Radšej zjednodušujme

Kolegovia kapitalisti, nabádam vás k edukácii zmätencov. Každý ste ho stretli. Zmäteného chlapíka a možno ešte viac zmätenú jeho manželku, čo nevedeli kde je sever a napísali, povedali, alebo vám rovno do čumáku nabrýzgali:

Pán Mihál viem presne čo píšem. Píšem totiž z praxe a nepáči sa mi , keď radíte ako obchádzať zákony – načo ich teda schvaľujete také, keď treba radiť ako ich obísť?!

 

to je len pre zamestnavatelov ako odrbat stat a pre nas zamestnancov ake rady das?nech aj my obycajny ludia mozme odrbat tento stat nielen ty co maju dost penazi a tymito radami budu mat este viac!

 

kks, ze ako odrbat system a stat, a este sa pod to aj podpise. toto je hanba celeho naroda – presne toto je styl slovenskeho zmyslania – co ako kde osrat. presne to iste sa deje v nasej politickej scene, tak preco to neporadit aj pospolitemu ludu. des! najlepsie – nezamestnaj nikoho, nebudes musiet platit odvody ziadne. slusni ludia to odpracuju a odvedu za vas.

 

Pán Mihál takto radí samozrejme preto, lebo neni minister a vo vláde. Takto isto radil aj predtým, ako sa stal ministrom. A akonáhle nastúpil do funkcie, tak všetko čo predtým radil, zatrhol alebo ošetril, aby sa tak už oklamať nedalo. Veď z toho sú peniaze do rozpočtu a neviem, ktorému ministrovi by sa to páčilo, keby takto prichádzal o peniaze. Akonáhle by sa stal ministrom, tak nič z toho čo tu píše alebo radí, by sa nedalo uskutočniť. Ale teraz sa tvári ako záchranca podnikateľov a živnostníkov.

 

uzasne”, ked byvaly minister radi ako okradat a klamat stat a zamestnancov. “Len tak dalej”, ku Grecku uz nemame daleko. “Skvele” zakony v nasom state, nevymahatelnost prava, lobing financnych a iných skupin, obohacovanie sa na ukor spoluobcanov a statu.. a potom chceme, aby mladi schopni ludia neodchadzali do zahranicia, ale zostavali s know-how doma…a produkujeme ciernu pracu cez “dohody” a nemame na dochodky, na mzdy.. ale pre tych, ktori pre stat nezarobili ani euro, sa na davky v “hmotnej nudzi” vzdy najdu peniaze. A tam, kde ludia pracuju na zmluvu, dru za zobracenku na manazment a na teplych miesteckach sa zohrievaju dochodcovia – za plat aj dôchodok. Tak ludia, aj nadalej zatvarajme oci a tvarme sa, ze nas sa to netyka a ze co ja uz s tym narobim.. Keby tak rozmyslal Stur a dalsi, uz by tu Slovaci neboli. Kazdy nesie svoj diel zodpovednosti, vyhovaranie sa na dobu neobstoji.

To je malý výber komentárov k Jožovmu statusu, v ktorom vyberá základná zákonné úpravy zo zákonov o dani z príjmu, zákona o zdravotnom a sociálnom poistení. Tie ustanovenia  preložil do ľudskej reči. A vzniklo týchto pár odstavcov:

Ak ste zamestnávateľ, …

Zamestnajte na dohodu dôchodcov…

A ak zamestnáte dlhodobo nezamestnaných a ich mesačný príjem nepresiahne 539 eur, tak rok neplatia žiadne odvody a zamestnávateľ len 1,05% do Sociálnej poisťovne.

Založte si živnosť….
Zamestnajte sa vo vlastnej firme na kratší úväzok….

Nevyplácajte si podiely na zisku, ak ste zdravotne poistený na Slovensku.

Zdroj: FB status

Miesto trojbodky nasledovali v originále 2-3 jednoduché vety. Nehovorí nič, len to čo je napísané v slovenských zákonoch. Ľudskou rečou.

Priatelia kapitalisti, vysvetľujte to tým zmäteným blúdiacim okolo vás. Nie to, ako je ťažko podnikať. Ako sa musíte starať, aby tí vaši zamestnanci mali istotu pravidelnej výplaty. Nevysvetľujte blúdiacim zmäteným, že z každej jednej výplaty sa platí ďalších 50-60% vo forme daní a odvodov. Nevysvetľujte aká je skutočná cena práce a koľko v skutočnosti musia svojou prácou pre firmu priniesť, aby dostali svoju čistú mzdu. Nehovorte im, že keď narazili na podvodníka, čo im nevyplatil mzdu, že ich má ochrániť fungujúca justícia a že sa tomu hovorí vymáhateľnosť práva. Nehovorte im, ako vás aktuálna vláda neustále odiera. Nie!

Hovorte im, že toto je napísané v aktuálne platnom zákone: “Pri práci na hodinu denne a pri plate 44 eur mesačne zaplatíte na zdravotné poistenie len 6,16 eura mesačne. Zároveň budete mať za lacný peniaz dôchodkové a nemocenské poistenie.”

Takto to v tom zákone je. A skúste ma nazvať podvodníkom, hnusným podnikateľom. Nejakých drobných 150 tisíc eur za urážku toho, že konám podľa zákona by sa mi šiklo. A ak to urobí nejaký štátny úrad, budem dvojnásobne rád. Niekto tie dane zaplatiť musí a mohlo byť horšie, nemuselo to byť zo štátneho.

Ja nedávam takýto plat žiadnemu svojmu zamestnancovi. Ja ho dávam sebe. (A dokonca väčší, teda mám aj väčšie odvody) Moja firma zaplatila za rok 2012 kladné dane a za rok  2013 budú zas kladné. Trochu menšie, ale budú. (Niekto to zaplatiť musí.) Ak by som zamestnával aj niekoho iného, tak z jeho platu zaplatí moja firma dane odvody. A to mi verte, z toho nie je možné vykĺznuť ako v prípade platu pre mňa.

