Ak to o 400 dní budete chcieť inak, zvolíte si SaS a s ňou aj mňa

Boli časy, keď som si celkom rád občas napísal niečo len tak, pre radosť. Niečo o morálke, o normálnych veciach. O tom, kam beží moja myseľ a čo sa mi preháňa mozgovňou.

Tak skúsim, či som ešte nezabudol.

Ako asistent poslankyne podrobne sledujem dianie v Národnej rade. Predkladanie zákonov, ich pozmeňovanie podľa pocitov a nálad. Sledujem rozpravu a vystúpenia. Občas nejakým tým slovkom dvomi prispejem radou. Taká obyčajná konzultačná práca.

Poviem to otvorene: Ešte doklepem toto volebné obdobie v opozičnej pozícii a potom buď budem súčasťou vládnej väčšiny, alebo to prenechám iným.

Veď sa len pozrite na ten príklad s Dankom a jeho rigorózkou. Jasný stav, kedy politik zo svoje funkcie odchádza do hodiny. Namiesto toho by som mal o dva týždne sledovať, ako sa tento oný ďalej podieľa na riadení tejto krajiny. Bez akejkoľvek možnosti ovplyvniť jeho drzé zotrvanie popierajúce základné fungovanie vesmíru.

Ale veď hej, aspoň o tom píšem. A vy tak o tom aspoň viete.

Všetky návrhy, ktoré priniesol Danko a jeho SNS všeobecne sú navidomoči jasné zlo pre občanov Slovenska. Nie je na nich nič čo diskutovať, vylaďovať. Nie je na nich ako hľadať iný pohľad na riešenia.

Ale písať je málo. A vám je to evidentne jedno.

Tieto deje a javy, ktoré SNS reprezentuje sa nemôžu na Slovensku diať. Nemôžu sa diať zlé veci.

Všade, kde som doteraz pracoval, mal som možnosť priamo ovplyvniť riešenia. Bol som autorom, bol som realizátorom, bol som kontrolórom konkrétnych opatrení, riešení, rozhodnutí, realizácií.

Myslím, že v opozičnej pozícii jedno volebné obdobie stačí. Bolo to užitočné, naučil som sa, ako fungujú mechanizmy, aké sú technické postupy. No dlhšie nemá zmysel. Naozaj nie som naučený a nechcem sa to ani naučiť – navrhnúť nejaké komplexné riešenie a potom ho niekto hodí do koša len preto, že on to môže urobiť.

Počítadlo na mojom politickom webe hovorí, že je 1 rok a 35 dní do volieb. Je to presne 400 dní do momentu, kedy sa rozhodne, či ostanem v politike alebo nie. Ak sa spolu so SaS stanem súčasťou vládnej moci, tak politická práca pokračuje.

Ďalšie opozičné obdobie už na 3 roky v aktívnej politike vynechám. Leda ak v zázemí, v pozadí, ako čistý konzultant bez politickej aktivity.

Bude to na vás, priatelia. Buď ma na tom ministerstve zdravotníctva/NCZI/NR SR v oblasti liekovej politiky a IT zdravotníckych riešení budete chcieť, alebo nie.

Som až priveľmi angažovaný na výsledkoch. To som doteraz pri konzultáciách nebol. Prekladal som návrhy riešení a klient si nejaké vybral a to sme spoločne realizovali. Boli jasné výsledky. Vznikali hodnoty. Dnes vyrábam riešenie do šuflíka a ani srnky netušia, či vôbec nejaké z nich bude použité.

Iste, nejaké výsledky tu sú. Nejaké prezentácie, nejaké prejavy, nejaká tá kapitola v zdravotníckom programe najväčšej opozičnej strany. No to vždy boli úvodné kroky každého môjho konzultačného angažmá. Vždy nasledovali realizácie.

Pri všetkej úcte k parlamentarizmu, príspevky do rozpravy bez zmeny textov zákonov, to mi naozaj nestačí. Iste, oponentúra vládnym riešeniam je významný prvok parlamentarizmu. Akurát nie v prípade, že vládnu hentí gauneri zastrešený pod hlavičkou Smer a SNS.

Veď ste ich počuli tento týždeň. Táraniny v motivačnom liste na úvod týždňa od jedného ich predsedu. A na konci týždňa táranie druhého predsedu o tom, ako nie je plagiátor. Oboje o tom, ako je čierna guľa bielou kockou.

Takže tak. Hrám to na férovku. Urobím všetko čo je v mojich silách a schopnostiach pre to, aby SaS vyhrala vo voľbách. Pretože chcem aj skutočne realizovať to, o čom som za tie tri roky písal a čo ešte budem do volieb predstavovať.

