Zrozumiteľná rada je liekom nad všetky lieky

Dnes je streda a naučil som vás, že dnes bude lekárnický článok. Ale je toto dnes lekárnický článok?

Poviem vám niečo čo som sa naučil mojej Alma mater. Naučil ma to náš telocvikár. Áno, aj na farmácii sme mali telocvikára. Všetci tí slovutní profesori a docenti nás učili to, čo bude dôležité pre vás, našich pacientov. Len ten telocvikár ma naučil čo bude dôležité pre mňa.

Áno, na fyziológii a patológii sa naučíte, ako to je so starnutím. Ako postupne tie trubky a pumpa zlyhávajú. Ako sa vám postupne rozpadá elektrické vedenie a ako vám to pomali už nedochádza. Kardiovaskulárny systém  a nervový systém, to je to čo z nás robí človeka. Srdce a mozog. Láska a rozum.

No a ten telocvikár ma naučil dve veci.

Že sa máme hýbať, aby sme dobehli čo najdlhšie každú električku. “To raz bude prvá nedobehnutá električka, prvé odfunené schody…”, ako by som ho počul.

No a tá druhá rada?

Raz, keď sme čakali, kým sa baby  dotrúsia na basketbal, tak sme sa ho pýtali, prečo si neurobil aspon malý doktorát, keď už robí na tej vysokej škole. A on odpovedal: “No, to hej a musel by som si vymieňať tabuľku na dverách. Ved aj tak ma v tomto babinci urobili vedúcim katedry.”  Áno, jeho podriadenou bola docentka. A on bol  Mgr. z FTVŠ. 

Tak sa držím jeho rady. Najprv tej druhej. Nemalo to zmysel. A keď niečo nemá zmysel, nemá sa to robiť. Používajte rozum. Pri práci s pacientom myslite v súvislostiach. Zloženie malého doktorátu spôsobí  nutnosť výmeny tabuľky na dverách.

Rozum. Nervová sústava, psychofarmaká a základná farmakologická poučka: “Vždy posúďte benefit/risk pre pacienta.” Morfín, je skvelé analgetikum, ale na bolesť zubov ho nedávajte – to sa učí na farmakológii. Nemá to ten správny pomer benefit/risk pre pacienta.  A vznikajú súvislosti v podobe toxikománie. V prípade onkologických pacientov sú iné benefity a iné riziká. A aj iné súvislosti.

Každý pacient je individualita. Ani nie tak preto, že by bola ľudská farmakológia človek od človeka variabilná. Ale preto, že do hry vstupuje mulión rôznych premenných v podobe ´dalších chorrôb, životného štýlu, ďalších liekov a potravín.  Každý pacient má tie svoje súvislosti.

Držím sa aj tej druhej.

Nedarí sa, ale aspoň sa snažím. Vyvážený životný štýl, primeraná energeticá bilancia. Jednak čo do vyváženosti príjmu a výdaja. A jednaj aj čo do miery maxima a minima. Keď budete viac jesť ako je váš energetický výdaj, zmení sa biochémia smerom k ukladaniu. Ak budete veľa jesť a veľa ukladať, možete naraziť na hranice niektorých biochemických systémov a tie sa môžu zrútiť. Rozbijú sa vám súvislosti. Výsledkom je práve tá prvá nedobehnutá električka.

A vy ste na tom ako?

Kým budete odpovedat, v tichu a prítmí záchoda, počas intýmnej chvíľky s vaším svedomím, tak vás ešte na niečo upozorním.

Tento článok môže byť pre niekoho konečne zrozumiteľným po tých stovkách latinských a hatmatilkových slov, ktoré počúva od nás všetkých zdravotníkov.

Cvičte, aby ste dobehli aj v 90. každú lektričku. Udržiavajte energetický výdaj v rovnováhe a na primeranej úrovni.

A pre niekoho môže byť detinsky primitývny. Aj minule mi pod jeden článok ktosi napísal, že píšem samozrejmé veci, ako že voda je mokrá a falošný liek je taký, kde je niečo iné ako v tom správnom lieku.

Toto je presne problém spolupráce pacienta na liečbe. Každý z vás pacientov a tu na tomto mojom blogu, každý z vás čitateľov, máte rôznu prizmu. Rôzne vzdelanie, rôzne životné skúsenosti a rôzne nálady. Navyše ste obvykle chorí, čo je pre vás prekvapivá a neštandartná situácia, ktorá vás vyvádza z miery.

Pre vás je dôležité, aby ste pochopili, čo vám je a ako sa máte podielať na svojej liečbe.