V lete som podal hlásenie o obchodovaní mojej firmy s EU krajinami nie 20, ale až 23. v mesiaci. Obratom ma potešil daňový úrad pokutou 60€. Je to tak v zákone. V tom istom (alebo v susednom), v ktorom je napísané, že keď sa zamestnám na hodinu denne s platom 44€, tak budú moje odvody 6,6€. Podal si výkaz neskoro, pokuta od 60 do 3000€. Ani mäkké f som nenamietol.

Takže znovu: Nič čo kde-kto verejne radí ako profesionálny odborník na dane a odvody nie je žiadne nabádanie na podvody. Je to všetko napísané v tých zákonoch. Akurát to on povie jasne a zrozumiteľne. Tak jasne a zrozumiteľne, že to každý zmätený pochopí.

Preto, kolegovia kapitalisti, vzdelávajte každého zmäteného v daniach a odvodoch, že takto je to napísané v zákone, ktorým sa riadi zdaňovanie aj ich príjmu. Vyčíslite im, koľko ste odviedli na daniach za ich služobný automobil, vrátane dane za výkon. Aby videli, koľko mohli dostať na prémiách, ale vy ste tie peniaze odviedli do zdravotnej či sociálnej pisťovne, či do štátneho rozpočtu. Poučte ich, že dane sú príjem štátneho rozpočtu.

Večer sa doma v správach dozvedia, ako dobre boli tieto ich peniaze využité na pokuty štátnych úradov iným štátnym úradom, ktoré udelili iné štátne úrady.

A ešte pár slov k vám  zmätencom

Nepáči sa vám to, že ste o tom odteraz nevedeli? Nepáči sa vám, že ste za debilkov? Tak apelujte na svojho poslanca, aby písal zákony zrozumiteľne. Keď tak sledujem tie vaše zmätené komentáre, je mi čudné, že som ešte nevidel manifestáciu voličov vládnej strany za zrozumiteľné zákony.

Nepáči sa vám to, čo Jožo preložil zo zákonštiny do ľudskej reči? Ani mne nie. Ani ja nemám rád, keď som za idiota. Považujem za absurdné, ak sa platia dane a odvody inak keď je to zo mzdy, inak keď sa to volá podiely na zisku, inak keď sa to volá odmena dohodárovi a úplne inak, keď sa to volá autorská odmena (a to rozhodne nie sú všetky pomenovania prichádzajúcej sumy na osobný účet). Preto som ho volil, aby tie diery, na ktoré neustále upozorňuje, zaplátal.

Kým je v zákone napísané, že z platu 44€ sú odvody 6,6€, tak je presne podľa zákona  z platu 44€ platiť odvody 6,6€.

Vy by ste platili viac, debilkovia? Nie! Vy sa v tých komentároch domáhate rady, ako štát skutočne ojedať. Nie podľa zákona, ale čisto ako by sa vám to hodilo. A mňa, čo koná podľa zákona chcete nazvať hnusný kapitalista?

Nevyznáte sa v tom, ale tak strašne by ste chceli.

Ale viete, že vám rozumiem?

Štát plní z 90% úlohy, ktoré sú pre 90% občanov nedôležité až zbytočné. Politici z 99% trávia čas politikárčením.  Obsah pojmov spojených s fungovaním štátu a politického systému je z 90% rozdielny od skutočného, teda slovníkového, terminologickému obsahu.  Až 99,9% občanov nevie správne popísať, ako funguje ich vlastný štát.  Ani ja nie a to som chodil 17 rokov do školy.

Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.

Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:

Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno “štátny”. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.

Bodka. Koniec návodu.

Zdroj:  Moja charakteristika štátu ako inštitúcie | M+M+M+M (4M).

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať.  Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického.

Len tak dokážu všetci chápať, kto a kde ich okráda. 

Som presvedčený, že jedine to každému jednému z nás prinesie viac osobného šťastia a fyzického blahobytu.

Zdieľať?

“Za socíku bolo lepšie”, hovoria dnešní päťdesiatnici. Naozaj?

Základom všetkého je matematika. Aby aj debilkovia pochopili, použijem jednoduché vety.

Dnes je rok 2013. Nežná revolúcia prebehla v roku 1989. To je pred… No pred 24 rokmi. Ak máte dnes 50, za socíka ste mali menej ako 26 rokov!

A potom sa dočítam:

„Najlepšie nám bolo za komunistov, vtedy mal každý prácu,“ mudruje Lýdia Mušúková. Dnešná politika ju nezaujíma, má iné starosti. Muž jej dostal infarkt a teraz je všetko na jej pleciach. Každý deň chodí s káričkou za dedinu na haluzinu. Otočí sa aj štyrikrát za deň.„Už je zima, treba kúriť, aby sme nepomrzli,“ hovorí. Má 50 rokov, vyzerá však oveľa staršie.

Zdroj:  Starosta Pravice sa vzdal svojho platu, úraduje z domu | Zaujímavosti | novohrad.sme.sk.

Tak naozaj? Ako to bolo pred 24 rokmi? Keď som mal ja 17, bol som práve na konci kurzu na vodičák a tak som bol strašný frajer. Bol som v treťom najkrajšom ročníku gymnázia a všetko za mňa platili rodičia. Nikdy som sa nemal tak skvele, ako za socíka. Tak naozaj?

Tak inak. Keď som mal jej 26. bol som čerstvo atestovaný a konečne som sa vymanil z chudoby študenta a bezpraxového ucha. Jedno decko už nenosilo plienky a bol som na svojej prvej vlastnoručne zaplatenej dovolenke.

Jo, debilkovia moji, pred 24. rokmi mi bolo sveta žiť.

