Zábava pokračuje v 2,5 násobnom vydaní. Aj keď z predposlednej epizódy NCIS, v ktorej naznačili, že v Los Angeles sa môžeme tešiť na triky ala Minority report, som nebol až tak vytešený. Našťastie išlo o prvú fázu mitotického delenia.
Mimochodom, v ostatnom čase si pripadám ako onehdá za čias Ženy za pultom. Len mi je divné, že keď to všetci žijeme v USA, chytajúc americké satelitné vysielanie ;-), prečo nás vytáča tá slovenská a česká politické komédia?!?
Dokonalá sebaobhajovacia perla s absurdnou tortičkou na čerešničke sa podarila PR oddeleniu Intelu. Je pravda, že ide v prvom rade o marketingový žvást, ale ak si ho vložíme do úst manažéra, tak uvidíte samu podstatu sebaobhajovania.
Přestože někteří označují tento systém jako možného konkurenta Microsoftu, je velmi nepravděpodobné, že by ho nějak ohrozil. Jednak kvůli dlouholetému partnerství mezi oběma společnostmi, ale také z důvodu, že zákazníci na netboocích preferují systém Windows. Také samotní představitelé Intelu říkají, že Moblin rozhodně není vyvíjen jako konkurence k produktům Microsoftu.
Intel představil plány na nový Atom a operační systém pro netbooky | ITBIZ
O sebaobhajovaní ako morovej ráne manažéra som tu už niekoľkokrát niečo naznačoval. Toto je dokonalá ukážka, ako také sebaobhajovanie vyzerá v praxi. Prečo morová rána? Ničomu to nepomôže, nič to už nezachráni, leda z vás urobí slabocha a šaša počmáraného.
Ale vráťme sa od manažmentu k marketingu. Lebo ide hlavne o marketingový žvást. Žvást preto, že je určený iným manažérom, ktorým by mal byť jasný rozdiel medzi marketingom a činmi.
A do tretice k tej perle o preferenciách zákazníkov. A videli ste nejakú propagáciu Linuxu na netbookoch? Ja teda nie, čo je jasný dôkaz, že neexistuje 😉 Ono je to aj logické, veď kto by z toho čo mal. Propagovať cudzí systém, ktorý je navyše zadarmo a bez schopnosti zarobiť aspoň na predaji podpory. Takže tam by som hľadal korene preferencie Windows na netbookoch. Všetkým výrobcom je jasné, že ich momentálne zachraňujú XPéčka s prastarým konceptom ovládania, takže čokoľvek s podporou a systematicky vyvíjané by bolo pre výrobcov spásou.
Vidíte, taký jednoduchý text a čo všetko sa v ňom skýva 😉
Nie, nemám ilúzie o tom, čo sa s dátami potom deje. A to ani v prípade nejakých zdravotnícky zameraných sociálnych sietí.
After the close, Trusera will keep a landing page with information about the site and its mission but will disable all other functionality. Trusera says that the content of site will be secured so that it can be preserved in the event that the startup is able to raise additional funds in the future.
Preto som sa už pradávno rozhodol, že vrámci svojich projektov nebudem odkladať žiadne dáta, ktoré nie sú dostupné na verejných adresách, dlhšie ako pol roka. Leda ak za poplatok. Za tú trochu interného marketingu, čo sa s tým dá robiť, to riziko naozaj nestojí.
Vládny web, takže rozsiahly text a vo formáte .doc
Občianska spoločnosť predstavuje tretí sektor spoločnosti existujúci popri štáte a trhu. Samotný termín „tretí sektor“ je na dnešnom Slovensku vzťahovaný často iba na jednu zložku občianskej spoločnosti, tvorenú mimovládnymi organizáciami, resp. dokonca iba tou ich časťou, ktorá pociťuje a nejakým spôsobom aj artikuluje svoju príslušnosť k takto chápanému tretiemu sektoru. To na jednej strane dokumentuje silné postavenie tejto zložky občianskej spoločnosti v očiach verejnosti, na druhej strane to vytvára riziko zúženého a skresleného pohľadu na rozmanitosť občianskej spoločnosti v celej šírke jej prejavov.
