Počúvajte! Ty prvý!

Vo filmoch to býva taký ten romantický moment, keď k sebe prídu on a ona a načnú v jeden moment obaja tú svoju vetu. Veľmi rýchlo sami seba utnú, lebo keď rozprávajú, nepočujú toho druhého.

Nasleduje moment ticha, kedy vyhodnocujú čo to počuli a zas v jeden moment to skúsia znovu. A zas nepočujú cez svoj hlas toho druhého.

Keďže je to ten romantický moment, tak na tretí raz obaja unizóno povedia. „Ty prvý!“

Je prvá adventná nedeľa a ja každoročne píšem svoj prianie pre vás. A figu drevnú! Pre seba si to píšem v láskavej nádeji, že keď to, čo píšem ja, vás chytí za srdce a bude pobehovať po vašej mozgovni, tak z toho budeme mať osoh všetci. Aj vy aj ja.

Po rokoch je to s mojím adventným príhovorom naopak. Z dnešného môjho príhovoru budem mať osoh hlavne ja.

Keď si vezmete k srdcu moje posolstvo tohtoročného adventného príhovoru, tak sa budem konečne môcť spokojne vyrozrávať. Lebo posolstvo je: Počúvajme sa viac navzájom!

Keď moje deti postupne dospievali a tým myslím tak od 12-13 roku svojich životov, tak jedinou cestou ako im niečo prikázať, bola cesta požiadať ich, aby počúvali, čo im hovorím. Nemalo už zmysel rozkazovať, prikazovať, nakazovať. Už mali dosť osobných skúseností, aby mohli začať hodnotiť príkazy cez svoju vlastnú, rodiacu sa, osobnosť. A tak som ich občas, lebo veď niekedy bolo treba prikázať v záujme zachovania života, tak občas len požiadal, aby si ma vypočuli.

Vypočuť, len tak potichu, bez prerušovania. Aby som mal možnosť odovzdať svoju myšlienku v súvislostiach. A kto ma pozná, vie, že moje súvislosti bývajú fakt košaté.

Priatelia, naozaj to funguje, len tak si vypočuť niekoho v súvislostiach a dať potom šancu tichu na zamyslenie sa. Nič to nestojí, leda ak tak trochu vášho času vášho života. Áno, je to mena najvzácnejšia, takže vždy je dobré zvážiť, či vôbec chceme diskutovať. Ale keď áno, tak čo takto chvíľu počúvať?

Advent je odpočiatku kresťanských vekov a dobré jazyky tvrdia, že aj pred tým to tak bolo, časom prípravy na radosť z narodenia. Časom prípravy, stíšenia, očakávania, radosti a tešenia sa na dobrú vec.

Tak vám prajem 4 týždne trénovania stíšenia sa a počúvania toho všetkého naokolo. Možno započujeme niečo pekné, čo nám naši priatelia okolo nás chcú povedať. Možno sa do toho ticha zrazu obaja rozhovoríte v jeden moment. Veď viete, taký ten romantický moment… Taká tá láska medzi nami.

Zdieľať?

Ešte to raz skúste, s tým dedom a šému sa nedohľadáte

Som bol na kongrese. Na konci bolo treba preorganizovať stoličky v prednom rade. Tak som vzal jednu, položil na druha, veď viete, také tie stohovateľné, kongresové, i zohnem sa, aby som ich preniesol.

„Počkajte, vezmem to.“, pristúpil na drzovku ku mne mladíček.

Ale veď hej, šedivý som ako deduško Večerníček, ako sa bola bývala bola raz vyjadrila moja tímlíderka, veď viete ktorá.

Ale ja to mám geneticky! Fakt, onehdá som dával dohromady Pilnikov zo širokého okolia do nášho rodokmeňa a šedivejúcich pánov po 25. tam mám haba-fúru. Pobavilo ma, keď som zistil, že moja mama vlastne na takých letí. S jedným z našich Pilnikov vraj aj chvíľu chodila a potom si vzala iného z inej vetvy nášho rodokmeňa (spoločný predok v piatej generácii, samozrejme kováčsky pomocník). Vtedy samozrejme netušiac.