Preto sa vy nebojte pýtať a vy očakávate od svojho lekárnika vám blízky spôsob vysvetľovania. Môžeme vám podávať infomrácie tak, ako profesor farmakológie – vieme to, učili sme sa to práve takto. Môžeme vám podávať informácie rovnako ako náš telocvikár. Aj to vieme, učili nás to na fakulte a nie len od telocvikárov.

No rozhodne majte na pamäti – nech už vám informácie o liekoch a ich používaní rozprávame akokoľvek jednoduchým či komplikovaným jazykom,  VY nám musíte rozumieť. Pre nás lekárnikov je to len nepohodlie, opakovať vám veci dvakrát a zrozumiteľne. Pre vás je to skutočný problém, ak popletiete dávkovanie. Preto ešte raz: Pýtajte sa nás, ak niečomu nerozumiete. Rada je dobrý liek. Zrozumiteľná rada je liek nad lieky.

A cho´dte si zabehať, či inak zašportovať. Aby ste mali svoju energetickú bilanciu v rovnováhe a dobehli každú električku. Zdôvodnite si to ako chcete, každé zdôvodnenie bude mať povahu synonyma. To sú slová, ktoré rôzne znejú, no majú rovnaký význam…. (Ve´d vám vravím, že vieme rozprávať aj učene aj zrozumiteľne. 😉

Áno, toto bol lekárnický článok o deji zvanom copliance.

Pod čiarou: Pri vzniku článku zahynula jedna mucha. Nespolipracovala – mala slabý compliance.

Zdieľať?

Koniec podpisovania ZEP – Doplnky NPAPI nefungujú v Chrome ver.42+

Pred nejakým časom som chválil programátorov drsr.sk, ako sa im pekne podarila nová klientská zóna. Vrátane podpori ZEP nie len v IE ale aj ostatných prehliadačoch.

ALE

Už vtedy som vyslovil pochybnosti nad udržateľnosťou riešení postavených na cudzích technológiách. Na  cudzích technológiách na ktorých vývoj a podporu nemáte žiaden dosah.

A na moje slová došlo:

Záznam na celú obrazovku 28.5.2015 113206

Ako dočasne povoliť doplnky NPAPI

Ak musíte použiť doplnok NPAPI, použite dočasné riešenie, ktoré bude fungovať až do termínu v druhej polovici roka 2015, kedy bude vydaný prehliadač Chrome verzie 45:

Spustite prehliadač Chrome.

Na paneli s adresou v hornej časti obrazovky zadajte reťazec: chrome://flags/#enable-npapi

V okne, ktoré sa otvorí, kliknite na odkaz Povoliť, ktorý nájdete pod príznakom Povolenie doplnkov NPAPI.

V ľavom dolnom rohu tejto stránky kliknite na tlačidlo Znova spustiť.

Po vydaní prehliadača Chrome verzie 45 budete musieť načítavať obsah vyžadujúci doplnok NPAPI pomocou alternatívneho webového prehliadača.

Zdroj:  Doplnky NPAPI nefungujú v prehliadači Chrome od verzie 42 – Chrome Pomocník.

A samozrejme kontrolná stránka, ktorá má skontrolovať splnenie SW podmienok na vašom počítači o niečom podobnom čuší. Veď prečo by bolo v popise práce dodávateľa kontrolovať, či nové verzie Acrobat readeru, Chrome, Firefoxu a ďalších a ďalších nepriniesli niečo, čo by rozbilo funkčnosť ich riešené dodaných pre Daňové riaditeľstvo.

Za tie milióny, čo by sme chceli, že? To len ja mám vo svojich procesných modeloch sám pre seba kontrolu po vydaní novej verzie expedičného SW pre lekárne. No nie som divný?

Pod čiarou: Aj tak to končí chybou. Ach jo! Za tie milióny…

Zdieľať?

Domáca prezentácia fotiek na stene – sme chudáci bez ponuky

Ako ten v rodine, čo sa vyzná v tých oných technológiách som dostal zásadnú otázku: Aký fotorámček?

Tak som sa rozhliadol a výsledkom bola krátka rada:

  1. Rozhodne širokoúhly, teda s pomerom stranán 16:9. Nie 4:3. Fotí sa väčšinou do širších formátov. Fotky tak aj lepšie vyzerajú. Zlatý rez je širokoúhly.
  2. Minimálne v rozlíšení 1366 x 768 nech to nie je kockované ako DOS. Videl som aj rámčeky v rozlíšení 800×600 – určite nebrať.
  3. Čím väčšie tým lepšie – rámček stojí niekde v obývačkovej stene a ty sedíš na druhom konci miestnosti, tak nech to nie je obrášťok ako z peňaženčičky. Takže minimálne 13 palcov ak nie aj viac. Ideálne 80 canty šrégom.

