Hlasová a osobná interakcia zdržuje

Jasne formulovaný popis prístupu jedného kapitalistu k hospodáreniu s časom:

Nemam zadne schuzky. Schuzky s lidmi jsou obrovskym zroutem casu. Cas zabere si nejakou schuzku domluvit, pak ji potvrdit, pak na nekoho cekat (nebo i nekam jet). Nekdy se stane, ze lidi schuzky zrusi a presunou na jiny datum. Narusuje to moji flexibilitu. Treba ani nemam zrovna naladu se s nekym schazet. Obzvlast kdyz se to domlouva dlouho dopredu. Takze se snazim podnikat tak abych zadne schuzky nemel. Kdyz se chce zakaznik schazet tak mu rovnou dam po telefonu nebo emailu co nejlepsi nabidku a rovnou reknu, ze na schuzky nemam cas. Tak jak mam podnikani zarizeno si to muzu dovolit a vyhovuje mne to.

Minimalne telefonuji. Telefon je podobny zrout casu. Nedomlouvam si konferencni hovory. Nedomlouvam si casy kdy budu nekomu volat nebo nekdo bude volat me. To domlouvani casu je pro me problem. Nemam totiz zadny kalendar (ani papirovy ani na pocitaci nebo na telefonu). A zadny kalendar nechci, protoze nemam rad ani ty schuzky nebo telefonaty.

Jak si organizuji cas a praci, abych vsechno stihal | Podnikani v USA

Je to jeho pohľad, pohľad človeka, ktorý  podniká a ktorý o sebe tvrdí, že prosperuje.

Dodal by som, že na nadpis plat výnimka, pokiaľ tá interakcia je predmetom činnosti, alebo nástrojom k dosiahnutiu výsledku. Taký brainstorming v jednej osobe akosi stráca význam 😉 Ale na výnimky z pravidiel mám dosť vyhranený názor.

Zdieľať?

Skype pre iPhone – náraz na (ne)multitasking?

Na zaujímavú výzvu pri používaní VoIP klientov na platforme iPhone upozornila Lupa.cz

Pokud jde o příchozí hovory, ty jsou podporovány také – ale vzhledem ke způsobu fungování iPhonu je možné je přijímat jen tehdy, pokud klient Skype právě běží. Využít lze i SkypeIn, což ale v našich zeměpisných šířkách není až tolik aktuální.

Podobně je tomu i s možností chat-u (instant messagingu), a s dostupností informací o přítomnosti/nepřítomnosti přátel (presence): i toto všechno je podporováno – ale jen když příslušný klient právě běží. Zdroj: Stalo se: Skype pro iPhone znovu nastolil otázku síťové neutrality

Prosím ctených užívateľov iPhone. Je to naozaj tak, že v prípade, že mám otvorenú aplikáciu, čo já viem, trebárs prehrávač alebo Safari, alebo je iPhone vypnutý, tak:

  1. Skype nie je schopný zareagovať na prichádzajúci hovor?
  2. Alebo len redaktor lupa.cz píše čo neoveril?
  3. Alebo ide o klasiku, spustím aplikáciu a tá sa pozadí zabespečí, že kým som v dosahu danej wifi siete, tak som aj pripravený prijať hovor?

Zaráža ma tam totiž to vzhledem ke způsobu fungování iPhonu. Mám pocit, že bolo na niektorých fórach prezentované, že multitasking  je akosi iný ako sme zvyknutý z desktopovej alebo mobilnej platformy Windows.

Navyše, vrámci popisu inštalácie jedného z VoIP klientov (podporujúceho SIP) som sa nakoniec dočítal:

Nyní můžete telefonovat výhodně i z Vašeho iPhone. Pozor na to, že Siphon neumí příjmat hovory, pokud není zapnutý nebo je telefon uspaný (neumí pracovat na pozadí). Zdroj: 802.cz – podpora

Nech už sa to volá akokoľvek, dôležité je to správanie sa zariadenia a o tom mi ide. Teda, či je to len výzva na vysvetlenie, alebo problém ohodnotený vetou “Kde jen soudruzi udělali chybu?” Preto ma tento článok zatiaľ otvorený koniec a otáznik v nadpise.

Zdieľať?

"Sliver" a "Fantastic Four" – dve pekné baby na večer

Včera ma po dlhom čase odlákala televízia od internetu. Keď beží niečo potenciálne zaujímavé, mám na monitore v malom okne vpravo dole pustenú televíziu so zapnutým timeshiftom. Poväčšine s vypnutým zvukom a väčšinou to skončí na pozadí. Včera nie.

