Ani dôchodok nie je to, že dostanete niečo za nič

V polemike okolo prvých vyplácaných dôchodkov z 2. pilera zaznieva jedna zásadná túžba: Chcem dostávať toľko ako som dokázal zarobiť.

Dnes je priemerná mzda  838€ a priemerný štátny dôchodok 399,74€. Nie naozaj nie som ochotný dnes odkladať 1/3 svojho čistého príjmu. Vy áno? Lebo aby ste mali od po skokovom odchode do dôchodku stále príjem 838€ musíte si tých chýbajúcich 400€ odkladať sami!

Mzda je odmena za prácu. Tvorí sa tak, že svojou činnosťou vyrobíte hodnotu, ktorú dokáže zamestnávateľ na trhu predať ta cenu XXX€. Z tejto ceny XXX€ sa zaplatia náklady na výrobné prostriedky. No a zvyšok vám môže vyplatiť ako odmenu, že ste dokázali vyrobiť nejakú hodnotu.

Dôchodok dostávate tak, že sa ráno zobudíte, je 8. v mesiaci a príde poštár. Nič ale naozaj nič ste nevyrobili. A peniaze prišli. Kde sa vzali? 

Hovoríte, že ste za od svojich 23 do svojich 62 napracovali dosť?  Dosť na to, aby ste mohli ešte ďalších 20 rokov dostávať mzdu za tie výrobky, ktoré boli predávané za cenu XXX€?

Fakt si myslíte, že môžete dostať niečo za nič?

Predstavte si, že 40 rokov vyrábate drevené figúrky. Predávate ich za 100€ za kus. Náklady na ich výrobu sú 50€, takže 50€ z každej je váš zisk. Mesačne ich predáte 20 kusov, takže si mesačne môžete nechať 50€x20ks=1000€  Nebudeme riešiť nejaké dane odvody a podobné huncúctva.

Takže 40 rokov budete mať plat 1000€ mesačne. Fááájn. Potom si jedného dňa poviete, že už nechcete pracovať, že chcete odísť na zaslúžený odpočinok.  Ráno sa zobudíte a zistíte, že ste nepredali ani kus a 1000€ nikde.

Možno tie dane a odvody nebolo až také huncúctvo. To nechajme na inokedy.

Máte 23 rokov a spočítate si, že by ste chceli po 40 rokoch práce odložiť toľko, aby ste ďalších 20 rokov nemuseli pracovať. Potrebujete teda odložiť nabok 20rokovx12x1000€=240000€ Uff. Ako to dosiahnem? Nuž sú dve možnosti, alebo budem 40 rokov viac pracovať( predám viac figúrok) alebo budem figúrky predávať drahšie.

Mojich 240000 vydelím 40 rokmi, 12 mesiacmi a dostanem, že musím predať figúrky nie za 2000€, ale o ďalších 500€ viac

Pamätáte? Váš výnos z jedného kusu je 50€. Cena bola 100€, 50€ boli náklady a 50 vaša odmena. To bolo 20 figúrok za celkových 2000€. Ako to bude teraz? K nákladom na výrobu 50€ a zisku 50€ pribudne ešte 25€ na odloženie na dôchodok. Takže cena jednej bude 125€. Za mesiac to bude 20 figúrok za 2500€

Ak nezmeníte cenu, bude výnos z jednej 50€ a aby ste si mohli 1000€ vyplatiť a ešte 500€ odložiť na zaslúžený odpočinok, musíte vyrobiť figúrky za 2500€. Cenu nechcete alebo nemôžete zvýšiť kvôli konkurencii, tak ich musíte predať viac, teda 25 kusov.

Poznáte tú o troch grošoch? Zadarmo ešte nikto neobedoval. Ani dôchodca. Niekto na vás tých 25€ mesačne musí zarobiť. Alebo sa spoľahnete na seba?

Neviem ako vy, ale ja som to vyriešil tak, že vôbec nepredpokladám nejaký skokový odchod na zaslúžený odpočinok. Plán je urobiť to presne tak, ako som bol onehdá spomenul. Na dôchodok postupne. Niečo prispeje štátny pilier, niečo prispeje osobná poistka, niečo prispeje osobné podnikanie. Tak ako budú tieto výnosy postupne prichádzať, bude ubúdať môj pracovný zápal. Až jedného dňa vyhasnem úplne.

Dnes je priemerná mzda  838€ a priemerný štátny dôchodok 399,74€. Nie naozaj nie som ochotný dnes odkladať 1/3 svojho čistého príjmu. Vy áno? Lebo aby ste mali  po skokovom odchode do dôchodku stále príjem 838€ musíte si tých chýbajúcich 400€ dnes odkladať sami!