Hm, a potom som si to po sebe prečítal. Ešte raz sa pozrel na ponuku na trhu. A zistil som, že niečo zásadné nie je v poriadku. Fotorámček rozmerov 15 palcov je dvakrát taký drahý ako 19 palcový monitor s dvakrát lepším rozlíšením a 10x lepšou kvalitou obrazu.

Aký “fotorámček” by som si teda predstavoval?

Nuž, frčal by na stene, mal by rozmer minimálne 21 palcov, rozlíšenie okolo 5-8 Mpx. A hlavne ten SW! Práca na pozadí to je základ už niekoľko desaťročí. 

Automatické režimy zmeny intenzity v závislosti od okolitého prostredia (svetlo a hluk). Rôzne režimy pre “náhodný” výber fotografii, pričom by dokázal rozoznať aspoň niekoľko základných žánrov (krajinka, architektúra, osoby) a dokázal ich “zmysluplne” striedať. Proste umelá inteligencia dramaturga fotografickej výstavy.

Napájanie? No samozrejme bezdrôtové. Automatické sosanie nových fotiek s blízkeho domáceho dátového úložiska či s cloudu napojením na domácu WIFI sieť.

Keď už to má tie senzory, mohlo by to vedieť aj varovať. Možno by to mohlo vedieť aj prezentovať úlohy a najbližšie povinnosti.  Že by to mohlo fungovať ako videotelefón ani nehovorím.  Samozrejme kompletne s hlasovým ovládaním. Ide predsa o domácu elektroniku. To nejaké pokrikovanie po veciach nikomu nevadí.

Hm, a tak nevinne to začalo – že fotorámček ako darček.

Preto ja mám uprostred obývacieho priestoru superkompjúter s dátovým úložiskom, s dvomi monitormi, na ktorých beží ako podklad pracovnej plochy výber z rodinných fotiek. Na jednom monitore sa pracuje a ten druhý slúži ako nástenka. A keď je nástenka prázdna, tak je to vlastne taký fotorámček a má 24 palcov.

No kto z vás to má? . No nikto, lebo to nie je prezentácia fotiek, ale PC. Občas je dobré sa pozrieť na veci aj z inej strany. Napríklad ja zásadne nakupujem PC monitory na eshopoch v sekcii TV.

Zdieľať?

Geocaching má už 15. rokov, oslávime to geocachingom

Kešeri a aj nekešeri nachádzajúci sa 2.5. v čase 11:00-11:30 v blízkosti významného diaľničného uzla “Žiar nad Hronom” môžete získať suvenír k 15. výročiu Geocachingu účasťou na malom skromnom evente.

Pred 15. rokmi, dňa 2.5. Bill Clinton rozhodol o zrušení úmyselného kazenia dát GPS. Do signálu z družíc bola vkladaná umelá odchýlka, ktorú vedeli vojenské prístroje odčítať, ale civilné boli totálne nepoužiteľné.

Hneď na druhý deň jedného chlapíka napadlo ukryť pixlu fazule (isto to bol potomok Jozefa Ignáca Bajzu) plus nejakú nepotrebnú užitočnú bižutériu a ďalší staf. A k tomu, kdesi na jednom internetovom fóre napísal:

Tam a tam, na súradniciach A a B som schoval poklad. Hľadajte.

A tak vznikla hopsasa naša prvá keška a hra geocaching.

Potom plynulo 15 rokov a všeličo sa menilo, všeličo sa vyvíjalo. Všeličo bolo do pravidiel vkladané, všeličo zasa vracané po pôvodného stavu. Ľudia sa rozhádali, potom zase udobrili.

Až prišiel 2.5.2015 a kešéri na celej planéte sa stretnú na keškách, takzvaných eventoch, kde si pripomenieme toto výročie. Jeden taký eventík som si zorganizoval pre kešérov aj ja. A pozývam naň aj vás mukov/mudlov (podľa ságy Harry Potter)

Takže, priatelia, ak sa chcete o nás kešéroch a geocachingu niečo dozvedieť musíte sa vyterigať na súradnice… Ups, to sa nerobí. Za prezradenie súradníc kešky hrozí… No proste sa to nerobí. Takže vám to miesto opíšem takto: Je to na Šibeničnom vrchu pri Žiari nad Hronom neďaleko budovy vodojemu.