Veď keď ma sledujete, tak už to dávno viete – mne stačí jeden plat. No potrebujem aj vidieť reálne výsledky svojej práce.

Celý náš zdravotnícky program, vrátane môjho podielu na liekovej politike, vznikol na základe jednoduchej požiadavky: Urobme to tak, aby to bolo dobré pre občanov Slovenska. To je jediná úloha a jediný cieľ. O nič iné nejde.

O 400 dní to bude na vás. Buď vám bude stáť za to, aby som pre vás a naše Slovensko pracoval, alebo si vyberiete gaunerov zo Smeru a SNS.

Prečo také silné slová? Lebo o tých gauneroch už toho asi viem až dosť. Ak to o 400 dní budete chcieť inak, zvolíte si SaS a s ňou aj mňa. Ak nie, bude to bez mojej politickej aktivity.

Zdieľať?

Evanjelium podľa Lukáša, 2. kapitola

Narodenie Ježišovo

1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. 2 Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. 3 Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. 4 Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, 5 aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v po žehnanom stave. 6 Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila.

7 I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni
pre nich nebolo miesto. 8 A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. 9 A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. 12 A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.
13 A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali:

14 Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!

15 Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. 16 Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. 17 Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. 18 A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. 19 Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. 20 Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

Zdieľať?

Lebo môžem, lebo viem

Pamätám si, ako som stával v Mlynskej doline na začiatočnej zastávke linky číslo 39 na tom jednom špeciálnom mieste. Keď a pohol Ikarus a pristavil pri chodníku, zastali mi dvere priamo pred nosom. Rezko som vybehol po strmých vysokých schodoch a uvelebil sa vo štvorke, stiahol klobúk do čela a schoval ruky pod pazuchy. Čakalo ma skoro trištvrtehodina jazdy na farmaceutickú fakultu.

Vybehol som, lebo môžem. Vždy som sedel, lebo viem ako na to. Pre seba.

Po škole som veľmi dobre vedel ako sa dajú ľudia otráviť na 183 spôsobov. Tak ako? Aj môžem, lebo my lekárnici máme kľúče od skrinky s jedmi. Aj viem, lebo nás lekárnikov to 5 rokov učia.

Dnes mám možnosť ovplyvňovať… No proste kadečo. Môžem aj viem ako.

Každý jeden z vás, čo tam teraz do tých monitorov čučíte niečo môžete, lebo viete ako na to.

Pred dvomi tisíc rokmi plus mínus nejaké tie drobné tiež jeden srandista mohol. Mohol kadečo a urobil tak málo. Ešte aj za to liečenie sa hanbil. Veď to bolo pre neho len taká maličkosť, tak prečo toľké caviky okolo toho.

Ak mu ja niečo vyčítam, tak to, že mohol poriadne dokorán otvoriť Pandorinu skrinku.

Je tu zas prvá adventná nedeľa. Príprava na radosť. Na spoločnú radosť, že sa to zas a znova stane. Radosť, že môžeme, lebo vieme ako na to, ako sa potešiť z toho, že my sme tí vyvolení. My vieme. A tak môžeme byť viac ako ostatní.

Ups, naozaj to takto chcel? Naozaj je našou úlohou byť sami pre seba? Ja naozaj neviem. Len sa tak zamýšľam.

Tak ako vy, dostal som slobodnú vôľu. Môžem to, čo viem, použiť pre svoje blaho. Alebo môžem so znalosťou zvykov šoféra Ikarusu vybehnúť strednými dverami, vyjsť v ústrety neznámej pani, pomôcť jej silou svojich paží po predných schodoch a veľkosťou svojej postavy zahradiť pre ňu voľný priechod k sedadlu.

Môžem, lebo viem.

Iste, je skvelé môcť. Je skvelé vedieť. Päť rokov som sa na fakulte snažil, aby som mohol nastúpiť do najbohatšieho priemyslu na svete – priemyslu s liekmi. Keď sme s kolegami z ročníka pár mesiacov pred promóciami sedeli ako vrabce na streche átriákov, strašne sme sa tešili, že už toto obdobie materiálnej chudoby končí.

Vedeli sme a táto vedomosť nám otvárala brány k mnohému, čo budeme môcť.

Dostali sme vedomosti, aby sme mohli pomáhať pri liečení. Aj seba, aj iných. Dostali sme slobodnú vôľu a ostalo len na nás, či budeme otravovať, alebo liečiť.