V ostatnom čase som sa prichytil niekoľkokrát pri vete: “Pozrel by som si niečo dobré ale nové.” Včera to konečne nastalo. Po mesiacoch.

Najprv ma zaujal komiksový film Fantastic Four. Normálne som si otočil monitor a maximalizoval obraz. Vrátil timeshift naspäť a uvelebil sa v kresle. Pekná baba, uveriteľné efekty, dobý spád, reklamy zavraždené timeshiftom sa ukázali ako dobrá kombinácia. Naozaj, dobré to bolo. Niečo na tom filme naozaj bol, ale pomenovať to… Možno taká vyváženosť a uveriteľnosť  rozprávkového príbehu pre životom skúsenejšieho skombinovaná s mojou osobnou túžbou si konečne niečo dobré pozrieť a nechať sa pri tom zabávať.  Nuž, preberte si to ako chcete.

Sliver (Niekto sa pozerá) som si pozrel so záujmom, jednak som si už nepamätal, ako to dopadlo, teda aká bola pointa a po nasledujúce, som si chcel opäť spomenúť, v čom sa skrývala iskra Sharon Stonovej. Keď som tam videl to super štúdio, tie okná do bytov, so samozrejmosťou mi prišiel na um dnešný moderný internet. Tiež mám rád pohľad do zákulisia New Yorku.

Niekto sa vždy pozerá a Stoneová v Silver je predsa len krajšia ako chlapík s vredom na predkolení v 1984. Kým si postavím to štúdiou, postačí aj Facebook. Mimochodom, predstavte si, že by sme mali každý takéto štúdio, v ktorom si môžeme napripájať ktorúkoľvek s existujúcich kamier. A nielen tie na uliciach sledujúce vchody do bánk…

Zdieľať?

“Sliver” a “Fantastic Four” – dve pekné baby na večer

Včera ma po dlhom čase odlákala televízia od internetu. Keď beží niečo potenciálne zaujímavé, mám na monitore v malom okne vpravo dole pustenú televíziu so zapnutým timeshiftom. Poväčšine s vypnutým zvukom a väčšinou to skončí na pozadí. Včera nie.

V ostatnom čase som sa prichytil niekoľkokrát pri vete: “Pozrel by som si niečo dobré ale nové.” Včera to konečne nastalo. Po mesiacoch.

Najprv ma zaujal komiksový film Fantastic Four. Normálne som si otočil monitor a maximalizoval obraz. Vrátil timeshift naspäť a uvelebil sa v kresle. Pekná baba, uveriteľné efekty, dobý spád, reklamy zavraždené timeshiftom sa ukázali ako dobrá kombinácia. Naozaj, dobré to bolo. Niečo na tom filme naozaj bol, ale pomenovať to… Možno taká vyváženosť a uveriteľnosť  rozprávkového príbehu pre životom skúsenejšieho skombinovaná s mojou osobnou túžbou si konečne niečo dobré pozrieť a nechať sa pri tom zabávať.  Nuž, preberte si to ako chcete.

Sliver (Niekto sa pozerá) som si pozrel so záujmom, jednak som si už nepamätal, ako to dopadlo, teda aká bola pointa a po nasledujúce, som si chcel opäť spomenúť, v čom sa skrývala iskra Sharon Stonovej. Keď som tam videl to super štúdio, tie okná do bytov, so samozrejmosťou mi prišiel na um dnešný moderný internet. Tiež mám rád pohľad do zákulisia New Yorku.

Niekto sa vždy pozerá a Stoneová v Silver je predsa len krajšia ako chlapík s vredom na predkolení v 1984. Kým si postavím to štúdiou, postačí aj Facebook. Mimochodom, predstavte si, že by sme mali každý takéto štúdio, v ktorom si môžeme napripájať ktorúkoľvek s existujúcich kamier. A nielen tie na uliciach sledujúce vchody do bánk…

Zdieľať?

Dokedy budeme STV žrať tú kravinu o "synergickom efekte"?

Kedy to konečne nazvú ostatné média neschopnosťou vytvoriť zmysluplnú dramaturgiu, nakúpiť za reálne peniaze dostatok konkurencieschopného Ačkového obsahu a zaplatiť Ačkových ľúdí?

V stredu 29. apríla odvysiela Slovenská televízia priamy prenos semifinále futbalovej Ligy majstrov. Vyplýva to z programových plánov. Zdroj: Ďalší šport v prime-time Jednotky. Dr. Housa a Reportérov nahradí Liga majstrov.