No dobre, aby ste nepovedali, tu je to miesto na mapách Googlu. https://goo.gl/maps/XiZtb

A tu je odkaz na listing toho eventu: http://coord.info/GC5RJQY

Program pre muklov:

  • Ukážky cestovateľských predmetov.
  • Ukážka odlovu tradičnej keše.
  • Odhalenie hodnoty “suveníru”.
  • Vychvaľovanie a vynášanie hry geocaching do nebies.

A samozrejme aj trochu turistiky.

Posledný výzva! Posledná výzva!

Kešéri aj nekešéri nachádzajúci sa 2.5. v čase 11:00-11:30 v blízkosti významného diaľničného uzla “Žiar nad Hronom” (tak významného pre diaľničnú sieť, že ani samotné mesto nemá naň priamu prípojku), môžete získať suvenír k 15. výročiu Geocachingu (poučiť sa o geocachingu) účasťou na malom skromnom evente.

 

 

Zdieľať?

Responzívny dizajn = "optimalizované pre tablety a IE"

A budem menší, menší, až budeme najmenší na celom svete. Teda okrem Ruska, tam majú najväčších trpaslíkov.

Ale vážne. Už viac ako týždeň sa z chuti zabávam na projekťákoch a programátoroch Grundpeaku, ktorý riešia web pre hru Geocaching.

Dva obrázky hovoria za všetko.

Pri malej šírke displeja, pre tablet je to fajn. Na desktope to už za veľa nestojí. Rozpadá sa lišta, rozpadá sa navigácia, rozpadá sa užívateľ. Proste chyba v dizajne, absencia testovania a zaslepenosť vlastným zariadením a vlastnými prístupovými právami. Úplne obvyklá vec.

Ale iné mi napadlo v tejto súvislosti.

Za starých dobrých čias, tak pred 10 rokmi, sme riešili prístupnosť a použiteľnosť bez ohľadu na zobrazovacie zaradenie. Nehovorilo sa tomu responzívny a všetci si robili srandu z programátora, ktorý optimalizoval pre konkrétne rozlíšenie.

A tak sa dnes smejem tým, čo optimalizujú pre tablety.  Nerobte rovnakú chybu. zabudnite na pojem responzívny a oprášte si pojem použiteľnosť a prístupnosť.

Skúste svoj web používať. 😉

Keď sa zamyslím nad tým, ako habkáte po webe prstom, nemáte k dispozícii HW klávesnicu, úprimne ľutujem programátorov, ktorí sa snažia urobiť jeden web pre všetkých. Naozaj nejde len o iný viewport! Ide o úplne inú ergonómiu používania. Preto v dnešnom čase ide oveľa oveľa oveľa viac o použiteľnosť ako kedykoľvek doteraz.

Čo je použiteľné s myšou a klávesnicou, nie je použiteľné s prstom. A naopak, čo dizajnujete pre prst je otravné nepohodlné pre myš.

Šachový aut: Starý dobrý stilus a ťukanie do displeja ostrúhanou paličkou.

“A hlavne tie podčiarknuté odkazy!”, to bola mantra použiteľnosti. Nie, nejde o to podčiarknutie v doslovnom význame. To je len taký skúšobný kameň – ukážkový príklad na všetkých nových weboch. Na odkazoch je krásne vidieť ten zásadný rozdiel v ergonómii. Kým pomocou pomocou myši v pohode využijete hover:underline, skúste  prstom vyvolať hover efekt. Taký Caprfíld sa ešte nenarodil.  A tak nikto nevie, kde sú odkazy, kde je navigácia. Odkazy sú nepodčiarknuté, navigácia v rovnakej farbe, formulárové polia plné popiskov.

O responzivite nikde nič. Iba samá použiteľnosť. Tak úrčité!

Apropó, keď už hovoríme o starých časoch a oprašujem pojem použiteľnosť a prístupnosť. Stále platia zákonné predpisy pre prístupnosť webov štátnej správy? Tie weby stoja milióny a nedokážu ani len to, čo weby z pred 10 rokov v oblasti prístupnosti. A unúval sa niekto aktualizovať pravidlá, aby bola dodržaná prístupnosť aj pi použití na dotykových zariadeniach? No dobre, tak ja si sadnem do kútika, ono ma to prejde.

 

Zdieľať?