Áno, ten povzdych je úplne o niečom inom. Je o prichádzajúcej starobe, o meniacom sa svete, o ľudských právach, o našej solidarite. O mnohom, ale dnes už naozaj nie o socializme či kapitalizme. A mimochodom, ale naozaj len mimochodom, Smer je socialistická strana budujúca socializmus ako vystrihnutý z 80. rokov 20. storočia. HZDS bola od stredu do ľava. EU je socialistická kontinuálne, čo sme do nej vstúpili. Ale táto súvislosť je už asi nad možnosti a chápanie, že?

A pre tých, čo sa nad osudom tej obce chcú viac zamýšľať, nejaké riešenie som bol býval bol spomenul v článku Štátna sociálna sieť: Na dôchodok postupne

Ako kapitalista sa často sám seba pýtam: Predstav si (tykám si, veď nie som kráľ), čo by ťa motivovalo dlhodobo zamestnávať človeka, ktorému sa z vekom zhoršuje výkonnosť? Ako docieliť, aby sa jeho konkurencieschopnosť na trhu práce udržala na porovnateľnej úrovni, akú má tridsiatnik s 5-7 rokmi praxe?  Zásadne, ako kapitalistovi, by mi vadilo, ak by šesťdesiatnik pracoval dlhšie na rovnakej úlohe. To by ma konkurencia zamestnávajúca tridsiatnikov prevalcovala skôr, ako prejde vitamín C obličkami. Aby som to eliminoval (nie ten vitamín C, ale tú klesajúcu produktivitu práce), pokojne by som zamestnal na tú prácu dvoch takých šesťdesiatnikov. Ale zaplatil by som im len jeden plat. A ten druhý by dorovnal štát formou renty.

Pod čiarou: Toto je už 4 moja reakcia na niečo, čo prehliadli novinári pri svoje práci za ostatné 3 dni. Neupozornili nadšeného guvernéra ČNB, že sa mu kurz vrátil naspak. Nevideli porušenie rovnakého zákona z opačnej strany. A ani sa nezamysleli nad IT pokrytectvom vo svojich statusoch na sociálnych sieťach. Nuž Gabo asi  nedostal grant.

Zdieľať?

Zamneď: Hodnotiť Mandelu podľa zákona, alebo podľa svedomia?

Okolo práve umretého Mandelu sa rozhoreli diskusie okolo jeho kontroverzného života. Sú v zásade dve:

Na konto těch, co v poslední době objevili, že Mandela byl terorista a komunista , moje reakce na otázku co mi položil

Marek Hirato – To mi připomíná, pokud půjde Breivik do sebe (po vzoru vězně (teroristy) Mandely), stane se jednou významným mužem?

Martin Binarniladin Marx – Mandela ve svém životopise oponuje představě, že je někým kdo šel do sebe. On se s velkou odvahou a nasazením života postavil amorálnímu potlačovatelskému systému , což je jednoznačně pozitivní věc a tím ke stejným postojům inspiroval velké množství lidí, kteří o něm nic jiného nevěděli. Takže kdybych se měl držet analogie s Breivikem …Pokud by Norsko bylo napadeno a ocitlo se ve válce, Breivik se dostal z vězení a s nasazením vlastního života dlouho a úspěšně bojoval proti okupantům a inspiroval ke stejnému boji a odvaze spoustu Norů i neNorů, pak ať se nám to líbí nebo ne , stal by se významným muže s významným podílem na Norském osvobození a Norové by podle toho s ním nejspíš i nakládali ..

Každopádně , pokud jde o spornější kapitoly Mandelova životopisu …netroufám si ho soudit, Čertví co bych já sám stihnul napáchat za rozlobené pitomosti, kdyby měl žít jako černoch za apartheidu …

No a ten druhý pohľad tiež nemá chybu:

Shrnu to, co tu už dva dny všichni řešej’, sám pro sebe.Boj proti apartheidu – plus sto bodů. Udělat z relativně bezpečné a ekonomicky prosperující země zemi s enormní kriminalitou a ekonomikou v úpadku, apartheid nahradit rasismem s opačným znaménkem – mínus kolik přesně bodů? Zdroj: FB

Tak, tak, súvislosti sú vždy dôležité.

A potom je tu ešte tá zahrčkaná súvislosť slova “revolúcia”. Nesmieme zabúdať, že “revolúcia” nie je “demokratická zmena“. Takže je nezmysel na revolúciu klásť rovnaké požiadavky, aké sú obvyklé v demokratickej spoločnosti v ktorej teraz žijeme.

Veľmi pekne to charakterizuje jeden prípitok vo filme Lovci pokladov:

Prípitok. A na čo? Na vlastizradu! Tú páchali všetci tí, čo podpisovali Deklaráciu. Ak by prehrali vojnu, obesili by ich, sťali, vláčili a rozštvrtili. Hej a moja najobľúbenejšia časť: Vyvrhli by im vnútornosti a spálili by ich.

Takže! Na tých, ktorý urobili, čo bolo vtedy zlé, aby vykonali to, o čom vedeli, že je správne – podľa svedomia.

Aj len dodám: Budem sa brániť akejkoľvek revolúcii, pretože je zlá podľa platných zákonov a podľa demokratických pravidiel. Ale keď sa už naozaj inak nedá, je revolúcia dobrá podľa svedomia. Ale kto to rozhodne? Múdri sme až keď už netreba.

Zdieľať?

Zavedenie daňových licencii je priamy útok na malých podnikateľov.

Fungovanie malého podnikania je hra s nulovým súčtom. Čo sa v hrubom zisku objaví, to sa minie na platy, na investície, proste na náklady. Zavedenie daňových licencii je priamy útok na malých podnikateľov.

Tak, naliali sme si čistej pepsikoly. Teda do úplnej čistoty nám ešte chýba jeden gramový dodatok a tona súvislostí.

Tým gramom dodatku je, že niekto to zaplatiť musí. A tým niekým sú zamestnanci – ľudia práce, aby aj kovaní komunisti vedeli, kto tú daňovú licenciu v malých firmách zaplatí.