Naozaj si myslíte, že pojmy ako zaslúžený odpočinok  majú v oblasti intelektuálnych zamestnaní právo na existenciu?

Druhému pilieru sa vytýka, že slabo ak vôbec zhodnocuje vaše úspory. Dnes fungujúci priebežný systém prvého piliera dokáže pri priemernej mzde 838€ a dnešnej výške dovodov a daní vyplácať priemerný dôchodok 399,74€.  Všetci sú blázni, len vy ste lietadlo, že.

Tak kto z vás, milé lietadlá si odkladá 1/3 svojho čistého platu pre seba? Kto z vás , milé lietadlá sa tešíte, že si budete raz užívať na dôchodku?  Kto z vás, milé lietadlá, chce pri priemernej mzde 838€ nemecké dôchodky 1500€?

Nie priatelia. Jediná cesta je alebo pracovať viac, alebo dokázať plody svojej práce predať za viac peňazí.

Zdieľať?

Napriek horším parametrom je štátny dôchodok o polovicu menší, ako by vám vyniesol druhý pilier

Aj keď poisťovne pre výplatu z druhého piliera zvolili veľmi zlé nastavenia, stále je to lepšie zhodnotenie odvodov na starobný dôchodok ako poskytuje štát.

Vlnu pobúrenia voči druhému pilieru dôchodkového poistenia vyvolal článok

Máte 62 rokov, idete do dôchodku a v druhom pilieri ste si nasporili 20-tisíc eur. Poisťovňa vám povie, že vám každý mesiac vyplatí dôchodok 74 eur.

Za rok je to 885 eur. Vy viete, že priemerná dĺžka, ktorú sa dožívame na dôchodku, je 19 rokov. Za ten čas by vám teda poisťovňa mala vyplatiť približne 16,8 tisíca eur. Dostanete tak o tri tisícky eur menej, ako ste si nasporili v druhom pilieri.

Výplatu takého nízkeho dôchodku z druhého piliera avizuje 62-ročnému žiadateľovi poisťovňa Generali.

Zdroj:  Poisťovne núkajú dôchodky, akoby sme mali žiť aj po deväťdesiatke.

Tak si to teda poriadne spočítajme. Pozor bude matematika.

Priemerná mzda v SR 3q2014 je 838€

Zdroj: Štatistický úrad SR

Cena práce pre uvedenú priemernú hrubú mzdu  je: 1 132,96 €

Čistý príjem zamestnanca: 690,87€

Odvody na starobný dôchodok sú: zamestnance 33,52, zamestnávateľ 117,32€

Len pre zaujímavosť, celkové sociálne odvody, vrátane tých na starobný dôchodok, sú: zamestnanec 78,77, zamestnávateľ 211,16€ čo je dohromady 289,93€

A len pre zaujímavosť, zdravotné poistenie je: zamestnance 33,52 a zamestnávateľ 83,80€

Zdroj: SITA.sk

Takže ak by to tak bolo 40 rokov plného zamestnania, tak si zamestnanec usporí 40x12x33,52=16089,6€ a zamestnávateľ k tomu pridá: 40x12x117,32=56313,6€ takže dohromady ide za 40 rokov do sociálnej poisťovne na starobný dôchodok 72403,2€  Ale pozor, to je čistá odložená suma bez akéhokoľvek zhodnotenia poťas 40 rokov sporenia.

Priemerný vyplácaný dôchodok od sociálnej poisťovne je 399,74€ Zdroj: http://www.socpoist.sk/646/1614s

Ako to bolo s tým 2. pilierom?

Máte 62 rokov, idete do dôchodku a v druhom pilieri ste si nasporili 20-tisíc eur. Poisťovňa vám povie, že vám každý mesiac vyplatí dôchodok 74 eur.

Zdroj:  Poisťovne núkajú dôchodky, akoby sme mali žiť aj po deväťdesiatke.

Z toho vyplýva, že pomer mesačného výnosu voči nasporenému je 74€/20000€=0,0037 ak počítame výplatu počas priemerného dožitia 19 rokov, ako navrhujú poisťovne

Štátny dôchodok má pomer 399,74€/72403,2€=0,0055, tiež vraj spočítané na tých 19 rokov.

Áno, súkromné poisťovne skutočne ponúkajú niečo podivné. Ale len na prvý pohľad. Druhý pilier funguje od roku  2005. Takže tých 20000 zhodnocovali poisťovne 9 rokov a je to suma vrátane 9 ročného zhodnotenia. V skutočnosti ste v čistom odviedli menej.  Kým sociálna poisťovňa zhodnocovala tých 72403,2€ postupne 40 rokov. Za 40 rokov by táto suma mala byť zhodnotená aspoň 3-5 násobne. A potom sa ukáže, že ten pomer je nie 0,0055 ale už len, pri dvojnásobnom zhodnotení, 0,0027.

