych zdrojov (ČTK, Reuters) je fajn. Dokonca aj video z telefonického rozhovoru je fajn. Dokonca by som povedal, že by ho mohlo redaktorom sme.sk závidieť nejedna televízia. Páni z tn.cz, takto sa robí videoobsah!
Tak to zhodnoťme
Nuž, so spravodajským materiálom sa dajú robiť všelijaké psie kusy. Len na to treba mať k dispozícii dostatok človekohodín. Škoda, že užívatelia obsahu nie sú ochotný si za bonusové spravodajstvo priplatiť. Škoda, pretože z krátkozrakého a krátkodobého pohľadu, či sa niekto snaží viac, alebo veľmi profesionálne, na prímoch to nie je vidieť. A pri tom dlhodobom pohľade už nemusíme byť. (Dodávame mi, čo vieme ako funguje korporátne myslenie)
Isto nájdete tisíce pripomienok. Ja som s ohľadom na dnešné možnosti internetu viac ako spokojný. Čo v reálnej mierke znamená stupeň: Skoro mi nenapadlo ísť inde.
Inak, podobná analýza spravodajských servrov je ja v ronyho článku Ktoré dve veci by spravodajský web
Odkrytie identity môže byť vražedné
Pátrate po identite ľudí z vášho ICQ zoznamu? Viete, také to, že si s niekým prehodíte pár slov, vymeníte si niekoľko diskusií a potom sa rozhodnete, že si vášho partnera prelustrujete.
Vrhnte do vyhľadávacieho políčka na Google.com jeho meno, jeho meno a priezvisko, jeho prezývku. Niektorým takáto jednoduchá lustrácia nestačí a pokračujú ďalej. Hľadajú súvislosti, nasledujú Ariadninu niť a po stopách, ktoré nájdu v SERP, sa vydajú ďalej. Testujete prítomnosť vo web 2.0 službách…
Moje životné skúsenosti mi hovoria, že sa dozviete veci, ktoré ste nechceli vedieť. Nerobte to!
A z rovnakých dôvodov nečítajte rubriku Tváre slovenského internetu na sme.sk Náhodou sa tam objaví niekto z vášho ICQ zoznamu o ktorom si za ostatné roky vytvárate mozaiku skúseností. Len a práve na základe osobných rozhovorov, vzájomných aktivít a podobne.
Ja som dnes aktívne a zo zvedavosti klikol na ronyho profil ( varujem je tam fotka v životnej veľkosti, video záznam rečového prejavu). A budem sa musieť s niektorým zistením vyrovnávať. A je to zbytočná námaha. Odkrytie identity bolo pre mňa vražedné.
K ďalšiemu pokračovaniu moje úvahy musím na chvíľku odbočiť. Čítali ste Malého princa? Tak isto poznáte tú časť ako Exupery porovnáva videnie sveta detí a dospelých. Videnie tých dôležitých vecí. Je tam príklad s domom. Malý princ hovorí, že to bol pekný dom, mal modré okenice a veľkú červenú strechu. Dospelým treba povedať, že to bol dom za 2 milióny a hneď si ho vedia predstaviť. Keď som začal pracovať za lekárnickou tárou a začali mi rukami prechádzať ľudské osudy nadpísané skratkou Rp (magisře posliš) , tak som si povedal, že nechcem vidieť svet ako dospelý. Nie je na to čas, sú oveľa dôležitejšie veci.
Tak a poďme späť. Na sieti neustále zápasím s prizmou veku. Jednak môjho veku a jednak veku človeka na druhej strane. Snažím sa byt múdry a posudzovať činy a vonkajšie prejavy. Zabudnúť a abstrahovať čas od narodenia toho na druhej strane. Za tie roky na sieti som sa naučil, že práve v oblasti IT technológii to absolútne nie je o veku. Ale pozor, nie je to o veku ani na jednu stranu. (Mladý môže znamenať rovnako blbý ako starý.) S týmto zápasom ohromne pomáha nepriehľadnosť počítačového monitora. Preto som sa na barcampe cielene nechcel s ronym stretnúť a viac ako menej ma potešilo, že tam nebude.
Fakt som sa nechcel dozvedieť, že je štyridsiatnik s plachým úsmevom a tichým hlasom.
Uff >40, kam na to tí ľudia chodia? 😉
Sme.sk pohltilo ďalší obsahový web
Tentokrát sa neteším ani trochu. Posilnenie konkurencie oslavuje skutočne len málokto. V prípade, že sa konkurencia posilní na úroveň obsahového monopolu, je to dokonca na uterák.
To hlavnou negatívnou správou dnešného dňa je, že web Primar.sk sa stane súčasťou internetových stránok denníka SME. Aj keď nie je jasné, pre koho je to správa negatívna. Či pre nás, ktorým konkurencia prerástla do absurdných sfér, alebo pre portál samotný. Najcennejšie na tom webe je sémanticky štrukturovaný obsah. Správcovia obsahu? Tí už nie, už je po ich motivácii.
Čomu skutočne nerozumiem, vrámci právneho systému s.r.o. , je budúca vlastnícka štruktúra prevádzkovateľa. Tým má byť spoločnosť Primar s. r. o. V nej získava vydavateľstvo Petit Press 51-percentný a spoločnosť APF 49-percentný podiel. Ak ste boli niekedy spoločníkom v s.r.o., tak tušíte. Ak nie, pohľadajte si Lukačovičov blog. O minoritných spoločníkoch sa hovorí, že je fajn, že prišli na valnú hromadu, ale dúfame, že nám nepobrindajú kávou záverečnú správu. Prečo by sedemmiestna suma nemali byť posledné výnosy, ktoré APF videlo?
Akokoľvek, istí užívatelia slovenského internetu touto akvizíciou zo strednodobého hľadiska získajú. Hlavne tí, ktorým už stačí navštevovať len jednu doménu a nemajú potrebu používať vyhľadávanie. Títo ľudia čítajú web ako noviny. A keďže to Tomáš Bella robí skutočne dobre, čoskoro bude pre týchto ľudí dôležité poznať len a len jedinú adresu. Môžete byť tisíckrát lepší, ale oni zadajú www.sme.sk, kde strávia svoju internetovú polhodinku. Nikam inam už nezavítajú. Môžete sa aj roztrhať, týto ľudia už na váš web neprídu. Leda ak ich nasmerujete z offline sveta rovno a priamo na tú správnu značku.
Uff, skutočne sa snažím prejsť do optimistického pohľadu. Nejako sa mi to nedarí. Dajte mi aspoň jeden argument do komentárov, prečo je táto akvizícia dobrá pre rozvoj slovenského obsahového internetu a slovenského internetového užívateľa.