V dobrej spoločnosti je pomoc inému v núdzi normálnym činom

Pamätám si, ako sme v Československu na začiatku 90. rokov 20. storočia zásadne dbali na to, že patríme do strednej nie východnej Európy. Pamätám si, ako sme v Československu túžili dostať sa do Európy. Pamätám si, aké to bolo frustrujúce, keď  mečiarizmus Slovensko poslal na perifériu Európy. Chceli sme byť súčasťou dobrej spoločnosti.

Kvóty na prerozdelenie sú strašná somarina. Je to urážajúce a zahanbujúce zároveň, ako boli urážajúce a zahanbujúce demarše voči Mečiarovej vláde. Hlavným dôvodom je, že Česko aj Slovensko by mali samé a automaticky ponúknuť primerané kapacity na pomoc ostatným krajinám EU pri spracovaní azylových žiadostí a pri prvotnej záchrane utečencov pred zimou a hladom.

Tento automatizmus vzniká tak, že sami občania Česka a Slovenska prejavia jasnú vôľu byť súčasťou dobrej spoločnosti. Utečenecký problém je problém EU. Je to od prvého do posledného písmena totálne agenda Európskej únie. Česko aj Slovensko sú súčasťou Európskej únie a utečenecký problém je našim problémom.

Je to náš problém, nás ako Európanov, a sme oprávnení kritizovať Nemecko za hlúpe PR voči utečencom. Je to náš problém, nás ako Európanov, a sme oprávnení kritizovať Maďarsko za porušovanie azylových procedúr a nacistický prístup k ľuďom na našej, euŕopskoúniovej, hranici so Srbskom.

Je to náš problém, nás ako Európanov, a sme oprávnení sa podieľať na revízii pravidiel pre uznanie azylov. Uznanie azylov! To znamená uznanie trvalého usídlenia medzi nami. Iné pravidlá potrebujeme, keď je žiadostí 5 a keď 900 tisíc za rok.

Nie, nie je povinnosťou našej Európske únie, aby sme tu integrovali a zapájali na naše vlastné náklady do našich životov státisíce či milióny ľudí z celej planéty. Tento druhý krok naozaj nemôže od nás nikto požadovať. Ani to nikto nepožaduje. Ak má niektorý kút EU pocit, že by sa mu hodili imigranti (už nie utečenci, ale imigranti) na doplnenie štruktúry trvalého obyvateľstva, tak to aj urobí.

Je povinnosťou Európskej únie, aby keď ktokoľvek zabúcha na naše dvere a požiada o pomoc, aby bol zachránený pred hladom a zimou. A je úplne jedno či je to Sýrčan alebo poblúdený Pakistánec alebo Rus, alebo Slovák.

Nie preto, že sme ako Slovensko súčasť Európske únie, že patríme do Európy, že nie sme nejakí východní, ale stredoeurópania. Ale preto, že sme súčasťou dobrej spoločnosti a preto, že sme dobre vychovaní. Sme povinní pomáhať ľuďom v núdzi preto, že sme ľudia.  Kvôli nášmu svedomiu. Pretože pomáhať v núdzi – to Európan robí. Je to naša vlastnosť. Kvóty sú urážka a zahanbenie nášho svedomia a našej ľudskosti.

Len živého človeka môžeme učiť demokracii a ekonomickým slobodám tam u nich doma. Len z živého človeka môžeme mať osoh v našich hospicoch či ako šoférov autobusov.

Nemýľme si tieto dve veci:

  1. Útek pred zimou a hladom.
  2. Trvalé presídlenie.

Smer počúva 37,7% slovenských voličov a ich rodín. Ani pol slova od nich nepočujete, ani od ich politikov ani od ich voličov, že chápu tento zásadný rozdiel. Ani pol slova od nich nepočujete (ani politikov ani voličov), že si uvedomujú príslušnosť k Európskej únii, ktorej hlavným dokumentom je Listina práv a slobôd.

Smer ovláda súčasný štátny aparát a slovenský štátny aparát neponúkol ostatným krajinám Európskej únie primerané kapacity na pomoc pri spracovaní azylových žiadostí a pri prvotnom zachránení utečencov pred zimou a hladom.

Smer je skutočne politická strana fakt „dobrej spoločnosti“. Tým ide len o to, aby boli zvolení. A voliči dúfajú, že za hlas sa im ujde odmeny. Lebo, veď aj oni by chceli.

Keď niekoho zachránime pred zimou a hladom, naozaj nemusí dostať povolenie, aby tu s nami žil, len preto, že sa niekde narodil a má smutný úsmev. Nie, naozaj nemusí. Azylová procedúra môže skončiť pokojne aj v 90% zamietnutím. V pokoji a bez stresu a bez tlaku hladu a zimy sa zamyslíme, či pre nás má zmysel, aby tu dotyčný s nami žil. Po zamietnutí ich naložíme na vlak a ten zastane až u nich doma. V pokoji bez stresov s balíčkom na cestu. Pokojne môžeme zachrániť aj 500-600 tisíc a udeliť len 1500 azylov.

Chápete to? Zachrániť musíte, no neznamená to, že vám ostanú na krku. Chápete to? Ak ste na to ešte neprišli zo svojho svedomia, povedal vám to niekto? To by vám v dobrej spoločnosti a dobre vychovaní povedali.

Áno, je tu skupina ľudí, ktorých nie je kam poslať späť. Pretože u nich, tam kde je to ich späť, je vojna a strieľa sa. Je na to špeciálny nástroj, volá sa to medzinárodná ochrana a slúži na to, aby mali nejakú istotu obe strany. My, že keď vojna u nich skončí, že odídu a oni, že kým vojna neskončí, tak tu budú mať strechu nad hlavou a tri-OSN-jedlá. Lebo sme ľudia. A je len a len na nich, aby nás medzičasom presvedčili, že sa nám oplatí, aby tu s nami žili aj naďalej.

Aj to by vám v dobej spoločnosti dobre vychovaných povedali.

Sloboda je pre mňa zásadná. Európska únia je skutočne jeden skvelý slobodný priestor. Len a len na nás je, ako využijeme naše možnosti ho ovplyvňovať podľa našich predstáv v súlade s Listinou práv a slobôd.

A rovnako aj solidarita je pre mňa dôležitá. Preto napriek tomu, že som katolík nevolím konzervatívcov, ale liberálov. Je tam u nich priestor na moju solidaritu, na Poliačikovu a Nikolsonovej pomoc hladným utečencom, keď sa na nich programovo vykašlala maďarská vláda. A je v nej priestor aj na Sulíkove riešenia pre zachovanie našej slobody a práva rozhodovať o tom, kto na Slovensku bude s nami žiť. A je tu hlavne priestor pre život. Je to proste dobrá spoločnosť.

Je to na vás či sa pridáte do dobrej spoločnosti. Európska únia je dobrou spoločnosťou. Od 90. rokov minulého storočia chcem do nej patriť.

 

Tak čo? Pohádžeme ich do Stredozemného mora?

V Grécku je niekoľko tisíc utečencov. Vo FYRO-Macedónsku je niekoľko tisíc utečencov. V Srbsku je niekoľko tisíc utečencov.

Začína pršať. Konečne sa naši výkonný politici v štátnych funkciách prestali škrabať za ušami a namiesto zbierania politických bodov začali zbierať utečencov potulujúcich sa bezprízorne po EU. Aby sme ich pozbierali, potrebujeme siete. Je ich toľko že nestačia udice, potrebujeme siete. Hranice sú jednou z takýchto sietí, do ktorej ich pochytáme.

