Mesačné archívy: júl 2009

Cena elektriny pre veľké domácnosti je aj napriek zmenám stále podivná

Napísané , autor:

Pretože aj napriek zmenám, to rozhodujúce stále zostáva: Neexistuje informácia o stave elektromera k 1.1. kalendárneho roku a napriek tomu všetky predpisy pracujú s pojmom skutočná spotreba elektriny v roku 2007 respektíve 2009.

ÚRSO sa snaží čo mu sily stačia zamedziť budúcim žalobám, ale kráča od jednej blamáže k druhej. Na prvý pohľad sú vyjadrenia jednoznačné.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) zmenil delenie domácnosti pri spotrebe elektrickej energie na tzv. veľké a malé už v tomto roku. Ak tzv. veľká domácnosť neprekročí v tomto roku spotrebu nad 5 tis. kilowatthodín bez elektrického vykurovania a nad 20 tis. kWh s elektrickým vykurovaním, zaplatí za elektrickú energiu distribučnej spoločnosti toľko ako malá domácnosť.

…

V oblasti elektroenergetiky okrem zrušenia delenia domácnosti na veľké a malé regulačný úrad…

Veľké domácnosti môžu šetrením zaplatiť za elektrinu menej – Dnes.atlas.sk

Ale keď sa pozriem na  skutočné znenie, tak otázky stále ostávajú. O spomenutej zmene tarify z veľkej na malú sa doslovne píše:

(6) Po vykonaní odpočtu určeného meradla na konci fakturačného obdobia v priebehu roka 2010, sa dodávateľom elektriny uplatnia pre domácnosť na účely vyučtovania dodávky elektriny za rok 2009 ceny podľa skutočného množstva odobratej elektriny v roku 2009. Pre domácnosti, ktorých skutočná spotreba elektriny v roku 2009 bola v domácnostiach bez elektrického vykurovania najviac 5 000 kWh a s elektrickým vykurovaním najviac 20 000 kWh sa uplatnia dodávateľom elektriny ceny schválené alebo určené na rok 2009 pre domácnosti, ktorých spotreba elektriny v roku 2007 bola v domácnostiach bez elektrického vykurovania najviac 5 000 kWh a s elektrickým vykurovaním najviac 20 000 kWh. Uplatnenie cien podľa skutočného množstva odobratej elektriny v roku 2009 sa vzťahuje na obdobie roku 2009, v ktorom dodávateľ elektriny dodával elektrinu odberateľovi elektriny v domácnosti.

Zdroj: http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/vynos_02-2009_sk.pdf

Celé je to stále nechutný podvod, keďže neexistuje stav elektromera k 1.1.2009 a teda rozhodnúť nie je objektívne na základe čoho.

Aspoň že na rok 2010 sa s nejakým debilným delením nepočíta. A veríte niekomu, že sa tento humbuk znovu nezopakuje? Veď aj tieto úpravy sú vo svojej podstate retroaktívne.

Otravné stacionárne záložky – nový webdizajnový mor

Napísané , autor:

Rozmohlo sa to ako nový dizajnový mor. Záložka s písmom na kánt, stoja ca na mieste aj keď sa stránka posúva.  Lahôdkou je, keď má žiarivú farbu a prekrýva text. Aj urolovať sa môžete a neodprace sa vám z cesty. Poviem vám, svojou otravnosťou súperí s reklamou uprostred okna. Ale tá sa dá väčšinou vypnúť na rozdiel od týchto debilných záložiek.

Otravnejšie je už len graficky a súčasne farebné neodlíšenie textov aktívnych odkazov v článkoch.

Ale aby som to len teoreticky neopisoval, dám jeden čerstvý príklad s pikantným podtónom:

Bočná záložka

Bočná záložka - výrez okna

Podmienky pozorovania: FF3.5; šírka okna (teda viditeľnej plochy stránky) bolo cca 1007 bodov.

Marketingová politika

Napísané , autor:

Pre poučenie a nezabudnutie.

Vždyť přece i to, že prohlásila, že její Demokratická strana zelených, pokud by se dostala do parlamentu na pátém místě pražské kandidátky, by po jejím zvolení zanikla a ona by působila v sociálnědemokratickém klubu, stvrzuje, že tato strana byla jen berličkou k tomu, aby paní Zubové její manažér mohl popularitu zajistit či přesněji koupit a dostrkat ji do parlamentu. I za to ale bude muset její manažér sociálním demokratům zaplatit: je prý ochoten v reklamní kampani utratit až sto milionů korun. To zase údajně domluvil šéf kampaně ČSSD pan Tvrdík. Pan Jaromír Soukup je totiž šéfem druhé největší mediální agentury Médea v České republice, která má obrat přes dvě miliardy ročně. Majitel agentury jen nesouhlasí s tím, že by se Demokratická strana zelených měla po volbách rozpustit: je totiž místopředsedou této strany a chce vstoupit do politiky a spolupracovat se sociální demokracií, a to i na úrovni odborných komisí. V pondělí však již paní Zubová médiím jasně oznámila, že panu Soukupovi by slušelo místo ministra.