Remarketing na smiech v duchu smiešnej personalizácie

V PPC je taká srandovná vec. Dnes hľadáte čosi kdesi, prípadne aj navštívite nejaký ten webík. A zajtra vám táto dnešná návšteva spustí zobrazenie reklamnej jednotky. Už nie kontext obsahu navštívenej stránky, ale kontext vášho včerajšieho hľadania či surfovania.  Pekná myšlienka, že?

Kího-víra, dali tomu mno remarketing.

A dopadlo to ako vždy.

A tak preto, že sa včera brácho chválil cez Hangout, že ide kupovať gumy, mňa dnes otravujú Adwords PPC reklamy na gumy. Na jeho auto.

Minule ma takto prenasledovali asi týždeň reklamy na umývačku po tom, ako som si na tom webe umývačku kúpil.  No nekliknite na takú reklamu. Áno, taký som bol prevít, že som klikol.

Technická odbočka: Z návštevy a zaplatenia košíka mali jednu sušienku. Z návštevy webu úplne inú sušienku. No ktorý pár sušienka-reklamná jednotka sa mal prejaviť, no ktorý? Umývačkový, alebo tabletový? Z pradávneho môjho nákupu pneumatík mali k dispozícií rozmer gúm na moje auto. Tie dáta majú všetky: návštevná_sušienka-nenákup-nesušienka-starý_nákup-sušienka-rozmer-reklamná jednotka. (Bol som prihlásený do ich webu!)

Nie, priatelia, personalizovanej reklmy majú všetci plnú hubu, ale nikto ju nikdy nevidel.

Minule som sa až zľakol, keď mi prišiel od O2.sk e-mail s oslovením priezviskom. Že by predsa len? Ale prosím vás, ponúkali mi lepší tarif na mobilné surfovanie. No chcem vidieť toho, kto mi dokáže ponúknuť viac ako je bezFUPoví datanonstarif za 6€ na území SR a ČR. Ani sám O2 nie. Zas vedia, že som earli adopter. Ale personalizovane sa snažia. Ale dopadlo to ako vždy.

Naozaj je to také drahé? Alebo len neviete zaplatiť niekoho, kto by vám navrhol algoritmizáciu nad dátami, ktoré už dávno máte. KW je súvislosti. Stačí mi napísať, vy viete kam.

Pod čiarou: Pár myšlienok inšpirovaných článkom o inom podivnom šlendriáne.  Хотели как лучше, а получилось как всегда

Pod dvomi čiarami:  To vás takto oslovia oni, že potrebujú pomôcť, lebo nemajú kapacity ale nápadov kopu. A už pol roka nemajú čas.

Zdieľať?

Aké technické parametre má mať fotka určená na blog?

Rada, aké veľké a ťažké fotky je vhodné publikovať na webe.

Základná vedomosť, ktorú si treba osvojiť je: Obrázok má celkovú váhu v MB, ktorú ovplyvňujú dva parametre:

  1. veľkosť (rozmer) v pixeloch
  2. kvalita kompresie

Publikujeme zásadne vo formátoch JPG alebo PNG. Sú to stratové formáty. Obrázky sú v nich zabalené a komprimované podobne ako keď komprimujeme textové súbory do formátu zip alebo rar. Avšak pri kompresii sú nenávratne zahadzované (preto stratová) zbytočné informácie. Napríklad v prípade fotiek sú to okom nerozlíšiteľné blýzke odtiene. Podobne stratový kompresný formát je aj MP3 pre hudbu u ktorého sa zahadzujú blízke tóny, ktoré aj tak nerozlíšime sluchom.

Veľkosť pokojne môže byť aj v stovkách pixelov na šírku. Ja bežne používam 650px. Je to ovplyvnené celkovým dizajnom stránky, kedy tento blog je stavaný na šírku cca 800px.

Kvalitu kompresie nastavujem na 85% u fotiek. A znesiteľné je až 65%. Ale treba to skúšať a používať čo vám vyhovuje. Pri 85% kompresii (teda pri “zhoršení” kvality len o 15%) a zachovaní pôvodných rozmerov  sa pôvodná “váha” obrázku zníži o cca polovicu.  Kdesi som u profíkov čítal, že je lepšie použiť viacnásobnú kompresiu o malé kroky ako raz o jeden veľký. Ale neskúšal som to.

Pôvodná fotka mala rozmer 4352x2904px a celkovú váhu 1,6MB.

Upravená fotka v oboch parametroch, teda aj v rozmere aj v kompresii a pripravená na publikáciu má rozmer 650x434px cca 41kB (cca 0,052MB).