On to onehdá nerobil pre seba. Robil to pre ostatných. Tak skúsme. Sú tu 4 týždne nachystané v prítmí pred slnovratom, pouvažovať, či by sa trošičku nedalo aj pre niekoho iného. Napríklad čisto sebecky pre manželku alebo pre svoje vlastné deti. Oni sa potešia vrátia mi to svojou láskou.

A lásku iných, tú ja rád prijímam.

Veď keď môžeme, prečo by sme aspoň neskúsili. Nie pre seba, nie pre mňa. Skúsiť pre niekoho. Veď keď viete, prečo to nevyužiť, že?

Tak ako už mnohokrát v ostatných rokoch, prejem vám pekný premýšľavý advent.

Zdieľať?

Kvôli obedu dve hodiny po východe slnka nik neumrie, tak si ten letný čas majte

Vďaka posunu na letný čas vstávame so sliepkami, aby sme stihli prísť z práce dlho pred západom slnka. Akurát sa tomu hovorí 9:00. A to znie politicky dobre. Dokonca, no že mi jazyk neodpadne, znie to progresívne (5, 6, 7, 8, 9 je rozhodne progres).

Ak by ste mali dosiahnuť rovnaký efekt pri nastavení vedecky správneho SEČ, museli by ste vstávať so sliepkami. Akurát by to bolo o 5:00. A to znie ako od stachanovcov, priam spiatočnícky (9, 8, 7, 6, 5 je rozhodne úpadok)

A čo si, vy slepice a kohúti, myslíte, že vekslovanie čísiel po ciferníku hore dolu nejako tých 10-16 hodín slnečného svitu na 48 rovnobežke natiahne?!? Riť Paľovu!

Je samozrejme úplne jedno, kedy sa tých 8 pracovných hodín začne. Či bude na hodinách 6:00 alebo 10:00.  Stačí, aby to bolo hlavne počas brieždenia.

Ako hovorieval Ford: „Ak chcete Ford-T, môžete chcieť akúkoľvek farbu, keď bude čierna.“

Možno ten trvalo letný čas bude mať nakoniec aj nejaké to dobré poučenie. Napríklad, že  „progresívna“ nálepka za každú cenu je hovadina a že „priama demokracia“ je fašistické zlo. Napríklad, že keď už vrážame toľké peniaze do vedy a výskumu, tak by sme si vedcov aspoň mohli vypočuť, kým prevezmeme zodpovednosť za dôsledky vlastného rozhodnutia. Lebo práve takto funguje liberál a demokrat – počúva názory a berie za svoju slobodnú voľbu aj zodpovednosť.

Tak si majte obed nie keď je slnko najvyššie, ale hodinku-dve po východe slnka.

Tak to tentokrát nechám pokojne v rukách progresívnych ružolícich nadšených.

To my lekárnici robievame. Stojac opodiaľ sledujeme a keď nejde o život, pokojne vás necháme prinajhoršom si nabiť mandibulu. Aspoň nám potom s drôtom v hube nebudete držkovať do vecí, kde o život naozaj ide.

 

 

Zdieľať?

Nekonečná dilema Československa roku 2018

Je 30.10.2018 na Slovensku jednorázový štátny sviatok. Veď Martinská deklarácia vole. A je tu zas dilema.

Som rodený Slovák. Dokonca aj plastovú kartičku mám s dvojkrížom. Sedím v Prahe. S humorom hovorievam, že žijem rozkročený nad riekou Moravou. Pokračovanie si iste domyslíte.

Tak ako? Mám voľno? Nemám voľno?

Mám od minulého týždňa rozpracované tri analýzy. Jedna je pre klienta v ČR. Druhá je pre klienta v SR. A tretia pre EU projekt.

Pracujem? Mám voľno?

A do toho teraz prišla dilema s nastavením hodín.

Vedecky správne a logické je nastaviť na trvalo SEČ. Tak, aby bolo o 12:00 slnko na oblohe najvyššie. Keď chcete mať po práci ešte 6-7 hodín slnečného svitu, tak skončite pracovať o 12:00 Jáj, to by ste museli začať pracovať o 4:00 či s astronomickým brieždením.

Politicky správne a logické by bolo nastaviť natrvalo SEČ+1 hodina. Ak nie aj +2 hodiny. Nie populisticky, ale prísne politicky v zmysle –  vec verejná. Verejný priestor využívame hlavne popoludní. Tak by bolo vhodné mu dopriať aj dlhší „večerný“ slnečný svit.

To sú dilemy narodeného v Československu a aj 26 rokov po jeho aktuálnom 3. (4. 5. vyberte si podľa pocitu) zániku žijúcom v Československu. Nikdy to nebolo jednoduché tu žiť a ani dnes nie je.