Utečenci musia dostať základnú lekciu z EU. Evidencia obyvateľov, život pod kontrolou a podľa pravidiel. Tak si tu totiž žijeme a kto tu chce s nami žiť, musí žiť pod kontrolou a podľa pravidiel. To, aké tu máme pravidlá, to robí Európu tak atraktívnou pre nich. My to nevnímame, pretože sú to naše pravidlá a robia z nás Európanov.

Áno, budeme musieť aj my o čosi častejšie vyťahovať doklady z peňaženky, ako sme boli za ostatných pár rokov zvyknutí. Nie je to nič, čo by nám malo spôsobovať problémy. Trochu nepohodlia, to hej. Čím skôr do sietí pochytáme všetkých bezprízorných, tým skôr budú môcť aj naše doklady ostať v peňaženkách.

Mohli sme tomu možno čiastočne možno úplne predísť. Už niekedy v auguste som písal o tom, že ma nasiera, že na hraničnom priechode do EU nie je žiadne jasne označené miesto, kde by sa mohli utečenci sami ohlásiť. Ale počúva ma niekto?

Je našou základnou povinnosťou sa o týchto ľudí postarať. Musia byť zachránený pred zimou a pre hladom. To je povinnosť, to im dlhujeme, do musíme, to je náš problém, to je naše svedomie. Preto, práve preto máme dnes kontroly na hraniciach, humanisti zbierajú vetrovky, dobrovoľníci idú pomáhať na maďarsko-srbskú hranicu a v Malackách stoja nachystané stany civilnej obrany.

Keď bude naše svedomie upokojené, keď bude aj ten posledný utečenec mať miesto pod strechou a pripravené jedlo, keď ostane pár tisíc týchto záchranných miest voľných, tak potom a len potom môžete vykrikovať o konci Schengenu, o konci Európy o islamizácii, o bielych dňoch, o debilnom TV programe, o čomkoľvek, čo vás napadne. Ak to urobíte naopak, ste nacisti. Tak jednoduché to je. Tak tvrdé to je. Historia est magistra vitae.

Samozrejme, nie všetci z nich budú chcieť byť pod strechou EU a mať jedlo od EU. To bude už ich voľba a budú si niesť za túto voľbu plnú zodpovednosť. Už nie my, ale oni. My sme urobili čo bolo našou povinnosťou. Urobili sme to, čo robí Európu Európou. Je jednoduché si vybrať život mimo európske pravidlá. To znamená, že aj mimo Európu. Záchytné tábory nie sú väzením.

V záujme tých naozaj bezprízorných musíme čím skôr poslať domov tých, čo prišli z bezpečných krajín. Ale veď to tu hovorím už niekoľko mesiacov. Tri jednoduché úlohy. Dlhé, náročné no naozaj jednoducho objaviteľné:

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.
  2. Administratívna analýza
    1. deti do škôl a to bleskom a bez pardónu – absolútna priorita
    2. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať
    3. tí čo len chcú prečkať, kým sa budú môcť vrátiť domov nech prečkajú – balíček  učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity na cestu domov
  3. Riešiť situáciu u nich doma, aby sme sa ich mohli rýchlo zbaviť.

Alternatívou je len to, že sa budeme nacisticky pozerať na opačnú stranu ulice a dúfať, že sa tie tisíce utečencov sami od seba vyparia. Tak ako sme dúfali v 1938. A no sa skutočne vyparili.

Áno, som dostatočne tvrdohlavý, aby som vám to každý deň pripomínal. Desiatky tisíc ľudí sú bezprízorne na ceste Srbskom. V Grécku je niekoľko tisíc utečencov. Vo FYRO-Macedónsku je niekoľko tisíc utečencov.  Začalo pršať.

 

V FYOR-Macedónsku bude pršať, hovoril som to

Prišla jeseň a začalo pršať.

Európsky parlament sa 9.9. 2015 zaoberal návrhom Európskej komisie niekedy z mája 2015. Schválil ho, no upozornil, že je nutné, aby nabudúce takýto návrh prebehol štandardným EU-legislatívnym procesom. Teda aby ho predložila a schválila Rada EU, čiže schôdza príslušných ministrov.

Tusk povedal, že zvolávanie samitu k utečencom neplánuje.

Nemci sa starajú len a práve o tých, čo už k nim dorazil po tom, ako boli porušené všetky spísané aj nepísané pravidlá azylového procesu.

Tá oná, čo berie plat ako ministerka zahraničných vecí EU – nuž tá asi ani neexistuje.

Jediný štátnik, ktorý sa zaoberal globálne utečeneckou krízou na európskom kontinente je Pápež František. Jeho výkonnou mocou je pokyn tisícom kardinálov, biskupov, farárov, ktorí následne musia konať, ako on povie. Katolícke farnosti po celej Európe  sa už chystajú.

Jediný politici, ktorí si robia svoju prácu sú opoziční politici jednotlivých krajín EU. Neustále prinášajú nové nápady, nové návrhy, nové iniciatívy, nové odporúčania ako by mali zvolení politici za štátnikov konať. To je ich práca, to je ich rola, to je ich povinnosť.

Nikto iný, ako demokraticky zvolení politici do štátnych funkcii nemôže dnes reálne s tím, že vo FYOR-Macedónsku prší urobiť. Nikto iný nemá v rukách reálnu výkonnú moc.

Nalejme si čistej pepsikoly – zvolili sme si ľudí, ktorí nie sú schopní riešiť dnešné závažné problémy ľudí nachádzajúcich na na európskom kontinente. FYOR-Macedónsko je v tom chudák nevinne. Je to malá zemička s malými zdrojmi. Veď ešte ani len ten názov krajiny nemá poriadny.

Sme to my, občania Európskej únie, ktorí máme tu možnosť. Máme k dispozícii najvýkonnejšiu ekonomiku na tejto planéte.  Máme k dispozícii bohaté skúsenosti charitatívnej práce. Sme to my, občania Európskej únie, ktorí musíme niečo urobiť, aby ľudia na našom území, na území Európy neumierali od hladu a od zimy. Nikto iný to za nás neurobí! Nie je žiadne oni. Sme len my.

Sme len my, ktorí môžeme za to, čo vo výkonných štátnych funkciách robia či nerobia naši zástupcovia. Tak funguje zastupiteľská demokracia a obzerať sa dokokola, kto za to iný môže, to z nás robí nacistov.

V dnešnej Európe, nie včerajšej ani predvčerajšej. Skutočne v dnešnej Európa musíme riešiť vážne ťažkosti. Potrebujeme schopných ľudí, aby ich vyriešili.

Nie, nepotrebujeme takých, čo sa len snažia nahnať strach a ukazovať na čej strane je vina. Takí vedia, že aj takým spôsobom sa dajú vyhrať voľby. Im nejde o vyriešenie ťažkostí, ktoré máme dnes my Európania. Im ide len o to byť zvolení. Len byť zvolení. To stačí v dobrých časoch.

Čelíme naozaj vážnym problémom a potrebujeme serióznych ľudí. Náš osud a naša zodpovednosť voči generáciám, ktoré prídu, nám prikazujú, aby sme sa postarali o to najlepšie čo si pod pojmom Stará dobrá Európa ktokoľvek na tejto planéte predstavuje.

Hej vy! Dostali ste od nás mandát. Hrdíte sa, aké máte v medzičase super preferencie. Tak začnite konečne niečo robiť. V FYOR-Macedónsku prší a ľudia  sa tam trasú od zimy a trpia hladom.