Takže je evidentné, že aj keď poisťovne pre výplatu z druhého piliera zvolili veľmi zlé nastavenia (buď malé zhodnotenie počas vyplácania alebo príliš dlhý predpoklad dožitia), stále je to skoro 2x lepšie zhodnotenie odvodov na starobný dôchodok ako poskytuje štát.

Základom všetkého je matematika.

Prosto v druhom pilieri sa sporí málo (pár percent z odvodov) a navyše krátko. Teraz je len dôležité, aby si poisťovne, ktoré budú vyplácať druhý pilier konkurovali a narovnali vyplácané parametre. Stačí, aby boli povinné ich zverejňovať.

 

Zdieľať?

Sociálny systém je dobrá vec. To len socialistický systém stojí za hovno.

Ja viem, zvyknutý ste na socialistickú džungľu výnimiek. Ale to nie je vlastnosť sociálneho systému. To je vlastnosť socialistického sociálneho systému.

Pravicový program musí byť solidárny. Zo svojho princípu (liberálnosti a pravicovosti) je akýkoľvek štátny proces transparentný, takže nemusíme nad poskytovaním pocitu uspokojenia vôbec špekuľovať. Na rozdiel od socialistov.

Myslite na to, keď vás, super úspešných, super inteligentných zas napadne vylievať celú vaňu aj s deckom.

 Na jednom seminári sme počítali, koľko taký zamestnanec odvedie štátu do sociálnej poisťovne za celý život. Potom sme si spočítali, koľko toho asi dostane priemerne naspäť vo forme starobného dôchodku. A bol som doslova šokovaný. Teraz mi je jasné, prečo sa vláda snaží udržať zamestnanosť „za každú cenu.“

Zdroj:  Oplatí sa platiť odvody do sociálnej poisťovne? – Ján Zbojek (blog.sme.sk).

Zabúda na to, že sociálny systém je jednak “poistenie” (invalidné, sirotské, vdovské, výsluhové dôchodky + kolísanie príjmu počas 40 rokov produktivity). A jednak je tam istá “solidárna zložka” (tá sa dá objektivizovať rozdelením do “pilierov”).  Bez toho by nemalo zmysle mať štátny sociálny systém. Na to sa zabúda veľmi rado. Aj ja na to často zabúdal.

Zabúdame na to, že sociálne odvody/sociálna poisťovňa je zdroj pre sociálne dávky pre super chudobných. A ako ja zvyknem hovorievať, je to práve to, čo je záchranná sieť, vďaka ktorej štát nenechá nikoho v sračkých (skutočných aj obrazných), keď sa mu život nepodarí podľa predstáv.

Môžeme ho hodiť do koša a vrátiť sa k sociálnemu systému 17. storočia. Teda žiadnemu: “Nie si schopný si zarobiť na chlieb, umri!”, to boli istoty celé dejiny pre 80-90% ľudí až do cca 18. storočia.

Nie, vyliať, odísť, vykašlať sa na ostatných, to by bolo super jednoduché riešenie. Viem o tom svoje, na vlastnej koži.

Jediná cesta pre dobrú spoločnosť je oddeliť zložku poistenia+solidaritu od zásluhovosti. Inak nás zásluhových nikto nedonúti k solidarite.

Nalejme si čistej pepsikoly. Solidarita nesmie bolieť a musí dávať adekvátny pocit uspokojenia. Vzdelávanie dospelých, to je to, čo socialistickému štátu chýba. Dokonca si to socialistický štát ani nemôže dovoliť. Občania by mu na to prišli. Naopak, správny pravicový štát môže svojim občanom dať práve tú transparentnosť, férovosť a tak môže o tom neustále vzdelávať svojich občanov. Veď kto iný, ako štát má budovať vzdelanosť v oblasti fungovania štátu?

Socialisti majú tisíce výnimiek a nakoniec sa občan cíti za idiota vo vlastnom štáte. Ale to nie je vlastnosť ani štátu, ani zdravotného systému, ani sociálneho ani… ani.. iných systémov, ktoré sme delegovali na úroveň štátu. Byť za idiota vo vlastnom štáte, to je vlastnosť socialistického štátu.