Cieľ je dosiahnutý. Fotka je ešte ako tak veľká, dosť kvalitná a načítanie stránky sa radikálne zvýši. Ja viem, dnes už máme rýchle pripojenia. No predstavte si, že spravím galériu s 20 fotkami a každá má alebo 2MB alebo 50kB.

Zdieľať?

Tradovaný omyl: Jedinou odmenou pre ownera je log od kesera

“Jedinou odmenou pre ownera je log od kesera” – strašne dlho tradovaný omyl.

Jedinou odmena majiteľa keše je zábava ostatných kešerov. Log je bonus – hmatateľný prejav tejto radosti. Až keď prestanete ľpieť na hmotných statkoch a teší vás neuchopiteľná radosť ostatných, budete mať zo zakladania kešiek radosť.

Zakladám kešky preto, aby sa ostatní hráči bavili. Aby sa oni potešili. Ja mám z toho už vyše 1100 radostí pri nálezoch. Toľkokrát sa zalogovali  kešeri na mojich 14 keškách. Očakávam málo a dostanem veľa.

Z toho som dostal 18 favorite bodíkov. Takže len 18 sa skutočne páčila? To by som bol smutný autor, keby som to takto počítal.  Favorite bodíky majú len platiaci geocacheri a geocaching nevyžaduje ako podmienku platené členstvo. Naopak, úplne v pohode sa dá za služby geocachingového servera neplatiť nič a plnohodnotne si užívať geocaching.

Log vám nepovie, ako veľmi  sa nálezca kešky zaradoval. Niekto sa raduje trochu, niekto veľmi aj z maličkosti. Možno niekoho potešilo, že v keške našiel ozdobný štipec, ktorý doma použije jeho manželka na sáčok s jeho obľúbenou škoricou. Ako zmeriate takúto radosť z geocachingu? Dĺžkou logu?

Svojim priateľom, keď sa ma pýtajú čo ma tak drží na geocachingu, hovorievam, že je to inšpirácia kam ísť a čo vidieť. A radím im, že sa majú pred cestou na dovolenku či pracovnou cestou mrknúť na listingy kešiek. Nemusia loviť, stačí, že ich listingy upozornia na zaujímavé miesta a v logoch si pozrú fotky okolia, ktoré tam nahrali kešeri.

Ste nevedeli, že aj takto robíte založením kešky radosť, čo?  Ani ja som to nevedel, kým som pradávno nenarazil na takúto tichú kešerku. Škatule nehľadá, do logbookov sa nezapisuje, na webe neloguje, ale má už vyše 2000 nálezov.

Priatelia, geocaching je skutočne o nezištnom rozdávaní radosti. Nič neočakávate a keď náhodou niečo dostanete, život je stále rovnako pekný.

Preto vám dobre radím: Ak chcete za založenie kešky či nebodaj za vyslanie travelbugu niečo dostávať, podajte si radšej športku. Zažijete menej sklamania.

 

Zdieľať?

Tabletový výber z Dennika N publikuje z budúcnosti?

Tak som si náhodne pozrel, reku ako to ten Výber z celotýždňového Denníka N na tablete vyzerá. A ono je to nefalšovaný návrat do budúcnosť.

Témou výberu z 2.4.2015 je oslobodenie Bratislavy. Tri skvelé články. Hovorím si, zalinkujem. Idem na web a tam nič. Idem do vyhľadávania a tam:

Výsledky pre Bratislava prežila bez veľkých obetí

Ľutujeme, ale nič tu nie je!

Zdroj:  Hľadali ste Bratislava prežila bez veľkých obetí – Denník N.

A takto to dopadlo, keď som sa chcel pozrieť, prečo som tie články počas týždňa prehliadol na webe.

Kedysi pradávno bol taký kongeniálne absurdný vydavateľská počin: Nedeľná Pravda vychádzala vo štvrtok s piatkovým dátumom.

Ja som za každú srandu, ale ak má byť niečo výberom z toho najlepšieho za ostatný týždeň, tak prečo z nás, ktorí čítame hlavne web, robí vydavateľ predplatiteľov druhej kategórie? Čítam zajtrajšie noviny na webe tak cca od roku 2001-2. Odkedy sa objavili Pocekt PC. A na tieto čachre s publikovaním pozajtra naozaj nie som zvedavý.

Keď prišla onehdá Slonková s podivným tvrdením, že papierové noviny sú prvoradé a nie všetko čo je v papieri patrí na web, kritizoval som to náramne. Aj ty Brutus Matúš? Takto ťa učili po kostole hvízdať?