 

 

Zabudnúť sa pozerať aj mimo zlatého stredu udalostí sa nám môže vypomstiť

V tom včerajšom texte som bol príliš zameraná priamo na utečencov. A zabudol som sa pozerať mimo zlatého rezu. Trochu sa pozrieť ponad a poza centrum diania.

Viete priatelia, keď hovorím, že treba dodržiavať pravidlá, hovorím v záujme všetkých tých, čo sú už na ceste. Pravidlá, to znamená, že každý má automaticky dopredu jasné povinnosti a práva. Pravidlá, to znamená, príprava, plánovanie. Pravidlá, to znamená zamyslieť sa v pokoji v dobrých časoch, čo urobíme v strese zlých časov. Pravidlá, to znamená, že sa nezabudne ani na tých, čo málo kričia a čo submisívne sedia v kúte. Tak, tak, hnusné pravidlá… Zdroj: A veď načo dodržiavať pravidlá azylového procesu, ide len ďalších 5000 | M+M+M+M (4M)

Tak ako je dôležité sa pozerať na fotky z Donecka mimo zlatého stredu, lebo tam je to dôležité, ten kontext, tie súvislosti, tak aj v prípade udalostí v Maďarsku okolo utečencov je to dôležité mimo zlatého stredu.

Už včera večer sa mi čosi-kdesi nezdalo na tom, čo zas  sa deje okolo utečencov po prechode srbsko-maďarskej hranice.

Takmer tisíc migrantov dnes podvečer prerazilo policajný kordón strážiaci zberné miesto pri juhomaďarskej obci Röszke a vydalo sa na pochod do Budapešti. Utečenci idú diaľnicou v protismere. (Zaol.hu) Zdroj: Takmer tisíc migrantov dnes podvečer prerazilo policajný kordón strážiaci zberné… – Denník N

Áno, rozhodne sa stali z nich automaticky zločinci. Neuposlúchli policajtov, stále nie sú v azylovom procese, takže stále platí nelegálnosť prekročenia hranice. Normálna, bežná udalosť, ktorá sa deje v každej európskej krajine denne aj tisíckrát. Prekročenie rýchlosti, ukradnuté autá, prechádzanie na červenú. Na všeličo máme paragraf a všeličo sa porušuje.

Každá vláda v EU má dostatočné nástroje na to, aby sa v existujúcom právnom rámci vysporiadala s neposlušným davom. Aj v rámci aktuálne platných pravidiel. Nie len pre nich, ale aj pre nás platných.

Byl jsem v pátek v Budapešti na nádraží Keleti a jen cynický lhář může tvrdit, že tito lidé jsou ekonomičtí migranti. Ale o to teď nejde. Jak už to bývá, zatímco na uprchlíky se soustředily desítky kamer a fotoaparátů, důležitější událost se odehrávala mimo jejich zorné pole – v maďarském parlamentu.

V tentýž den totiž přijal sérii zákonů reagujících na uprchlickou krizi. Vstupují v platnost od 15. září a zde je jejich obsah:

vládě umožňují vyhlásit výjimečný stav a použít výjimečné pravomoci, jež jsou v rozporu s evropským právem: například uvěznit migranty a trestat maďarské občany, kteří migrantům poskytují pomoc umožňují policii dělat

domovní prohlídky bez povolení soudu

telekomunikační firmy budou povinny poskytnout vládě přístup do svých sítí a sdílet informace o všemožných datech

Dlouho nebylo zřejmé, proč se maďarská vláda Viktora Orbána chová vůči uprchlíkům tak chaoticky. Dnes je to už analytikům jasné: chaos je úmyslný, aby společnost s úlevou přijala drakonické zákony proti uprchlíkům i vlastní svobodě. Pokud si někdo myslí, že Orbánův režim je už jednou takový a u nás by něco takového nebylo možné, je na velkém omylu. Zdroj: Mrazivá genialita Hannah Arendtové • RESPEKT

A všeličo sa zdá akési jasnejšie. A dvojnásobne sa mi potom pripomínajú moje slová z pred pár dní.

V dnešnej Európe, nie včerajšej ani predvčerajšej. Skutočne v dnešnej Európa musíme riešiť vážne ťažkosti. Potrebujeme schopných ľudí, aby ich vyriešili. Nie sú žiadny oni, ktorí by to za nás Európanov urobili. Sme len my, Európania, čo tu žijeme.

Nie, nepotrebujeme takých, čo sa len snažia nahnať strach a ukazovať na čej strane je vina. Takí vedia, že aj takým spôsobom sa dajú vyhrať voľby. Im nejde o vyriešenie ťažkostí, ktoré máme dnes my Európania. Im ide len o to byť zvolení. Len byť zvolení. To stačí v dobrých časoch.

Potrebujeme ľudí, ktorí budú schopní prinášať riešenia. A potrebujeme schopných ľudí, ktorí dokážu tieto riešenia uvádzať do každodennosti. Áno, občas to riešenie bude debilné (vraj je viac menších táborov lepšie, ako jeden veľký) a občas sa implementácia nepodarí (občas nejaká bravčovina skončí v koši). Potrebujeme ľudí, ktorí si vedia priznať chyby, analyzovať ich a upraviť smerovanie.

Čelíme naozaj vážnym problémom a potrebujeme serióznych ľudí. Kam, do akej skupiny patria naši premiéri? Po vypočutí včerajšieho prejavu prezidenta SR je odpoveď ešte jasnejšia.

Nuž, ale čo, darmo mávam pravdu. Aspoň som napísal čosi na zamyslenie. Asi je to málo.

 

 

Lístok na vlak nie je doklad totožnosti

Lístok na vlak nie je osobný doklad umožňujúci korzovanie po EU. Utečenci nie sú občania EU. A a ni my nesmieme prekračovať vnútorné hranice bez dokladov.

Len a len po zaevidovaní ako azylant sa z človek automaticky zmyje to, že nelegálne prešiel cez hranice. Podľa nejakého toho dohovoru platí, že utečenec nesmie byť kriminalizovaný za to, že prešiel cez hranice inak nelegálnym spôsobom. A tak je to aj správne. Ako zistí policajt, že sa tento prípad týka konkrétneho človeka? Nuž len tak, že sa dotyčný prihlási dobrovoľne do azylového konania.

De jure sú tí ľudia, bezprízorne sa ponevierajúci po EU, kriminálne živly. Také sú proste pravidlá. Nehovorím či dobé ani zlé. Ale také sú. To si musia uvedomiť aj oni a aj my. Tak to je. A je z toho jednoduchá cesta. Musia vstúpiť do azylového systému.

Onehdá macedónsky parlament prijal špeciálny zákon, ktorým na krátke obdobie dekriminalizoval tie davy utečencov čo išli cez ich krajinu. Len a len preto, aby uľahčil policajtom prácu. Inak by boli sami macedónsky policajti kriminalizovaní, že nezasiahli.

Právny poriadok v EU je previazaný. Ak na jednom mieste do neho zasiahneme tak, že si povieme „a veď čože“, tak sa celý zrúti.

Ja som za každú srandu, ale pokiaľ si dobre pamätám, utekajú pred vojnou. V Maďarsku je mier. Ak sa z vojnových utečencov chcú pretransformovať na ekonomických migrantov, je dosť dôležité, aby si rozmysleli, čo chcú. Mohli by to dostať. A potom sa veľmi čudovať, že im bude žiadosť o azyl zamietnutá a skončia vo vyhosťovacom tábore. A to už je uzavreté zariadenie, kde sa čaká na deportáciu.

A to nikto nechceme!