Som pravičiak, dokonca až liberál. Dokonca birmovaný. :-) Vždy budem hovoriť, že štátny sociálny systém je dobrá vec. Na to sa zabúda veľmi rado. Aj ja na to často zabúdam. Buďme k sebe féroví a priznajme si, že na solidaritu pozabudneme raz-dva.

Ale keď si dáme pozor, pripomenieme si základné pravdy, nakoniec vždy dôjdem k tomu, že štátny sociálny systém je dobrá vec. To len socialistický sociálny systém stojí za hovno.

Pod čiarou: Berte tento článok ako pokračovanie po dvoch rokoch k článku: Aj strata na dôchodkovom účte je stále viac ako dokázal štát. Vtedy to bolo hlavne o tej zásluhovosti. Dnes je to hlavne o tom prvom pilieri o solidarite. Nekopme si do neho. Tí, čo sa cítia byť na dne sú tiež voliči. A okrem nádeje a otvorených možností, práve teraz potrebujú cítiť, že voľbou pravicového programu nehodia sami seba cez palubu.

Zdieľať?

“Za socíku bolo lepšie”, hovoria dnešní päťdesiatnici. Naozaj?

Základom všetkého je matematika. Aby aj debilkovia pochopili, použijem jednoduché vety.

Dnes je rok 2013. Nežná revolúcia prebehla v roku 1989. To je pred… No pred 24 rokmi. Ak máte dnes 50, za socíka ste mali menej ako 26 rokov!

A potom sa dočítam:

„Najlepšie nám bolo za komunistov, vtedy mal každý prácu,“ mudruje Lýdia Mušúková. Dnešná politika ju nezaujíma, má iné starosti. Muž jej dostal infarkt a teraz je všetko na jej pleciach. Každý deň chodí s káričkou za dedinu na haluzinu. Otočí sa aj štyrikrát za deň.„Už je zima, treba kúriť, aby sme nepomrzli,“ hovorí. Má 50 rokov, vyzerá však oveľa staršie.

Zdroj:  Starosta Pravice sa vzdal svojho platu, úraduje z domu | Zaujímavosti | novohrad.sme.sk.

Tak naozaj? Ako to bolo pred 24 rokmi? Keď som mal ja 17, bol som práve na konci kurzu na vodičák a tak som bol strašný frajer. Bol som v treťom najkrajšom ročníku gymnázia a všetko za mňa platili rodičia. Nikdy som sa nemal tak skvele, ako za socíka. Tak naozaj?

Tak inak. Keď som mal jej 26. bol som čerstvo atestovaný a konečne som sa vymanil z chudoby študenta a bezpraxového ucha. Jedno decko už nenosilo plienky a bol som na svojej prvej vlastnoručne zaplatenej dovolenke.

Jo, debilkovia moji, pred 24. rokmi mi bolo sveta žiť.

Áno, ten povzdych je úplne o niečom inom. Je o prichádzajúcej starobe, o meniacom sa svete, o ľudských právach, o našej solidarite. O mnohom, ale dnes už naozaj nie o socializme či kapitalizme. A mimochodom, ale naozaj len mimochodom, Smer je socialistická strana budujúca socializmus ako vystrihnutý z 80. rokov 20. storočia. HZDS bola od stredu do ľava. EU je socialistická kontinuálne, čo sme do nej vstúpili. Ale táto súvislosť je už asi nad možnosti a chápanie, že?

A pre tých, čo sa nad osudom tej obce chcú viac zamýšľať, nejaké riešenie som bol býval bol spomenul v článku Štátna sociálna sieť: Na dôchodok postupne

Ako kapitalista sa často sám seba pýtam: Predstav si (tykám si, veď nie som kráľ), čo by ťa motivovalo dlhodobo zamestnávať človeka, ktorému sa z vekom zhoršuje výkonnosť? Ako docieliť, aby sa jeho konkurencieschopnosť na trhu práce udržala na porovnateľnej úrovni, akú má tridsiatnik s 5-7 rokmi praxe?  Zásadne, ako kapitalistovi, by mi vadilo, ak by šesťdesiatnik pracoval dlhšie na rovnakej úlohe. To by ma konkurencia zamestnávajúca tridsiatnikov prevalcovala skôr, ako prejde vitamín C obličkami. Aby som to eliminoval (nie ten vitamín C, ale tú klesajúcu produktivitu práce), pokojne by som zamestnal na tú prácu dvoch takých šesťdesiatnikov. Ale zaplatil by som im len jeden plat. A ten druhý by dorovnal štát formou renty.