Minule ma jedno anencefalické embrio (technicky nemožné, ale dá sa) v jednom trolovacom vlák, fakt som si dobre zatroloval ako dávno nie, aj na šikmú plochu s prespleskom došlo, tak toto onuo anencefalické zabilo, že „…daj si už pohov dedo“.

Takže priatelia: Ešte budete napochytre hľadať môj šém, keď vás budem po kostole naháňať. Ja vám dám seniora, holoto!

Do rytmu vám hrá:

Zdieľať?

Rekordná Tesla Model S najazdila 900 000 km a strávila 1 rok + 1 mesiac na nabíjačke.

Spomínaných 900 000 km sa podarilo Gemmingenovi dosiahnuť 14. júla. A to na Tesle Model S P85, teda „zadokolke“ s extra výkonom (verzia „Performance“) a 85 kWh batériou. Ide pritom o jedno z najstarších vozidiel v tejto verzii.

Rekordná Tesla Model S najazdila 900 000 km. Čo ďalšie modely?

Tak poďme počítať:

Dojazd na jedno nabitie je 426 km.
Nabitie 85 kW batérie trvá v domácej trojzázovej hodinu na každých 100km, teda cca 4,5 hodiny. V prípade supernabíjačky je to 20 minút na 1/2 kapacity. Teda 20 minút na 213 km.

Opočítajme 10km dojazdu ako železnú rezervu. Takže je to 20 minút na 203 km dojazdu. respektíve 4,5 hodiny na 416 km dojazdu.

900 000 km / 203 km = 4434 nabíjaní do 50%. To je 4434 * 20 min= 88680 minút = 1478 hodín = 61,5 dní nabíjania na dojazd 213 kilometrov.

V prípade nabíjania doma z trojfázovej zásuvky je to 900 000 /416 =2164 nabíjaní. To je 2164*4,5 hodiny=9738 hodín= 405,8 dní = 1 rok+1 mesiac a 9 dní.

Auto stálo 1 rok 1 mesiac a 9 dní na mieste, bez možnosti použitia, pripojené káblom.

Uvádza sa, že sa jednalo o najstarší kus daného modelu. Model Tesla S P85 bol vyrábaný od roku 2012 do roku 2014 a tých 900 000 km dosiahol v lete 2019. Teda za cca 7 rokov prevádzky.

Za 7 rokov prevádzky bolo auto 15,5% času nepoužiteľné. Akoby v servise. A k tomu iste bolo aj v servise. Minimálne keď menili komplet sadu batérii. Takže sa dostávame k 17%.

Moje dízlové nemecké auto bolo za 7 rokov v servise dohromady 7×5 dní=35 dní. To je nepoužiteľnosť na úrovni 1,4%

Zdieľať?

Ak to o 400 dní budete chcieť inak, zvolíte si SaS a s ňou aj mňa

Boli časy, keď som si celkom rád občas napísal niečo len tak, pre radosť. Niečo o morálke, o normálnych veciach. O tom, kam beží moja myseľ a čo sa mi preháňa mozgovňou.

Tak skúsim, či som ešte nezabudol.

Ako asistent poslankyne podrobne sledujem dianie v Národnej rade. Predkladanie zákonov, ich pozmeňovanie podľa pocitov a nálad. Sledujem rozpravu a vystúpenia. Občas nejakým tým slovkom dvomi prispejem radou. Taká obyčajná konzultačná práca.

Poviem to otvorene: Ešte doklepem toto volebné obdobie v opozičnej pozícii a potom buď budem súčasťou vládnej väčšiny, alebo to prenechám iným.

Veď sa len pozrite na ten príklad s Dankom a jeho rigorózkou. Jasný stav, kedy politik zo svoje funkcie odchádza do hodiny. Namiesto toho by som mal o dva týždne sledovať, ako sa tento oný ďalej podieľa na riadení tejto krajiny. Bez akejkoľvek možnosti ovplyvniť jeho drzé zotrvanie popierajúce základné fungovanie vesmíru.