Karel Hvížďala » Zubová a meze marketingové politiky

Nestačí upozorniť, že prišlo

Napísané , autor:

Treba upoztorniť aj že nepríde?

A ještě jedna důležitá věc: zmínka o zveřejňování plánovaných odstávek na stránkách webového portálu ISDS (viz citace z Provozního řádu) přináší uživatelům datových schránek poměrně důležitou povinnost: musí tyto stránky průběžně sledovat. Jinak by se jim totiž mohlo stát, že se o plánované odstávce nedozví a do své datové schránky se nedostanou.

To ale poněkud mění původní předpoklad o tom, že uživatel nemusí sám aktivně kontrolovat svou datovou schránku, protože na příchod nových zpráv jej upozorní SMSkové či e-mailové avízo. Zde, u oznamování plánovaných výpadků, možnost takovéhoto oznamování nikde zmiňována není.

Stalo se: datové schránky mají první problémy – LUPA

Prdlajs! Je samozrejmé, že v prípade nedostupnosti sa lehoty majú predĺžiť. Slušnosť? Hm, to sa asi v štátnej správe nenosí. Akokoľvek, zlyhanie sekundárnej notifikácie je ako s tým povestným „neznalost neomlouvá“.

Google Apps už nie je beta a skoro nebol ani zadarmo

Napísané , autor:

Ako full riešenie firemného e-mailu to využívam už niekoľkým rokom. A ani sa mi veriť nechce, že je to už 5 rokov od uvedenia Gmailu na svet.

In five years since the first pieces of the suite appeared on the scene, they’ve grown from the quirky side projects of a search company to become a fully-featured Web office suite, and one that turns tidy profit. In the months ahead, be sure to watch as Google move aggressively to edge out competition in the enterprise like Microsoft Exchange and Lotus Notes.

Google Apps Leave Beta, Gunning for the Enterprise – ReadWriteEnterprise

Veru veru, je to už 5 rokov a tak sme si na to zvykli, až je niektorým podivuhodne dovnô, keď si súkromná firma urobí so svojim produktom čo len chce.

Google just emailed to say that a link to the Standard version has been added back to the landing page. And they reiterate that they have no plans to kill the product

Google Apps Standard Edition Findable Again.

Dočasné vytratenie sa bezplatnej verzie Google Apps ale nie je jediný experiment okolo Googlovských aplikácii.

I created a new Gmail account and Google didn’t ask my phone number, so the new requirement could be limited to some regions or it’s just an experiment. Google says that is stores your phone number to make sure that you use it for „a limited number of accounts“, but it’s not clear how many accounts you can create using a phone number. Another problem is that not all the countries and the carriers are supported.

Creating a Gmail Account Requires SMS Verification.

To sú testy, to sú testy.

Tak trošičku vlastne nevadí

Napísané , autor:

Minule to bolo o pravde a klamaní. Dnes si trochu rozoberiem pravidlá a ich dodržiavanie.

Veď to poznáte, ono by tie pravidlá človek aj dodržiaval, ale občas sú také nejaké… Ako by som to… Aha, už viem! Mimo náš špeciálny prípad. Lebo my sme vždy špeciálny prípad, takže pravidlá, to hej, tie treba, ale aby ich dodržiavali ostatní, aby som ja vedel, ako sa ostatní budú správať a tak získal konkurenčnú výhodu.

Hm, a nie je to tak náhodou čistý podvod? Nedodržiavanie pravidiel, ku ktorých dodržiavaniu sme sa zaviazali? Uzavreli sme tichú, alebo aj jasne deklarovanú dohodu, že pravidlá dodržiavať budeme a pritom si robíme čo sa nám v danej chvíli najlepšie hodí.

S pravidlami je spojený jeden zaujímavý jav. Osobne ho volám „Trošku nevadí!“ Veď viete, také to, že keď pôjdem mimo obce 92, tak je to len trošku. Ak je nosnosť výťahu 200kg a mi máme dohromady 205, tak je to len trošku naviac. Pri kosení motorovou kosou sa má používať ochranný kryt, ale veď tento kúsoček trávnika ešte odkosím bez neho, kým si ho pôjdem umyť. A úspešné absolvovanie skúšky treba 60% ale veď 59 je len trošičku menej a za trošku ani pán farár nič nepovie. Ale koľko je to „trošku“? Koľko je to trošku porušené pravidlo? O tom, že trošku nevadí sú ľudia schopný diskutovať hodiny a vložiť do toho tony energie.

A ešte jedno „Občas nevadí!“, ktoré je spojené s konkrétnou osobou. Viete, občas nevadí a občas vadí? A keď mu to porušenie pravidiel vtedy nevadilo, nebude mu ani teraz? Alebo chvíľu platí a chvíľu neplatí?  Tamto mu vadí a toto tu nie? A kto sa v tom živote má vlastne vyznať?