Pod čiarou: Toto je už 4 moja reakcia na niečo, čo prehliadli novinári pri svoje práci za ostatné 3 dni. Neupozornili nadšeného guvernéra ČNB, že sa mu kurz vrátil naspak. Nevideli porušenie rovnakého zákona z opačnej strany. A ani sa nezamysleli nad IT pokrytectvom vo svojich statusoch na sociálnych sieťach. Nuž Gabo asi  nedostal grant.

Zdieľať?

"Za socíku bolo lepšie", hovoria dnešní päťdesiatnici. Naozaj?

Základom všetkého je matematika. Aby aj debilkovia pochopili, použijem jednoduché vety.

Dnes je rok 2013. Nežná revolúcia prebehla v roku 1989. To je pred… No pred 24 rokmi. Ak máte dnes 50, za socíka ste mali menej ako 26 rokov!

A potom sa dočítam:

„Najlepšie nám bolo za komunistov, vtedy mal každý prácu,“ mudruje Lýdia Mušúková. Dnešná politika ju nezaujíma, má iné starosti. Muž jej dostal infarkt a teraz je všetko na jej pleciach. Každý deň chodí s káričkou za dedinu na haluzinu. Otočí sa aj štyrikrát za deň.„Už je zima, treba kúriť, aby sme nepomrzli,“ hovorí. Má 50 rokov, vyzerá však oveľa staršie.

Zdroj:  Starosta Pravice sa vzdal svojho platu, úraduje z domu | Zaujímavosti | novohrad.sme.sk.

Tak naozaj? Ako to bolo pred 24 rokmi? Keď som mal ja 17, bol som práve na konci kurzu na vodičák a tak som bol strašný frajer. Bol som v treťom najkrajšom ročníku gymnázia a všetko za mňa platili rodičia. Nikdy som sa nemal tak skvele, ako za socíka. Tak naozaj?

Tak inak. Keď som mal jej 26. bol som čerstvo atestovaný a konečne som sa vymanil z chudoby študenta a bezpraxového ucha. Jedno decko už nenosilo plienky a bol som na svojej prvej vlastnoručne zaplatenej dovolenke.

Jo, debilkovia moji, pred 24. rokmi mi bolo sveta žiť.

Áno, ten povzdych je úplne o niečom inom. Je o prichádzajúcej starobe, o meniacom sa svete, o ľudských právach, o našej solidarite. O mnohom, ale dnes už naozaj nie o socializme či kapitalizme. A mimochodom, ale naozaj len mimochodom, Smer je socialistická strana budujúca socializmus ako vystrihnutý z 80. rokov 20. storočia. HZDS bola od stredu do ľava. EU je socialistická kontinuálne, čo sme do nej vstúpili. Ale táto súvislosť je už asi nad možnosti a chápanie, že?

A pre tých, čo sa nad osudom tej obce chcú viac zamýšľať, nejaké riešenie som bol býval bol spomenul v článku Štátna sociálna sieť: Na dôchodok postupne

Ako kapitalista sa často sám seba pýtam: Predstav si (tykám si, veď nie som kráľ), čo by ťa motivovalo dlhodobo zamestnávať človeka, ktorému sa z vekom zhoršuje výkonnosť? Ako docieliť, aby sa jeho konkurencieschopnosť na trhu práce udržala na porovnateľnej úrovni, akú má tridsiatnik s 5-7 rokmi praxe?  Zásadne, ako kapitalistovi, by mi vadilo, ak by šesťdesiatnik pracoval dlhšie na rovnakej úlohe. To by ma konkurencia zamestnávajúca tridsiatnikov prevalcovala skôr, ako prejde vitamín C obličkami. Aby som to eliminoval (nie ten vitamín C, ale tú klesajúcu produktivitu práce), pokojne by som zamestnal na tú prácu dvoch takých šesťdesiatnikov. Ale zaplatil by som im len jeden plat. A ten druhý by dorovnal štát formou renty.

Pod čiarou: Toto je už 4 moja reakcia na niečo, čo prehliadli novinári pri svoje práci za ostatné 3 dni. Neupozornili nadšeného guvernéra ČNB, že sa mu kurz vrátil naspak. Nevideli porušenie rovnakého zákona z opačnej strany. A ani sa nezamysleli nad IT pokrytectvom vo svojich statusoch na sociálnych sieťach. Nuž Gabo asi  nedostal grant.

Zdieľať?

Štátna sociálna sieť: Na dôchodok postupne

Uvažujem, ako sa šikovne vysporiadať s príchodom do dôchodkového veku. Ak máte 40 ako ja, je najvyšší čas si to naplánovať.

No a ja som si to naplánoval takto: Postupne s každým rokom dožitia si navyšovať prijímanú rentu. Tak ako bude klesať moja produktivita práce, tak bude rásť podiel môjho príjmu z pasívnych zdrojov. Pretože pokles príjmov z aktívnych zdrojov je nevyhnutný. Fyziológia nepustí.