Ale veď hej, aspoň o tom píšem. A vy tak o tom aspoň viete.

Všetky návrhy, ktoré priniesol Danko a jeho SNS všeobecne sú navidomoči jasné zlo pre občanov Slovenska. Nie je na nich nič čo diskutovať, vylaďovať. Nie je na nich ako hľadať iný pohľad na riešenia.

Ale písať je málo. A vám je to evidentne jedno.

Tieto deje a javy, ktoré SNS reprezentuje sa nemôžu na Slovensku diať. Nemôžu sa diať zlé veci.

Všade, kde som doteraz pracoval, mal som možnosť priamo ovplyvniť riešenia. Bol som autorom, bol som realizátorom, bol som kontrolórom konkrétnych opatrení, riešení, rozhodnutí, realizácií.

Myslím, že v opozičnej pozícii jedno volebné obdobie stačí. Bolo to užitočné, naučil som sa, ako fungujú mechanizmy, aké sú technické postupy. No dlhšie nemá zmysel. Naozaj nie som naučený a nechcem sa to ani naučiť – navrhnúť nejaké komplexné riešenie a potom ho niekto hodí do koša len preto, že on to môže urobiť.

Počítadlo na mojom politickom webe hovorí, že je 1 rok a 35 dní do volieb. Je to presne 400 dní do momentu, kedy sa rozhodne, či ostanem v politike alebo nie. Ak sa spolu so SaS stanem súčasťou vládnej moci, tak politická práca pokračuje.

Ďalšie opozičné obdobie už na 3 roky v aktívnej politike vynechám. Leda ak v zázemí, v pozadí, ako čistý konzultant bez politickej aktivity.

Bude to na vás, priatelia. Buď ma na tom ministerstve zdravotníctva/NCZI/NR SR v oblasti liekovej politiky a IT zdravotníckych riešení budete chcieť, alebo nie.

Som až priveľmi angažovaný na výsledkoch. To som doteraz pri konzultáciách nebol. Prekladal som návrhy riešení a klient si nejaké vybral a to sme spoločne realizovali. Boli jasné výsledky. Vznikali hodnoty. Dnes vyrábam riešenie do šuflíka a ani srnky netušia, či vôbec nejaké z nich bude použité.

Iste, nejaké výsledky tu sú. Nejaké prezentácie, nejaké prejavy, nejaká tá kapitola v zdravotníckom programe najväčšej opozičnej strany. No to vždy boli úvodné kroky každého môjho konzultačného angažmá. Vždy nasledovali realizácie.

Pri všetkej úcte k parlamentarizmu, príspevky do rozpravy bez zmeny textov zákonov, to mi naozaj nestačí. Iste, oponentúra vládnym riešeniam je významný prvok parlamentarizmu. Akurát nie v prípade, že vládnu hentí gauneri zastrešený pod hlavičkou Smer a SNS.

Veď ste ich počuli tento týždeň. Táraniny v motivačnom liste na úvod týždňa od jedného ich predsedu. A na konci týždňa táranie druhého predsedu o tom, ako nie je plagiátor. Oboje o tom, ako je čierna guľa bielou kockou.

Takže tak. Hrám to na férovku. Urobím všetko čo je v mojich silách a schopnostiach pre to, aby SaS vyhrala vo voľbách. Pretože chcem aj skutočne realizovať to, o čom som za tie tri roky písal a čo ešte budem do volieb predstavovať.

Veď keď ma sledujete, tak už to dávno viete – mne stačí jeden plat. No potrebujem aj vidieť reálne výsledky svojej práce.

Celý náš zdravotnícky program, vrátane môjho podielu na liekovej politike, vznikol na základe jednoduchej požiadavky: Urobme to tak, aby to bolo dobré pre občanov Slovenska. To je jediná úloha a jediný cieľ. O nič iné nejde.

O 400 dní to bude na vás. Buď vám bude stáť za to, aby som pre vás a naše Slovensko pracoval, alebo si vyberiete gaunerov zo Smeru a SNS.