Z Budapešti do Mníchova to rozhodne nie je chaotický útek pred smrťou a neznesiteľnými životnými podmienkami. Je to už prešpekulovaná kalkulácia. Nalejme si čistej pepsikoly, cesta za zelenšou trávou do Nemecka je prešpekulovaná kalkulácia. To už nie je riešenie problému zácharny pred smrťou, to už je len o nepohodlí života v chudobnejšom kúte EU.

Takže znovu

Keď vo svojich článkoch píšem, že ako prvý bod musíme:

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.

Tak to pod novinárskou kontrolou tam nie je zo srandy králikov. Je to tam práve preto, aby sa okamžite odhalilo, že sa nejakí európsky policajti pri prvotnej evidencii správajú ako nacisti.

Áno, je to delikátne. Sú to ľudia, vystrašení, v neznámom prostredí, bez prostriedkov, totálne odkázaní na nás Európanov. V Európe je normálne, že na štát v oblasti dodržiavania zákonov dohliadajú novinári a tretí sektor. A tak je to správne.

Keď vo svojich článkoch píšem, že ako jednu zo súčastí druhého bodu musíme:

B. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať

Tak to naozaj myslím tak, že treba vyzvať tích, čo tu chcú žiť a pracovať, aby nám začali pomáhať s organizáciou utečencov. Je to prvý krok pri ich integrácii.

Keď príde niekto, kto chce osobne pomôcť práve takýmto utečencom a má IT firmu, tak rýchlo bude jasné, koho z nich môže osloviť. Zamestnať ho na brigádu a podobne.

Keď vo svojich článkoch hovorím, že

Utečenecké tábory treba vyňať z územia štátov kde sa nachádzajú a majú spadnúť pod vlajku EU a financované z EU.

Tak len a len preto, aby sme sa nehádali kto koľko prijme. Tak či tak to financuje Európska únia. Pokojne nech potom začne prebiehať migrácia medzi týmito tábormi. Je to spoločný európsky problém a ako spoločný európsky ho musíme aj riešiť. Naozaj nie je dôvod, aby boli podmienky v táboroch v rôznych koncoch Európy rôzne. Ak budú rovnaké, ľahšie pomôžeme Nemecku či Švédsku.

Zapojiť sa musíme, lebo keď nekoordinovane a jednostranne Nemecko zavrie hranice, tak sa poserieme. Tí čo chcú len prečkať, kým bude u nich doma mier, tí musia niekde bývať a niečo jesť. Je úplne jedno kde v Európe.

V utečeneckom tábore utečenec predsa nie je zavretý ako zločinec. Môže chodiť kam chce. (možností veľa nemá, možnosť tu je) A keď tie tábory budú malé a roztrúsené po celom území krajiny, ľahšie si nájdu cestu tí, čo im chcú pomôcť a tí z nich čo pomoc potrebujú.

A keď budú jediné celoeurópske zoznamy, tak nie je problém, aby si nejaké IT firma vyžiadala utečenca – programátora, ktorého zaevidovali niekde pri Medzilaborciach.

Navyše aj podľa seba viem, že afinita k presídleniu je u toho, kto raz vykročil z domu veľmi veľká. Takže korzovanie z tábora pri Medzilaborciach do tábora pri Hamburgu bude významné.  A budú mať prehľad, kde im pomôžu s ubytovaním a jedlom.

Viete priatelia, všetko to ale vyžaduje disciplínu a trpezlivosť. Je ich proste veľa. Aj oni aj my si musíme uvedomiť, že nedodržiavanie pravidiel EU je cesta po utečeneckého predpeklia. 

My čo sme ešte zažili základnú vojenskú službu vieme, že bez disciplíny a prísneho dodržiavania pravidiel sa 3000 ľudí ubytovaných na pár desiatkach metrov nedokáže dlhodobo udržať pri živote a zdraví. To čo sa deje na budapeštianskej vlakovej stanici to len a len potvrdzuje.

Mezi pochodujícími uprchlíky jsou mladí většinou muži, ale přidaly se také ženy s dětmi. Na jejich tvářích je vidět odhodlání, ale televize HírTV konstatovala, že asi vůbec netuší, jakou vzdálenost musí urazit. Většina rodin s dětmi zůstala na nádraží. Krátce před 15.30 se průvod zastavil. Policisté nechtějí běžence pustit na dálnici.

Bezpečnostní situaci v Budapešti v pátek komplikuje fakt, že se hraje kvalifikační fotbalové utkání Maďarsko-Rumunsko a v ulicích se objevují fanoušci obou družstev. Ve městě je navíc tradiční páteční dopravní špička.

Zdroj: Stovky migrantů vyrazily z budapešťského nádraží do Německa pěšky – Novinky.cz

č.b.t.d.

Vytriezvenie z EU a hádam aj vytriezvenie v nás

Na území EU máme každý jeden z nás nejaký doklad a sme evidovaní v nejakej databáze. Utečenci sú prekvapení, že tu v EU máme všetci doklady. Cítia sa v pasci keď im ich chceme dať.

Po tom, ako sme sa uistili, že im nehrozí hlad ani zima, nastal frmol každodennosti. Nastúpili zákony a pravidlá. Utečenci sú prekvapení, že v EU máme zákony a pravidlá. Cítia sa v pasci, keď sa začneme podľa nich riadiť.

Medzičasom sa permanentne uisťujme, že nikto netrpí hladom a zimou. Ak by predsa len, tak mu ponúkneme utečenecký tábor s tým základným, čo človek potrebuje – jedlo a strechu nad hlavou. Utečenci sú prekvapení, že v EU znamená ľudskosť to isté ako kdekoľvek na planéte. Cítia sa v pasci, keď je pre nás dôležité, aby netrpeli hladom a zimou.

Byť občanom EU, to je výsledok snaženia generácii. K tisícom ľudí sa dnes priam na dosah priblížilo, čo to znamená mať v krajine vojnu. Stačí, aby sa pozreli z okna a uvidia ľudí, ktorí kvôli vojne v ich domovine, dnes spia pod ich oknami a sú odsúdení na milosť a nemilosť v totálne neznámom mieste. Ešte aj tá maďarčina je proti nim.

Niektorí z utečencov vytriezvejú veľmi rýchlo z pocitu, že EU je rajská záhrada s pečenými holubami lietajúcimi priamo na dosah. Iní z utečencov zas vytriezvejú z pocit, že sa len presťahovali inam a budú pokračovať, ako by nič, vo svojich starých životoch bez prerušenia.

Možno niektorým aj dôjde, že bolo chybou byť dlhodobo doma ľahostajným k tomu, že si nejaký ich miestny politik pomaličky potichúčky znásilnil ich domovskú krajinu. Možno.

Dúfam, že aj my rýchlo vytriezvieme z toho, že mier, strecha nad hlavou a plná chladnička sú bezcenné samozrejmosti. Možno aj nám niektorým dôjde, že pozerať sa na druhú stranu ulice, keď niekto na niekom inom rozbíja demokraciu a okliešťuje našu slobodu je ohrozením pre mier, strechu nad hlavou a plnú chladničku, že pozerať sa na druhú stranu ulice je nebezpečné pre každého z nás.

Viete priatelia, keď som pred pol rokom písal články o vojne na juhovýchode Ukrajiny, myslel som na tých utečencov čo dnes spia uprostred Budapešti. Nie, nepísal som to len tak pre ukojenie svojho grafomanstva…

Písal som to presne pre to, aby som nemusel dnes vidieť fotografiu

TAK UŽ STE KURVA VYTRIEZVELI?!?