A prečo by to takto nemohlo fungovať aj globálne?

Máme tu v spoločnosti jeden zásadný problém. Nudiaci sa vitálni dôchodcovia, ktorým produktívni tridsiatnici závidia, že si len tak poberajú rentu. Nehovorte, že to tak nie je! Pod  naškrobenou háškovanou dečkou lásky k blížnemu vám vykúka vaša xenofóbia ako hovado. Navyše sa všetci trasiete od radosti, ako si budete šunky váľať za peniaze od niekoho iného. Nehovorte mi, že sa nedržíte komunistického “zaslúženého odpočinku” a súčasne ako najväčší z pokrytcov nenadávate na vysoké dane a odvody, ktoré dostávajú tí iní na “zaslúžilom odpočinku”.

A druhým problémom je produktivita práce. Bez jej udržania na úrovni konkurencie sa v trhovom hospodárstve nedá podnikať. Ja viem, tie neviditeľné ruky trhu už pod záľahou socialistických regulácii ani nevidno, ale verte mi, trh a chápadlá konkurencia si vás nakoniec nájdu.

Ako kapitalista sa často sám seba pýtam: Predstav si (tykám si, veď nie som kráľ), čo by ťa motivovalo dlhodobo zamestnávať človeka, ktorému sa z vekom zhoršuje výkonnosť? Ako docieliť, aby sa jeho konkurencieschopnosť na trhu práce udržala na porovnateľnej úrovni, akú má tridsiatnik s 5-7 rokmi praxe?  Zásadne, ako kapitalistovi, by mi vadilo, ak by šesťdesiatnik pracoval dlhšie na rovnakej úlohe. To by ma konkurencia zamestnávajúca tridsiatnikov prevalcovala skôr, ako prejde vitamín C obličkami. Aby som to eliminoval (nie ten vitamín C, ale tú klesajúcu produktivitu práce), pokojne by som zamestnal na tú prácu dvoch takých šesťdesiatnikov. Ale zaplatil by som im len jeden plat. A ten druhý by dorovnal štát formou renty. 

Keď vám je 65 šiklo by sa vám pracovať už len 4-6 hodín. Takže na rovnaký výsledok by to chcelo už troch. Stále by som ich platil jedným platom tridsiatnika a zvyšok by im dorovnala plynule rastúca renta. Im by sa to oplatili, mne by sa to oplatilo. A spoločnosti ako celku niekoľkonásobne.

Pointa: Žiaden skokovo priznaný dôchodok. Pekne pomaly rastúca renta zo sociálneho systému štátu v nepriamej úmere k poklesu produktivity práce, aby sa podnikateľom oplatilo zamestnávať aj starých ľudí s nižšou produktivitou práce. A pokojne by som začal už od 50. roku života.

Technicky: Zamestnávateľ vyplatí mzdu podľa svojich možností, urobí zúčtovanie pre Sociálnu poisťovňu a tá nasledujúci mesiac každému oprávnenému pošle peniaze. Pošle nie percento z vyplatenej mzdy, ale percento (podľa veku stále rastúce) z fiktívneho dôchodku v národnom hospodárstve.

Keďže sú tie príspevky všeobecne známe, nemá zamestnávateľ výčitky, že postupne znižuje vyplácanú mzdu. Je si istý, že celkovú sumu na život zamestnancovi neznižuje. Ak zamestnávateľ vyplatí prémie, zamestnanec sa nehnevá, svoje od štátu dostane.

Dokonca je tu možnosť zo strany štátu podporiť motiváciu zamestnávať starších. Stačí nastaviť správne strmosť rastu percenta renty s pribúdajúcim vekom. Potom  produktivita neklesá tak strmo, ako mu klesajú výdavky. Ani zamestnanec nemá problém s tým, že sa mu znižuje mzda. Celkové peniaze, ktoré dostane sú stále rovnaké.

Ruka v ruke s tým musí ísť nastavenie ostatných parametrov ceny práce tak, aby v celkovom súčte bolo úplne jedno, či danú cenu práce dostane jeden alebo traja zamestnanci.

Čím sme bohatší štát, tým je tento stredný dôchodok v národnom hospodárstve lepší. Ak by sme chceli byť jemnejší, mohlo by byť viac čísiel, pre každé odvetvie jedno. Samozrejme sa bavíme o podpore z prvého piliera. Pretože prvý pilier je len a len solidárny. Druhý je o tom, že niekto zarábal lepšie a tak má lepší dôchodok, teda zásluhový. O spôsobe čerpania z druhého piliera by mal právo sporiteľ rozhodnúť ako sa mu zapáči. Ale chápať takto rozdielnu úlohu pilierov dôchodku vyžaduje po tom, čo socialistická vláda stvára so sociálnym systémom, poriadnu invenciu.