Trojku treba zavrieť do momentu, keď nebude mať čo iné dať STV do verejnoprávneho multiplexu vrámci prechodu na digitálne vysielanie. Kým nebude digitál na Slovensku pokrývať 90% populácie, je vysielanie STV3 vyhadzovaním peňazí do luftu. A kým nebude mať STV zabezpečnený Ačkový program (vrátane športového) na 48 hodín vysielacieho času svojich dvoch kanálov, tak je to dvojnásobne zbytočné naháňanie si ega pár šporťákov.

Logika a synergia

Logika hovorí: Liga majstrov je šport, patrí na športový kanál. Keďže športový kanál nikto nechytá, tak ho drbneme na prvý program. Áno, je to logické,  nepremrhať dobrý reklamný priestor (futbalový zápas) tým, že ho dáme na kanál, ktorý nemá nikto šancu sledovať.  Na STV3 si totiž nikto tú reklamu nekúpi nie len preto, že je to STV3, ale že signál s tou reklamou skoro nikto na svojom televízore nezobrazí.  Dáme príklad? Prečo by si mal hobby-market kupovať reklamu na kanále, ktorý  nechytí ani 5% slovenských dedinčanov?

Po aspoň podpriemernom marketingu značky je fanúšikom Ligy majstrov úplne ukradnuté, že v pravom hornom rohu svieti logo Nova-cool, Markíza-mňau, STV348, Joj-deleno alebo aký iný ďas. Fanúšik chce ten zápas vidieť.  Uprednostneniu odvysielania reklám na viditeľnom kanále nikto normálny nehovorí synergický efekt, ale logický krok. A nikto normálny nedá svoje reklamné peniaze za neviditeľnú reklamu. A každý šikovnejší zachovávaním nedostatku udržiava hlad po produkte  a tým cenu produktu na čo najvyššej úrovni.

Konflikt novinárskych záujmov

Práve pre tú veľkosť reklamného priestoru je  to ostatným médiám jedno. Ba naopak, stav im vyhovuje. Čím sa menej darí konkurentovi, tým lepšie. Novinári, ako strážcovia efektivity a funkčnosti demokracie a vecí verejných, sú tentoraz v konflikte záujmov.

Zdieľať?

Dokedy budeme STV žrať tú kravinu o “synergickom efekte”?

Kedy to konečne nazvú ostatné média neschopnosťou vytvoriť zmysluplnú dramaturgiu, nakúpiť za reálne peniaze dostatok konkurencieschopného Ačkového obsahu a zaplatiť Ačkových ľúdí?

V stredu 29. apríla odvysiela Slovenská televízia priamy prenos semifinále futbalovej Ligy majstrov. Vyplýva to z programových plánov. Zdroj: Ďalší šport v prime-time Jednotky. Dr. Housa a Reportérov nahradí Liga majstrov.

Trojku treba zavrieť do momentu, keď nebude mať čo iné dať STV do verejnoprávneho multiplexu vrámci prechodu na digitálne vysielanie. Kým nebude digitál na Slovensku pokrývať 90% populácie, je vysielanie STV3 vyhadzovaním peňazí do luftu. A kým nebude mať STV zabezpečnený Ačkový program (vrátane športového) na 48 hodín vysielacieho času svojich dvoch kanálov, tak je to dvojnásobne zbytočné naháňanie si ega pár šporťákov.

Logika a synergia

Logika hovorí: Liga majstrov je šport, patrí na športový kanál. Keďže športový kanál nikto nechytá, tak ho drbneme na prvý program. Áno, je to logické,  nepremrhať dobrý reklamný priestor (futbalový zápas) tým, že ho dáme na kanál, ktorý nemá nikto šancu sledovať.  Na STV3 si totiž nikto tú reklamu nekúpi nie len preto, že je to STV3, ale že signál s tou reklamou skoro nikto na svojom televízore nezobrazí.  Dáme príklad? Prečo by si mal hobby-market kupovať reklamu na kanále, ktorý  nechytí ani 5% slovenských dedinčanov?

Po aspoň podpriemernom marketingu značky je fanúšikom Ligy majstrov úplne ukradnuté, že v pravom hornom rohu svieti logo Nova-cool, Markíza-mňau, STV348, Joj-deleno alebo aký iný ďas. Fanúšik chce ten zápas vidieť.  Uprednostneniu odvysielania reklám na viditeľnom kanále nikto normálny nehovorí synergický efekt, ale logický krok. A nikto normálny nedá svoje reklamné peniaze za neviditeľnú reklamu. A každý šikovnejší zachovávaním nedostatku udržiava hlad po produkte  a tým cenu produktu na čo najvyššej úrovni.