Keď sa budeme pozerať na druhú stranu ulice, budeme nachádzať na plážach Európy ďalších a ďalších mŕtvych – obete dnešných nacistov po celom svete.

Ale viete, čo? Mohol som si pokojne povedať: Serem na vás! Nakoniec, vy ma zavoláte, ja vás pôjdem zachraňovať. Všimli ste si, že zdravotníci sa majú vo vojne najlepšie? Všetci im nadchádzajú, robia im koridory. Decká som naučil, že žiť sa dá všade a že to čo majú v hlave im nik nevezme.

Dal som vám do plánu tri jednoduché úlohy:

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.
  2. Administratívna analýza
    1. deti do škôl a to bleskom a bez pardónu – absolútna priorita
    2. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať
    3. tí čo len chcú prečkať, kým sa budú môcť vrátiť domov nech prečkajú – balíček  učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity na cestu domov
  3. Riešiť situáciu u nich doma, aby sme sa ich mohli rýchlo zbaviť.

Tá prvá úloha sa už pomaly štandardizuje. Nie, absolútne to nie je dokonalé. Ale zatiaľ nám tu na kontinente umrelo len pár desiatok ľudí. Chcem veriť, že boli poslední, ale som nie len optimista, ale aj lekárnik a tak o živote viem svoje. Nejakí nacisti, čo ľudí zavrú do dodávky a pozvárajú dvere sa ešte nájdu a my to nestihneme. No hlavne sme sa už zobudili a začali sme na prvej úlohe pracovať – Bod pre vás.

Načím sa začať sústrediť na úlohu číslo 2 – Administratívnu analýzu.

Decká do škôl a to okamžite. Učiť sa miestny jazyk a angličtinu, aby podporili svoju budúcu mobilitu po EU. A rodičov zapojiť do práce v táboroch, v ich okolí.

Videl som rozhovor s otcom rodiny, čo ušli z Damašku. Vzdelaný, majiteľ obchodu s elektronikov. Isto vie ako sa zaobchádza s počítačom, ako zapojiť sieť. Tak šup, nech to urobí v tábore pre svojich spoluobčanov. Možno ho zamestná niekto z firmy v blízkosti táboru… Ja neviem všetko o sociálnej práci, ale viem, že v Berlíne je jeden šikovný riaditeľ gymnázia v tureckej štvrti. Na severe Čiech sa niekde aj darí organizovať Rómov do susedských hliadok, čim sami bojujú proti miestnej drobnej kriminalite.

Po celej EU sú desiatky fungujúcich projektov. Áno, stovky nefungujúcich a tisícky popísaných na papieri. Je len na nás, aby sme výzvu druhej úlohy zvládli. Nie sú žiadny oni, sme len my. Ide o našu Európu, o našu domovinu.

A úloha číslo 3? Nuž, to čo zažívame teraz vrámci prvej úlohy si musíme práve kvôli tomu, aby sme s väčším zápalom robili svetovú politiku, práve tie nepríjemnosti si musíme vychutnať na vlastnej koži.

Kým som vám to len hovoril, nepočúvali ste. Aj ja potrebujem trochu pomoc. A tou pomocou, tou hybnou silou, ktorá nás Európanov prinúti robiť svetovú politiku poriadne a dôkladne, tou hybnou silou je osobné zistenie kam to vedie, keď to nerobíme.  Proste potreboval som to vaše vytriezvenie, aby ste pochopili, že už to bez Európy ako organizátora svetovej politiky nepôjde.

V dnešnej Európe, nie včerajšej ani predvčerajšej. Skutočne v dnešnej Európa musíme riešiť vážne ťažkosti. Potrebujeme schopných ľudí, aby ich vyriešili. Nie sú žiadny oni, ktorí by to za nás Európanov urobili. Sme len my, Európania, čo tu žijeme.

Nie, nepotrebujeme takých, čo sa len snažia nahnať strach a ukazovať na čej strane je vina. Takí vedia, že aj takým spôsobom sa dajú vyhrať voľby. Im nejde o vyriešenie ťažkostí, ktoré máme dnes my Európania. Im ide len o to byť zvolení. Len byť zvolení. To stačí v dobrých časoch.

Potrebujeme ľudí, ktorí budú schopní prinášať riešenia. A potrebujeme schopných ľudí, ktorí dokážu tieto riešenia uvádzať do každodennosti. Áno, občas to riešenie bude debilné (vraj je viac menších táborov lepšie, ako jeden veľký) a občas sa implementácia nepodarí (občas nejaká bravčovina skončí v koši). Potrebujeme ľudí, ktorí si vedia priznať chyby, analyzovať ich a upraviť smerovanie.

Čelíme naozaj vážnym problémom a potrebujeme serióznych ľudí. Náš osud a naša zodpovednosť voči generáciám, ktoré prídu, nám prikazujú, aby sme sa postarali o to najlepšie čo si pod pojmom Stará dobrá Európa ktokoľvek na tejto planéte predstavuje.

Viete priatelia, naozaj nevidím jediný dôvod, prečo by sa v Sýrii, Bangladéši, Novosibirsku, Čečejovciach  či Kongu  nedalo žiť ako na území Nemecka. Hranica je len debilná čiara a nemajte radi ľudí, ktorí ju neustále kreslia. Pracujme na tom, aby hranice po čase stratili zmysel. Tak, ako sa nám to podarilo v Európe.

 

Žiadosť o azyl rozhodne nie je "právo usadiť sa"

Zamieňame právne kvalifikácie a dôsledky prichádzajú.

10:24 Východnú stanicu (Keleti pályaudvar) v Budapešti na neurčitý čas uzatvoria. “Stanica nebude prijímať ani vypravovať vlaky, žiadame vás, aby ste ju opustili,” vyhlásili ampliónom. Utečenci zatiaľ nevedia, čo sa deje – oznam totiž zaznel iba v maďarskom jazyku. Stanica je plná migrantov, ktorí si kupujú cestovný lístok na medzinárodné vlaky Railjet prevádzkované rakúskymi železnicami. Prítomných je aj množstvo policajtov.  (Index.hu) Zdroj: Východnú stanicu (Keleti pályaudvar) v Budapešti na neurčitý čas uzatvoria…. – Denník N

Nakoniec vraj stanicu zas otvorili, no utečencov do vlaku nepustili. Zdá sa, že štipka zdravého rozumu občas zabojuje o život.

Prvým vstupom na pôdu EU sú za vodou, teda vo vnútri bezpečnej EU plnej mieru a blahobytu a napriek tomu len putujú a putujú za zelenšou a zelenšou a zelenšou trávou.

Až sa pýtam, či keď doputujú na Severný pól, či pochopia, že už by bolo dobré sa aj niekde zastaviť. Po zelenej hranici sa voľne korzuje a na oficiálnych priechodoch neexistuje žiadny štátny úradník, ktorý by okamžite zbieral všetkých, čo zabúchajú na oficiálnom hraničnom priechode.

Tak znovu:

Nie, naozaj nejde o “spôsobnú”  a “disciplinovanú” emigráciu rozloženú v čase a priestore. Tak ako bola , s výnmkou rokov 1956 a  1968/69, emigrácia so socialistického tábora do západnej Európy. Na tú mali “západné” krajiny systém s dostatočnou kapacitou. A už vonkoncom nejde o využitie “práva usadiť sa”, ktoré využilo v prvý rokoch 21 storočia po vstupe do EU obyvatelia EU (vrátane mňa). Tolko k technike presunu más z Afriky a Ázie.