Ale stále je to nič oproti dilemám, ktoré môžu trápiť takého rodákov z Mukačeva či Chrustu pracujúcich kade-tade po Česku či Slovensku.

Pri takýchto úvahách si spomeniem na môjho nebohého deda – Košičana. Narodil sa za c.a k. v roku 1898. Celý život prežil v Košiciach a južnom okolí. Žil tak v 5 štátoch a do svojej smrti v roku 1996 zažil 7 štátnych zriadení. Niektorí by napočítali aj 6 či sedem štátov a pokojne aj 10 štátnych zriadení. V Košiciach.

Nebudem do komplikovať tým, že to bol telom a hlavne dušou eisenboňák a teda logicky fanúšik Lokomotívy. Takže si pri sprievodcovaní na Košicko-Bohumínskej trati iste zažil na tomto území aj ďalších 5-6 štátov a systémov.

Československo naozaj nikdy nebolo jednoduché miesto na život. Naozaj nie je dôvod predpokladať, že to bude v budúcnosti inak. Prajme si do ďalšej storočnice, aby nás trápili len otázky, či si máme dopriať voľno aj v mene Česka aj v mene Slovenska aj v mene EU.

Veru, aj EU administratíva má ohlásené oficiálne Public Holiday. Napríklad už 1.11.

Zdieľať?

A veď len spolužitie od nás chcel

Také jednoduché sa to zdalo: Milujte a množte sa!

A potom sme dostali slobodnú vôľu. Právom slobodného človeka je robiť si čo len podľa vlastného uváženia chce, aj sprostosti. No veď to: Podľa vlastného uváženia.

Ako hovorí jedno Murphiho pravidlo: Ak urobíte niečo tak, aby to mohli používať aj hlupáci, tak to budú používať len hlupáci.

Pôvodne to naozaj vyzeralo ako dobrý nápad. Vždy sa to pôvodne zdalo ako dobrý nápad. A zas to dopadlo ako vždy.

No je len a len v našich silách, aby to dopadlo, ako sami chceme.

Je to tak, priatelia, zas som vysával, zas som pri tom počúval do sluchátok Horkýže a zas mi popri tom behali po mozgovni čo sa mojim dendritom len zachcelo. Zvyšovanie entropie je drina. Hlavne na mozog.

 

Zdieľať?

Rýdza nenávisť

Nenávidím komáre. K tomuto hmyzu pociťujem skutočne jedinú rýdzu emóciu. Čistú absolútnu nefalšovanú a ničím nekontaminovanú nenávisť.

S úprimnou a čistou radosťou sa človek stretáva mnohokrát za život, za rok, za mesiac a tí šťastnejší aj za deň. Poľahky ju vycítite. Ale nenávisť? Vždycky sa k nej primieša tu kus súcitu, tu kus výsmechu, tu kus irónie a hentam kus škodoradosti. Čistú ničím nekontaminovanú nenávisť naozaj málokedy zažijete.

Áno, som nekontrolovaný optimista a verím v to, že človek je nasmerovaný ku konaniu dobra, k láske k blížnemu, k úsmevu, k radosti zo života. Automaticky nasmerovaný, teda či chceme alebo nie, je dobro v našej prirodzenosti kovanej stovkami tisíc rokov fylogenetického vývoja nášho vzťahu s okolitým svetom. Veď aj ten cestný pirát chce hlavne živý a zdravý dôjsť do cieľa svojej cesty.

Dokonca niektorí sú tak silné osobnosti, že každé jedno objavenie sa nenávisti v ich osobných pocitoch je vždy v menšine so spoločne sa objavujúcou inou emóciou.

Ja a komáre v tom máme totálne jasno. Oni si žijú a v zmysle genetickej výbavy sa ich samičky živia krvou. Ja ich rýdzo nenávidím.

Zdieľať?

PRP: Zapojenie do fašistickej či ruskej propagandy je voľba a zodpovednosť v jednom

V dnešnej Pikiho rade na piatok  si dáme jednu z učebnice demokracie.

Zdieľajte si čo len chcete a neste si potom aj od slobody neoddeliteľnú zodpovednosť za svoje činy.

Nie, nebudem vám prikazovať či zakazovať. Obyčajne sa len opýtam, či viete do čoho sa svojim zdieľaním zapájate. Verím, že viete rozlíšiť otáznik od výkričníka. V mojej vete, ktorou sa vás snažím upozorniť, je otáznik a 4 slovami sa pýtam: „Prečo zdieľate fašistické hovadiny?“

Zdieľajte si čo chcete a neste si potom aj zodpovednosť za svoje činy. V každej demokratickej krajine po II. svetovej vojne je fašizmus a nacizmus súčasťou trestného zákona z naozaj dobrých dôvodov. Keď sa chcete zapojiť do fašistickej a nacistickej propagandy, je to vaša voľba a neoddeliteľne aj vaša zodpovednosť.