Prečo také silné slová? Lebo o tých gauneroch už toho asi viem až dosť. Ak to o 400 dní budete chcieť inak, zvolíte si SaS a s ňou aj mňa. Ak nie, bude to bez mojej politickej aktivity.

Zdieľať?

Evanjelium podľa Lukáša, 2. kapitola

Narodenie Ježišovo

1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. 2 Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. 3 Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. 4 Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, 5 aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v po žehnanom stave. 6 Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila.

7 I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni
pre nich nebolo miesto. 8 A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. 9 A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. 12 A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.
13 A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali:

14 Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!

15 Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. 16 Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. 17 Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. 18 A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. 19 Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. 20 Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

Zdieľať?

Lebo môžem, lebo viem

Pamätám si, ako som stával v Mlynskej doline na začiatočnej zastávke linky číslo 39 na tom jednom špeciálnom mieste. Keď a pohol Ikarus a pristavil pri chodníku, zastali mi dvere priamo pred nosom. Rezko som vybehol po strmých vysokých schodoch a uvelebil sa vo štvorke, stiahol klobúk do čela a schoval ruky pod pazuchy. Čakalo ma skoro trištvrtehodina jazdy na farmaceutickú fakultu.

Vybehol som, lebo môžem. Vždy som sedel, lebo viem ako na to. Pre seba.

Po škole som veľmi dobre vedel ako sa dajú ľudia otráviť na 183 spôsobov. Tak ako? Aj môžem, lebo my lekárnici máme kľúče od skrinky s jedmi. Aj viem, lebo nás lekárnikov to 5 rokov učia.

Dnes mám možnosť ovplyvňovať… No proste kadečo. Môžem aj viem ako.

Každý jeden z vás, čo tam teraz do tých monitorov čučíte niečo môžete, lebo viete ako na to.

Pred dvomi tisíc rokmi plus mínus nejaké tie drobné tiež jeden srandista mohol. Mohol kadečo a urobil tak málo. Ešte aj za to liečenie sa hanbil. Veď to bolo pre neho len taká maličkosť, tak prečo toľké caviky okolo toho.

Ak mu ja niečo vyčítam, tak to, že mohol poriadne dokorán otvoriť Pandorinu skrinku.

Je tu zas prvá adventná nedeľa. Príprava na radosť. Na spoločnú radosť, že sa to zas a znova stane. Radosť, že môžeme, lebo vieme ako na to, ako sa potešiť z toho, že my sme tí vyvolení. My vieme. A tak môžeme byť viac ako ostatní.

Ups, naozaj to takto chcel? Naozaj je našou úlohou byť sami pre seba? Ja naozaj neviem. Len sa tak zamýšľam.

Tak ako vy, dostal som slobodnú vôľu. Môžem to, čo viem, použiť pre svoje blaho. Alebo môžem so znalosťou zvykov šoféra Ikarusu vybehnúť strednými dverami, vyjsť v ústrety neznámej pani, pomôcť jej silou svojich paží po predných schodoch a veľkosťou svojej postavy zahradiť pre ňu voľný priechod k sedadlu.

Môžem, lebo viem.

Iste, je skvelé môcť. Je skvelé vedieť. Päť rokov som sa na fakulte snažil, aby som mohol nastúpiť do najbohatšieho priemyslu na svete – priemyslu s liekmi. Keď sme s kolegami z ročníka pár mesiacov pred promóciami sedeli ako vrabce na streche átriákov, strašne sme sa tešili, že už toto obdobie materiálnej chudoby končí.

Vedeli sme a táto vedomosť nám otvárala brány k mnohému, čo budeme môcť.

Dostali sme vedomosti, aby sme mohli pomáhať pri liečení. Aj seba, aj iných. Dostali sme slobodnú vôľu a ostalo len na nás, či budeme otravovať, alebo liečiť.

On to onehdá nerobil pre seba. Robil to pre ostatných. Tak skúsme. Sú tu 4 týždne nachystané v prítmí pred slnovratom, pouvažovať, či by sa trošičku nedalo aj pre niekoho iného. Napríklad čisto sebecky pre manželku alebo pre svoje vlastné deti. Oni sa potešia vrátia mi to svojou láskou.