Konflikt novinárskych záujmov

Práve pre tú veľkosť reklamného priestoru je  to ostatným médiám jedno. Ba naopak, stav im vyhovuje. Čím sa menej darí konkurentovi, tým lepšie. Novinári, ako strážcovia efektivity a funkčnosti demokracie a vecí verejných, sú tentoraz v konflikte záujmov.

Zdieľať?

Keď neviem že existuje, tak tam neleziem

Copak o to. Vizuály kampaně připomínají opravdu volební letáky: jsou tam obličeje, hesla. A spásná důvěra, že heslo a s ním dotyčný obličej vyvedou zemi z krize, do budoucnosti zaslíbené. Ale zůstává otázka, proč tlačenka v tisku? Volíme Internet. Tiskovou reklamou? – LUPA

Uff, naozaj prekvapila táto glosa  o umiestnení kampane do offline priestoru. Napríklad aj v súvislosti s vedomím veľkosti inetrentovej populácie a cieľom kampane. Odkiaľ sa berú noví užívatelia internetu? Že by z internetu?

Zdieľať?

O jednej jabloni, čo zavadzia a iné zásadné otázky bytia

Desiatky hodín offline prinesie skutočne nové myšlienky.

Podarilo sa zasiať a ak bude studený máj, mohol by byť opäť aj v našej stodole raj. Nejaké náznaky sa už objavili. Uvidíme, uvidíme, ale bolo by to veľmi zaujímavé. Aj na tom našom poli.

Na úvod ešte odbočka. Musím si splniť informačnú povinnosť.

Osevný plán pre rok 2009

Keďže ide o rok deliteľný 3, začíname siať na začiatku: hrach (2 rady) mrkva, petržlen cibuľa, cesnak. Tentokrát na preskáčku celkovo 4×4 rady. Nasledovať budú priesady a ku koncu poľa druhý hrach, fazuľa a uvidíme čo ešte.

Tú preskáčku si vymyslela žena, že vraj sa cibuľa s mrkvou nejako prirodzene chránia a keďže sa cibuľa zbiera skôr, bude mať mrkva viac miesta pri dozrievaní. Nuž, dobre. Veď tak či tak rovno narastie.

Informačná povinnosť splnená, tak poďme k tej jabloni.

Nerudovská otázka

Stojím pred dilemou. Mám jednu jabloň, ktorej nejaké potvory pred rokom v zime dohrýzli korene tak, že z jablone ostal pekne špicatý kolík. Tak som ju len tak zapichol doprostred záhrady, kde bolo vtedy najviac mokro. A ona na jar vyrašila, leto prečkala a túto zimu pekne prezimovala. Mal by som ju presadiť, len nevime kam.  Mať jabloň uprostred poľa je somarina, to vám potvrdí každý sused, čo vám chodí na jeseň to pole orať. Takže ma opantáva nerudovská otázka. Ale pri jej riešení mi blogový zápisok asi nepomôže, že?

Zrotavátoroval som pole aj u našich. Oni majú uprostred poľa jednu jabloň. Poviem vám, je to pekný opruz, držať pod kontrolou rotavátor v hlbokom predklone. S tou mojou jabloňou skutočne musím niečo urobiť.

Už pár rôčkov (pár sú dva) mám opäť dolného suseda. Už by sa skutočne hodilo oddeliť vizuálne našu záhradu od susedovej. Nejaký nápad mám, rád by som urobil stenu z jabloní. Mám totiž zásadné výhrady k živým plotom. Sú to neskutočne jalové rastliny. Tienia a oddeľujú, to hej, ale žiadna úroda. Tak som si vymyslel, že namiesto živého plota urobím stenu z jabloní.  A viete čo, presadím tú jabloň z poľa ako prvú vrámci budúcej jabloňovej steny.

Iné jablone som bol býval onehdá ostrihal a v piatok sa mi podarilo konečne odpratať tú spústu dreva z pod nich. Keď zanedbáte pár rokov zimný či iný výchovný rez, potom máte pod stromom viac dreva ako čo ostane na ňom. A zas sa o slovo prihlási nerudovská otázka. Vyriešil som to tak, že som konáriky postrihal na menšie a hodil do starého záchoda. Ono je to už len prenesená kadibutka, ktorá dožíva svoj niekoľký posledný rok ako úschovňa dreva pre vonkajšie varenie. V lete, keď budem potrebovať drevo pod guláš, ich tam nájdem.