Skvelý článok je mierne dlhý, tak som si vycucol pár perál.
„Hříšníci“ budou vyhledáváni především soukromými subjekty, konkrétně velkými držiteli autorských práv a kolektivními správci.
Klíčovým údajem, o který se bude oznámení opírat, je IP adresa, skrze kterou má docházet k nepravostem.
Následne budú udaný novozriadenému štátnemu úradu
…A právě tohoto zákazníka pak HADOPI, skrze příslušného providera, začne popotahovat – až s možností nechat ho úplně odpojit od Internetu.
…fakticky netrestá za samotné porušování autorských práv, ale za nedostatečně zabezpečené připojení, které umožnilo porušování autorských práv.
…úřad HADOPI není soudem – a tak nemůže nijak rozhodovat ani o dalším osudu kontraktu (smlouvy) mezi poskytovatelem připojení a jeho zákazníkem.
…možnost „vyvinit se“ z jeho dopadů: vlastníkům internetových přípojek nabízí beztrestnost za to, že vládu nad svou přípojkou svěří do rukou nového úřadu HADOPI.
Nemám rád analógie, ale jednu si neodpustím: Viete si predstaviť, že spolok záhradkárov prikáže lízingovej firme zabaviť vám auto, lebo pravidelne parkujete na trávniku pred ich sídlom a lízingovka musí poslúchnuť, lebo inak by spolok záhradkárov, tentokrát už prostredníctvom súdu, udelil lízingovke pokutu?
Ja viem, že domobrana, barikády a branie spravodlivosti do vlastných rúk sú vo Francúzsku už stáročia ako doma. Ale prečo by mala práve takto vyzerať európska občianska spoločnosť a európsky legislatívny priestor?
Vyskúšal som, funguje to. Treba mať na Facebooku najprv riadne konto a potom v „Nastaveniach účtu“ je nová voľba „Prepojené účty“ s podtitulom „Použi iné účty pre prihlásenie“. Takže stačí byť prihlásený do svojho Gmailového účtu (netestoval som) a ste identifikovaný aj pre svoj Facebook účet. Ba dokonca stačí byť prihlásený do svojho blogu (bežiadeho na CMS, ktorý podporuje OpenID – otestované).
Je načase zvoliť si svojho dôveryhodného OpenID provajdera.
Ak máte reálne skúsenosti s nejakým SW, dajte vedieť. Zadanie je jednoduché:
Tortička na čerešničke: Skúsenosti so špecializovaným SW na písanie SW dokumentácie sú v komentároch tiež vítané.
Článok plný odpovedí
With the multitude of competing mediums these days, it’s easy to pick and choose your information inputs. Newspapers, television, RSS, Twitter—how do you mix and pick your news sources?
Maximálne môžeme len túžiť, že sa skutočnosť odohrala tak, ako nám tie dáta tvrdia. S týmto vedomím každý vedec pristupuje k analýze faktov. A zrazu tu máme wolframalpha.com, ktorý postavil matematik a na kritické myslenie sa úplne zabudlo.
Fultextové vyhľadávanie vedie 0,5:0 Ide totiž o to, že majiteľ fultextového vyhľadávania manipuluje s tým, čo sa do databáz dostane a aj s tým, ktoré výsledky budú reálne viditeľné. No už na základe rozsahu poskytnutých konkurenčných odpovedí sa dá začať posudzovať miera manipulovateľnosti.
Takže zas nič prelomového. Stále platí: Pri hľadaní riešenia vždy pomôže, ak poznáme výsledok.
A mimochodom, moje rybičky by zaujímal nákup prameňov. Tie databázy si naplnil sám matematik?!?
…po tom, ako si kúpil do 120 GB iPodu skladby za 30 tisíc dolárov. Niektoré skutočnosti (120GB prehrávač), keď sa im dá tá správna mierka, vyzerajú skutočne podivne.
via Strategie.cz.