 Rozprávka o istotách končí slovami: “A tak sa zamestnanci pred Vianocami rozhodli dobrovoľne prispieť na daňové licencie znížením svojich prémii o 960€.”

Pre malú firmu je daňová licencia ako každý iný náklad. Peniaze, ktoré sa proste minú. A čo sa minie, nie je možné vyplatiť, investovať či minúť na zlepšenie pracovných podmienok.

Pre strednú a veľkú firmu je daňová licencia v hodnote 1000€ smiešny náklad pod rozlišovaciu schopnosť mysliaceho manažéra. Aj suma platov, aj suma investícii je tak ďaleko väčšia, že je stratou času sa tým vôbec zaoberať.

Súvislosť prvá: presuny medzi daňami

Ak by tých 960€ dostali zamestnanci, zaplatia z nich odvody a dane z príjmu. Ak by potom s nimi išli do obchodu, zaplatia z nich DPH. Takže istota pre štát je, že sa peniaze len presunú z jednej kolonky daní do inej.

Ak pre firmu nemá zmysel riešiť daňové výdavky do výšky cca 5000€ (to je daňový základ pre cca 1000€ daň), prečo by sa trápila s administratívou nad každomesačným zbieraním bločkov od zamestnancov. Veď to poznáte: kancelárske potreby, lístky na MHD, prezutie pneumatík, káva do kuchynky… Takže ani pri nákupoch nie je dôvod požadovať blok. A už vôbec nie, ak sa pre firemné účely nakupuje u neplatcu DPH. Takže istotou pre štát je podpora bezdokladovej ekonomiky.

Súvislosť druhá: základom všetkého je matematika

Slovenské decká boli otestované na matematickú, prírodovednú a sociálnu gramotnosť. Pohoreli ako hora v Slovenskom raji.

V novinách sa objavil komplikovaný matematický problém s percentami a porovnávaním:

Na diskusnom fóre HN Club premiér povedal, že po poklese sadzby dane z príjmu firiem z 23 % na 22 %, ktorý bude platiť od budúceho roka, môžu prísť ďalšie.

Celkové zvýšenie zaťaženia podnikateľov daňovými licenciami by malo byť podľa návrhu štátneho rozpočtu o 80 miliónov eur vyššie ako peniaze, ktoré ušetria vďaka zníženiu sadzby dane z príjmu.

“Nechceme ísť do zvyšovania daní, práve naopak, my sme znížili daň z príjmu právnických osôb. A chceme ísť ďalej,” povedal Fico.

Zdroj:  Kým Fico rozprával o znižovaní, parlament zvýšil dane | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Pochopiť vzťahy vo výpočtoch percent je skutočne o nejakej tej znalosti matematiky. Čím hlúpejšie obyvateľstvo, tým väčšia viera vo vodcu.

Tie dva citované odstavce (druhý a tretí) stoja jasne vedľa seba. Pokojne ich môžeme používať ako test politických preferencií.

Súvislosť tretia: Výplatu dostávate od firmy nie od štátu

Úlohou majiteľov malých firiem je začať vysvetľovať svojim zamestnancom, že platy dostávajú od firmy, nie od štátu. Táto osveta začína mať zmysel. Čas strávený na takejto osvete je proste investícia. Už sa oplatí vynaložiť 2-3 hodiny mesačne na schôdzovanie namiesto 2-3 hodín zarábania a tvorby hodnôt.

Dokonca sa oplatí venovať 2-3 hodiny mesačne práci nad štúdiom debilne napísaných predpisov, pretože to už  prinesie väčší zisk po zdanení, ako 2-3 hodiny práce pre klienta.

Istota pre štát je pokles produktivity práce. Namiesto tvorby hodnôt sa vynaloží čas na “záchranu” toho zvyšku.

Istota pre štát je, že začne narastať odpor k forme fungovaniu výdavkov štátu. Kým sa premrhalo veľa z trochy, nemalo cenu sa tým zapodievať. Teraz sa verejnou mienkou preháňa myšlienka, že sa premrhalo veľa z veľa. A to sa už oplatí nejaké tie 2-3 hodinky venovať politickej činnosti.

Súvislosť štvrtá:

Malé firmy slúžia na to, aby sa nejako dalo zdaňovať . Aby človek nebol trestne zodpovedný za nedovolené podnikanie. Malé firmy nie sú strojcami hrubého domáceho produktu. Malé firmy slúžia na znižovanie výdavkov štátu na sociálne dávky, na dávky v nezamestnanosti.

Akonáhle máte nápad na zárobok pár 100€ mesačne, už nejako treba riešiť právnu formu. Každý máme svojho suseda, tak prečo riskovať udanie pre pár eur obratu. Súčasne všetky sociálne zákony hovoria, že nemáte nárok na dávky, ak ste zrazu podnikateľ. Je to správne a to je tá súvislosť. Takže istotou pre štát je, že pribudne ľudí s potenciálom na sociálne dávky.

Súvislosti sa točia v špirále

Fungovanie spoločnosti je komplexná záležitosť. Mnoho vecí navzájom súvisí. Akonáhle do tohto komplexného systému pichnete na jednej strane, na druhej strane vám s radostnou piesňou na perách  vypadnú výsledky v Banskobystrickom kraji. Našich 71 tisíc neonacistov len čaká na prebudenie a osmelenie sa.

Nevzdelaní, schôdzujúci, neľpiaci na zavedených zákonoch – debilkovia moji, ani neviem či to mám nazvať komunizmus alebo nacizmus. Vidíte a na začiatku to bola len taká drobnosť, ako zavedenie daňových licencii. Len taká drobnosť, ako kolektívne zmluvy vyššieho typu. Len taká drobnosť ako zdravotné odvody z dividend. Len taká drobnosť ako daň z výkonu auta. Len taká drobnosť…

Zdieľať?

