Dnes som bol obzvlášť užitočný v offline svete. Robil som samé údržbárske práce. Aj to treba a teraz mám pocit takého pekne dokonaného diela.

Vymenil som vodu rybičkám. Vraj to treba, raz za 2-4 týždne vymeniť tak 1/3 vody. Aby vraj neplávali vo svojich sračkách. No neviem, voda voňala celkom dobre. Ale v návode je napísané… Tak som vymenil. A prestrihal som aj to zelené čo mi tam rastie. Už bola hladina dosť zakrytá a mne sa páči ako si na hladinu chodia rybky pre kŕmenie, keď im ho tam nasypem. To v návodoch nebýva.

Povysával som počítač. Pekne znútra. Odmenil sa mi stíšením. Vraj keď to budem robiť pravidelne, dlhšie mi vydrží. No ja neviem, ale mám aspoň dobrý pocit, že pár metrov od nosa nemám guču prachu. Aj keď, ak sa na to pozriem z opačnej strany, vlastne som vyhodil kus seba a hviezdneho prachu. Vedci to hovoria, ale mne sa to nezdá. Skôr to bude pôda z neďalekej stavby a sadze z výfukov okolojazdiacich autobusov.

A umyl som riad. Umývanie riadu mám rád. Teda tú činnosť. Nemám rád ten proces dostávania sa k umývania riadu. To ma niekto k tomu alebo núti alebo to niekto ticho očakáva ako samozrejmosť. A to sú procesy, ktoré skutočne nemám rád a systém gándiho pasívnej rezistencie proti nim bojujem. Ale je jeden proces, kvôli ktorému sa do umývania riadu rád pustím. Je to zdielanie cudzieho ušetreného času. Viete, také to, že keď umyjem namiesto mojej láskavej ženy riad a umývam ho v čase, keď ešte len dokončuje varenie, ktoré tú kopu riadu spôsobilo, tak skončíme skoro naraz. A to je to, o čo ide! Získal som jej čas, ktorý môže venovať mne a nie kope riadu. Takže čisto zištné úmysly, to sme my chlapi. Ale ženy to nechápu a ak zaváham a trvá mi to trošku dlhšie, vo svojej nekonečnej usilovnosti sa medzičasom vrhne na ďalšiu prácu. A to mi potom tie zištné úmysly pekne otrávi. Ona to vie a aj tak mi to už 18 rokov robí. A ja ju aj po 18 rokoch milujem. Ale dnes nie, išla sa posadiť pred telku (ono je to monitor, ale aby ste to chápali a nemusel som to vysvetľovať súvetiami, ktoré sú dlhé a zložené, čo som aj tak urobil, tak napíšem telku). A to mám radosť neskazenú. Veď som to umývanie vlastne urobil pre ňu.

Ale keď už začnem, to umývanie, ak by ste sa boli v tých súvetiach stratili, priam sa v tom vyžívam. Ak by ste, podobne ako ja, absolvovali niekoľko semestrov rôznych analytických chémii, tiež by vás to možno bavilo. Mám rád, ako sa mi pod rukami odplavujú nánosy mastnoty, ako detergent jedným koncom molekuly uchopí mastnotu, druhým koncom sa zachytí o HOH a už to sviští dole výlevkou. Pri umývaní používam veľa prípravku, často novú hubku a zásadne tečúcu vodu. Spotrebujem ich veľa. Hlavne vody a hlavne na oplachy. Veď načo by som sa stou mastnotou serinkal, keby som potom kastról poriadne neopláchol niekoľkokrát pod tečúcou vodou. Ak by ste dali vzorku tej poslednej vody do nejakého analyzátora, to by ste sa čudovali čo na tom hrnci ostalo a čo potom jete. Čistotu nevidno, verte mi a aj na najčistejšom riade je tej čistoty neúrekom.

Možno sa teraz pohoršujete nad mojou spotrebou vody. Ako s ňou plytvám. Ale poviem vám to vedou jednoduchou: Žijeme na hlavnom európskom rozvodí. Na všetku vodu, ktorá k nám z neba spadne, čakajú v ostatných okolitých krajinách ako na zmilovanie. Skúsili by sme tak mesiac-dva prestať plytvať s vodou a nepustiť ani kvapku od nás preč. To by sme tu mali spriatelené armády a ani osmička by nemusela byť v dátume. Nehovorím, znečisťovať, to by sa nemalo, ale plytvať treba. Čím sa nečistoty viac zriedia, tým je výsledná voda čistejšia. Zas tá analytická chémia, priatelia.

Mal som chuť si niečo pekné napísať a umývanie riadu je pre mozog príjemná oddychová činnosť. Tak som si bol tento článok nad dresom premyslel a kým Marta pozerá, tak naťukal. V open.office.org. Je to zadarmo, aj korektor to má a funguje to bezvadne. Niekto iný mal s ním nejaké podivné obskurné skúsenosti. Tak nech si mal, mne funguje bez problémov. Mám ho na každom stroji a nemám starosti. Ale to je už príbeh na zajtra alebo na pozajtra.