Aby aj moje dedi, inžinier a zememetač pochopili: Sloboda ide ruka v ruke so zodpovednosťou. Naozaj si môžeme v slobodnej krajine robiť slobodne čokoľvek. Aj sprostosti. To je najväčší dôkaz slobody – robiť aj málo zmysluplné veci. Neoddeliteľnou súčasťou tejto slobody je osobná zodpovednosť. Musíte byť ochotní niesť si svoju zodpovednosť za to čo robíte. čo robíte sebe, čo robíte iným, aký dopad má vaše slobodne zvolené konanie na svet okolo vás.

Pod čiarou: Pikiho rada na piatok – to je taká nepravidelná séria článkov, kde sa snažím naozaj jednoduchou formou poradiť. A v duchu dnešnej rady – je na vašej slobodnej vôli, či si poradiť necháte. Za následné dopady svojho rozhodnutia potom už ponesiete svoju vlastnú zodpovednosť.

 

Zdieľať?

Elektroprevádzka medzi Prahou a Brnom za rok vypáli 2/3 Mochoviec

Testy hovoria, že elektroauto Tesla za jazdí zo spotrebou 274 Wh na kilometer.

Medzi Prahou a Brnom je to cca 200 km. Denne bola intenzita dopravy na D1 v roku 2012 asi 95700 vozidiel za deň.

Jedna Tesla spotrebuje na tých 200 km celkovo 54800 Wh. Keby všetky tie vozidlá na D1 za deň boli Tesla, je to 5244360000 Wh/deň. Za 365 dní je to 1914191400000 Wh. Aby sa to lepšie čítalo, je to 1,9142E+12. Wh, teda 1,9TWh.

Temelín vyrobí za rok 15 TWh elektrickej energie. To je 15E+12Wh

Mochovce vyrobia ročne vyše 3 TWh elektrickej energie, čo pokrýva približne 11 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.

Tých 1,9 TWh, čo sa by spálila elektrická doprava na D1, to je tak asi 8-9% dnešnej celkovej ročnej spotreby elektrickej energie Slovenska. Spálenej na elektroprevádzke na 200km vzdialenosti Praha-Brno.

Dnes spotrebúva doprava nula Wh elektrickej energie za rok. Ak majú byť priame elektroautá budúcou cestou, musíme uvažovať v rozmeroch prírastku ročnej kapacity zdrojov v ekvivalente 2-3 blokov Mochoviec. Alebo ich ušetriť niekde inde.

A viete vy, čo to stojí, postaviť jadrovú elektráreň? nechcete jadrovú? No tak uvažujme, čo by stálo vybudovať zdroje o kapacite 1,9TWh ročne. Tie prachy niekde musia ležať na kope, musia sa zainvestovať  a potom postupne v cene čerpanej elektriny do vozidiel sa táto investícia musí investorovi vrátiť.

Má tie 2-3 ekvivalenty Mochoviec postaviť štát, No tak to sa musíme zložiť v podobe daní, alebo si na to musí štát požičať.

Viete, príčinou, prečo sa dostávame v úvahách do problémov je, že pre priame elektroautá potrebujeme velikánske centrálne zdroje. Ak by sme si vedeli vyrábať malé zdroje elektiny, potrebovali by sme stále 1,9TWh ročne. No vyrobili by sme si ich na desiatkach tisícov miest pomocou desiatok a ž stoviek tisícov drobných investícii.

S benzínom sme nikdy tento problém nemali. Pretože sa rozložil v čase. Požiadavky na kapacity rafinérii rástli v rozsahu storočia. Navyše, rafinériu dokážeme postaviť za pár mesiacov.

Leda že by som sa vo výpočtoch mýlil.

Proste sa musíme zmieriť s tým, že pre fungovanie našej spoločnosti budeme ešte takých 50 rokov musieť strpieť smrad z benzínových a naftových motorov. Teda že ich podiel bude viac ako 50% na celkových vozokilometroch.

S každým rokom zaháľky nad pridávaním kapacity zdrojov elektrickej energie sa tých 50 rokov musí so samozrejmosťou predlžovať. Je úplne jedno aký ekvivalen bloku jadrovej elektrárne to bude. Proste potrebujeme čísla rastu voľnej kapacity zdrojov elektrickej energie, aby sme vôbec mohli uvažovať nad elektroautami.