A lásku iných, tú ja rád prijímam.

Veď keď môžeme, prečo by sme aspoň neskúsili. Nie pre seba, nie pre mňa. Skúsiť pre niekoho. Veď keď viete, prečo to nevyužiť, že?

Tak ako už mnohokrát v ostatných rokoch, prejem vám pekný premýšľavý advent.

Zdieľať?

Kvôli obedu dve hodiny po východe slnka nik neumrie, tak si ten letný čas majte

Vďaka posunu na letný čas vstávame so sliepkami, aby sme stihli prísť z práce dlho pred západom slnka. Akurát sa tomu hovorí 9:00. A to znie politicky dobre. Dokonca, no že mi jazyk neodpadne, znie to progresívne (5, 6, 7, 8, 9 je rozhodne progres).

Ak by ste mali dosiahnuť rovnaký efekt pri nastavení vedecky správneho SEČ, museli by ste vstávať so sliepkami. Akurát by to bolo o 5:00. A to znie ako od stachanovcov, priam spiatočnícky (9, 8, 7, 6, 5 je rozhodne úpadok)

A čo si, vy slepice a kohúti, myslíte, že vekslovanie čísiel po ciferníku hore dolu nejako tých 10-16 hodín slnečného svitu na 48 rovnobežke natiahne?!? Riť Paľovu!

Je samozrejme úplne jedno, kedy sa tých 8 pracovných hodín začne. Či bude na hodinách 6:00 alebo 10:00.  Stačí, aby to bolo hlavne počas brieždenia.

Ako hovorieval Ford: „Ak chcete Ford-T, môžete chcieť akúkoľvek farbu, keď bude čierna.“

Možno ten trvalo letný čas bude mať nakoniec aj nejaké to dobré poučenie. Napríklad, že  „progresívna“ nálepka za každú cenu je hovadina a že „priama demokracia“ je fašistické zlo. Napríklad, že keď už vrážame toľké peniaze do vedy a výskumu, tak by sme si vedcov aspoň mohli vypočuť, kým prevezmeme zodpovednosť za dôsledky vlastného rozhodnutia. Lebo práve takto funguje liberál a demokrat – počúva názory a berie za svoju slobodnú voľbu aj zodpovednosť.

Tak si majte obed nie keď je slnko najvyššie, ale hodinku-dve po východe slnka.

Tak to tentokrát nechám pokojne v rukách progresívnych ružolícich nadšených.

To my lekárnici robievame. Stojac opodiaľ sledujeme a keď nejde o život, pokojne vás necháme prinajhoršom si nabiť mandibulu. Aspoň nám potom s drôtom v hube nebudete držkovať do vecí, kde o život naozaj ide.

 

 

Zdieľať?

Nekonečná dilema Československa roku 2018

Je 30.10.2018 na Slovensku jednorázový štátny sviatok. Veď Martinská deklarácia vole. A je tu zas dilema.

Som rodený Slovák. Dokonca aj plastovú kartičku mám s dvojkrížom. Sedím v Prahe. S humorom hovorievam, že žijem rozkročený nad riekou Moravou. Pokračovanie si iste domyslíte.

Tak ako? Mám voľno? Nemám voľno?

Mám od minulého týždňa rozpracované tri analýzy. Jedna je pre klienta v ČR. Druhá je pre klienta v SR. A tretia pre EU projekt.

Pracujem? Mám voľno?

A do toho teraz prišla dilema s nastavením hodín.

Vedecky správne a logické je nastaviť na trvalo SEČ. Tak, aby bolo o 12:00 slnko na oblohe najvyššie. Keď chcete mať po práci ešte 6-7 hodín slnečného svitu, tak skončite pracovať o 12:00 Jáj, to by ste museli začať pracovať o 4:00 či s astronomickým brieždením.

Politicky správne a logické by bolo nastaviť natrvalo SEČ+1 hodina. Ak nie aj +2 hodiny. Nie populisticky, ale prísne politicky v zmysle –  vec verejná. Verejný priestor využívame hlavne popoludní. Tak by bolo vhodné mu dopriať aj dlhší „večerný“ slnečný svit.