To strihanie bola veľmi pekná práca. Slniečko, vtáčiky, dedinka v údolí… vychutnával som si myšlienkový pohov, uvažoval som nad všeličím, hlavne som sa zaoberal existencionálnymi otázkami. Kam smerujem, čo ešte do leta urobiť, aké mám krásne deti, ako si spokojne žijeme, že dnes na Veľký piatok sa to opäť po 1976-krát stalo, že sobota je jediný bezbožný deň v roku a že je skvelé mať istotu, ktorú oni nemali, že od nedeľe opäť bude na koho zhodiť vlastný kríž a tak podobne. Možno to poznáte, také tie intelektuálne nenáročné práce, pri ktorých sa dá ujasniť si koncepciu svojho ďalšieho života. Že nepoznáte? Dajte vedieť, zamestnám vás pri strihaní prútikov a budete môcť v pokoji premýšľať. Na podporu mám dobré podnentné víno, ugrilujeme niečo a preberieme zásadné otázky bytia.

Zdieľať?

Iný pohľad na skracovanie adries

A vôbec nie lichotivý.  Spamerský nástroj, zbytočný krok, požierač linkovacej šťavy, spomaľovač internetu  sú len niektoré nelichotivé prívlastky, ktoré mánia skracovania adries dostáva.

It may be more complicated than that, however. Joshua Schachter, the founder of Delicious, thinks they are downright evil. Schachter writes, “The worst problem is that shortening services add another layer of indirection to an already creaky system.” In other words, they slow down the Web. He gives several other reasons why they are bad as well. They add a whole new slew of middlemen to the equation, and these links become dependent on the continued existence of these startups or even the whimsical changes in their terms of service. URL shorteners make links opaque, which spammers love.

Are URL Shorteners A Necessary Evil, Or Just Evil?

Tak mi napadlo: Kedy začne Google bojovať proti skracovacím nástrojom, pretože mu kazia jeho hodnotiace algoritmy? 😉 Nie že by som bol presvedčený že to tak je, ale.. veď uvidíme. Podľa citovaného prehľadu sa zdá, že sa prapôvodný cieľ služieb, teda podliezť limity niektorých služieb, akosi začal zneužívať.

A možno je to celkom inak. Pretože tým, kto vzniesol najväčšiu kritiku je majiteľ firmy, ktorá sa linkovaním živý (delicious.com) Z Twitteru, Facebooku a podobných sa pomaly ale isto stáva šikovné miesto na nájdenie zaujímavých odkazov na zaujímavé články, takže žiadne očiernenie nie je na škodu.

Akokoľvek, v jednom som si istý: Skracovanie adries je vynútené vlastnosťami niektorých služieb a jeho používanie mimo nevyhnutných aplikácii je absurdné.  Všade, kde je možné použiť <a href=””>klikateľný text</a> je použitie skracovača skutočne absurdné.  Naopak, rôzne doplnkové služby, ako je napríklad anonymizér (cielené potlačenie prenosu referrerov) sú užitočné a zmysluplné aplikácie. Otázkou samozrejme je, či pre anonymizáciu potrebujem skracovač 😉

Viete, ide o to, že je zásadný rozdiel medzi musím a chcem. Ak niečo musím, lebo sa prírodné zákony nedajú zmeniť a niečo chcem, lebo viem prečo to chcem, tak je všetko v najlepšom poriadku. Ak ale niečo musím, lebo iný človek sa tak rozhodol, niečo nie je v poriadku. V prvom kroku hľadám odpoveď na otázku, či skutočne musím a v druhom, prečo ma do toho núti (aký prospech sleduje).

Aut na šachovnici: Čo takto nástroj, ktorý by po vložení štandardného odkazu vytiahol z pekného URL ten pekný text a previedol ho naspäť na anchor text odkazu, alebo kompletnú štruktúru tagu <a> vrátane title vycucol z cieľovej stránky. Zmeniť text čínajúci www alebo http:// na klikateľný odkaz vie už skoro každá polointeligentná textare, tak prečo neposunúť vývoj o krok či dva ďalej. Konečne by bola tvorba pekných URL a meta tagy na niečo dobré a skracovanie by ostalo len pre miesta kde skutočne ide o každý znak. Klikateľné http:// na webovej stránke predsa patrí do začiatku 90′ rokov minulého storočia.

Zdieľať?