Na skokový prechod od benzínu k priamej elektrine nie je kde brať elektrickú energiu.  Diskusia nad kapacitami akumulátorov či účinnosťou elektromotorov sú len trápna akademická debata.

Zdieľať?

Nasadenie armády na hraniciach v utečeneckej kríze je tým najhumánnejším a najspravodlivejším riešením

Mám rád, keď dôjde na moje slová. A trochu mám rád, nie veľmi, v tomto stačí aj  len trochu,  keď dôjde na riešenia, ktoré navrhujú v oblasti EU-utečeneckej krízy ľudia, ktorý majú aj v iných oblastiach dobré návrhy. Človek sa rád utvrdí, že si vybral dobrú spoločnosť.

Armáda je pilierom civilnej obrany

Kto dnes organizuje situáciu na Slovinsko-Chorvátskych hraniciach?

Nie je to náhodou ARMÁDA?!? Slovinský parlament v tomto duchu upravil narýchlo zákony. č.b.t.d.

Ako dostanete tisíce voľne sa pohybujúcich ľudí na jedno miesto, aby ste im mohli poskytnúť humanitárnu pomoc, zaregistorvať ich azylové žiadosti a zorganizovať ich prevoz do ubytovacích kapacít?

Nie tak, že zavoláte ARMÁDU? Celá štátom organizovaná civilná ochrana je založená na tom, že armáda je hlavným pilierom. č.b.t.d.

A úplne mimochodom: Zelená hranica Schengenského priestoru, či EU naozaj nie je určená na korzovanie. Jedného-dvoch si nevšimnete a nevadia a zvládnu to policajti. Tisíce ľudí nemôžete prehliadnuť. Je to v platnom zákone, že sa to nesmie. Ešte aj to balkánske FYROMacedónsko s „balkánskym“ prístupom k právu muselo zmeniť zákony, aby ich policajti neboli povinný každého bez platného víza z ulice poslať rovno do basy.

Bez vynútenia povinností nedoprajete práva

Rovnako platí, že ani vnútorná hranica nie je voľné korzo pre všetkých ľudí z tejto planéty. Vnútorná schengenská hranica je voľné korzo len pre občanov krajín EU a držiteľov schengenských víz. Áno, niektorí ľudia žijúci na tejto planéte majú pri prekračovaní vnútro-schengenskej hranice väčšie práva ako iný. č.b.t.d.

Takže čo urobíte, keď sa začne po vnútornej schengenskej hranici korzovať tisíce ľudí bez práv, ktoré udelila EU svojim občanom?

Áno, zas povoláte ARMÁDU! Aby pobehovala po hraniciach a filtrovala ľudí, podľa toho aké majú práva. Občan EU môže prejsť, ilegál má dve slobodné možnosti: Alebo požiada o azyl (a prestane byť ilegál), alebo bude trvať na svojom štatúte delikventa a potom patrí pred súd/priestupkovú komisiu.

Musíme vyžadovať dodržiavanie pravidiel, aby sme mohli dopriať utečencom dostatok humanity a dostatok ich práv. Bez toho, aby sme začali evidovať všetkých, ale naozaj všetkých, ako chcete umožniť pospájanie rodín, či dopriať právo na školu pre deti?

Bez toho, aby sa hermeticky uzavreli hranice nedokážete o ľuďoch na nich rozhodovať. č.b.t.d.

Nepotrebujeme strašenie, potrebujeme realizované riešenia

Vnútropolitická odbočka: Občas by bolo dobré zopakovať si čítanie s porozumením. Nikoho zo SaS som nikde nepočul hovoriť či písať, že chce utečencov od hraníc vyhadzovať a posielať domov nech sa stará o seba ako vie bez prijatia ich žiadosti o azyl. Nepočul som to ani KDH ani Sieť. Jediného, koho som počul vrieskať o ochrane Slovenska pred utečencami je vládny Smer. Jeho politici kritizovali Prezidenta za apel na humanizmus.

Stačí sa pozrieť do dnešných novín na výsledok prieskumu, kde Slováci chvália Smerácku politiku k utečencom. Tam uvidíte, ako vám vaša vlastná ruka vyskakuje.

Jediné o čo ide, je prinášať riešenia, ktoré riešia súčasnú situáciu a myslia pár krokov dopredu. Ono je totiž treba robiť mnoho vecí naraz, nerozdieľne a súčasne. Niektorí v opozičných radoch, či už ako celá strana alebo po častiach či ako jednotlivý predstavitelia, vo svojich prejavoch riešia dlhodobé kroky, niektorí tú momentálnu humanitárnu pomoc.

