Kino Grébovka

Obrázok

Len tak pre radosť som si jednu fotku z nedeľného výletu do Havlíčkových sadov trochu počernobielil.

Sedeli tam, ako by sledovali nudné kino. Každý zabraný do svojich vlastných cieľov či myšlienok. Sedeli tam a celé to bolo také ľahké skoro letné neskoré poobedie.

Kino Grébovka

Nedeľné kino v Havlíčkových sadoch hneď vedľa Gröbeho vily..

Asi tú jar vezmem na milosť

Po dvore mi pobehuje a poletuje asi 20 vtákov. Samčekovia za samičkami a samičky pred samčekmi. A ziapu pri tom, čvarga jedna nepomodlená! Ale krásna.

Čerešne kvitnú o dušu spasenú (už dnes večer) a pokosená tráva vonia zemou z ktorej sa zrodila a do ktorej sa na komposte zas vráti.

Veľká noc je všade kam sa pozriem.

Hrdosť, ktorú sme si zaslúžili

Môžeme byť na neho hrdý, veď dobijú celý svet a budú šíriť dobré meno Slovenska. Hm, ak sme sa svojimi daňami a svojou voľbou zaslúžili o to, že talenty majú veľkorysú štátnu podporu, tak áno. Inak je to obyčajné priživovanie sa.

Keď sa budú v máji politici stískaš s hokejistami, tak dúfam že spomenú, ako sa zaslúžili o to, že z našich daní financujeme mládežnícky šport.

Na druhej gymnaziálnej stretávke sa bol býval bol pri ohni posťažoval náš fúzatý triedny (matfyz):

Ja nehovorí, že tá naklonená rovina pre vozíčkárov za 400 000 Sk nie je protrebná. Ale ja som si minulý týždeň platil cestovné ako sprievod na fyzikálnu olympiádu mojich študentov z vlastného vrecka.

Keď máme podiel na ich úspechoch, sme oprávnený si ten podiel aj privlastniť. Aj sa z neho radovať. To potom aj to vlastenectvo bude živým pocitom a nie mŕtvym koňom.

Tak ako mimulý rok, aj tento rok prispejem 2% svojich daní na naše gymnázium. Aby som sa mohol v lete na stretávke tešiť z ich úspechov na chemickej olympiáde.  A keď to nebudú štátom organizované 2%, tak si ich zorganizujem aj sám.

Dnes je to zázrak prírody

Semienka som zasial v sobotu. Boli to minuloročné semienka. Síce z oficiálnych zdrojov, ale predsa len, celý rok ležali v sáčku a veľkú nádej na obživnutie som im nedával. No predsa, zázrak prírody nesklamal.

Je to skutočne fascinujúce. Z ničoho a bez dohovárania a vysvetľovania, že by mali sa to samo stane.

Semienka vyklíčili

Semienka vyklíčili

Starú Bellu je to zázrak prírody. Zasraná burina to je.

Burina je všade

Burina je všade

Ale všetko zlé sa na dobré obráti.

Okopané a poliate

Okopané a poliate

A úroda to bude zas nádherná. Mám to vyskúšané už niekoľko rokov.

Decembrové slnko

Práve mi zasvietilo do kancelárie decembrové slnko. Mám rád toto mrazivé úsmevné ráno.Viete, je to presne tá atmosféra, ako keď si začiatkom augusta privstanete a tak o 5:20 hľadíte na východ slnka nad horami cítite ešte trochu chladu v predzvesti spaľujúcej celodennej horúčavy.

Stojím za oknom, hrnček kávy v ruke, tak sladkej, že by sa sa sirupus simplex červenal závisťou, je mi krásne teplúčko a neviem sa vynadívať. Predstavujem si čo sa deje na iných mne známych miestach práve v tejto chvíli. Ako chlapík nastupuje do električky, ako si pani kupuje koblíšky, ako na križovatke stoja na červenú dvaja manažéri, jeden uvažuje o tom či to ešte stihne, druhý o tom či jeho sekretárka stihla tú včerajšiu večeru s jej nastávajúcim.

Dánky východ slnka

Dánky východ slnka

A či bude naozaj jej nastávajúcim. predstavujem si, ako sa kmotor nahýňa nad postieľku svojich párdňových dvojičiek.