Dobré veci ste urobili tento rok

Veľká tradícia sú tieto moje prvoadventné úvahy. A to je dobre. A keď je niečo dobre, je to dobré. Tak mi napadlo, že by sme mohli spoločne tohtoročný advent zasvätiť dobru. Takému tomu každodennému. Alebo aj celoročnému. Svojmu dobru.

Dobro je podľa mňa niečo, čo urobíte a nastane dobro. Bez akýchkoľvek svojich vlastných zámerov. Nehovorím ani že to musí byť pre iných. Ani že to musí byť nezištné. Čo bolo na začiatku je úplne jedno. Výsledok je dôležitý. Pozriete sa na to, vidíte, že to bolo dobré. A to je to dobro.

Pamätáte ako to bolo úplne na počiatku?

1  Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.   2  Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad prahlbinou a Boží Duch sa vznášal nad vodami.   3  Boh povedal: Nech je svetlo. A bolo svetlo.   4  Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy.   5  Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. Bol večer, bolo ráno, prvý deň.   6  Boh povedal: Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.   7  Boh utvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. Tak sa aj stalo.   8  Boh nazval oblohu nebom. Bol večer a bolo ráno, druhý deň.   9  Boh povedal: Nech sa vody, ktoré sú pod nebom, nahromadia na jedno miesto a nech sa ukáže pevnina. Tak sa aj stalo.   10  Boh nazval pevninu zemou a nahromadené vody nazval morom. Boh videl, že je to dobré.

A tak ďalej až po siedmy deň. Všimnite si, ako sa sám seba zakaždým pochválil, ako sa mu to podarilo. Ako sám videl, že to dobre poriešil. On sám mal pocit, že je to dobré. Nechajme Ho ale, nech si rieši svoje domáce úlohy pri spúšťaní fluktuácií časopriestorového kontinua v priestore medzi orbitálom P a D v atóme železa môjho monitoru po zrážke dvoch hadrónov.

Tak a teraz si spomeňte na svoje skutky dobra. Už vidím, ako sa vám na tvári rozlial príjemný výraz. Možno i úsmev. Ako ste si spomenuli, že ste urobili niečo dobré či príjemné. Pochváľte sa. Nie mne! Sebe samým sa pochváľte.

A ešte chvíľu spomínajte. Na nejaké ďalšie udalosti či veci, ktoré ste urobili či ktorých ste sa dotkli a máte z nich pocit, že boli dobré pre ostatných, pre vás, pre svet, pre jabloň vo vašej záhrade. Ale ich bolo, že?

Nie, naozaj to nemyslím sarkatisticky. Nie, nie! Myslím to naozaj úprimne a v presnom význame slov bolo veľa dobra čo ste vykonali. Ako to viem? Máte predsa 32 chromozómov, takže vašou vlastnosťou je dobro.

Mohol by som tu nadhodiť niekoľko príkladov. Ale to by bolo moje dobro k mojim blízkym, známym či mojim neznámym. Ale tento adventný príhovor má byť o osobnom dobre. O dobre každého z nás, ktoré robíme pre svojich vlastných blízkych, známych či len okolo nás životom idúcich.

Je to tak priatelia, napriek tomu, že o nedobrých veciach sa oveľa viac rozpráva, toho dobrého, čo robíme je nepomerne viac. Dobro sedí v tichosti v kútiku, vždy trpezlivo počká, kým sa zlá vlna preženie a bude môcť zas obsadiť 99,99% nášho bytia.

Život je dobrý priatelia! To je moje posolstvo pre vás na advent roku 2013.

Zdieľať?

Ako vás má politik, ktorého nezvolíte, zastupovať v orgáne, do ktorého ste ho nezvolili?

V predchádzajúcich článkoch seriálu o poučení z banskobytrických župných volieb som popisoval čo sa udialo. V tomto článku ukážem, čo demokrat má urobiť. Ako má demokrat vysielať signály.

Najprv si ukážeme, ako funguje zastupiteľská demokracia:

  1. Utriedim si sám pred sebou svoju predstavu, ako by mal vyzerať štát, v ktorom by som chcel žiť.
  2. Vyberiem si stranu, ktorá navrhuje rovnaké, alebo aspoň podobné riešenia
    1. použijem preferenčné hlasy na výber takých osobností, ktorým verím, že dokážu splniť volebné sľuby
  3. Snažím sa presvedčiť aj svojich priateľov, že tá strana je fajn.
  4. Ak neexistuje strana, ktorá navrhuje rovnaké alebo aspoň podobné riešenia, ako by sa mne páčili, tak založím stranu svoju.
  5. Idem k voľbám a hodím to tam.
  6. Po 4 rokoch zhodnotím a začnem bodom číslo 1.

Áno, takto jednoduchá je demokracia! A len ja som zodpovedný, koho som tam hodil.

Hodil som tam pred 4 rokmi niekoho, kto sa na mňa vykašľal? No tak ho tam znovu nehodím. Strana má síce dobré vízie, dobré riešenia, ale tí ľudia v strane sa mi nepáčia? Priatelia, každá kandidátka má aj svoj koniec. Názorne nám to predviedol Matovič, ktorý sa prekrúžkoval z konca kandidátky SaS. Ide to! Protestným hlasom proti, je výber nových ľudí. Už roky, tu na týchto stránkach, hľadám charakterných ľudí. 

 

Vaša obľúbená strana nereflektuje na preferenčné hlasy? Tak sa angažujte v straníckych štruktúrach.  Každá strana má nejaké primárky, nejaké snemy, zjazdy. Presvedčte svojich straníckych kolegov, že by ste boli lepší predseda ako ten doteraz.  Ide to! Frešovi sa to podarilo. Kollár to prehral len tesne.