O tom, že porušenie pravidla nikomu predsa nemôže ublížiť, keď sa to robí rozumne, tak o tom je 90% krčmových debát. O tom, ako zmeniť alebo zrušiť pravidlá, tak o tom sa diskusia vedie málokedy. Lebo v prípade snahy o opravu pravidla sa dostávame na tenký ľad osobnej zodpovednosti za druhých.

Dodržiavanie či porušovanie pravidla, to je o konkrétnom jedincovi. Vytváranie a menenenie pravidiel je o veľkej spoločnosti tých, ktorí sa potom tým pravidlom budú riadiť. Tvorba a udržiavanie pravidiel je o schopnosti prevziať zodpovednosť za druhých. Tvorba a zmeny pravidiel sú o odvahe postaviť sa mimo davu tých, pre ktorých sú pravidlá určené.

Takže aby aj moje deti pochopili:  Dodržiavanie pravidiel je vec cti a ich porušovanie je podvod. Tvorba pravidiel je vec odvahy byť zodpovedný za iných.

Aby som nezabudol o čom som chcel nabudúce, tak bude to o hádzaní kameňov, ich zbieraní a stavaní z nich pevných základov. A aj na chémiu dôjde.

Tresty za popieranie skutočnosti

Napísané , autor:

Tak som sa onehdá zamýšľal nad tým, prečo trpíme popieračov objektívnej pravdy. Viete, takéto, že keď niekto hovorí, že pomaranče sú hnedé a pozerá sa na kopu oranžových pomarančov na stole. Prečo mu jednu nevrazíme a neoznačíme ho rovno za hlupáka, prípadne za farboslepého a nezakážeme mu vyjadrovať sa k farbe pomarančov na stole?

Alebo také matematické dôkazy. Ak by niekto tvrdil, že 2+2 je 5, musel by to minimálne dokázať. Vrámci klasickej  matematiky by sa mu to asi len ťažko podarilo. Preto je každý, kto tvrdí, že 2+2 je 5 označený priamo za toho, kto nehovorí pravdu. Ak by toto niekto tvrdil na skúške na matfyze…

Ak by niekto u nás na farmácii tvrdil, že opiáty nespôsobujú fyzickú a psychickú závislosť, vyhodili by ho zo skúšky z farmakológie. Ak by to tvrdil štyrikrát, ani by tú školu nedokončil. Prosto, sú to pochybnosti o faktoch, ktorých vyslovenie sa trestá jednoznačne a tvrdo a nikto sa nad tým ani len nepozastaví.

Aký je rozdiel medzi faktom a faktom? Žiaden.

A potom tu  máme objektívny fakt holokaustu, vyhladzovacích táborov, gulagov, pracovných perzekúcii, núteného exilu a čo ja viem akých ešte chuťoviek, ktoré si jeden človek dokázal na iného človeka vymyslieť. Tieto deje, miesta a počty sú dokázané, potvrdené, zdokumentované a napriek tomu sa hľadajú dôvody prečo by pochybnosti a diskusie o pravde mali byť akceptované.

Aby som to ešte upresnil, samozrejme v procese dôkazu, v procese hľadania pravdy, v procese faktografického popisovania je miesta na diskusiu a rozporovanie neúrekom. Dokonca v procese dokazovania musí byť to spochybňovanie a  hľadanie rozporov prítomné. Ale v momente, keď je pravda dokázaná… O čom chcete diskutovať?

A aby som to upresnil ešte viac: Existuje taký pojem, volá sa to „akademická pôda“.  Je to pojem, ktorý prapôvodne vznikol na zastrešenie beztrestnosti rozporovania akejkoľvek pravdy. Je to jediné miesto, kde má zmysel rozporovať akúkoľvek pravdu. Sú tam na to nástroje, systematika, spôsob práce, vedomosti a ďalšie nutné predpoklady, aby mohla byť akákoľvek pravda kvalitne rozporovaná. Sú tieto podmienky v novinách, na trhu, na blogu alebo pri kávičke vytvorené?

Keď ma najbližšie niekto bude presviedčať, že z herákom môže kedykoľvek prestať len na základe svojho rozhodnutia, tak mu dokážem ako odborník, že sa mýli. Ale diskutovať o fakte nemá zmysel. Bolo by  to mrhanie časom a energiou.

Akceptovanie šírenia pochybností o faktoch je trestuhodné.  Či ide o kvadratúru kruhu, užívanie tetracyklínu v tehotenstve alebo neexistenciu Treblinky.

Inými slovami, aby aj moje deti pochopili: Klamať sa nemá a kto je prichytený pri klamstve, ten si zaslúži trest.

Prázdninové predsavzatia nestoja za veľa. Ani novoročné. Blogové? Radčej ani nehodnotiť. Ale také jedno som si… No hovorme tomu, že pomyslel. Práve ste boli svetkom prvého dielu. Či bude zajtra druhý? To sa uvidí. Zajtra.