Zdroj: Sťahovanie národov nie je ani emigrácia ani právo usadiť sa | M+M+M+M (4M)

Ale čože, už 14. septembra  sa zíde Rada EU – ministri vnútra a možno sa začne aj niečo diať vrámci spoločnej EU politiky. Bude to prvé stretnutie, takže ako starý lekárnik som presvedčený, že na použiteľné riešenia ešte ani zďaleka nedôjde.  Optimista vo mne nateraz ešte spokojne spí.

Pritom toto nekonečné putovanie a putovanie a putovanie je len dôsleledkom ignorácie prostého faktu. Jedna nedeliteľná EU-imigračná politika.

Ak má naozaj Schengen fungovať ako jedno vízové územie, musia aj všetky utečenecké tábory na území Schengenu patriť do kolektívnej správy EU. A keď myslím všetky, tak myslím naozaj všetky. Utečeneckú politiku by nemali financovať ani jedným centom či halierom či peny jednotlivé krajiny EU. Utečenecké tábory má kompletne financovať zo svojho  rozpočtu Európska únia. Tým sa zabezpečí absolútna solidarita jednotlivých krajín medzi sebou. Áno, asi Taliansko a Španielsko či Malta prídu o najväčšie kusy územia, pretože tábory majú svoju veľkosť. No absolútne sa eliminuje riziko, že sa na utečencov zabudne pri vnútroštátnych politických ťahaniciach. Rozhodne sa utečenci z Afriky nestanú hlúpou predvolebnou agendou nejakej nacionalistickej straničky zo Sicílie alebo z Budína. Tým sa zabezpečí, že vnútrozemské krajiny sa poctivým dielom zapoja do financovania utečeneckých táborov. Tiež sa prestane diskutovať o nejakom presúvaní utečencov hore-dolu po Únii.  Maximálne z jedného plného tábora do iného, pričom nech už budú prespávať pri čakaní na repatriáciu v Mimoni alebo niekde na Sicílii, je úplne jedno. Všetky sú pod správou EU. A na území nikoho/EU.

Zdroj: Pozemok utečeneského tábora treba previesť do pôsobnosti EU | M+M+M+M (4M)

Ale veď čože, ešte sa nevyčerpali všetky debilné riešenia. Na tie použiteľné ešte len dôjde. To keď sa krajiny so zelenšou trávou naštvú. Tak ako sa trošičku naštvalo Rakúsko a hupkom sa na druhý deň našlo 200 utečencov vo vlaku na južnej Morave. po tom, ako sa Slováci pozerali na druhú koľaj.

Pozrite sa priatelia, je to už len na vás. U mňa si to môžete kedykoľvek prečítať a inšpirovať sa. Zvykol som si, že keď dôjde na moje slová, zvyčajne už pri tom nie som.

Namiesto tony ľudskoprávnych paragrafov odpovedajte jednoduchým ľuďom na jednoduché otázky

Dostal sa mi na monitor text od človeka, čo pôsobí v Osle ako poradca pre Nórsku organizáciu pre žiadateľov o azyl. Ktorý je spoluautorom nedávnej štúdie o nórskom imigračnom detenčnom systéme, ktorá priamo viedla k úspešnej strategickej litigácii pred Nórskym ústavným súdom. Ktorý vyštudoval medzinárodné právo (LL.M) a teóriu a prax ľudských práv (M.Phil) na Univerzite v Osle a medzinárodné vzťahy (M.A.) na Univerzite v Nikózii.

Čítam, čítam a furtom mi niekde vzadu v mozgvni niečo pobehuje a nie a nie mi to prísť do klávesnice. Len sa to tam vzadu obšimieta, ale že by huplo do klávesnice, to nie.

Ale nakoniec som zahrkal a vypadlo: „Tona oduševnelosti a ani len gram použiteľnosti v celom tom texte a rovnako aj v ostatných 4 textoch slovutného právnika.“ Plus niekoľkonásobný útok ad hominem. Plus zámena Rady Európy (ako kontinentu – ktorá nie je orgánom EU) s Radou Európskej únie (schôdza odvetvových ministrov krajín EU – podstata riadenia EU). Ale to už nie je také podstatné.

Ale hej, argumentačná sila tam isto bude. Paragrafy cituje len taký džez.

V európskom kontexte je právo utečencov na ochranu medzinárodno-právne zakotvené nielen v Ženevskej dohode ale aj v článku 18 Charty základných práv Európskej únie. Prístup k azylovej procedúre je navyše garantovaný v článku 3(1) nariadenia EÚ známeho ako Dublin III. Právo nebyť otočený od hranice na smrť alebo mučenie (známe pod francúzskym právnym termínom ako non-refoulement), je garantované, okrem iného, pod článkom 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Ako objasňuje UNHCR a judikatúra Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, zásada non-refoulement platí aj extra-teritoriálne. Akékoľvek exekutívne alebo legislatívne rozhodnutie v rozpore s ľudskoprávnym minimom môže byť v Európe napadnuté na súde, ktorý ho môže zrušiť. Ako relevantný príklad možno uviesť prípad Hirsi Jamaa a ďalši verzus Taliansko, ktorý rozhodol Európsky súd pre ľudské práva v roku 2012. V tomto prípade si talianska vláda myslela, že so zásadou non-refoulement vybabre ako to údajne robí Austrália, ktorá je poslednou západnou demokratickou krajinou bez listiny základných ľudských práv. Zdroj: Sloboda a Solidarita: utesniť hranice a poslať ich do Afriky

Výsledkom dnes platných paragrafov so super delikátnym prístupom k ľudským právam je, že po EU a po Schengenskom priestore sa bezprízorne potuluje niekoľko desiatok tisíc ľudí bez dokladov, bez jedla a bez strechy nad hlavou a detí, ktoré nechodia do školy. Po zelenej Schengenskej hranici korzujú tisíce ľudí a…. A nič.

Sú za vodou, teda vo vnútri bezpečnej EU plnej mieru a blahobytu a napriek tomu len putujú a putujú za zelenšou a zelenšou a zelenšou trávou. Až sa niektorí pýtame, či keď doputujú na severný pól, či pochopia, že už sú v bezpečí.

Pretože rovnako zakrútené paragrafy má aj dohoda o režime na vnútorných hraniciach v Schenhenskom priestore a aj o nedotknuteľnosti môjho príbytku. Aj povinnosť posielať deti do školy, aj mať doklady a adresu. A… A nič.

Výsledkom všetkých tých paragrafov, ktoré ocitoval čistý zástanca práv utečencov je, že dotyčný poradca pre Nórsku organizáciu pre žiadateľov o azyl popísal niekoľko desiatok odstavcov, ktorým neporozumie 98% jeho vlastných obdivovateľov.

Vyzývam všetkých múdrych, aby sa vyjadrovali jasne a zrozumiteľne! Tak, aby to pochopilo aj 10 ročné decko. Aby to pochopila učňovská mládež. Aby to pochopili aj inžinieri.

To je pekné, že pomocou 15 dlhočizných odstavcov ukáže aký je Sulík debil. No mám pocit, že dotyčnému poradcovi išlo hlavne o to, aby pomohol nejako formovať našu spoločnosť. Aby pomohol tým utečencom. Že dokáže právnickým jazykom, že je celá SaS totálne mimo, to na vnímaní utečencov ako brutálnej hrozby pre záhradkársku osadu na hornom Ponitrí nič nezmení. Možno je to smutné, ale to sú fakty.