Celé dohromady to do seba zapadá a je v najlepších tradíciách ľudskej slobody a osobnej solidarity. Celé a dohromady. (Povedzte si to prosím nahlas: celé a dohromady.)

Tvorba záchytných táborov je nerozdielna s kontrolou hraníc. Ak urobíte len jedno (záchytné tábory bez kontroly hraníc) – začnú sa k vám hrnúť Kosovčania, Albánci (do Nemecka) či Rómovia (blahej pamäti do Kanady či Švédska). Alebo to dopadne ako na budapešťskom Kelety, kde sa politici v čtátnych funkciách (asi cielene) vykašľali na všetko.

Ak urobíte len to druhé (plot na hraniciach bez záchytných táborov), stanú sa z vás nacisti ako sa to podarilo orbánovskému Maďarsku alebo sa z vás stane ficoidný žalovač kvót a kritik ľudskosti. Alebo predvediete totálnu neschopnosť prinášať riešenia, ako sa to podarilo 28 politikov 28 krajín EU na mnohých Radách EU. Vrátane pravidelných účastníkov, Fica, Lajčáka a Kaliňáka, ktorí na pôde Rady EU nepriniesli žiadne riešenie o žiadne sa nezasadili,  pre žiadne riešenie nehľadali podporu verejnej mienky.

Státisíce nie sú dvaja pri pive

Viete priatelia, keď máte zmanažovať 2-3-10 kusov ľudí, tak bohate stačí dobré slovo a priateľský úsmev. Ak máte zmanažovať 100 ľudí, už potrebujete megafón. Ak máte zmanažovať 1500 ľudí, tak sa šikne antikonfliktný tým a rozviedka.

Ak potrebujete dostať do azylového systému niekoľko desiatok tisíc ľudí, potrebujete armádu a vojenských plánovačov Tak to proste je.

Pravidlá, to znamená, že každý má rovnakú šancu.

Chaos, ktorý majú na svedomí vládny politici vo výkonných funkciách 28 krajín EU, dáva šance podľa toho, aké má kto z utečencov šťastie. Áno, byť schopný dať rovnakú šancu každému znamená, že všetci dostanú priemernú starostlivosť. Znamená to, že niektorí už nebudú ako v bavlnke. No súčasne to znamená, že nikto neumrie zabudnutý.

Nasadenie armády a trvanie na pravidlách znamená, že aj sama žena s dvomi deckami zavesenými okolo krku dostane so 100% istotou rovnakú humanitárnu starostlivosť ako vyšportovaný 25 ročný chlapík.

Nasadenie armády znamená, že aj domáci sa cítia bezpečne, pretože vedia, že sa majú na koho obrátiť, keby náhodou. Darmo viete, že sa to nestane, no vystrašených z neznámeho upokojíte len vtedy, keď tú armádu okolo tých táborov doma nasadíte. Armádu, ktorá chráni ľudí bez rozdielu či sú azylanti, domáci občania či záhradkári, proste musí byť vidieť.

Nasadením armády zabezpečíte, že vám kadejaký domáci nacisti nevypália už 28 ubytovaciu kapacitu a nebudete musieť domácim deťom zabrať telocvičňu a deťom meniť rozvrh, čo tiež neprispieva k dobrej nálade. (Že, milí Nemci.)

Latku nastavuje naša schopnosť trvalo udržať systém

Milý ultrahumanisti! Ja viem, že by ste chceli všetkým na 1000% priniesť modré z neba. Tak vám rovno vravím: TO SA NEDÁ!

A myslím, že práve toto štve ultra-humanistov. Štve ich, že im niekto nastavuje zrkadlo v ktorom je natvrdo vidieť, že nemáme šancu dať všetkým starostlivosť ako v bavlnke. Keď ich sú státisíce.

Je smutné, že niektorí to chápu až keď sa im kamoška zrúti od vyčerpania, že nemôžu zachrániť každého na 1000%. My, o ktorých sa aspoň obtrela medicína katastrof vieme, že pomoc sa musí nastaviť na takú úroveň, ktorá je  dlhodobo udržateľná.

Dlhodobá udržateľnosť, to je ten imperatív, ktorý ma motivuje byť rozčúlený na Nemecko. Ich morálne štandardy sú pekná vec. Aj tá ekonomicky najposlednejšia krajina EU musí mať istotu, že bude v jej silách dlhodobá ekonomická udržateľnosť Nemeckých morálnych štandardov.