Nikto a ani žiadna strana vám nevyhovuje? Založte si novú. Ide to. Joža už nebavilo ukazovať na diery v sociálnych zákonoch, tak sa pridal k Sulíkovi, dali dohromady stratégiu a nakoniec bol tvorcom legislatívy. Takej, akú chcel mať v štáte v ktorom by sa mu páčilo žiť.  Vy si myslíte, že mali byť jeho riešenia iné? No tak to urobte ako on, založte stranu, dostaňte sa do vlády.

Demokracia je krásna, lebo každý jeden z nás má možnosť byť minister. Nemusíte sa ani narodiť do dobrej rodiny ako v kráľovstve a ani nemusíte byť miliardárom (Oni sa k vám radi pridajú v pozadí). Všetky dnešné parlamentné strany sú skutočne demokratické, pretože sú otvorené. Napríklad SaS aktívne vyzýva Priateľov slobody. Do Smeru sa môžete tiež prihlásiť. Dokonca majú aj mládežnícku organizáciu pre výchovu nádejných politikov.

Žiadna z nich fyzicky neprenasleduje nikoho za iný názor. Žiadna z nich vám nenabandží a ani vás fyzicky nezlikviduje za to, že si založíte novú stranu. Ide to. Lipšic stále behá na zdravých nohách. Kollára som leda tak ohovoril. Každá z nich vám po 4 rokoch dovolí voliť slobodne.

Aha, máte pocit, že je to móóóc práce. No ale demokracia nie je zadarmo. Musíte sa o ňu pričiniť! Nechce sa vám? ONI politici nech to všetko spravia? A vy budete len vysielať signály.

Priatelia, už chápete, prečo nedokážem obviniť z voľby neonacistu súčasné demokratické strany? Žijeme v demokratickej občianskej spoločnosti. Vďaka tomu my rozhodujeme o tom, ako bude vyzerať naša spoločnosť.

Nie? Tak znovu.

Nalejme si čistej pepsikoly v tom čo ľudia vybrali. Prestaňme tárať o tom čo odmietli, čo signalizovali. To je úplne jedno. To čo vybrali sa bude od tej chvíle po voľbách realizovať. Voľby nie sú o tom, čo sa NEbude realizvať. Sú o tom, čo si vyberáme, aby sa realizovalo.

Kto chce menej štátu volí pravicu, kto chce štátnu ochranu volí socialistov. Komu sa nepáčia doterajšie riešenia, založí novú stranu a snaží sa vyhrať voľby. Tých čo je viac, tí vyhrajú a 4 roky je taký štát. Kto chce nacizmus, volí nacizmus. Kto chce komunizmus volí KSS. Tak jednoduchá je demokracia.

Voľby sú proste o nás. Nie sú o žiadnych signáloch niekomu inému.  A už vôbec nie o nejakých signáloch politikom za to, že sa o nás nestarajú.

Veď sa len započúvajte do toho, čo hovoríte: Nezvolím ho, aby vedel, že sa o mňa má lepšie starať.

Prosím vás, ako sa niekto môže o vás postarať, keď nemá žiadnu moc? Keď žiaden zákon, ktorý predloží nebude schválený? Ako vás má politik, ktorého nezvolíte, zastupovať v orgáne, do ktorého ste ho nezvolili?

Hm, zvolením niekoho, kto vždy v 20. storočí znemožnil akékoľvek ďalšie voľby, ste dali signál demokratickým stranám, aby sa po nasledujúcich voľbách o vás lepšie starali.

Cítim sa ako lietadlo.

Zdieľať?

Pravda je taká, že Banskobystrický kraj má viac ako 71 tisíc neonacistov

Budem sa opakovať, ale pravdu neokecá nik vznešenými slovami o tom ako dali voliči politikom lekciu.

Pravda je taká, že viac ako 71 tisíc neonacistov volilo neonacistu.

A s tým treba niečo robiť. Nie s politikmi. Lebo každý jeden z tých 71 tisíc mohol vybrať kohokoľvek z “posledných miest kandidátky” na truc preferenciám štábov politických strán. Neznámych ľudí. Kohokoľvek z demokratov. Ale nie, vybral si neonacistu, Hodili za hlavu skúsenosti z 20. storočia.

Chlapi na Fejsbúkoch hovoria, že sa Rómovia boja. Čítajúc článok v Sme z Detvy mi napadlo: A prečo neboli voliť?!? Pri tom počte hlasov je to presne skupina, o ktorej sa rozhodovalo. Mohli sami za seba rozhodnúť. 

Ak teda uznáme, že by to bolo nad ich chápanie súvislostí, tak: Kde boli terénny pracovnící? Kde boli Smeráci s kortešačkami? Môžeme za to my všetci. My, ktorí sme zrejme nie dosť nahlas hovorili, že voliť neonacistov nie je voľba, ale hanba. Že hlas za neonacizmus nie je protest, ale hlúposť. Že extrémisti nikdy žiadny problém nevyriešili, len vytvorili mnoho nových a horších. Našťastie to neboli parlamentné voľby. Uff.

Myslím, že toto je najväčšie poučenie z volieb. Voľby sú o nás.

Dobrovoľne si 71 tisíc ľudí vybralo do zastupiteľskej demokracie, svojho zástupcu neonacistu. Zástupcu v zastupiteľskej demokracii si volíme preto, aby presadzoval naše záujmy. Žiadne na skúšku. Žiadne pre srandu. Žiadne z frustrácie. Nezľahčujme to nejakými táraninami “o signáloch”. Viac ako 71 tisíc ľudí chce, aby sa presadzovali neonacistické riešenia. 

Debilkovia moji, ani akokoľvek sklamaný demokrat proste nevolí neonacistu. Proste to neexistuje hodiť ho tam! Ani ľavicový, ani pravicový extrémizmus. Neexistuje hodiť tam niekoho, kto si robí z listiny základných práv a slobôd trhací kalendár. 