A či chceme alebo nechceme, stále tu je demokracia. Nech je demokracia akokoľvek nedokonalá, keď ju raz máme, musí platiť. Ak existuje zhoda na tom, že občania Slovenska, priamo či nepriamo, rozhodnú o tom, kto bude na Slovensku žiť, nemôže a ani nesmie existovať niečo ako prirodzený nárok na život na Slovensku pre utečencov. Môže existovať len právo, ktoré (priamo alebo nepriamo) udelili existujúci občania.

Listina nám hovorí, že ich musíme zachrániť. Ale právo aby tu žili? Utečenci nie sú občania EU s „právom usadiť sa“, ktoré sme ako občania Slovenska priamo alebo nepriamo udelili všetkým občanom ostatných krajín EU v momente vstupu.

Dnešným problémom ani slovenskej ani vyšehradskej nie to vyšegrádskej spoločnosti nie je formálnosť Dablinu III.

Dnešným problémom slovenskej, pražsko-vyšehradskej a možno aj celej poľsko-česko-slovensko-maďarskej spoločnosti je, že nevieme čo bude potom, ako ich zachránime pred hladom a dažďom. 

Takže, keď už sa tak strašne vyznáte v tom, ako funguje správne celý ten imigračný proces, ako to všetko spraviť, aby to bolo v súlade so všetkými Listinami práv a slobôd, takže keď ste teda taký múdri…

Takže mám tu 4 jednoduché otázky:

  1. Ako dlho bude trvať, kým bude azyl udelený/zamietnutý tím, čo ich našli 31.8.2015 v dodávke pri Žiline?
  2. Koľkým z tých čo včera prešli Srbsko-Maďarskú hranicu bude udelený a koľkým zamietnutý azyl/pobyt/ochrana v Maďarsku?
  3. Čo budú jesť a kde budú bývať tí ľudia počas azylovej procedúry?
  4. Čo sa stane s človekom, ktorého azyl bude zamietnutý? 

Sú to jednoduché otázky. Odpoveď na ňu potrebuje 50-70% populácie v EU a v Schengenskom priestore.

Opakujem: Dnešným problémom slovenskej, pražsko-vyšehradskej a možno aj celej poľsko-česko-slovensko-maďarskej spoločnosti je, že nevieme čo bude potom, ako ich zachránime pred hladom a dažďom s tými desiatkami tisícov dnes bezprízorných hladných ľudí bez strechy nad hlavou.

Viete o čo mi ide?

Typicky ak niekto chce spochybniť požiadavku na „utesnenie hranice“ musí byť schopný aj za súčasného stavu na Schengenskej hranici odpovedať na otázku číslo 2.  Viete to?

Typicky, ak niekto chce rozporovať požiadavku na záchytné tábory na Africkom kontinente, musí byť schopný odpovedať na otázku číslo 4. Ako dlho ešte bude ma území Schengenu/EU, teda aj Slovenska? Viete to?

Typicky, ak niekto chce rozporovať xenofóbne názory, musí byť schopný odpovedať na otázku číslo 3. Ale keď nevie odpovedať na to, ako budú pokryté ich základné životné potreby z Listiny, ako môže vyvrátiť obavu, že si sami pôjdu hľadať jedlo do záhradkárskej osady na hornom Ponitrí?

Ale čo je najhlavnejšie, odpoveď potrebuje 100% tých, čo dnes kráčajú Srbskom za svojim snom o zelenšej tráve v Nemecku.

Pretože bez odpovede na otázky týkajúce sa toho čo bude potom sa mnohí boja začať zachraňovať. Ja viem, je to od nich hlúpe, mali by predsa bez ohľadu na následky hlavne ten holý ľudský život…

Nuž, moji spoluobčania nie sú dokonalí. Tak im musíte pomôcť.

Ak nie ste schopní odpovedať na takéto elementárne otázky, ktoré kladie učňovská mládež, môžete sa milí ochrancovia práv utečencov aj roztrhnúť od oduševnelosti. Vaše osobné 25 hodinové nezištné nasadenie pre tú najušľachtilejšiu vec na svete vyjde totálne navnivoč. Jazyku vášho kmeňa nikto nerozumie.

Prezident začal.

Aj pápež sa vyjadril jasne.

Kým zvoláte "Ukrižuj!" musíte ponúknuť pomocnú ruku

Zločinec ako zločinec… Alebo myslíte, že nie? Aj ten čo si vymýšľa rozprávky aj ten čo kradne po meste. Nemienim hodnotiť obsah textov, ktoré brýzgajú na neprispôsobivosť imigrantov. Na zhodnotenie sú len a len miestne úrady, polícia a súdy. Na zhodnotenie sú len individuálne prípady konkrétnych jednotlivcov.

To je ten dôvod, prečo vo svojom trojbodovom programe hovorím, že treba oddeliť tých, čo len prečkajú, kým bude u nich bezpečno od tých, čo naozaj prejavia jasný záujem o život v Európe. A keď hovorím, že treba oddeliť tých, čo sa chcú zapojiť do práce v tábore, na svojom okolí, na práci v mestečku, kde sú ubytovaní, hovorím presne o tej pomocnej ruke, ktorú musíme podať.

Oni sami sa tak rozhodnú či tu s nami naozaj chcú žiť. Či naozaj chcú žiť ako Európania. Oni sami začnú rozhodovať o svojom osude. Pod našou kontrolou.

Nechcete? OSN-davka-jedla a stanový prístrešok, ako by ste boli kdekoľvek na tejto planéte.

Chcete? To je super, aj my budeme mať z vašej práce úžitok.

Je dôležité, aby nikto nemal žiadne výčitky svedomia a rovnako je dôležité, aby sme mali z imigrácie obojstranný úžitok. Oni z lepšieho života a my domorodci zo zveľadenia našej Európy.

Ale robíme vôbec niečo?!?

Bol im niekto vysvetliť ako sa žije v Európe? Aké sú zákony? Ach jo, mám to citovať z predchádzajúcich článkov? Všetko to tam je čo treba spraviť.

Tak priatelia, keď zas budete hovoriť, že vám kde-kto berie prácu, poobzerajte či to, čo robia imigranti naozaj chcete robiť. Či na to naozaj máte vôbec kvalifikáciu. Áno, je jednoduché povedať, že máme 10-15% nezamestnanosť. Ale naozaj máme voľné pracovné miesta? Naozaj je to tak, že ste utekali za zamestnávateľom a pred dverami vás predbehol imigrant? 

Naša nezamestnanosť nie ej spôsobená tým, že je veľa uchádzačov. Dnešná nezamestnanosť, 10-15 rokov po reštrukturalizácii socialistického hospodárstva, je spôsobená tým, že sa nové pracovné miesta netvoria. Je to tým, že aktuálny priemysel a služby robia taký obrat, že nie sú potrební noví zamestnanci.

Mimochodom, ja vám to neverím už 25 rokov. Toľko mi „skúsenejší“ v mojej profesii hovoria, že už už za 2 roky bude na trhu práce dostatok farmaceutov. A stále je nás málo.

Takže vám hovorím, ako som odpovedal jednej cigánke, keď ma v roku 2001 (živo si to pamätám) za tárou v Prahe ohodnotila: „Ta Slovač je snáď všude a bere mi práci.“ Ja je na to: „Dajte tie dve deti, čo sa vás držia študovať farmáciu a ja pôjdem domov.“

Preto vo svojom trojbodovom zozname úloh pre nás pri riešení imigrantskej výzvy je zásadným bod „ich deti do školy a okamžite a hneď“.  Potom, keď ich deti vylezú zo škôl, po tom, keď oni vylezú z rekvalifikačných kurzov, potom o 2-5 rokov vám budú naozaj títo dnešní imigranti brať prácu. Nie dnes ani zajtra.