Malá odbočka: Celá koncepcia eurofondového rozvojového programu EU k novým krajinám strednej a východnej Európy je založená na tom, aby sa vyrovnávali ekonomické a sociálne rozdiely medzi jednotlivými geografickými časťami EU. Cieľom je, aby sa zmierňoval tento ekonomický a sociálny tlak na migráciu v rámci EU. To si to už nikto zo starej EU15 nepamätá, keď nové krajiny apelujú na dlhodobú udržateľnosť z ohľadom na svoje vlastné ekonomické možnosti?

Ako to, že sa odrazu zabudlo na to, že sme v EU rôzny? Pritom stačilo, aby Rada EU tvrdo tlačila na to, že riešime spoločný EU problém za spoločné EU peniaze na spoločnom EU území podľa jednotných EU pravidiel. So spoločnými, nie nemeckými, morálnymi štandardmi.

Viete priatelia, musíme myslieť na toho posledného utečenca v rade, ktorý začína v Sýri a končí v Mníchove. Ten posledný, to je ten, ktorý nám hovorí, čo je problém. Až keď ten posledný bude mať ten problém vyriešený a bude už len v nepohodlí, môžeme začať nadávať, že tých prvých šťastných chceme pripraviť v mene jeho nepohodlia o ich šťastnú náhodu.

Kým bude ten posledný v problémoch, budem rázne proti tomu, aby niektorí v ďaka tomu, že mali šťastie vyčerpali všetky kapacity na pomoc od problémov tohoto posledného smoliara.

Je naozaj pekné, že Nemecko nastavilo štandardy azylovej pomoci pre celú EU tak super vysoko. Prial by som si, aby sme v celej EU mohli dosiahnuť túto kvalitu. No jediné čo dnes vidím je, že Nemecko veľmi intenzívne rozvíja v EU koncept azylovej politiky založenej na šťastí. A s ním všetci politici vo výkonných funkciách, ktorý sa od leta zúčastnili rokovaní v rade EU. Je to nehumánne, nesolidárne a nespravodlivé!

Viete priatelia, riešenia, tak ako ju prezentuje SaS (ale veď isto aj ostatné opozičné strany, akurát mne sa páči pred inak podobnými riešeniami zelené pozadie) sú práve kvôli tomu tlaku na rovné príležitosti možno tou najsolidárnejšou z tých, ktoré sa tu ponevierajú.  Ja si naozaj prajem, aby každý z tých nešťastných utečencov mal rovnakú šancu na nový život.

Nie je možné, aby tých pár prvých z leta si žilo v bavlnke a zajtrajší na Chorvátsko-srbskej hranici dupali bosými nohami v bahne.

Pre mňa je naozaj oveľa dôležitejšie, aby mal každý rovnakú šancu na život, aj keby bola nepohodlnejšia, ako keby malo pár šťastnejších pohodlnejšiu šancu a pár nešťastných umrelo.

Preto volím také riešenia, ktoré im to umožnia. Nasadenie armády na hraniciach schengenu a tvorba záchytných táborov  takým je. Vrátane riešenia – robme už (my EU) konečne svetovú politiku  tam u nich.

Zpráva z tisku:

09:50 Nemeckí policajti budú čoskoro pomáhať kolegom v Slovinsku pri snahách zvládnuť prílev utečencov. Potvrdil to hovorca nemeckého ministerstva vnútra pre dnešné vydanie novín Mitteldeutsche Zeitung. Ich počet zatiaľ nie je známy. Zdroj: Nemeckí policajti budú čoskoro pomáhať kolegom v Slovinsku pri snahách… – Denník N

č.b.t.d.

Vnútropolitický dodatok: Keď sa vyčerpajú všetky debilné riešenia, tak nakoniec tá EU armáda na vonkajších hranice príde a tie záchytné tábory s humanitárnou základnou pomocou za peniaze EU budú postavené.  SaS si plnila svoju politickú úlohu politickej strany v opozícii a už dávno, 3 mesiace, prezentuje tieto svoje riešenia. Politici vládnych strán vo vládnych funkciách 28 krajín EU, vrátane Smeru, 3 mesiace trepali dve na tri, strašili a robili veci, ktoré nikam neviedli.

Teraz začínajú konečne prichádzať s naozaj funkčnými riešeniami. Sú to presne tie riešenia, ktoré SaS už 3 mesiace prezentuje. Presne tie isté. Ochrana hraníc, zberné tábory, vracanie neoprávnených azylantov, politické riešenia tam u nich. Ak by mala SaS vládnu moc, už sme tu mohli mať 3 mesiace dobré riešenia a prvý mesiac korekcii a ladenia k dokonalosti. Takto funguje zastupiteľská demokracia. Čo si zvolíme, to aj dostaneme. Následky politiky vlády Smeru v Rade EU dnes odnášajú utečenci na Balkáne.

Zdieľať?