Keď hovorím kontinuálne rastúca renta, myslím skutočne kontinuálne. Pretože s rastúcim vekom dožitia sa zvyšujú náklady na rôzne kompenzačné pomôcky a lieky proti smrti. Je vecou cti každej spoločnosti, aby mal každý jeden jej člen možnosť si tieto sociálne služby objednať. Aby bola zachovaná osobná dôstojnosť. Lebo nič tak neposiluje osobnosť, ako možnosť o sebe slobodne rozhodovať. Nech si intlektuáli hovoria čo chcú, peniaze sú (nie jediným)  prostriedkom k slobode.

Medzi nami, vraj Čínsky štát podporuje niektoré firmy dotáciami, aby boli konkurencieschopnejšie voči Západu. Medzi nami, dnes tu máme štátne podpory kde-akým firmám za to, že zachovajú pracovné miesta.

To o čom hovorím, nie je nič iné, ako podobná podpora pre zamestnávanie starších. Podobná, to je súčasť pointy. Podobná, nie taká ako dnes. Ide o to, že peniaze dostane priamo ten, čo ich má dostať.

Áno, priatelia, to čo tu navrhujem je nie nepodobné konceptu odvodového bonusu SaS.  Aj v tom prípade sa hovorí o postupnom, nie skokovom, uberaní podpory sociálne potrebných. Keď sa čo i len trochu sami posnažia o seba postarať a zlepšiť svoju situáciu vlastnými silami, nepoškodia sami seba. Na rozdiel od debilne nastaveného systému odvodov z dohôd a dividend od dnešnej socialistickej vlády.

Áno, priatelia, to čo navrhujem sa komplikovanejšie uplatňuje, chápe a akceptuje u nás intelektuálov, ktorí veríme, že dokážeme v teple kancelárie či z domu pracovať aj s chatrnou telesnou schránkou. Pre nás hrá významnú úlohu práve ten druhý pilier a vlastný aktívny prístup. Naopak, oveľa jednoduchšie sa to uplatňuje u klasických manuálnych či technicko-hospodárskych rutinných zamestnaní.

Ľavicový prostredníček

Ľavicový prostredníček

A o to priatelia ide! Že sa má štát primárne starať o záchrannú sociálnu sieť pre nich. Veď jak chcete vládnout lidem, kterým nerozumíte a o kterých nic nevíte? Ak chceme ako pravičiari presadiť svoju pravdu, musíme toho zakopaného psa neúspechu prebrať k životu:

Pravica nedokáže presvedčiť človeka s volebným právom, že keď sa mu nezadarí, že ho pravicový štát ochráni. Že mu niekto chápavý podá pomocnú ruku a nenechá ho umrieť v sračkách len preto, že si nenašetril sám. Stručne: Že solidarita je istotou.

Kým to pravica nedokáže, bude na nás ten graf vystrkovať socialistický prostredníček.

Zdroj:  Zakopaný pes neúspešnej pravice | M+M+M+M (4M).

Zdieľať?

Aj strata na dôchodkovom účte je stále viac ako dokázal štát

Budú konkrétne čísla. Žiadna anonimizácia skrz bulharskú konštantu.

Základom je Index

A tým indexom je vraj takzvaná miera náhrady. Čo je vraj pomer medzi priemernou mzdou a priemerným dôchodkom. Odborníci hovoria, že snahou je byť niekde na 50%. V roku 2008 to vraj bolo 42-45%.

Pôvodne som chcel ukázať tieto čísla na príklade môjho otca. Pri počítaní sa mi do toho vkrádala stále väčšia bulharská konštanta a tak som trochu pogúúglil. A narazil som na zaujímavý materiál:

Priemerná miera náhrady je v slovenských podmienkach funkciou náhradového pomeru, pomeru valorizácie a rastu priemernej mzdy, miery solidarity, štruktúry a výšky  priznaných starobných dôchodkov v minulosti, predlžovania dôchodkového veku a počtu priznávaných predčasných starobných dôchodkov. Pri dlhodobých projekciách k tomu musíme priradiť  aj meniacu sa demografiu Slovenska.

Prečo pri vysokom raste dôchodkov klesá miera náhrady? | Otázky od všetkých, odpovede od odborníkov. Portál Hospodárskych novín. – HNblogy.