Chcem veriť, že išlo o neopakovateľný jednorázový úlet spôsobený piatkovým štátnym sviatkom. Otázkou je, prečo ten článok nie je 3.4. poobede na webe, keďže je to téma týkajúca sa 4.4. No nech to preberám ako to preberám, ospravedlnenie nenachádzam.

Spravme s chyby vlastnosť

A možno inak. Možno to vezmime nie ako chybu, ale ako vlastnosť “nedeľná pravda”.

Potom si ale nalejme čistej pepsicoly a využime to aj marketingovo.  Tabletový výber je takým Nedeľným magazínom vychádzajúcim v piatok so sobotným dátumom. Vrátane magazínových víkendových článkov, ktoré sa na webe zobrazia v sobotu a nedeľu.

Pretože pravdou je, že som si vo Výbere N z 2.4. náramne počítal. Skutočne skvele, ako dávno nie.

 

Možno by pre nás, čo máme radi nefalšovaný web, mohla pribudnúť v čiernom boxe “najčítanejšie články” záložka “Redakcia odporúča”, kde by pribúdali (alebo sa jednorázovo v piatok objavili) práve tie texty z tabletového Výberu N. Alebo niekde inde na webe. Tie tri stĺpce dole na titulke sú až zúfalo statické v tom, čo ponúkajú z jednotlivých kategórii.

Čo rozhodne od webového denníka očakávam, je výber obsahu. Nové pohľady, súvisiace články pekne pokope, prelinkovanie v textoch. Návraty v nových článkoch k starým informáciám a prelinkovanie zo zadu dopredu. Zaradenie nových správičiek do súvislostí starších profilových textov a komentárov. Prosto noviny 21. storočia v ktorých si môže čitateľ kedykoľvek pripomenúť súvislosti a vývoj starých káuz. Nie len vertikálny rast obsahu v čase, ale aj horizontálny rast do šírky súvislostí. No nechcem rovno napísať, že záložkovanie na sme.sk je fajn 😉

Áno, tvorba potrebných  metainformácii vyžadujú energiu. A energia, to sú peniaze. Zadarmo ešte nikto neobedoval.

Zdieľať?

Zdravotníctvo postavené na šťastí nahraďme rovným prístupom

Čo myslíte, ako ďaleko sme k bodu, kedy liečbu A alebo liečbu B dostanú správny voliči? Mať len šťastie, aby ste dostali správnu liečbu, tento bod sme už zdá sa dosiahli. Ste preto na svoj demokratický štát hrdý?

Štěstí naopak měl horolezec Jan Trávníček, který loni vylezl na K2 – a to přes to, že trpí od dvaceti let psoriatickou artritidou a po roce 2000 už to vypadalo, že pro něj pohyb do budoucna nebude možný. V roce 2007 dostal biologickou léčbu a dnes je pátým Čechem, který vylezl na K2, a čtvrtým, který stanul na vrcholu Annapurny – s biologickým lékem v termosce.

Léčba pomohla také 42leté Haně Dvořákové, které před pěti lety lékaři diagnostikovali sklerodermii progresivního typu. Pojišťovna jí však po žádosti lékaře o biologickou terapii odpověděla, že se na její chorobu nevztahuje. Nakonec ale po změně pojišťovny pacientka na léčbu loni nastoupila. „Kdybych léčbu nedostala, dnes už nechodím. Teď mám radost ze života. V revmatologickém ústavu jsem ale viděla řadu pacientek se stejnou diagnózou, jako mám já. Jsou to mladé ženy, které mají malé děti a jsou na začátku nemoci. Bohužel jsem zatím asi jediná s touto diagnózou, kdo biologickou léčbu dostává,“ poukazuje na smutnou skutečnost Hana Dvořáková.

Zdroj:  Většina Čechů neví, co je biologická léčba. Pletou si ji s bylinkami | Zdravotnický deník.

Ja vám navrhujem: Prestaňme sa v zdravotníctve konečne spoliehať na šťastie!

Vedľajším účinkom presadzovania rovného a solidárneho prístupu poistenca k liečbe je, že bránim, aby ste si to mohli vybaviť na úkor spoluobčana.  A súčasne je to boj za istotu, že vás, konkrétne vás, nikto zo spoluobčanov neokradne o vaše vyliečenie. Že budeme mať všetci rovný prístup k zdravotníckej solidarite našich spoluobčanov.