Tak si tu stojím s tým hrnčekom a pri pohľade naň si spomínam na svoj kongeniálny výlet do Kodane. Hm, asi by sme mali cez víkend niekam zájsť. Stačí len do mesta.

A viete čo je najkrajšie na decembrovom slnku? Že nemusíte vstávať o 5:20 aby ste si tú krásu užili.

Na palice do paradajok do Veltrus

Potreboval som palice do paradajok. Teda, manželka potrebovala. Tak som vymyslel, že keď už mám kdesi odlamovať nejaké halúzky, tak nech z toho máme aj kultúrny zážitok. Mrkol som do Google Earth a najbližší les sa ukázal neďaleko Veltrus. Možno je aj inde, ale vo Veltrusoch sa dá za odmenu kúpiť turistická známka.

Nuž, boli sme tam v júni 2008 a ešte stále opravovali po povodniach z roku 2002. Inak, je to taký krajší dedinský statok. A práve k tomuto aspektu sa viaže najpútavejšia história. Veltrusy sú totiž historicky prvé miesto kde sa konala Svetová výstava. Veď viete, také tie pompézne svetové výstav достижени народного хазяиства. Dokonca vraj aj Mária Terézia sa tam bola bývala prabola  v roku 1754 na prvom vzorkovom veľtrhu na svete zastavila.

Zaparkovali sme v meste, pri národnom výbore, či čo to majú a k zámku sme sa vydali krížom cez park. Palice do paradajom som vyšklbal na jednej bočnej cestičke do mesta. Samozrejme, že nie v parku, veď ako by to bolo. Ako obvikle, pripájam forografie s komentárom.

Z Vyšehradu je celkom iný výhľad

Pred rokom sme si pri príležitosti svokrinej návštevy vyšli na Vyšehrad. Poviem vám, odtiaľ je celkom iný pohľad na Prahu ako ste zvyknutí. Posúďte sami, priložené fotky a komentár k nim vás isto presvedčia. A samozrejme, nezabudol som ani na príbeh o našom fúzatom triednom.

To sme boli v roku pradávnom, v čase medzi Václavom a Havlom,  s našou gymnaziálnou triedou na výlete v Prahe a šéfoval tomu náš dejepisár. Povláčil nás všade, kde sa len nejaká pamiatka objavila a triedny matfyzák to so stoickým pokojom zvládal. Keď sme sa z Vyšehradskej skaly nahýňali dole a sledovali premávku lodí tesne pod nami na Vltave, popod fúziky poznamenal:

Sledujte to harmonické vlnenie za tou malou loďou. A pozor, teraz nastalo skladanie vlnení, ako idú tie dve lode oproti. Vidíte, aký je výsledok ak sú vlnové dĺžky rozdielne.

Takže priatelia, Vyšehrad si pamätám hlavne ako miesto skladania vlnení. Nejaké vlnenie Libušiných vlasov a utopený Šemík popri tom blednú závisťou.

Ale dosť bolo príbehov z dávnoveku, pozrite si fotky.

Prahou po stopách zakladateľov Československa

Všeobecne sa traduje, že Československo vzniklo 28. októbra 1918. My, Slováci si k tomu vždy dohodíme dovetok, že sme sa pridali Martinskou deklaráciou 30. októbra.  Aby nebola história len suchou vedou, podnikám s deckami tajné vlastivedné výpravy. Tajné preto, že len ja viem že základným účelom je natĺcť im do hlavy, že máme nejakú tú históriu, že dejiny sú zaujímavé a ich poznanie rovnako dôležité ako čokoľvek súčasné.

Tak sme aj v roku 2007 podnikli výpravu po stopách otcov zakladateľov československej republiky. V Prahe sú viac menej pokope a keď sa nebojíte chvíľu prekladať pravú nohu cez ľavú striedavo s prekladaním ľavej pred pravú a pri tom celom sa vám nohe nezahrčkajú, môžete vykročiť po našich stopách.

Celý výlet sa uskutočňuje v priestore Hradčan, Strahovského kláštora, jeho záhrad a neďalekého Petřína.