A teraz to budeme zľahčovať nejakými signálmi? Budeme to hádzať na politikov? Každý jeden z tých 71 tisíc voličov v Banskobystrickom kraji je svojprávny. A vybral si jasne. Jediná povinnosť politikov, rovnako ako zvyšku spoločnosti, je vysvetliť to tým 71 tisícom. Každému jednému osobne vysvetliť, že takto demokrat nehlasuje. A keď nechcú demokraciu, nech nesú trestnoprávne dôsledky za propagáciu fašizmu, rasizmu, nacizmu či komunizmu.

Dobré výsledky pre každého jedného na Slovensku by boli také, že Maňku si volia voliči Smeru a neonacizmus nikto. Čo to sú za výzvy na prehlasovanie neonacistov slušnými občanmi? Nie, tak rozhodne nie! Našou úlohou je zrušiť akékoľvek hlasy pre neonacizmus. Zabezpečiť, aby to tam nikto nehádzal. Voľte si do ľava, do prava, do stredu, liberálov, konzervatívcov. Ale voliť komunizmus alebo nacizmus po historických skúsenostiach z Európy 20. storočia je vykročenie na cestu, z ktorej nie je návratu.

Viete čo, choďte sa pozrieť do Terezína, Osvietimu, Treblinky. Do Nemeckej, Ostrého Grúňa, do Lidíc, do Lutily, do Slaskej, do Janovej Lehoty.

Keď som išiel  onehdá okolo pamätníku v Lidiciach, zastavil som sa na parkovisku pri pamätníku. Asi pol hodinu som na to miesto, kde bola tá dedina, pozeral. Chvíľu som videl vykosenú lúku, chvíľu našu dedinku na strednom Slovensku. Ak by boli na pozadí kopce, miesta k nerozoznaniu. Veľmi dobre si viem tú tragédiu  Lidíc predstaviť.  Je to naša dedina. Vrstovníci lidických detí považujú za najhoršie vo svojom živote posledných 20 rokov.  Prečo? Ľudia majú priemerne len slabú predstavivosť. Čo nedávno nevideli, to si nevedia predstaviť.  A potom, máme sa hovadsky dobre v tejto našej Európe.

Viete, debilkovia moji, vo vojne umiera ktokoľvek.

Pod čiarou:  Áno, môžeme demokraciu voličom prikázať, alebo ponúknuť demokratickú alternatívu tak dobrú, že nikto na nacizmus ši komunizmus ani len nepomyslí. Ale čo ak ju ausgerechnet fčul nevieme poriadne sformulovať, pripraviť? To máme prestať myslieť a hádzať tam “signály”?

Zdieľať?

Matematický dôkaz ako Smer za to nemôže

Použijeme metódu dôkazu sporom. Teda pripustíme, že myšlienka z nadpisu vymyslená vlastnou hlavou je pravdivá.

AK je to teda pravda, Smeru sa podarilo získať pre  svojho kandidáta všetkých svojich voličov.

Koľko voličov mal Smer v ostatných voľbách? Pravidlá dôkazu sporom hovoria, že stačí nájsť jeden kontrapríklad na vyvrátenie pravdivosti. Nuž poďme pekne po okrskoch. Nájdime si jeden. Napríklad taký Hliník nad Hronom. Vo voľbách 2012 získal Smer 799 kusov hlasov.

V roku 2013 získal kandidát Smeru v jednotlivých okrskoch 108+117 hlasov. Za celé mesto Hliník nad Hronom získal Smer 225 kusov hlasov. Protikandidát získal 168+169=337 hlasov

Ukazuje sa, že Smer prišiel o 799-225=574 kusov hlasov. To znamená, že za Smer nehlasovalo viac ako 71% vlastných voličov v Hliníku nad Hronom. Našli sme okrsok, kde by stačilo, aby pre Smer hlasoval pôvodný počet voličov. A to je spor s tvrdením, že Smer za to nemôže. Alebo máte pocit, že tých chýbajúcich 574 hlasov sú medzičasom zomretí?

Na doplnenie: V roku 2012 získal Smer v Banskobystrickom kraji 136527 kusov. Za celý Banskobystrický kraj získal kandidát Smeru 57164 hlasov.  To je oproti roku 2012 strata 57164-13527=-79363 hlasov. Protikandidát získal 71397 hlasov.

č.b.t.d.

Zameral som sa na prostú matematiku. Vychádzam z toho, že volič Smeru v roku 2012 je voličom Smeru aj v roku 2013. Že je to volič stály a z presvedčenia. Vzhľadom na nízku účasť ja oprávnené povedať, že by stačilo, aby prišli títo voliči Smeru. Nebolo treba nikoho lákať z košiara protivníkov.

Áno, dokonalosti dôkazu chýba klasický sociologický priesku v ktorom sa zisťuje odpoveď na otázku: Koho ste volili minule a koho teraz? Vďaka tomuto a len vďaka tomuto prieskumu sa dá zistiť pohyb v elektoráte. To znamená, zistenie, odkiaľ sa vzali voliči jednotlivých kandidátov. Akokoľvek, otázka z nadpisu znie inak. A buďme k Smeru milosrdní, veď čo ak by taký prieskum ukázal, že proti Smeru hlasoval čo i len jeden jeho bývalý volič.

Keď som pred druhým kolom písal článok Nech sa socialisti snažia, keď si myslia, že sú takí silní , tak som presne takto uvažoval. Bohate stačilo, aby voliči Smeru prišli hodiť toho svojho. Môžete vlastnou hlavou vymýšľať akékoľvek nočné halucinácie, matematika nepustí.

Aby aj moje deti pochopili: S prstom v nose to Smer mal zvládnuť sám. Alebo mal dopredu priznať, že sa na to necíti a pekne poprosiť pravicových voličov, aby mu pomohli s jeho vlastnou domácou úlohou.

Zdroj dát:

Zdieľať?

