In fact, I suggest that cutting off of the net in Egypt caused the actual revolt, as addicts to phone service and the network went berserk, needing their fix. The best bet is to let the information flow so people are stuck at their terminals soaking it all in and making derisive tweets, thinking that does any good. Note to China: people cannot kill you if they are sitting at home in front of a terminal.
Anyway, readers, go back to your Facebook homepage and see what your friends are saying.
The Internet Is the Opiate of the Masses | John C. Dvorak | PCMag.com
Mesačné archívy: marec 2011
YouTube – Jiří Schelinger – I love you mädchen krásné
Globalizácia zo 70′ rokov.
Čo si zasejete, to budete žať
Ak ste na indexe mienkotvorného denníka, ste, slušne povedané, v prdeli.
Z funkcie ho nechala premiérka odvolať potom, ako vyšlo najavo, že vybavoval stretnutie pre zástupcu firmy Kapsch s kancelárom Národnej rady.
Vyhodený z Úradu vlády sa uchytil v Dúbravke | Dúbravka | bratislava.sme.sk
Čo si zasejete, to budete žať
A to som ešte skutočne slušný. To len tak ako malá nevinná provokácia. Viete, onehdá som mal takú „malú“ diskusiu o sile jednej služby zastrešenej pod sme.sk.
Hej, táto filipika sa dá poňať aj z druhej strany.
Teraz, keď sa ocitli vo vláde, pravicové strany Blanárika tolerujú. Post pripadol podľa koaličnej dohody SaS. Tá síce v opozícii nebola, jej predseda Richard Sulík si však pri zakladaní strany potrpel na to, že sú strana bez komunistov a eštebákov.
Keď raz mám nejakú líniu, tak je vecou charakteru vynaložiť absolútne maximálne úsilie na jej dodržanie. Tak čo tam stále robia tí preverení komunisti? Keď ho raz nechceme v štátnej práve, tak ho inokedy už chceme? Hej, ten charakter, to je sviňa svedomitá.
Alebo to vezmeme za tretí roh? Písal som už o tom:Chytajte kamene do vás hodené, hodia sa na základy
Mám taký osobný pocit niekde vo vnútri mozgovne, že s našimi chybami a slabosťami a nedokonalosťami je to ako s povestným uholným kameňom. Keď ich do nás dosť nahádžu, mali by sme si ich dobre uschovať a na nich postaviť stavbu svojho života. Lebo múdry stavia svoj dom na skale a učí sa na chybách iných a aj na chybách svojich. Keď sa dobre poučíme, dobre zapracujeme chytené kamene a nenecháme ich ako hrach len tak odskakovať, môže ten život stáť za to. A to ma vedie k úvahe, že práve od takých, ktorí si svoje alebo cudzie chyby už prežili sa najlepšie môžeme poučiť. Možno takí majú najväčšie právo na rovnakú chybu, ale v našom podaní, nás upozorniť. Lebo oni vedia...
Nie je to žiadna sranda, tento život. A ešte k tomu, nemá zmysel.
PRP: Čo nenapíšeš, to sa nikto nedozvie
Prestaň na internete publikovať informácie o sebe, ktoré nemá niekto vedieť. Keď ich tam nenapíšeš, tak sa ich nik nedozvie.
Ak niečo neurobíš, nik sa nik nedozvie, že si to urobil. Ak sa neožerieš na verejnosti, nikto neuverejní fotku, ako sa ožratá vyzliekaš.
A ja som myslel, že je to úplne jasné. Keď tak čítam diskusie o ochrane súkromia na Fecebooku, tak mám pocit ako u hotentótov. Napíšeš si do profilu telefónne číslo, kde študuješ, čekneš sa každú chvíľu a pravidelne na rovnakom mieste, nadávaš na svojho skúšajúceho. A potom sa čuduješ, že je táto informácia niekde na sieti zverejnená.
Máme tu 350 500 miliónov blogérov, ale oni o tom netušíš, že si blogér. Kúpiš si chladničku a čuduješ sa, že chladí. Ach jo!
Ja viem, povieš, že malo by byť… Ale nie je! A ani nie si schopný to akokoľvek ovplyvniť. Tak sa podľa toho správaj a prestaň túžiť po modrom z neba. Tvoja viera, že niekto cudzí bude myslieť na tvoje blaho je zúfalo naivná. Prečo by mal?!? Veď ani teba ani tvoje peniaze nepotrebuje.
Geo-čekovacie služby tak trochu nechápem
Google Latitude
Keď už teda Google do svojho Latitude pridal možnosť nahlásiť sa na nejakom mieste a mám teda ten Android telefón, tak som sa dvakrát čekol. Dokonca úplne verejne: Tu a Tu.
Okrem pocitu, že som ošťal pätník, tak trochu nerozumiem na čo je to dobré. Tak sa teda opýtam, keď už mám ten blog a chodí vás sem pekná kopa:
- Na čo by to pre mňa malo byť dobré?
- Čo máte vy z toho, že ja sa niekde čeknem?
Aha, ani len na viac ako na dve otázky neviem prísť, tak sa mi zdá táto služba nezmyselná. Ak k tomu prirátam moje staré známe, že geolokácia je jedna z najintímnejších informácii, tak záver je: Celé je to o ničom.
Ale môžem sa mýliť.
Viete, taký geo-lokalizovaný Buzz s fotkou a kusom textu a v rámci uzavretej skupinky ľudí, to už je celkom iná záležitosť. To už nesie aj nejakú informáciu. Tak ako šikovne (integrované do e-mailu) s tým pracuje Google Buzz je to vlastne moderná forma pohľadnice. V lete som takých dovolenkových pohľadníc rodinne rozoslal niekoľko.
Ale nahlásenie/čeknutie sa? A verejné k tomu?
Práve prebieha moja minulosť
Pekne to napísal o nás, čo sme boli v roku 2004 tam kde ste vy dnes:
Ale Filipe, vždyť já jsem na internetu skoro pořád už teď!
Já taky. Ale stále ještě ne úplně pořád. Např.: moje videokamera je offline. Ale samozřejmě i tak si sahám na budoucnost – už dlouho jsem neřekl, že si zajdu na internet. Jenže já a ty, milý čtenáři, nejsme ani zdaleka průměrný Evropan. Aneb, jak říká William Gibson: “The future is already here – it is just not very evenly distributed.”
V roku 1998 som bol býval bol povedal: „Počítače začnú byť pre ľudí, keď budú mať farebné škatule.“ Inšpiroval ma vtedy k tomuto výroku prvý farebný Apple iMac. A dnes je to tak.
S internetom na základné školské informácie
Práve som zatrhol internet ako primárnu školskú pomôcku. Akosi staršie decko zabudlo, že o meter vedľa sa povaľuje učebnica s predžutými bazálnymi informáciami.
Je to ako s kanónom na vrabce. Veď hej, človek ľahšie trafí, ale po vtákovi toho veľa neostane. Je potešujúce, že staršie decko už nemá problém používať, dokonca aj kvalitne, rôzne internetové zdroje. V tomto prípade sme sa vzdelali tiež v tom, že aj výber optimálneho zdroja je dôležitý.
Kontrolní otázka, soudruzi: Aký zdroj informácii je človeku najbližšie?
Odpoveď: Vlastná hlava.
Inak, s týmito mojimi deckami je to rovnaké, len o level ďalej. Nám bola bývala bola na pár chvíľ zatrhnutá kalkulačka, lebo sme akosi pozabudli, že sa dá deliť a násobiť aj ručne a prsty sú stále poruke.