Máte zásadnú výhodu – viete jazyk, ste tu doma, viete, že príde konkurencia o 2-5 rokov. Máte šancu sa na to pripraviť.

A príde vôbec tá konkurencie?

To je dôvod, prečo vo svojom trojbodovom zozname úloh pre nás mám, že musíme my EU robiť svetovú politiku. Aby bolo čo najskôr tam u nich bezpečno. Aby sme ich mohli poslať domov čo najskôr. Aby tam u nich doma vyrastali nové firmy do ktorých potom budeme my môcť chodiť na stáže, na trvalé manažérske pozície, aby sme im ich pomohli založiť.

Veď ani Rusko, po tom ako sme naň uvalili embargo, nie je schopné manažovať a vyrábať autá tak efektívne ako my v EU. Afrika a blízky východ by mohol byť skutočne veľký trh. Aj pre naše pracovné sily.

Tri jednoduché úlohy stoja pred nami:

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.
  2. Administratívna analýza
    1. deti do škôl a to bleskom a bez pardónu – absolútna priorita
    2. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať
    3. tí čo len chcú prečkať, kým sa budú môcť vrátiť domov nech prečkajú – balíček  učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity na cestu domov
  3. Riešiť situáciu u nich doma, aby sme sa ich mohli rýchlo zbaviť.

Alternatívou je len to, že sa budeme nacisticky pozerať na opačnú stranu ulice a dúfať, že sa tie tisíce utečencov sami od seba vyparia. Tak ako sme dúfali v 1938. A no sa skutočne vyparili.

Áno, som dostatočne tvrdohlavý, aby som vám to každý deň pripomínal. Desiatky tisíc ľudí sú bezprízorne na ceste Srbskom.

Pozeraním sa na druhú stranu nedostaneme imigrantov pod kontrolu

Nie , nechcem vidieť kadejakých bezprízorných utečencov potulovať sa po mojej záhrade. A práve preto musíme dostať utečencov pod kontrolu. Ja si prajem 3-10 šikovných pracujúcich, ktorí budú zametať našu ulicu, sadiť kvety, odhadzovať sneh a za to dostanú poctivú plácu na takej úrovni, ktorú si môže dovoliť EU-utečenecký fond. A večer sa vrátia do svojho EU-utečeneckého tábora pod vlajkou EU kde je sucho, teplo a kde si môžu zahrať backgammon.

A keď u nás v dedine uvidíme, že sú to ľudia šikovní a príjemní, ponúkneme im prácu a pár bezprízorných rozpadnutých domov na prenájom a zveladenie. A až v tedy prípadne začnime uvažovať o uznaní práva na pobyt či azyl či čo ja viem ako sa to administratívne volá.

A na to musíme dostať utečencov pod kontrolu. Na to, aby sme z bezprízorných hladných a zmoknutých mali v EU jasný úžitok musíme my niečo urobiť.

Oni nevedia čo chcú. Nevedia kam prišli. Nevedia ako sa tu zamestnať, aby si mohli kúpiť potraviny a strechu nad hlavou. Oni nevedia aké sú naše zvyky, ktorým sa musia prispôsobiť. Darmo majú moderný mobil a účet na Facebooku. Vedia o tom ako sa žije v Európe prd baraní. Musíme im to vysvetlovať. A buď sa nám prispôsobia, alebo počkajú na návrat domov.

Tri jednoduché úlohy stoja pred nami:

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.
  2. Administratívna analýza
    1. deti do škôl a to bleskom a bez pardónu – absolútna priorita
    2. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať
    3. tí čo len chcú prečkať, kým sa budú môcť vrátiť domov nech prečkajú – balíček  učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity na cestu domov
  3. Riešiť situáciu u nich doma, aby sme sa ich mohli rýchlo zbaviť.

Tri jednoduché úlohy, ktoré sa nezmenia najbližších 5-6 rokov. A to som optimista, že sa nám EU, bude aspoň trochu dariť zlepšiť situáciu v ich domácich krajinách. Aby sa mohli čo najskôr vrátiť.

Nie, európsky kontinent nie je nafukovací. Máme tu svoju pohodičku, svoje zvyky, svoje všetko. Naozaj tu nie je miesto pre desiatky miliónov ľudí z Ázie a Afriky. Veď by to bolo aj absurdné. Oni prídu sem a tam čo? Ostane prázdna krajina?

Ale oni sú v tejto chvíli na ceste. Sú tu!

Môžete sa správať ako nacisti a odtlačiť ich vojakmi a policajtami na okraj európskeho pobrežia a nechať ich pokapať v Stredozemnom mori.

Môžete sa ako Srbi v Srebrenici pozerať, ako ich nakladajú a odvážajú rovno do Sýrie či do Líbie, či do Konga, nech už sa s nimi tam deje čokoľvek.

Už v novembri budete mať príležitosť sa pozrieť na opačnú stranu ulice, na ktorej nebudú africkí utečenci prvýkrát vidieť sneh a mrznúť pri tom.

Rovnako ako 6-15  júla 1938, keď sa konala vo francúzskom Évian-les-Bains konferencia o tom, ako sa svet postaví k rastúcemu počtu nemeckých židovských utečencov, rovnako aj dnes sa môžete zachovať rovnako.  Stačí sa pozerať na opačnú stranu. Veď oni sa vyparia. A v 1940-45 sa veru že vyparili.

Tusk musí zvolať zasadanie Rady EU. Poklusom nastúpia predsedovia vlád krajín EU. Poradia sa, ktoré operačné programy je možné presmerovať na financovanie EU-utečeneckých táborov a EU-programov pre utečencov. Zapojiť aj nečlenské krajiny ako je Macedónsko, Srbsko či Albánsko.

Tá oná, čo berie plat EU-ministerky zahraničia okamžite zvolá Radu EU ministrov zahraničia a pripraví akčný plán zahraničnej politiky. Ak chce niektorý EU-politik do OSN, tak nech maká doma na našich úlohách. No poviem vám to takto: Po tom, čo poniektorí farizeji volajú humanitárne bombardovanie, sa po troch mesiacoch utečení kosovskí Albánci vrátili domov. Ešte vám to mám vysvetľovať? A Putin nech sa aj na hlavu postaví, alebo sa pridá.

Vyčleniť sociálnych pracovníkov, aby pracovali s imigrantmi. Aby ich učili, ako funguje Európa, ako funguje spoločnosť v Európe. Aby vysvetľovali, na čo tu v EU máme policajtov. Keď pohrdnú teplom a jedlom v utečeneckom tábore a budú kradnúť či žobrať či potulovať sa bez dokladov, že ich policajti rýchlo odhalia ako porušujú zákony v Európe. A zločinci na azyl nárok nemajú.

Vyčleniť policajtov, aby ich bolo vidieť, aby sa na nich mohli imigranti obrátiť o pomoc, aby sa na nich mohli obrátiť domorodí Európania o pomoc.

Áno, bude nás to stáť peniaze a preto hovorím, že je v našom záujme, aby sme mali z imigrantov úžitok. A je len na nás, aby sme dokázali z nich mať úžitok. A je len na nás, aby sme im tam doma u nich čo najskôr pripravili bezpečie.

Váš nacizmus, ktorí ste v ostatných 2-3 mesiacoch predviedli, je lacný. To je fakt.  Áno, som dostatočne tvrdohlavý, aby som vám to každý deň pripomínal. Pozeranie na druhú stranu ulice naozaj nič nestojí.