To sú dilemy narodeného v Československu a aj 26 rokov po jeho aktuálnom 3. (4. 5. vyberte si podľa pocitu) zániku žijúcom v Československu. Nikdy to nebolo jednoduché tu žiť a ani dnes nie je.

Ale stále je to nič oproti dilemám, ktoré môžu trápiť takého rodákov z Mukačeva či Chrustu pracujúcich kade-tade po Česku či Slovensku.

Pri takýchto úvahách si spomeniem na môjho nebohého deda – Košičana. Narodil sa za c.a k. v roku 1898. Celý život prežil v Košiciach a južnom okolí. Žil tak v 5 štátoch a do svojej smrti v roku 1996 zažil 7 štátnych zriadení. Niektorí by napočítali aj 6 či sedem štátov a pokojne aj 10 štátnych zriadení. V Košiciach.

Nebudem do komplikovať tým, že to bol telom a hlavne dušou eisenboňák a teda logicky fanúšik Lokomotívy. Takže si pri sprievodcovaní na Košicko-Bohumínskej trati iste zažil na tomto území aj ďalších 5-6 štátov a systémov.

Československo naozaj nikdy nebolo jednoduché miesto na život. Naozaj nie je dôvod predpokladať, že to bude v budúcnosti inak. Prajme si do ďalšej storočnice, aby nás trápili len otázky, či si máme dopriať voľno aj v mene Česka aj v mene Slovenska aj v mene EU.

Veru, aj EU administratíva má ohlásené oficiálne Public Holiday. Napríklad už 1.11.

Zdieľať?

A veď len spolužitie od nás chcel

Také jednoduché sa to zdalo: Milujte a množte sa!

A potom sme dostali slobodnú vôľu. Právom slobodného človeka je robiť si čo len podľa vlastného uváženia chce, aj sprostosti. No veď to: Podľa vlastného uváženia.

Ako hovorí jedno Murphiho pravidlo: Ak urobíte niečo tak, aby to mohli používať aj hlupáci, tak to budú používať len hlupáci.

Pôvodne to naozaj vyzeralo ako dobrý nápad. Vždy sa to pôvodne zdalo ako dobrý nápad. A zas to dopadlo ako vždy.

No je len a len v našich silách, aby to dopadlo, ako sami chceme.

Je to tak, priatelia, zas som vysával, zas som pri tom počúval do sluchátok Horkýže a zas mi popri tom behali po mozgovni čo sa mojim dendritom len zachcelo. Zvyšovanie entropie je drina. Hlavne na mozog.

 

Zdieľať?

Rýdza nenávisť

Nenávidím komáre. K tomuto hmyzu pociťujem skutočne jedinú rýdzu emóciu. Čistú absolútnu nefalšovanú a ničím nekontaminovanú nenávisť.

S úprimnou a čistou radosťou sa človek stretáva mnohokrát za život, za rok, za mesiac a tí šťastnejší aj za deň. Poľahky ju vycítite. Ale nenávisť? Vždycky sa k nej primieša tu kus súcitu, tu kus výsmechu, tu kus irónie a hentam kus škodoradosti. Čistú ničím nekontaminovanú nenávisť naozaj málokedy zažijete.

Áno, som nekontrolovaný optimista a verím v to, že človek je nasmerovaný ku konaniu dobra, k láske k blížnemu, k úsmevu, k radosti zo života. Automaticky nasmerovaný, teda či chceme alebo nie, je dobro v našej prirodzenosti kovanej stovkami tisíc rokov fylogenetického vývoja nášho vzťahu s okolitým svetom. Veď aj ten cestný pirát chce hlavne živý a zdravý dôjsť do cieľa svojej cesty.

Dokonca niektorí sú tak silné osobnosti, že každé jedno objavenie sa nenávisti v ich osobných pocitoch je vždy v menšine so spoločne sa objavujúcou inou emóciou.

Ja a komáre v tom máme totálne jasno. Oni si žijú a v zmysle genetickej výbavy sa ich samičky živia krvou. Ja ich rýdzo nenávidím.

Zdieľať?