A práve tam spomína práve tých 42-45%. Tak som to vzal ako bernú mincu.

Teda, ako bernú mincu… S tým číslom sa pekne machruje a čachruje. Napríklad iný sekundárny zdroj vzal nejaké dáta z nejakého obdobia a z nejakej vzorky (všetko neuvedené parametre výskumu OECD):

Z členských krajín OECD je priemerná čistá penzia v porovnaní s priemernou čistou mzdou najvyššia v Grécku, Maďarsku, Holandsku, Luxembursku a na Islande. Práve z dôvodu, že penzie podliehajú výhodnému daňovému režimu alebo nie sú zdanené vôbec, tak je pomer medzi penziou a priemernou čistou mzdou dokonca v Grécku, Maďarsku a na Islande vyšší než 100 %.

Naopak najnižšia je priemerná čistá penzia v porovnaní s priemernou čistou mzdou v Mexiku, Írsku, Japonsku, Veľkej Británii a na Novom Zélande. Výška dôchodku v porovnaní s priemernou mzdou je v porovnaní s priemernou mzdou je na Slovensku a v Českej republike porovnateľná so Švajčiarskom, Belgickom alebo Fínskom.

Porovnanie priemerného dôchodku a mzdy vo svete – Finance.sk.

Akokoľvek…

Teraz by bolo zaujímavé ešte dohľadať, aký je pomer toho, čo sme štátu dali k tomu, čo od neho dostaneme.  Trebárs v prípade, že máme šťastie a budeme poberať dôchodok 20 rokov. A pekne prepočítané na dnešné peniaze. Hm, to už asi nie je len tak.  A tak budem veľký optimista.

Nechcem byť špatným prorokom, ale neverím, že by sa tých 40 rokov človek nedal štátu minimálne toľko, koľko potom za 20 rokov dôchodku od neho dostane. Ale dobre, nech teda je to pre tých 20 rokov dôchodku práve 1:1.

Extrém – dôchodok nasporený z vlastných zdrojov

Dostal som ponuku od svojej českej banky, že mi spočítajú a navrhnú, ako by som mal hospodáriť so svojimi peniazmi. Tak som im, okrem iného povedal, že by som od dnes chcel sporiť 20 rokov tak, aby som potom mohol 15 rokov brať z týchto peňazí mesačne 27 000Kč. To je pri dnešnom orientačnom kurze 25Kč/€ cca 1080€ mesačne.

Spočítali mi, že by som mal relatívne rizikovo investovať 9700 Kč mesačne počas najbližších 20 rokov čo je cca 2.328.000Kč. Po zarátaní indexov a bulharských konštánt pre rizikové investovanie by to mohlo hodiť tú požadovanú 1080 eurovú mesačnú rentu 15 rokov, čo je cca 197.400€

Ak sa dám na túto cestu, tak z odložených 93120€ dostanem 197400€. Pomer odložených (ktorých som sa musel vzdať) k utŕženým je 2,1.

Nalejme si čistej pepsikoly

Tak si to zvážte. Index 45% z pôvodnej mzdy alebo 2,1 krát to, čoho som sa musel nateraz vzdať.

Tí, čo sa spoliehajú na štátny dôchodok  a poctivo odvádzajú, sa musia svojich peňazí vzdávať cca 40 rokov. Ja len 20. Fakt nechcem byť špatným prorokom tak, nech teda je to pre tých 20 rokov dôchodku práve 1:1.

Takže si to porovnajme: Optimistických štátnych 1,0 k mojim 2,1 čo sa týka odvedenej a získanej hodnoty. A hrôzostrašbných 45% (71,2%) k mojim cca 140% priemernej mzdy (781€/2011).

Ak umrú skôr ako za 20 rokov poberania renty, odkladané peniaze sú v ľufte. Teda pardón, nie tak úplne. Boli solidárne odvedené pre ostatných, ktorí nemali to šťastie. Hm?!?

Nemali šťastie, tak prispeli tým, čo nemali šťastie si tú rentu vybrať?  Alebo, keďže nemali šťastie si tú rentu vybrať, tak solidárne prispeli môjmu dedovi, ktorí to šťastie mal a dôchodok poberal 38 rokov? Nejako túto solidaritu nešťastných k šťastným v tomto prípade nechápem. Ani použitie slova poistenie.

Ak ja umriem skôr, ako vyluxujem môj dôchodkový účet, zvyšok niekto zdedí.

A to je ten dôvod, prečo hovorím, že aj strata na dôchodkovom účte v druhom pilieri je oveľa oveľa  viac, ako čistá solidarita s tými šťastnejšími.

Zdieľať?