Rodinkárstvo medzi sudcami nie je vonkoncom problém

Poukazovať na rodinné vzťahy v súdnictve ako na neuveriteľne veľký problém je vcelku absurdné a komické.  Rozhodne to nie je problém, je to len nepohodlie. Profesie sa dedia úplne bežne. A je to vlastne aj dobre.  Okrem iného to podporuje ambície a ctižiadostivosť.

Iné dve veci sú problém:

  1. Že sa sudca dostane do situácie, že sa chce súdiť. To vzhľadom na požiadavku morálnej a zákonnej bezúhonnosti neprichádza do úvahy.
  2. Nedodržiavanie našich vlastných morálnych a zákonných požiadaviek na osobnosť sudcu pri ich výbere.

Keď si vyberieme gaunerov, nečudujme sa, že nás súdia gauneri. To je proste princíp zastupiteľskej demokracie!

Za to, že boli pozastavené jedny návrhy na sudcov a nahradené inými po posledných voľbách, za to si môžeme sami. Rovnaká je otázka znenia zákona, ktorý definuje spôsob ich výberu. Keď si navrhneme (zasa tá svinská zastupiteľská demokracia) debilné pravidlá, ťažko môžeme vyberať morálne a zákonne bezúhonné osoby.

Laxnosť k pevnému charakteru nás vždy skôr či neskôr dobehne. Reťazou malých ústupkov sa dopracujeme k stavu, ktorý spôsobuje vytriezvenie. A tá kocovina to pľúštenie teraz bolí.

Zákony a regulácie to za nás nedomyslia. Oni nás tak akurát raz v najnevhodnejší čas dobehnú. A je len na našom charaktere, či budeme mať morálnu silu so svojou lenivosťou žiť. Alebo budeme kopať na všetky strany ako zakľatá sviňa. Veď mi nič, to on, to zákon, to poslanec, to lekár, to banka, to počasie, to tie ostatné svine. (Písal som o tom:  Pravidlá nás dobehnú v najnevhodnejšiu chvíľu | M+M+M+M (4M))

My nesmieme byť zavčasu sprostí, leniví a ľahostajní

Súdnictvo je tretím pilierom demokracie. Je nezávislé a ním formulovaná pravda je v súlade s duchom národa/občianstva a literou zákona. Sudcovia sú intelektuálnou elitou z nás a  vyvolili sme si ich spomedzi nás na základe využitia tých najprísnejších mechanizmov. Zverili sme im právo vynášať súdy nad našimi životmi a dobrovoľne sme sa rozhodli bezpodmienečne sa podrobovať nimi vyslovenej pravde.

A potom prídu pochybnosti o rozsudkoch. Pochybnosti o výbere sudcov. Kým sa nás to netýkalo, tak to ľahostajne necháme plynúť. A dnes sme veľmi prekvapení, že nás naša lenivosť a ľahostajnosť dobehla.

Nechávame bez povšimnutia, že sudcov vyberajú beškrupulózni. Že sú pravidlá výberu sudcov  podliezané. Že je kvalita právnických plzeňsko-šamorínskych fakúlt biedna. Že sa k titulom, profesorov – garantov vzdelávania – dostávajú ľudia nespĺňajúci kritériá ani len na odborného asistenta vysokej školy zo stredu celosvetového rebríčka. Že najmenej času venujú štúdiu práve študenti práva. (Písal som už o tom: Nie sú dôkazy, skutok sa nestal – verzia CZ | M+M+M+M (4M).)

Mimochodom, to, že teraz vieme úplne otvorene, aké sú rodinné vzťahy v súdnictve je výsledkom prvej iterácie k normálnosti. Je len na nás, aby sme sa vďaka opakovaným iteráciam k normálnosti dostali od riešenia problémov k riešeniu nepohodlia. Verte mi, keď vyriešime tie horespomenuté dva problémy, už nám bude úplne jedno, že nás súdi otcovho koňa brat.

Zdieľať?

Nech sa socialisti snažia, keď si myslia, že sú takí silní

V Banskobystrickom kraji súperia v druhom kole pre mňa nevoliteľný kandidáti. Tak prečo by som mal tam vhadzovať nejaký lístok?

Vládna strana nás presviedča, že nám tu funguje právny štát, polícia, súdnictvo na vysokej úrovni. Tak im doprajme, nech nám ukážu, ako dokážu nacizmus udržať za bránami väznice. Prečo by som mal robiť za nich domáce úlohy?

Vládna strana tvrdí, že za nimi stoja občania. Nezávislé prieskumy verejnej mienky hovoria niečo o 32% a v uvedenom kraji dokonca výrazne viac. Tak ich, tých ich voličov, nechajme ukázať, že existujú. Nechajme vládnu stranu, nech si robí svoju politickú domácu úlohu v mobilizácii svojich verných. Naozaj neviem, prečo by som mal namiesto kmeňového voliča Smeru robiť domácu úlohu?

Socialisti sa nás snažia presvedčiť, ako tu úspešne vládnu. Ako robia všetko pre občana. Tak nech ich tie zástupy spokojných idú voliť. Prečo by som mal podporovať niečo, s čím nie som absolútne spokojný?

Menšie zlo obsahuje slovo “menšie”. Pre pravicovo mysliaceho je menším zlom výber z konkurencie na pravej strane. Pre demokraticky mysliaceho sú socializmus, komunizmus, nacizmus väčším zlom. Prečo by som mal dodávať legitimitu nedemokratickým, neslobodným, nezákonným zámerom?

Prečo by som si mal kupovať nové zrkadlo? Veď by v nedeľu ráno pri mojom prvom pohľade doň prasklo od zúfalstva.

A tak ďalej a tak podobne. Na to, ako neprijateľný sú obaja, som vyplytval až-až úderov do klávesnice.

Aby aj moje deti pochopili: Druhé kolo volieb v Banskobystrickom kraji je domáca úloha Smeru.

Zdieľať?