Desiatky hodín offline prinesie skutočne nové myšlienky.
Podarilo sa zasiať a ak bude studený máj, mohol by byť opäť aj v našej stodole raj. Nejaké náznaky sa už objavili. Uvidíme, uvidíme, ale bolo by to veľmi zaujímavé. Aj na tom našom poli.
Na úvod ešte odbočka. Musím si splniť informačnú povinnosť.
Osevný plán pre rok 2009
Keďže ide o rok deliteľný 3, začíname siať na začiatku: hrach (2 rady) mrkva, petržlen cibuľa, cesnak. Tentokrát na preskáčku celkovo 4×4 rady. Nasledovať budú priesady a ku koncu poľa druhý hrach, fazuľa a uvidíme čo ešte.
Tú preskáčku si vymyslela žena, že vraj sa cibuľa s mrkvou nejako prirodzene chránia a keďže sa cibuľa zbiera skôr, bude mať mrkva viac miesta pri dozrievaní. Nuž, dobre. Veď tak či tak rovno narastie.
Informačná povinnosť splnená, tak poďme k tej jabloni.
Nerudovská otázka
Stojím pred dilemou. Mám jednu jabloň, ktorej nejaké potvory pred rokom v zime dohrýzli korene tak, že z jablone ostal pekne špicatý kolík. Tak som ju len tak zapichol doprostred záhrady, kde bolo vtedy najviac mokro. A ona na jar vyrašila, leto prečkala a túto zimu pekne prezimovala. Mal by som ju presadiť, len nevime kam. Mať jabloň uprostred poľa je somarina, to vám potvrdí každý sused, čo vám chodí na jeseň to pole orať. Takže ma opantáva nerudovská otázka. Ale pri jej riešení mi blogový zápisok asi nepomôže, že?
Zrotavátoroval som pole aj u našich. Oni majú uprostred poľa jednu jabloň. Poviem vám, je to pekný opruz, držať pod kontrolou rotavátor v hlbokom predklone. S tou mojou jabloňou skutočne musím niečo urobiť.
Už pár rôčkov (pár sú dva) mám opäť dolného suseda. Už by sa skutočne hodilo oddeliť vizuálne našu záhradu od susedovej. Nejaký nápad mám, rád by som urobil stenu z jabloní. Mám totiž zásadné výhrady k živým plotom. Sú to neskutočne jalové rastliny. Tienia a oddeľujú, to hej, ale žiadna úroda. Tak som si vymyslel, že namiesto živého plota urobím stenu z jabloní. A viete čo, presadím tú jabloň z poľa ako prvú vrámci budúcej jabloňovej steny.
Iné jablone som bol býval onehdá ostrihal a v piatok sa mi podarilo konečne odpratať tú spústu dreva z pod nich. Keď zanedbáte pár rokov zimný či iný výchovný rez, potom máte pod stromom viac dreva ako čo ostane na ňom. A zas sa o slovo prihlási nerudovská otázka. Vyriešil som to tak, že som konáriky postrihal na menšie a hodil do starého záchoda. Ono je to už len prenesená kadibutka, ktorá dožíva svoj niekoľký posledný rok ako úschovňa dreva pre vonkajšie varenie. V lete, keď budem potrebovať drevo pod guláš, ich tam nájdem.
To strihanie bola veľmi pekná práca. Slniečko, vtáčiky, dedinka v údolí… vychutnával som si myšlienkový pohov, uvažoval som nad všeličím, hlavne som sa zaoberal existencionálnymi otázkami. Kam smerujem, čo ešte do leta urobiť, aké mám krásne deti, ako si spokojne žijeme, že dnes na Veľký piatok sa to opäť po 1976-krát stalo, že sobota je jediný bezbožný deň v roku a že je skvelé mať istotu, ktorú oni nemali, že od nedeľe opäť bude na koho zhodiť vlastný kríž a tak podobne. Možno to poznáte, také tie intelektuálne nenáročné práce, pri ktorých sa dá ujasniť si koncepciu svojho ďalšieho života. Že nepoznáte? Dajte vedieť, zamestnám vás pri strihaní prútikov a budete môcť v pokoji premýšľať. Na podporu mám dobré podnentné víno, ugrilujeme niečo a preberieme zásadné otázky bytia.