Keď sa ma nedávno priateľ pýtal, ako sa má dostať k špičkovej liečbe kolena, tak sme nakoniec po diskusii prišli k jednoznačnému záveru: Nesmieš dovoliť, aby lekár rozhodoval o výbere tvojej sadry bez toho, aby ti navrhol “liečbu hokejového reprezentanta”. Musíš ho udržať v čistej medicíne. Tam je dobrý. Medicína u nás je skutočne dobrá. Ale chráň sa toho, aby začal uvažovať, čo si on myslí, že by bolo pre teba dobré bez toho, aby ti predostrel všetky alternatívy.  Nesmie začať uvažovať o peniazoch skôr, ako ti predstaví čisto medicínske alternatívy. Tvoj lekár pozná tvoju chorobu, ale predsa nepozná tvoju peňaženku. Tak nech rozhoduje o chorobe, nie o peniazoch.

A presne o tomto je rovný a solidárny prístup poistenca k liečbe. Peniaze, ako argument za lekára vyrieši politická dohoda občianskej spoločnosti. Podklady dodá odborná verejnosť.

Pan profesor Vyzula mluvil o oblasti onkologie, která je na tom o trochu lépe, protože když má někdo nádor, je z pohledu plátců nákladná péče přijatelnější. Je tady ale velká oblast onemocnění, jako je roztroušená skleróza, revmatoidní artritida, zánětlivá střevní onemocnění, psoriáza a mnoho dalších, kde má biologická léčba prokázaný efekt jak z hlediska kvality života, tak progresivity onemocnění. Pokud má nemoc bojovné pacientské sdružení, jako třeba roztroušená skleróza, je situace lepší, ale pokud pacienti tak militantní nejsou, je to horší.

Čo to je za princíp  “bojovné pacientské sdružení”? Sú to obyčajné emócie choroby. Je to obyčajné osobné rozhodovanie “podľa citu”. Je to čistá demokracia. Kto presvedčí ostatných vyhráva.

Bolo by skutočne fajn oddeliť diskusiu o peniazoch od emócii choroby a obe veci oddeliť od profesionálnej medicíny. Už dopredu hovorím, že sa nám to nikdy nepodarí dokonale. Ale treba sa aspoň pokúsiť.

Nalejme si čistej pepsicoly, rozhodnutie čo je štandard a čo nadštandard je z 40-20% len a len politické rozhodnutie. Preto hovorím o politickej zhode.

Buď sa dohodneme v našom štáte, že v indikovaných prípadoch neposkytneme biologickú liečbu nikomu a budeme plne hradiť špičkovú ortopédiu nie len hokejovým reprezentantom, ale skutočne všetkým. Alebo budeme vyberať viac peňazí a bude na všetko pre všetkých. Alebo ukrátime spoločenskú solidaritu na bagatelné choroby a budeme platiť za biologickú liečbu rovnako každému, komu by mala byť indikovaná. Alebo sa dohodneme, že schválime úplne iný návrh odbornej zdravotníckej verejnosti.

Zlých riešení je na výber nekonečno. Nikdy nie je čas urobiť to poriadne, ale vždy sa nájde čas urobiť to ešte raz. Tak to už konečne skúsme urobiť poriadne.

Potrebujeme definovať zdravotnícky štandard a nadštandardČíselník výkonov a materiálu. Poistenie a pripoistenie. Skutočná súťaž ambulancii a poisťovní o pacienta. V prvom kroku nech je aj nadštandard plne hradený. Ale konečne ho spíšme a sprístupnime ho tak všetkým. A konečne vyčíslime, čo to všetko stojí. Budeme mať reálne čísla nad ktorými budeme môcť normálne demokraticky rozhodovať, či to naozaj je hodno tých cien (regulácia maximálnou cenou) alebo či to vôbec chceme dopriať každému (reorganizácia nadštandardu a regulácia úhradou).

Nech už sa rozhodneme akokoľvek, jedno treba mať stále pred očami veľkými písmenami:  Európsky štát v 21. storočí by mal byť schopný poskytnúť solidaritu s chorými systémom vysoko solidárneho zdravotného poistenia. Čokoľvek, čo štát robí, by malo prihliadať na schopnosť budovať túto solidaritu. Na čo iného máme mať štát, ak nie na to, aby bol našou záchrannou sieťou, keď sa nám nezadarí či keď sme si vytiahli smolnú kartu s nejakou c-čkovou diagnózou?

Načo sa analyzuje kvalita života na vedeckej úrovni, keď má náš štát pravidlo, že všetci majú nárok na všetko, ale musíte mať šťastie, aby sa na vašu liečbu peniaze našli?

Zdieľať?